Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15Er-793-2009.pdf
PDF · 71.6 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/793/2009
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: X. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX U. W., pre vymoženie istiny vo výške 497,90 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 3, 95701 Bánovce nad Bebravou, trovy exekúcie vo výške 47,99 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.05.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 497,90 eur s prísl. na podklade exekučného titulu a to rozhodnutia o priestupku č. ORP-1253/DI-SK-2005, ktoré bolo vydané OR PZ v Prievidzi dňa 23.08.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej udelené dňa 12.06.2009. 2. Z rozhodnutia o priestupku č. ORP-1253/DI-SK-2005, ktoré bolo vydané OR PZ v Prievidzi dňa 23.08.2006 vyplýva, že OR PZ v Prievidzi bolo rozhodnuté o uložení pokuty povinnému vo výške 497,90 eur a trov konania za priestupok podľa zák. č. 372/1990 Zb. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2006 a vykonateľnosť dňa 20.12.2006. 3. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 5. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 6. Predmetom vymáhania je pokuta uložená povinnému správnym orgánom. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o 3 ročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie o priestupku bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené zákonom č. 298/2008 Z.z. bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené ako sa posudzuje lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bolo vydané (pričom je rozhodujúce znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia) je treba tiež lehotu, do ktorej možno rozhodnutie vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Rozhodnutie bolo vydané dňa 23.08.2006, kedy bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktoré ustanovovalo 3 ročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 20.12.2006, trojročná prekluzívna lehota na vykonanie správneho rozhodnutia uplynula dňom
20.12.2009. Rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nebolo vykonané, a preto sa uplynutím lehoty stal exekučný titul neúčinným. 7. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. 8. Vzhľadom na to, že súd musel exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie exekučného titulu, nebude rozhodovať o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu údajnej zistenej nemajetnosti povinného, ktorý podnet podal súdny exekútor cca 8 rokov po preklúzii exekučného titulu. 9. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. 10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 12. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017, ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 14. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmenu v minimálnej výške 33,19 eur. Keďže takto uplatnené trovy predstavujú paušálnu odmenu v minimálnej výške garantovanej zákonom, súd v súlade s citovanou vyhláškou súdnemu exekútorovi priznal odmenu v uplatnenej výške 33,19 eur. 15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.03.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 16. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky boli súdnemu exekútorovi priznané v celej uplatnenej výške 6,80 eur, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov bolo preukázané predloženým spisom súdneho exekútora. 17. Vzhľadom na to, že exekútor je platcom DPH, súd mu priznal aj uplatnenú DPH v 20 % sadzbe ( 20 % z 39,99 eur, t.j 8 eur). 18. Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 47,99 eur (odmena 33,19 eur + hotové výdavky 6,80 eur + DPH z odmeny 8 eur). 19. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, zaoberal sa súd v prvom rade otázkou, kto by bol zaviazaný na uhradenie trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, na základe ktorej uhrádza trovy exekúcie povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ je exekúcia zastavená zavinením oprávneného, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a keď sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala možnosť zavinenia oprávneného a skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (a to vzhľadom na podnet súdneho exekútora doručený súdu dňa 24.11.2017). Súd je však toho názoru, že pokiaľ ide o zavinenie na zastavení, oprávnený nemôže za zastavenie exekúcie, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie z dôvodu nemajetnosti povinného, tento nebol dôvodom zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, pričom k uplynutiu lehoty došlo cca 8 rokov pred podaním súdneho exekútora. V danom prípade je teda bol dôvod, aby trovy exekúcie hradil podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinný, súd preto rozhodol o trovách exekúcie tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).