Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Csp-48-2019.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: Y. O., A.. XX.XX.XXXX, zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou: G.. U. F., H.. O., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpená: Mgr. Ľuboš Kráľ, advokát so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 1 364,36 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 1 364,36 €, úroky vo výške 117,63 €, úroky vo výške 910,69 €, úrok 21,9 % zo sumy 1 364,36 € od 01.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1 364,36 € od 01.12.2018 do zaplatenia a poplatky vo výške 39,65 €, sa zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 04.04.2019, sa žalobca domáhal zaplatenia dlhu, ktorý vznikol žalovanej neplnením záväzok zo zmluvy o úvere č. 1533154353. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie dlžnej istiny úveru 1 364,34 €, úroky vo výške 117,63 €, úroky vo výške 910,69 €, úrok 21,9 % zo sumy 1 364,36 € od 01.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy istiny 1 364,36 € od 01.12.2018 do zaplatenia a poplatky vo výške 39,65 €.
Svoj nárok žalobca preukazoval špecifikáciou uplatnenej pohľadávky, výpisom z účtovnej evidencie, obchodnými podmienkami pre úver „Dobrá pôžička“, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, upomienkou na zaplatenie dlhu zo dňa 16.05.2016, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.06.2016 a zmluvou o úvere zo dňa 25.02.2015.
2. Žalovaná sa prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 21.05.2019, v ktorom uviedla, že zmluva o úvere, ktorou žalobca preukazuje svoj nárok je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalovaná pri uzavieraní tejto zmluvy konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Žalovaná bola už v roku 2012 liečená na duševnú poruchu, pri ktorej sú závažným spôsobom zmenené základné psychické funkcie, hlavne čo sa týka myslenia a úsudku, pričom si v plnej miere neuvedomuje dôsledky svojho konania. Žalovaná touto duševnou chorobou trpela aj pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy.
Žalovaná poukázala na rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20Ps/9/2016 zo dňa 21.01.2017, ktorým ju súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony z dôvodu duševnej poruchy a zároveň jej ustanovil
opatrovníčku, a to dcéru G.. U. F.. V tomto konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bol vypracovaný aj znalecký posudok. Tento posudok č. 23/2016 zo dňa 05.08.2016, vypracovala MUDr. Monika Rosivalová, znalkyňa z odvetvia psychiatria.
Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom na to, že sporná zmluva je neplatná, vzťahy medzi stranami je potrebné vysporiadať na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Žalovaná tým, že dňa 25.02.2015 prevzala poskytnutý úver, získala neoprávnený prospech. Namietala, že žalobca si právo na toto bezdôvodné obohatenie uplatnil po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, pretože žalobu podal až dňa 04.04.2019.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril svojím podaním zo dňa 05.06.2019 a na podanej žalobe v celom rozsahu trval, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalovaná nekonala v duševnej poruche.
4. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadril právny zástupca žalovanej a poukázal na to, že žalovaná konala v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a to dňa 25.02.2015, v duševnej poruche a táto duševná porucha ju robila na tento právny úkon neschopnou. Poukázal na to, že žalovaná sa už v roku 2012 liečila z duševnej poruchy, vzhľadom na svoju závislosť na tipovanie s následnými ekonomickými problémami. Toto tvrdenie žalovaná preukázala potvrdením ošetrujúceho lekára z odboru psychiatria. Právny zástupca poukazoval aj na to, že žalovaná bola na svoje psychické poruchy liečená ústavnou formou, a to v roku 2012, ako aj v roku 2016. Poukázal aj na to, že v roku 2014 až 2015 žalovaná uzatvorila 8 rôznych úverových zmlúv s rôznymi spoločnosťami za účelom získania prostriedkov na tipovanie športových výsledkov. Právny zástupca žalovanej navrhol (v prípade pochybností) vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či žalovaná v okamihu uzatvorenia spornej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Ako dôkaz žalovaná predložila 8 zmlúv o pôžičke s rôznymi spoločnosťami, ako aj návrh na ústavnú liečbu v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom na Prednej Hore.
5. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2018 zo dňa 25.10.2018.
6. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca opätovne vyjadril, a to podaním zo dňa 08.07.2019, ktorým podrobným spôsobom svoj nárok na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy odôvodňoval a k vyjadreniu pripojil aj podrobný spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, výsluchom ustanovenej opatrovníčky žalovanej, listinami založenými v spise a zistil:
Dňa 25.02.2015 uzatvorili strany zmluvu o úvere č. 1533154353, na základe ktorej právny predchodca žalobcu, a to Poštová banka, a.s., poskytol žalovanej úver vo výške 1 500 €. Žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 21,90 % ročne. Úver sa žalovaná zaviazala vrátiť 60-timi mesačnými splátkami dohodnutými vo výške 42 € mesačne. Zmluva obsahuje údaj o splatnosti prvej mesačnej splátky, ako aj o konečnom termíne splatnosti úveru. Zmluva obsahuje aj údaj o celkovej čiastke, ktorú bola povinná žalovaná na dlh z úveru zaplatiť, ako aj údaj o ročnej priemernej miere nákladov.
Účtovnou evidenciou a tvrdením opatrovníčky žalovanej bolo preukázané, že úver vo výške 1 500 € bol poskytnutý v deň uzatvorenia zmluvy, teda dňa 25.02.2015. Poskytnutie úveru v uvedený deň žalovaná nijakým spôsobom nespochybňovala.
8. Vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo sporné, či žalovaná bola v čase uzatvorenia zmluvy, teda dňa 25.02.2015, spôsobilá na právne úkony, pretože podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou, je neplatný.
Z lekárskej správy vypracovanej psychiatričkou MUDr. Erikou Fedákovou dňa 13.03.2019 vyplýva, že žalovaná Y. O. je jej pacientkou od roku 2012 a je liečená na jej ambulancii pre duševnú poruchu, pri ktorej sú závažným spôsobom zmenené základné psychické funkcie, hlavne čo sa týka myslenia a úsudku. Žalovaná si v plnej miere neuvedomuje dôsledky svojho konania. Žalovaná týmto ochorením trpela
už pred nástupom na liečbu. Po zahájení liečby žalovaná absolvovala aj špeciálnu liečbu v liečebnom sanatóriu Predná Hora, a to v roku 2012. Od vtedy pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu a pokračuje v ambulantnej liečbe. Z týchto dôvodov bola žalovaná rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20Ps/9/2016-69, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2017, obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaná nie je spôsobilá samostatne konať pred súdom, štátnymi, verejnými a samosprávnymi orgánmi, zdravotníckymi zariadeniami, zdravotnou a sociálnou poisťovňou v osobnom a písomnom styku, uzatvárať akékoľvek zmluvy, preberať dôchodok, iné finančné a materiálne plnenia, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, a spravovať svoje veci.
Týmto rozsudkom súd ustanovil žalovanej opatrovníčku, a to jej dcéru G.. U. F., ktorá je oprávnená a povinná žalovanú Y. O. zastupovať pred súdom, štátnymi a inými orgánmi, a spravovať jej majetok.
V tomto konaní bol vypracovaný znalkyňou MUDr. Monikou Rosivalovou znalecký posudok č. 23/2016, ktorý posúdil spôsobilosť žalovanej na právne úkony. Podľa posudku Y. O. trpí duševnou poruchou z okruhu porúch návykov a impulzov patologické hráčstvo, špecificky tipovanie zápasov. Ide o duševnú poruchu, ktorá je charakterizovaná impulzívnym správaním, sťaženou schopnosťou sebakontroly v súvislosti s tipovaním, ktoré sa u posudzovanej prejavuje neschopnosťou odolať impulzu a pokušeniu opakovane tipovať, pričom vie, že tipovanie jej prináša finančné straty, zadlžovanie, vedie k dôsledkom v sociálno-ekonomickej, rodinnej i zdravotnej sfére, pokračuje i napriek osobnej nepohode a následkom. V dôsledku ochorenia má narušené úsudkové schopnosti, nie je schopná kontrolovať svoje konanie a v dostatočnej miere predvídať a uvedomiť si krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Súčasne je prítomná aj mierna organická symptomatika.
9. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou
Podľa týchto ustanovení je predpokladom platnosti právneho úkonu spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý robí. Ak takúto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto úkon absolútne neplatný. Absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť na urobený právny úkon. Nevyhnutným predpokladom pre takýto záver nie je, aby konajúca osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.
10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná už od roku 2012 mala vážne psychické problémy a bola liečená na psychiatrickej ambulancii u MUDr. Fedákovej. Podľa stanoviska lekára bola žalovaná už v roku 2012 liečená pre duševnú poruchu, pri ktorej sú závažným spôsobom zmenené základné psychické funkcie, hlavne čo sa týka myslenia a úsudku. Žalovaná si v plnej miere neuvedomovala dôsledky svojho konania.
Bolo preukázané, že z týchto dôvodov bola už v roku 2012 liečená v sanatóriu na Prednej Hore. V odbornom liečebnom ústave psychiatrickom na Prednej Hore bola žalovaná liečená aj v roku 2016 tak, ako to vyplýva z návrhu na ústavnú liečbu zo dňa 11.03.2016.
Skutočnosť, že žalovaná nemá spôsobilosť na právne úkony bola potvrdená aj znaleckým dokazovaním v spore vedenom na tunajšom súde sp. zn. 20Ps/9/2016, v ktorom súd rozhodol, že žalovaná je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.
11. Týmto súd považoval za preukázané, že žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, teda dňa 25.02.2015, konala v duševnej poruche, pre ktorú bola nespôsobilá na tento právny úkon a preto súd určil, že sporná zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili dňa 25.02.2015, je neplatná.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
13. Vzhľadom na to, že úverová zmluva je neplatná, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej istiny úveru 1 500 € po odčítaní sumy, ktorú na dlh z úveru žalovaná zaplatila.
Žalovaná namietala premlčanie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky.
Pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V danom prípade vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie dňa 25.02.2015, keď jej úver vo výške 1 500 € bol poskytnutý.
14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade žalobca mohol právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť nasledujúceho dňa po poskytnutí úveru, teda dňa 26.02.2015. Trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 26.02.2018. Žalobca svoje právo uplatnil až po uplynutí tejto lehoty žalobou dňa 04.04.2019.
15. Z týchto dôvodov súd žalobcovi žalovaný nárok priznať nemohol a jeho žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 1 364,36 €, úroky vo výške 114,63 €, úroky vo výške 910,69 €, úrok 21,9 % zo sumy 1 364,36 € od 01.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1 364,36 € od 01.12.2018 do zaplatenia a poplatky vo výške 36,65€, zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanej, ktorá bola v spore úspešná priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.