Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-71-2019.pdf
PDF · 71.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/71/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci oprávneného Sociálnej poisťovne, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava proti povinnej H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q., I. č. XXX/XX, v konaní o vymoženie 3 156,55 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Er 133/2015-14 zo dňa 16.04.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je uznesenie.
Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Zorou Ferdinandy a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 03.03.2015 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý bol bolo možné postihnúť exekúciou, nemá účty v bankách, nemá príjmy a voči povinnému sú vedené ďalšie exekúcie.
4. Následne súd citoval ust. § 243h ods. 1, ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a po preskúmaní kompletného spisového mal preukázané, že povinný nevlastní žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci, nemá prostriedky na bankovom účte, nemá príjem podliehajúci exekúcii, preto exekúciu zastavil.
5. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 42,35 Eur.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uznesenia oprávnený odvolanie. Namietal, že súd nedostatočne preveril skutočnosti zistené súdnym exekútorom a na ich základe dospel k nesprávnemu a predčasnému záveru o nemajetnosti povinného. Povinný je nezamestnaný a v evidencii vedený ako občan, za ktorého platí poistné štát z dôvodu vykonávania opatrovania inej osoby, čo je v kompetencii ÚPSVaR a z čoho môže mať povinný príjem. Zastával názor, že je predpoklad, že v budúcnosti povinný nadobudne nejaký majetok alebo sa zamestná. Uviedol, že súdny exekútor počas vykonávania exekúcie
nepreveroval hnuteľný majetok povinnej. Navrhol podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť.
7. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
13. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 25.02.2015 na základe rozhodnutia oprávneného zo dňa 25.09.2013 č.605 722 6857 0. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 03.03.2015. Podaním zo dňa 10.04.2019 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného postačujúci na úhradu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá príjmy podliehajúce exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky.
16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (ust. § 387 ods. 2 CSP) a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že súdny exekútor vykonal za účelom zistenia majetku povinného všetky potrebné úkony, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustráciu v bankách, Sociálnej poisťovni, na dopravnom inšpektoráte, katastri nehnuteľností a zistil, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetok a nemá žiaden príjem postihnuteľný výkonom exekúcie. Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je teda nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a
neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Rozhodujúca je v danom prípade skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2015 a počas 4 rokov, kedy súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného. Akékoľvek úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.
17. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a stotožnil sa s jeho dôvodmi (ust. § 387 ods. 2 CSP).
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).