Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-184-2023.pdf
PDF · 119.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/184/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C. D. C. XX, 2/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. D. B., G. C. XXX, zastúpených JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7 proti žalovanej: H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v I. C. XXX, zastúpenej JUDr. Luciou Bakošovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 20, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.3.2023 č.k. 6C/48/2021-212 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyne majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese J., obec C. D., v katastrálnom území C. D. evidovaným na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor, a to k pozemku parcely KNC č. XXX o výmere 374 m2, druh pozemku záhrada, pozemku parcely KNC č. XXX o výmere 310 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavbe so súpisným číslom XX, druh stavby: 10, popis stavby: rodinný dom stojaci na pozemku parcely KNC č. XXX a nariadil predaj tejto nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí podľa spoluvlastníckych podielov žalobkýň a žalovanej. Priznal žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkýň na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, pričom každá zo strán sporu je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1/3 k celku. Na zdôvodnenie žaloby uviedli, že žiadna zo strán sporu neužíva predmetnú nehnuteľnosť, je neobývaná, chátra. O túto nehnuteľnosť sa stará a daňové povinnosti plní výlučne žalobkyňa 1/, ktorá v minulosti investovala finančné prostriedky do rekonštrukcie kúpeľne na rodinnom dome vo výške 3.000,00 eur. V priebehu roka 2021 dostala žalobkyňa 1/ výhodnú ponuku na kúpu nehnuteľnosti zo strany tretej osoby za predajnú cenu 51.000,00 eur, s čím žalovaná nesúhlasila. Žalovaná prejavila záujem v budúcnosti stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti s tým, že bola ochotná uhradiť žalobkyniam vyrovnací podiel formou mesačných splátok po 20,00 eur mesačne. Žalovaná je nezamestnaná, nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov za účelom finančného vyrovnania žalobkýň, pričom vyrovnací podiel u každej zo žalobkýň predstavuje okolo 17.000,00 eur. S formou úhrady vyrovnacieho podielu cestou splátok vo výške 20,00 eur mesačne žalobkyne nemôžu súhlasiť, pretože takouto formou vzhľadom na vek žalovanej by nedošlo k úhrade za ich života. Žalobkyne nemajú o predmet vyporiadania záujem, obhospodarovať predmetné nehnuteľnosti je pre ne fyzicky aj finančne náročné, preto nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaná sa o predmet vyporiadania
nestarala, nezaujímala niekoľko rokov, neinvestovala do neho žiadne finančné prostriedky a nesprávala sa tak, aby predchádzala prípadným škodám a znehodnocovaniu spoločného majetku.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ale aj vo svojich následných vyjadreniach vrátane výpovede uviedla, že so žalobou nesúhlasí, prejavila ochotu v budúcnosti stať sa výlučnou vlastníčkou vyporiadaných nehnuteľností a na úhradu vyrovnacích podielov navrhla žalobkyniam splácať po 20,00 eur mesačne. Uviedla, že v posledných desiatich rokoch je nezamestnaná a je v hmotnej núdzi. V dôchodkovom veku sa hodlá vrátiť do predmetných nehnuteľností, pričom ide pôvodne o rodičovský dom predovšetkým vzhľadom na osobné väzby k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že žiadala súd, aby zamietol žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa pre takýto spôsob rozhodnutia videla v tom, že ide o jej domov, ku ktorému má silný, subjektívny, psychický vzťah ako k svojej domovine a k svojmu rodičovskému domu. Uviedla, že sporné nehnuteľnosti nadobudli strany sporu dedením po svojich rodičoch. Okrem spornej nehnuteľnosti majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve ďalšiu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci I. vrátane rodinného domu, ktoré obhospodaruje žalovaná a uhrádza všetky náklady na túto nehnuteľnosť rovnako ako žalobkyňa 1/ v prípade predmetnej nehnuteľnosti. Nesúhlasí s predajom predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na osobné väzby k nej. Uviedla, že strany sporu sú vo vyššom veku a mali by myslieť na svoju budúcnosť tak, aby mali v starobe strechu nad hlavou a mali sa kam vrátiť. Bolo aj vôľou rodičov, po ktorých rodinný dom zdedili, aby v tomto dome strany sporu ako súrodenci spoločne dožili. K predmetnej nehnuteľnosti má silný osobný a citový vzťah.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 136, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v danom prípade je na mieste zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a nariadiť ich predaj s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi žalobkyne a žalovanú podľa ich spoluvlastníckych podielov.
5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda aby nedošlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva súdom a jeho nevyporiadaniu prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Za základnú považoval v tomto smere otázku, či záujem žalobkýň na zániku spoluvlastníctva je v porovnaní so záujmom žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva významnejší a zároveň prednejší. Po vyhodnotení skutkových okolností mal za to, že žalobkyne (žalobkyňa 1/ najmenej od roku 2011, žalobkyňa 2/ najmenej od veku 26. rokov), ale ani žalovaná (od roku 1982) neboli a ani v súčasnej dobe nie sú odkázané na bývanie v predmetnom rodinnom dome. Podstata záujmu žalobkýň na zániku spoluvlastníctva vychádza z toho, že ani jedna z podielových spoluvlastníčok predmetnú nehnuteľnosť neužíva, dokonca ani sporadicky ju nenavštevuje, predmetný rodinný dom chátra, pričom všetky náklady na jeho údržbu a prevádzku znáša výlučne žalobkyňa 1/, ktorú táto skutočnosť finančne zaťažuje. Žalovaná vzhliadla dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne 1/ v jej zdravotnom stave a odkázanosti na bývanie. Žalobkyňa 1/ tieto skutočnosti vyvrátila, keďže v predmetnej nehnuteľnosti už dlhodobo nebýva, v budúcnosti tam neplánuje žiť s poukazom na svoj zdravotný stav a nevyhovujúci stav nehnuteľnosti (plesne, zatuchnuté steny). Žalobkyňa 1/ a ani samotná žalovaná nemajú dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu, ba ani na udržiavanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa 1/ má bytovú otázku vyriešenú. Tvrdenia žalovanej o tom, že žalobkyňa 1/ sa snaží prípadným predajom predmetnej nehnuteľnosti získať finančné prostriedky na kúpu bytu ostali v nepreukázanej rovine, pričom žalobkyňa 1/ sa dlhodobo sama stará o predmetnú nehnuteľnosť a sama znášala všetky náklady s ňou súvisiace. Záujem žalovanej na udržaní spoluvlastníctva vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že v budúcnosti, po dosiahnutí dôchodkového veku má záujem žiť v predmetnom rodinnom dome, keďže má k nemu silnú osobnú a citovú väzbu ako ku svojmu rodisku. Predmetný rodinný dom však nepredstavuje pre ňu jedinú možnosť bývania, keďže dlhodobo predmetnú nehnuteľnosť neužíva a ani o ňu neprejavuje žiaden záujem, nenavštevuje ju, neprispieva na jej údržbu ani finančne ani iným spôsobom. Za súčasnej finančnej situácie nie je v jej možnostiach vyplatiť vyrovnacie podiely ostatným spoluvlastníkom, pričom nie je ani vo finančných možnostiach jej dcéry, ktorá by síce matku podporila, avšak rovnako nie je odkázaná na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a ani neuviedla, že tu plánuje žiť natrvalo. Syn žalovanej neprejavuje o predmetnú nehnuteľnosť žiaden záujem.
6. Po náležitom zhodnotení všetkých okolností dospel súd k záveru, že záujem žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam neprevyšuje záujem žalobkýň na tom, aby
spoluvlastníctvo zaniklo. Žalovaná v súčasnosti nie je bytostne odkázaná na bývanie v predmetnom rodinnom dome, ku ktorému ju síce viažu osobné väzby, avšak o nehnuteľnosť dlhodobo neprejavuje žiaden záujem, nenavštevuje ju, neprispieva na jej údržbu ani finančne ani iným spôsobom. Žalovaná je navyše dlhodobo nezamestnaná a ani v budúcnosti, na ktorú poukazuje nie je predpoklad, že sa jej finančná situácia zmení, nakoľko bude poberať starobný dôchodok. Je preto nereálne, aby sa žalovaná mohla stať výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, vyplatiť vyrovnacie podiely ostatným spoluvlastníkom, zabezpečiť rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnej dobe zanedbávaná, keďže ani jeden zo spoluvlastníkov nejaví o nehnuteľnosť reálny záujem a nemá ani dostatok finančných prostriedkov.
7. Na základe týchto úvah súd po aplikácii § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k názoru, že v danej veci nie je možné spoločnú nehnuteľnosť (rodinný dom) reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ ide o možnosť prikázať vec za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, v prejednávanej veci žiadna zo strán sporu neprejavila záujem o predmetnú nehnuteľnosť patriacu do podielového spoluvlastníctva, pričom ani nie je vo finančných možnostiach jednotlivých spoluvlastníkov vyrovnať ostatných spoluvlastníkov.
8. Podľa názoru súdu v danej veci prichádza do úvahy jediný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja predmetných nehnuteľností po zrušení spoluvlastníctva súdom s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Takýto spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pripadá do úvahy len vtedy, keď ani jeden zo spoluvlastníkov neprejavil záujem o predmetné nehnuteľnosti. Podmienka, že vec spoluvlastník nechce je splnená aj tam, kde spoluvlastník vyjadrí subjektívne stanovisko, aby mu vec nebola prikázaná do výlučného vlastníctva, ale aj tam, kde síce spoluvlastník o predmet spoluvlastníctva prejaví záujem, avšak absentuje u neho solventnosť.
9. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a nariadil predaj predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok bude rozdelený medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. K zániku spoluvlastníctva takým spôsobom dôjde až dňom, keď dôjde k predaju predmetných vecí. Až do ich predaja môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi a teda môžu sa spoločne pokúsiť nehnuteľnosť odpredať. Hociktorá zo strán sporu po právoplatnosti rozsudku môže podať návrh na exekúciu, pričom exekútor bude postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku pri predaji predmetných nehnuteľností. Za tým účelom zabezpečí znalecký posudok o všeobecnej hodnote nehnuteľností.
10. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
11. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobkyniam priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.
12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnila nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Skutkový záver súdu, že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nesprávny a je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd nevyhodnotil vykonané dôkazy správne a neprihliadol dostatočne na subjektívne okolnosti na strane žalobkýň a žalovanej. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak na strane žalobkyne 1/, žalobkyne 2/, ale aj žalovanej boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou v podobe vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne 1/, ktorá priznala, že berie lieky na utíšenie nervových záchvatov. Podľa názoru žalovanej nie je žalobkyňa 1/ zdravotne spôsobilá na rozhodovanie o tak dôležitých skutočnostiach, ako je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa 1/ sa dobrovoľne vzdáva strechy nad hlavou, pričom nemá inú možnosť bývania. Súd neposudzoval zdravotný stav žalobkyne 1/, ktorá si neuvedomuje dôsledky svojho konania. Nie je v záujme žalobkyne 1/ vyhovieť žalobe. Súd dospel k mylným názorom, že žalovaná a žalobkyne nie sú odkázané na bývanie v spornej nehnuteľnosti a že nehnuteľnosť neužívajú, nenavštevujú ju a dom chátra. Žalovaná sa o spornú nehnuteľnosť zaujíma, pravidelne ju navštevuje a je ochotná sa podieľať na údržbe domu, ak sa aj žalobkyne budú podieľať na údržbe spoločného domu
v I.. Každá nehnuteľnosť časom chátra bez ohľadu na obývateľnosť. Ide o starú nehnuteľnosť a potreba menších opráv je tu neustále. Žalovaná momentálne obýva nehnuteľnosť v I., avšak ona a jej dcéra majú vážny záujem o predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná prejavila obavu z toho, že žalobkyne predajú aj nehnuteľnosť v I. a žalovaná skončí na ulici, k čomu súd nezaujal žiadny postoj. Žalovanej nebola poskytnutá právna ochrana, pričom žalobkyne sa jej viackrát vyhrážali, že podielové spoluvlastníctvo zanikne aj k spoločnému domu v I.. Súd neskúmal, z akého dôvodu bol zakúpený byt v K., ktorý má obývať žalobkyňa 1/ a kto ho skutočne kúpil. Žalobkyňa 1/ uviedla, že má bytovú otázku vyriešenú, ale toto tvrdenie je nepravdivé. Súd sa nezaoberal ani podvodným konaním žalobkyne 1/, ktorá dom po starých rodičoch predala počas života matky, nechala si po matke všetky peniaze a so žalobkyňou 2/ a žalovanou sa nerozdelila. Žalobkyne žiadajú o vyporiadanie spoluvlastníctva len účelovo, aby mohli nehnuteľnosť následne predať kupcovi pod cenu a získať tak finančné prostriedky, ktoré by bezhlavo utratili. Skutočnosť, že žalovaná je dlhodobo nezamestnaná, aktuálne nemá finančné prostriedky na údržbu a rekonštrukciu domu a na vyplatenie vyrovnacích podielov nemôže byť na ťarchu žalovanej a nemôže byť kvôli tomu znevýhodnená. Záujem na zachovaní spoluvlastníctva k rodičovskému domu je vyšší ako nadobudnutie finančných prostriedkov. Strany sporu by tak prišli o celé dedičstvo po rodičoch a nezostane im žiaden majetok pre vlastných potomkov. Súd nedostatočne prihliadol na kritéria subjektívneho charakteru, ktoré sa vyskytli tak na strane žalobkýň, ako aj na strane žalovanej. Odôvodnenie rozsudku súdu je tak nepresvedčivé.
13. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Stotožňujú sa s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, ktoré považujú za správne. Žalobkyňa 1/ opakovane čelí narážkam žalovanej ohľadom jej zdravotného stavu, čo považuje za urážku na cti, je týmito vyjadreniami rozhorčená a vidí, že žalovaná nemá žiadne zábrany použiť takéto už v konaní vyvrátené fabulácie. So žalovanou nie je možná žiadna dohoda ohľadom spornej nehnuteľnosti, ktorá ju nezaujíma. Žalovaná deklaruje záujem o spornú nehnuteľnosť, no jej faktické správanie potvrdzuje opak. Žalovaná sporné nehnuteľnosti navštívila pred podaním žaloby od smrti matky jedenkrát a to pred štyrmi rokmi, kedy sa s ňou snažili žalobkyne dohodnúť na predaji spoločného rodinného domu. Pred touto návštevou bola v spornej nehnuteľnosti 12 rokov predtým a to v deň pohrebu matky.
14. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkýň zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Trvá na preverení zdravotného stavu žalobkyne. Súd sa uspokojil len s doloženým zoznamom liekov, ktoré užíva žalobkyňa 1/ a s predložením zbrojného preukazu z roku 2014. Zdravotný stav žalobkyne 1/ je nepriaznivý, čo môže mať značný vplyv na jej konanie. Žalobkyňa 1/ nikdy nežiadala o pomoc pri úhrade nákladov za predmetnú nehnuteľnosť, pričom žalobkyne neprispievajú žalovanej na nehnuteľnosť, ktorú v súčasnosti užíva v I..
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
16. Rozsudok je vo svojom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.1.2024 o 9,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach dňa 10.1.2024 v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
18. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b, e/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne 1/ a tiež, že by odôvodnenie rozsudku trpelo nepreskúmateľnosťou, teda že by nezodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p..
21. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
22. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
23. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dopĺňa nasledovné:
24. Predmetom tohto konania sa stal nárok žalobkýň 1/ a 2/ na zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam (pozemkom a stavbe so súp. č. XX – rodinnému domu, nachádzajúcich sa v kat. úz. C. D.) a nariadenie ich predaja s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi žalobkyne a žalovanú podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (každá z nich je spoluvlastníčkou v pomere 1/3 k celku). Žalobkyne v žalobe tvrdili, že ani jedna zo spoluvlastníčok predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo neužíva, táto je zanedbaná, schátraná, ide o pôvodne rodičovský dom, ktorý zdedili účastníčky konania (sestry) po rodičoch s tým, že žalobkyňa 1/ znáša nevyhnutné náklady spojené s touto nehnuteľnosťou a tiež plní daňové povinnosti.
25. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť tvrdiac, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo tvrdiac, že v budúcnosti sa mieni stať výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti s tým, že vyplatí vyrovacie podiely žalobkýň v splátkach po 20,00 eur mesačne. Uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť hodlá užívať, keď bude v dôchodkovom veku, keďže k predmetnej nehnuteľnosti má osobné a citové väzby, nakoľko ide o rodičovský dom a rodičia prejavili záujem, aby účastníčky konania (sestry) žili v predmetnej nehnuteľnosti.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že od začiatku konania sa žalovaná proti žalobe bránila svojim budúcim záujmom užívať predmetnú nehnuteľnosť a svojimi osobnými a citovými väzbami k predmetnej nehnuteľnosti, bola rozhodujúcou otázkou, od ktorej záviselo správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, či sú alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby súd nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo.
27. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
28. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
29. Vyššie cit. ust. § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je vyjadrením jednej zo základných zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva a to zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo zruší a ako si ho vyporiadanú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Z pravidla kladného rozhodnutia súdu existuje výnimka obsiahnutá vo vyššie cit. ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola prikázaná za náhradu jednému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Dôvod hodný osobitného zreteľa posudzuje vždy konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu alebo žalovaného, či oboch z nich, ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť prípadne aj zneužitie výkonu práva podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Nie je však vylúčené, aby na základe podstatných zmien okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov pre zamietavé rozhodnutie, sa spoluvlastník neskôr znovu domáhal vyhovenia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zamietavé rozhodnutie je rozhodnutím iba pred „tentokrát“, t.j. iba potiaľ, pokiaľ trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu takéhoto rozhodnutia.
30. Podľa judikatúry (R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že vec má v úmysle predať).
31. Podľa názoru odvolacieho súdu zistený skutkový stav v predmetnej veci opodstatňoval prijať súdu prvej inštancie záver o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
32. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo žiadna zo spoluvlastníčok neužíva, z čoho vyplýva jednoznačný záver o tom, že neužívaním táto nehnuteľnosť chátra, žiadna zo spoluvlastníčok sa nepodieľa na akomkoľvek zveľaďovaní tejto nehnuteľnosti, t.j. do nehnuteľnosti sa neinvestuje. Len žalobkyňa 1/ vynakladá nevyhnutné výdavky spojené s plnením povinností vlastníka nehnuteľnosti, t.j. platí bežné výdavky v minimálnej výške a plní si daňové povinnosti. Ide pritom o starší rodinný dom, pôvodne patriaci rodičom strán sporu, ktoré sú sestrami. Účastníčky konania ako spoluvlastníčky sa nevedia dohodnúť na užívaní predmetnej nehnuteľnosti, žiadna z nich neprejavila záujem o jej užívanie a žalovaná na snahy žalobkýň o predaj nehnuteľnosti reagovala tak, že s tým nesúhlasí. Žalovaná síce prejavila záujem v budúcnosti (keď bude v dôchodkovom veku) užívať predmetnú nehnuteľnosť ako výlučná vlastníčka a vyplatiť ostatné spoluvlastníčky, avšak zároveň uviedla, že nedisponuje takými finančnými prostriedkami, ktoré by jej umožnili žalobkyne vyplatiť, preto navrhla, že im bude splácať ich vyrovnacie podiely splátkami po 20,00 eur mesačne. Tiež predložila dôkaz (čestné prehlásenie), podľa ktorého jej dcéra prejavila snahu zakúpiť predmetnú nehnuteľnosť bez toho, aby sa vyjadrila v tom zmysle, že túto aj hodlá užívať. Žalovaná uviedla, že toho času je nezamestnaná, v hmotnej núdzi. Každá zo spoluvlastníčok má vyriešené bývanie a ani jedna v súčasnosti neužíva predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná v priebehu konania poukazovala na svoje osobné väzby k predmetnej nehnuteľnosti a tvrdila, že táto skutočnosť je významnou, pre ktorú navrhla, aby súd zamietol žalobu. Žalovaná tiež tvrdila, že zdravotný stav žalobkyne 1/ jej nedovoľuje posúdiť dôsledky svojho konania, že nie je v záujme žalobkýň, aby došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a nariadeniu predaja predmetných nehnuteľností súdom, keďže by stratili možnosť užívať v budúcnosti predmetnú nehnuteľnosť. Tvrdila, že pokiaľ dôjde k predaju predmetných nehnuteľností, žalobkyne na ňu budú tlačiť, aby predali aj ďalšiu nehnuteľnosť, ktorú spoločne vlastnia v I. a ktorú žalovaná aj užíva.
33. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že predmetná nehnuteľnosť (rodinný dom) nie je reálne deliteľná. Vychádzajúc zo skutkových zistení, a to predovšetkým zo subjektívneho stanoviska spoluvlastníkov participovať na prípadných nákladoch, ktoré by boli potrebné pre reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti (rodinného domu), vychádzajúc z toho, že reálne rozdelenie by nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že predmetná nehnuteľnosť (rodinný dom) nie je reálne deliteľný. Ani jeden zo spoluvlastníkov totiž nie je ochotný vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, ktoré by museli byť vynaložené, aby rodinný dom ako stavba mohla slúžiť všetkým trom spoluvlastníkom ako samostatné bytové jednotky.
34. Pri rozdelení stavieb (budov) je podmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Vychádzajúc z názoru strán sporu, ktoré sa nevedia dohodnúť na základných otázkach týkajúcich sa rodinného domu ako celku, jeho údržby, potrebných opráv a pod., niet pochýb o tom, že aj v prípade reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti, táto by zostala naďalej v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, ktoré pre rozpornosť vzájomných vzťahov nevedia nájsť zhodu v riešení otázok týkajúcich sa spoločnej veci a navyše tomu bráni aj nedostatok finančných prostriedkov.
35. Niet pochýb o tom, že žalovaná má osobné (citové) väzby k spornému rodinnému domu, keďže v ňom vyrástla. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie však jednoznačne svedčia o tom, že žalovaná dlhodobo v predmetnom dome nebýva, má vyriešené bývanie iným spôsobom (rodinný dom v I., ktorého je spoluvlastníčkou), o predmetný dom sa dlhodobo nestará, žiadnym spôsobom finančne na údržbu rodinného domu neprispieva, teda o predmetný rodinný dom neprejavuje dlhodobo niekoľko rokov opravdivý záujem. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie a hodnotenie pomerov medzi účastníčkami konania, keď skúmal záujem žalobkýň na zániku spoluvlastníctva v porovnaní so záujmom žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva a dospel k správnemu záveru, že záujem žalobkýň na zániku spoluvlastníctva je prednejší. Tieto svoje úvahy podrobne odôvodnil v bode 33. a 34. rozsudku a s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho za zákonné a správne.
36. Tvrdenia žalovanej o jej osobných a citových väzbách nemožno poprieť, avšak v kontexte tohto konania ich treba považovať za účelové, v snahe zabrániť zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu súdom, pričom riešenie ponúknuté žalovanou, a to vyplatiť žalobkyne, keď podiel každej z nich predstavuje sumu okolo 17.000,00 eur takým spôsobom, že by ich vyrovnací podiel splácala po 20,00 eur mesačne, nemožno považovať za prijateľný vzhľadom na výšku vyrovnacích podielov a čas, za ktorý by tieto mali byť uhradené. Nie je spravodlivé požadovať od žalobkýň, aby prijali takúto možnosť splatenia ich vyrovnacieho podielu, navrhnutú žalovanou.
37. Akékoľvek snahy žalovanej spochybniť spôsobilosť žalobkyne 1/ zo zdravotných dôvodov je potrebné považovať za účelovú, ničím nepotvrdenú obranu. Žalobkyňa 1/ nie je pozbavená a ani obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou za účelom preukázania zdravotného stavu žalobkyne 1/. Súd nie je povinný vykonať akýkoľvek dôkaz navrhnutý stranou sporu, ale len dôkaz, ktorý môže prispieť k objasneniu veci po skutkovej stránke. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ dokazovanie v tomto smere nevykonával.
38. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalobkyniam priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).