Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-642-2013.pdf
PDF · 72.54 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/642/2013
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám. Osloboditeľov 81, Michalovce proti povinnému M. o vymoženie 390,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi priznáva trovy exekúcie vo výške 106,08 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 390,81 eur istiny s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval predloženým rozhodnutím vydaným Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s poukazom na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ho poveril jej vykonaním.
2. Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2018 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne.
3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa podarila vymôcť len čiastočne, avšak len v zanedbateľnej výške vzhľadom k celkovej výške vymáhaného nároku, aj to len na základe dobrovoľnej úhrady vykonanej povinným. Počas celej doby však povinný nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od 1.4.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. c) súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby, ak sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danom prípade exekúcia bola bezúspešne vedená po dobu 5 rokov.
7. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
13. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura.
14. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
16. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške 145,91 eur vrátane 20 % DPH. Súčasne uviedol, že vymohol sumu 390,81 eur.
17. Súdny exekútor pred zastavením exekúcie vymohol od povinného sumu v celkovej výške 390,81 eur. Zohľadňujúc ust. § 26 vyhlášky suma 391,00 eur predstavuje základ na určenie odmeny súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi však súd v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky v spojení s ust. § 16 ods. 2 cit. vyhlášky priznal odmenu vo výške 78,50 eur.
18. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 9,90 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.
19. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 17,68 eur.
20. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd dospel k výške účelných trov exekúcie súdneho exekútora, a to na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, kde tieto vyčíslil sumou 106,08 eur.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
1./ Proti výroku I. o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
2./ Proti výroku II. o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).