Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-14P/41/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou A. B. B. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov – matka E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca a otec G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX F., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX, sumou 240 € mesačne od 15.03.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 15.03.2023 do 31.01.2024 na mal. C. v sume 904,85 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v splátkach po 40 € mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

III. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

IV. Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. -151 zo dňa 22.02.2013, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. -166 zo dňa 13.06.2013, v časti úpravy výšky bežného výživného na mal. C..

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 15.03.2023 žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na mal. C. zo sumy 150 € mesačne na sumu 300 € mesačne od podania návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na starne mal. dieťaťa, zvýšili sa jeho mesačné náklady v súvislosti s vývojom ako aj školou. Navštevuje strednú školu, kde potrebuje rôzne technické pomôcky. Z dôvodu jeho rastu sa zvýšili aj náklady na ošatenie a hygienické potreby. Otec podľa nej pracuje na živnosť v Rakúsku ako stavebník a zarába okolo 5.000 – 6.000 € mesačne a na syna nad rámec nič neprispieva. S maloletým sa ani nekontaktuje, nestretáva sa s ním, hoci bývajú blízko seba.

3. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, keď by mu to finančná situácia dovoľovala, platil by viac. Teraz je jeho finančná situácia likvidačná, nedokáže platiť ani určené výživné. Po smrti manželky sa snažil ešte podnikať, musí byť však pri deťoch, živnosť zrušil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6. Podľa § 62 ods. 1 – 5 (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. -151 zo dňa 22.02.2013, ktorým rozhodnutím bolo zvýšené výživné na sumu 140 €, ktorá predstavovala bežné výživné. V tejto časti bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. -166 zo dňa 13.06.2013. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. -183 zo dňa 13.08.2013, bolo určené výživné na tvorbu úspor v sume 20 € mesačne. Vyživovacia povinnosť otca tak predstavuje sumu 160 € mesačne a pozostáva zo sumy 140 € ako bežné výživné a zo sumy 20 € určených na tvorbu úspor.

11. V tom čase matka pracovala ako výrobná pracovníčka s príjmom 518 € mesačne v čistom. Otec pracoval ako SZČO na Slovensku s príjmom vo výške 593,80 € mesačne v čistom a zároveň pracoval v zahraničí z nedokumentovanej pracovnej činnosti vo výške 600-840 € mesačne. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. I., narodenému v r. 2011, pričom jeho manželka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke s maloletým. Mal. C. bol žiakom 1. ročníka základnej školy, bol chorý na obličky, musela s ním dvakrát ročne navštíviť nefrológiu.

12. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať zmenu v odôvodnených nárokoch mal. dieťaťa, najmä v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako

je oblečenie, obutie, stravovanie, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo 10 rokov, maloletý je na strednej škole, takže už len z tohto dôvodu ako aj plynutím času možno konštatovať zmenu pomerov na strane maloletého.

13. Mal. C. je aktuálne študentom v treťom ročníku Strednej priemyselnej školy v J. K. A.. Na stravu v domácom prostredí to vychádza 200 €, strava v škole 46 €, ZRPŠ sa v druhom ročníku platilo 20 € (t. j. 1,66 € mesačne), teraz v treťom ročníku sa platilo 30 € (t. j. 2,50 € mesačne), cestovné autobusom do školy 9 €, pracovné zošity 30 € (t. j. 2,50 € mesačne), Arduiono - pomôcka do školy 50 €, potrebovali minulý rok, tento rok už takúto pomôcku nezakupovali (t. j. 2,08 € mesačne; rozrátané na 2 roky). Školské potreby 50 € ročne (t. j. 4,16 € mesačne), oblečenie 70 €, obuv 50 €, telefón 10 €, drogéria a hygiena 30 €, náhrady do holiaceho strojčeka 25 € za pol roka (t. j. 4,16 € mesačne). Okuliare maloletému menia každé 2 roky, naposledy to vyšlo cca 170 až 200 € (t. j. v priemere 185 € za 2 roky, teda 7,70 € mesačne), chodia na kontrolu k očnému každého pol roka, je to bez poplatkov. Vreckové mu dáva 10 € týždenne (t. j. 40 € mesačne). Pripoistenie je na obidvoch 60 €, z toho pripadá na maloletého 9,28 € a na matku 45,75 €. Oblečenie a topánky na prax predstavujú výdavok v sume 60 € ročne (t. j. 5 € mesačne), oblečenie a topánky na telesnú výchovu 60 € ročne (t. j. 5 € mesačne), zubár 100 € ročne (t. j. 8,33 € mesačne), dentálna hygiena 25 € dvakrát ročne (t. j. 4,16 € mesačne), kaderník 14 €, fitness centrum 30 €. Maloletý chodieva cvičiť 2-3 krát do týždňa, niekedy aj cez víkend.

14. Ako vyššie sa súdu javili výdavky na oblečenie a obuv, kde matka uviedla spolu sumu 120 € mesačne, pričom uviedla, že maloletý je vysoký 180 cm, v priebehu roka v dôsledku návštevy fitnes centra výrazne schudol a všetko oblečenie mu je voľné. Ako adekvátna by sa súdu javila suma 50-70 € mesačne, ak by to matke nevychádzalo, môže siahnuť po cenovo dostupných obchodoch, kde sa dá najmä oblečenie kúpiť aj lacnejšie.

15. Matka pracuje v spoločnosti TI – Hanil Slovakia, s. r. o., pričom v roku 2022 mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 889 €. Za obdobie od 01-07/2023 jej príjem bol v priemere v sume 1.065 € vrátane daňového bonusu, následne matka uviedla príjem v sume cca 940 € vrátane daňového bonusu. Ten aktuálne poberá v sume 140 € mesačne, od apríla by mal byť len vo výške 50 keďže syn bude plnoletý. Tu súd uvádza, že je potrebné vychádzať zo stavu v čase rozhodovania súdu a nemožno prihliadať ku skutočnostiam, ktoré ešte nenastali. Jej príjem závisí od toho, či robí aj sviatky, soboty, vtedy má viac, ale aj podľa počtu nočných, lebo niekedy jej vyjde 5 a niekedy 10. Pracuje na pozícii teamleader.

16. Medzi jej výdavky patrí strava 150 € v domácom prostredí, v práci 120 €, cesta do práce 40 €, oblečenie 70 €, obuv 30 €, hygiena a drogéria (šampóny, sprchové, kozmetika a pod.) 60 €, kaderníčka 20 € za štvrťroka, prášok a aviváže 30 €, elektrina 74,64 €, táto suma obsahovala poplatok aj za RTVS, aktuálne je tá suma 70 €, voda 96,82 € polročne, komunálny odpad pre dve osoby na rok 40,80 €, daň z nehnuteľnosti 61,02 € ročne, telefón 30 €, internet 8 €, na kúrenie drevo 1.500 € ročne, propan butánová fľaša na varenie 150 € ročne. Jedna fľaša stojí okolo 30 €, ale do roka je to tých 150,- eur. Poistenie majetku vychádza na 95 € ročne, Skylink 92,40 € ročne a poistenie ona aj syn, čo majú spolu, teraz sa to zvyšovalo z 55,03,- eur na 60 €.

17. Zmena pomerov nastala tiež na strane matky, ktorá má vyšší príjem a vzhľadom na vek maloletého nie je jej osobná starostlivosť taká intenzívna ako v čase pôvodného rozhodovania.

18. Otec do 11/2022 pracoval ako živnostník, pričom v roku 2021 mal podľa daňového priznania príjmy zo živnosti vo výške 46.807,96 €, výdavky 23.654,50 € a základ dane predstavoval sumu 23.153,46 €. Jeho priemerný mesačný príjem tak v hrubom predstavoval sumu 3.900 €, určite mal výdavky súvisiace so živnosťou, kde však nie každý oprávnený daňový výdavok je aj výdavkom oprávneným pri určovaní výživného, kde sa neprihliada na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd ustálil potom čistý mesačný príjem otca v sume cca 3.000 mesačne (zohľadniac výdavky na sociálne a zdravotné poistenie, pracovné pomôcky, prípadne cestovné). V roku 2022 mal podľa daňového priznania príjmy zo živnosti vo výške 27.630 €, výdavky vo výške 19.293,40 € a základ dane predstavoval sumu 8.336,60 €. Živnosť nevykonával celý rok 2022, keďže ju ukončil v 11/2022. Jeho príjem tak predstavoval sumu cca 2.302 € v hrubom. Jeho príjem bol tak v uvedených rokoch v priemere v sume cca 3.000 v hrubom. Živnosť otec podľa svojich slov ukončil z dôvodu úmrtia manželky, kedy sa musí starať o mal. deti. V r. 2022 poberal vdovský dôchodok a sirotský dôchodok spolu v sume 272,70 € mesačne a v r. 2023 spolu v sume

337,60 €. Poberá ešte prídavky na dve deti. Iný príjem nemá, nie je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, žije z úveru, ktorý si zobral na podnikanie s hovädzím dobytkom, túto farmu už nemá, nechová už žiadne zvieratá. chcel by si založiť s. r. o., ale vzhľadom na exekúcie sa to nejako nedá urobiť.

19. Medzi výdavky otca patria splátky 2 úverov, kde jedna splátka je v sume 346,77 € (pôvodne braný za účelom založenia farmy) a druhá splátka 259,64 € (na splatenie existujúcich úverov). Za komunálny odpad na 3 osoby je to ročne 65,70 €, daň z nehnuteľnosti je 48,06 €, za plyn platí 53,49 €, elektrina 62 €, voda 86,15 € za pol roka. Výdavky má aj na svoje dve mal. deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Mal. I. je v siedmom ročníku, chodí hrávať futbal, kde sa platí zväzu poplatok 15 €. Dcéra jazdí na koni, kde sa platí 50 € mesačne, počas jazdenia aj spadla a zlomila si ruku. Keďže nie ej evidovaný na úrade práce, je povinný si platiť zdravotné odvody, čo predstavuje platbu 84,72 € mesačne. Výdavky na stravu pre neho aj pre deti predstavujú sumu cca 300 – 400 € mesačne. Platí životnú poistku po 20 € deťom, 60 € sebe, má leasing na auto, ktorý má vo výške 9.600 € ročne (t. j. 800 mesačne). Za telefón platí 70 €. Otec vlastní motorové vozidlá Volkswagen T- Roc, ktorý kúpil na podnikanie, má štvorkolku a motorku, na ktorú má leasing 130 € mesačne.

20. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh.

22. V danom prípade u otca ide o mladého, zdravého muža v produktívnom veku, preto súd neuveril jeho tvrdeniam, že je nezamestnaný a jeho príjem pozostáva len z vdovského dôchodku a sirotských dôchodkov, ktoré poberá po smrti svojej ženy, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Súd chápe, že otec sa ocitol v ťažkej životnej situácii, kedy ostal sám na 2 mal. deti, ale rovnako tak matka vychovávala maloletého od útleho veku ako matka samoživiteľka a musela sa obracať, ak chcela zabezpečiť potreby svojho dieťaťa.

23. Podľa názoru súdu, otec súd zavádza, nakoľko pri výsluchu bolo preukázané, že na úrade práce nie je evidovaný z dôvodu, že by sa musel pravidelne hlásiť, oni by mu zaplatili len zdravotné odvody, nič by z toho nemal, ale takto si vie brigádne privyrobiť aj 800 mesačne. Následne priznal, že bol na

dvoch trojtýždňových turnusoch v Salzburgu, kde si za jeden turnus zarobil 900 €. Pracoval tam na zmluvu a strhli mu 1.500 € na odvodoch. Aj toto sa zdá súdu ako ťažko uveriteľné, že by v Rakúsku dosiahol len taký nízky zárobok. V Rakúsku síce nie je stanovená minimálna mzda, ale riadia sa tam kolektívnymi zmluvami a zamestnanci by tak mali dosiahnuť aspoň príjem 1.500 €. Správne poukázal aj právny zástupca matky na výdavok v sume 70 mesačne za telefón, čo nasvedčuje tomu, že otec pracuje v zahraničí.

24. Súd tiež neakceptoval ako objektívny dôvod skončenia výkonu živnosti argumenty otca, že živnosť zrušil z dôvodu úmrtia manželky, pretože sa musel starať o mal. deti. Manželka mu zomrela v 07/2019, živnosť zrušil v 11/2022, pričom dovtedy si vedel zabezpečiť pomoc pri starostlivosti o mal. deti. Tie v čase smrti (najmä mal. L.) boli v útlom veku, práve vtedy by potrebovali blízkosť a starostlivosť otca, tieto to však zvládli napriek tomu, že otec vykonával živnosť. Pokiaľ aj teraz v r. 2023 išiel za prácou do Rakúska, vedeli mu príbuzní pomôcť s mal. deťmi.

25. Ak chcel otec podnikať v oblasti farmárčenia a chovu hovädzieho dobytka, mal si najskôr zistiť podmienky, ktoré by mal spĺňať a nie riskovať stabilný príjem. Aj snaha o založenie s. r. o. v trvaní viac ako rok bez pohnutia sa z miesta, nie je vôbec efektívne.

26. Otec by mal tiež zvážiť vynakladanie výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné. Splácať lízing na auto v sume 800 € mesačne a za motorku 130 € mesačne, nie je možné považovať za nevyhnutný výdavok, najmä ak tvrdí, že je doma a stará sa o deti. Obdobne tak výdavok na zdravotné odvody, ktoré musí ako samoplatca platiť, pričom by sa stačilo evidovať na úrade práce. Ak by vykonával živnosť, resp. pracoval v zahraničí, potom by auto potreboval, otázka je už potom, či by nepostačovalo aj motorové vozidlo lacnejšej kategórie. Pokiaľ uvádzal napr. výdavok na jazdenie na koni u mal. Emy v sume 50 €, je to nákladná zábava, pričom by mal potom aj svojmu synovi C. dopriať rovnako. S mal. C. sa však nestretáva, nezaujíma sa o neho.

27. Potenciálny príjem otca súd ustálil vo výške cca 2.500 € mesačne v čistom, vychádzajúc zo skutočnosti, že v minulosti ako SZČO mal stabilný príjem, avšak túto činnosť ukončil, nedomyslel prípadne podnikanie či už s farmou alebo založením s. r. o. Otec má na deklarované príjmy nepomerne vysoké výdavky, často aj nadštandardné, či už jazdenie pre dcéru, lízing na motorku, drahé auto alebo platenie zdravotných odvodov, hoci by mohol byť evidovaný na úrade práce a platil by ich za neho štát. Ak si otec dokáže udržať svoj životný štandard pre seba a svoje dve mal. deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, má aj mal. C. právo podieľať sa na tejto životnej úrovni.

28. Pri určení presnej sumy zvýšené výživného súd vychádzal z takto stanoveného potenciálneho príjmu otca, pričom tento je vyšší ako v minulosti, preto je dôvodné, aby došlo k zvýšeniu výživného, aj keď nie v takom rozsahu, ako žiadala matka. Podľa názoru súdu je v možnostiach otca poskytovať vyživovaciu povinnosť v sume 240 € mesačne, ktoré výživné zodpovedá odôvodneným nárokom mal. dieťaťa. Súd tiež prihliadol k tomu, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. L..

29. Keďže návrhu matky nebolo vyhovené v celom rozsahu, vo zvyšnej časti ho súd zamietol.

30. Za zročné obdobie od podania návrhu, t. j. od 15.03.2023 do 31.01.2024 otcovi vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 904,85 € na mal. C., čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 140 € na mal. C. a zvýšeným výživným 240 €, a to za uplynulé obdobie 10 mesiacov (10 mesiacov x 100 € = 1.000 €) a alikvotná čiastka za mesiac 03/2023 v sume 54,85 €. Súd odrátal otcom naviac uhradené sumy, kedy otec platil o 15 € viac, t. j. za 10 mesiacov ide o sumu 150 €. Tento nedoplatok bude otec povinný splácať v mesačných splátkach po 40 € za podmienok splatnosti uvedených vo výroku tohto rozsudku.

31. Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. k zmene ostatného rozsudku o určení bežného výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu o úsporách zostalo týmto rozsudkom nedotknuté.

32. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

33. Po vyhlásení rozsudku sa matka aj kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.