Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoP-31-2019.pdf
PDF · 97.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o t.č. plnoletého J. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený advokátkou Mgr. Evou Citterberg Valkovou, so sídlom Nitra, Novomeského 17 a maloletého J. S., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, ako, obaja bytom u matky, deti rodičov: matka D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., W. 61, zastúpená advokátkou Mgr. Evou Citterberg Valkovou, so sídlom Nitra, Novomeského 17 a otec H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, o návrhu matky na zvýšenie výživného , o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. marca 2019, č.k. 11P/234/2018-258, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/179/2015-35 zo dňa 28.09.2015 v časti výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté J. zo sumy 60,- eur na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 24.08.2018 ,ktoré je otec povinný platiť do rúk matky a na už plnoletého J. zo sumy 90,- eur na sumu 130,- eur mesačne počnúc dňom 24.08.2018, ktoré je otec povinný platiť do rúk plnoletého J. ,vždy do 15-teho dňa v mesiaci . Zároveň určil zročné výživné výživné za obdobie od 24.08.2018 do 31.03.2019 na maloletého J. v sume 305,80 eura, a na J. v sume 313,54 eura , ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25,- eur na každé dieťa, spolu s bežným výživným, , počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 4 CSP, ako aj skutkovým stavom zisteným z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný sčasti dôvodne. Poukázal na obsah návrhu matky, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na v čase podania návrhu maloletého t.č. plnoletého J. zo sumy 90,- eur na sumu 170,- eur mesačne a na maloletého J. zo sumy 60,- eur na sumu 140,- eur mesačne. Dôvodila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, deti sú staršie, s čím sú spojené vyššie výdavky na školu, oblečenie, obuv i stravu. Otec detí so zvýšením výživného v zmysle návrhu matky nesúhlasil. Poukázal na to, že má síce vyšší príjem ako matka, ale na druhej strane má preukázateľne vyššie výdavky. Súhlasil so zvýšením výživného o 10 - 15,- eur na každé dieťa. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na obe deti, pretože nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že na strane oboch detí od poslednej úpravy výživného v roku 2015 došlo k zmene pomerov. V tejto súvislosti uviedol, že deti sú o viac ako
3 roky staršie, na strane oboch detí sú odôvodnené zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, ale aj potreby súvisiace s návštevou školy a aj ostatných potrieb súvisiacich s vekom a sociálnym vývojom a začlenením do spoločnosti. Mal za to, že v tomto prípade je životná úroveň rodičov pomerne rovnaká. Z obsahu spisu vyplýva, že priemerný príjem matky je v súčasnosti 633,03 eura a poberá prídavky na deti od roku 2019 spolu 48,68 eura (za rok 2018 v sume 47,36 eura). V čase poslednej úpravy vyživného na deti mala matka príjem 520,- eur. Matka s deťmi býva s v rodinnom dome, ktorý v rámci vyporiadania BSM pripadol jej. Výdavky na bývanie sa jej zvýšili na sumu 151,55 eura mesačne. Matka si zobrala úver s mesačnou splátkou 83,07 eura, aby bola schopná splácať otcovi detí sumu 4.000,- eur v splátkach po 160,- eur z titulu vyporiadania BSM. Ďalší úver so splátkami vo výške 37,92 eura si vzala za účelom kúpy dreva a na zaplatenie dovolenky pre seba a synov v Taliansku, ktorý pobyt bol maloletému J. odporučený lekármi. Matka vlastnila auto Peugeot r.v. 2003, ktorý predala, pretože sa kazil a kúpila si jazdené vozidlo z výťažku z predaja. Pomery na strane otca sa zmenili v tom, že dosahuje vyšší príjem 766,21 eura mesačne (744,74 eura zo zárobkovej činnosti a nemocenských dávok + 21,47 eura za pomocné práce) oproti stavu, v roku 2015 kedy dosahoval príjem 540,- eur. Pomery ohľadom bývania a výdavkov na domácnosť sa u neho zmenili výraznejšie, pretože po rozvode býval najskôr u svojej mamy, ktorej prispieval na domácnosť sumou 200,- eur a odkedy býva v nájomnom byte, má pravidelné výdavky na bývanie v sume 138,87 eura za nájom vrátane energií. Musel zaplatiť zábezpeku za byt v sume 800,- eur, ktorú sumu uhradila jeho sestra a jej spláca teraz po 20,- mesačne. Je vlastníkom motorového vozidla Ford Focus, r.v. 2005. Deťom platí poistné vo výške 19,- eur mesačne. Nad rámec výživného prispel plnoletému J. na vodičské oprávnenie, na stužkovú a na topánky, sporadicky prispieval aj oblečením, ovocím a potravinami pre J.. Rodičom nepribudli žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd sa nestotožnil s tvrdením matky, že sa otec vzdal svojho príjmu, keď vykonal súkromnú zákazku bez odplaty, a to z dôvodu, že otec napriek tomu, že potvrdil predmetnú zákazku, na svoju obranu uviedol, že sa to stalo len raz a okrem toho to bola zákazka pre rodinu, preto ju vykonal zadarmo. Matka uviedla, že na strane otca v majetkovej oblasti nastala zmena, keď mu z titulu BSM vyplatila sumu 5.000,- eur a spláca mu sumu 4.000,- eur v mesačných splátkach po 160,- eur. Súd k tejto námietke matky uviedol, že pri rozdelení vecí v rámci vyporiadania BSM často dochádza k výplate vyrovnávacieho podielu tomu bývalému manželovi, ktorý nadobudol veci pri vyporiadaní v BSM v nižšej hodnote a má preto nárok na výplatu vyrovnávacieho podielu Táto skutočnosť však nemôže byť braná ako zmena pomerov v zmysle ust. 78 ods.1 zákona o rodine. Výplatu vyrovnávacieho podielu nemožno považovať ani za príjem pre toho z bývalých manželov, ktorý ju obdrží, t.j. tento bývalý manžel tým nenadobudol ďalší (finančný) majetok, ale len obdržal vo finančnom vyjadrení hodnotu toho, čo vyporiadaním BSM stratil. V tejto súvislosti uviedol, že medzi rodičmi bolo vyporiadané BSM zmierom podľa uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 10C/86/2017-190 zo dňa 05.09.2018. Z tohto rozhodnutia súdu vyplynulo, že otec si musel nanovo zariaďovať vlastnú domácnosť, a práve peniaze, ktoré mu matka (síce až v roku 2018) vyplatila, použil na zakúpenie kompletného vybavenia svojho nájomného bytu. Na základe vyššie uvedeného súd za objektívne a primerané považoval zvýšenie výživného u oboch detí o 40,- eur, pričom zohľadnil na strane detí nielen zmenu, ktorá nastala od posledného rozhodnutia o výživnom ale prihliadol aj na to, že od septembra 2019, kedy dôjde u oboch k zmene školy -.S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, na vývoj životných nákladov a na podstatnú zmenu pomerov tak na strane oboch detí, ako aj na strane oboch rodičov , súd prvej inštancie dospel k záveru, že existuje odôvodnená potreba zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, pričom primeranú výšku výživného určil sumou 100 eur pre mal. Marka a sumu 130 eur pre Michala- eur. Súd vyživovaciu povinnosť otca určil od 24.08.2018 ( od návrhu na začatie konania) a zročné výživné predstavuje rozdiel medzi doposiaľ zaplateným výživným a aktuálne určeným výživným . Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP v spojitosti s § 232 CSP umožnil otcovi splácať zaostalé výživné v mesačných splátkach po 25,- eur na každé dieťa spolu s bežným výživným až do vyrovnania, a to vzhľadom na výšku jeho príjmu a výšku súdom zvýšeného bežného výživného.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne alebo zvýši výživné o 10-15,- eur . Odvolanie odôvodnil tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné a namietal, že ani u jedného zo synov nedošlo k zmene stupňa školy ktorú navštevujú J. základnú a J.l strednú). Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného na maloletého J. z dôvodu, že sa venuje koníčku
- downhill a často chodí k zubárovi a na rehabilitácie. V tejto súvislosti uviedol, že všetky uvádzané zdravotné problémy mal už pri rozhodovaní o výživnom v roku 2015, náklady u zubára sú nákladmi jednorazovými. Poukázal na vyjadrenie matky, že deti už nerastú a nie je potrebné im často kupovať nové veci. Zároveň uviedol, že matka vo vzťahu k záľube maloletého J. nepreukázala žiadne náklady. Za nepreskúmateľné a rozporné považoval konštatovanie súdu, že pri výživnom maloletého J. zohľadnil
aj zmenu, ktorá nastane v septembri 2019 (zmena školy), i keď nespochybnil predpoklad, že sa jeho výdavky budú ešte zvyšovať. Mal za to, že z daného odôvodnenia nevyplýva, či táto budúca zmena na strane maloletého J. je alebo nie je v napadnutom rozsudku zohľadnená. Čo sa týka výživného na t.č. plnoletého J., súd zvýšenie vyživovacej povinnosti odôvodnil tým, že J. chodí na angličtinu a mal zvýšené výdavky na stužkovú. V tejto súvislosti uviedol, že t.č. plnoletý J. navštevuje rovnaký stupeň školy (gymnázium) ako pri prvom určení výživného, všetky uvádzané zdravotné problémy mal už pri rozhodovaní o výživnom v roku 2015, náklady na angličtinu sú zvýšením nákladov, stužková bola jednorázový výdavok, na ktorý prispel aj on. Zároveň poukázal na to, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom, avšak nedošlo k zvýšeniu výdavkov. Čo sa týka jeho finančnej situácie uviedol, že uňho síce došlo k zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, avšak u neho došlo aj k zvýšeniu nákladov, a to v dôsledku zabezpečenia vlastného bývania v obecnom nájomnom byte. Poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav a s ním spojené zvýšenie výdavkov. Uzavrel, že v súčasnosti neexistuje ani u jedného z jeho synov objektívny dôvod na zvýšenie výživného.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa s podaným odvolaním nestotožňuje a považuje ho v celom rozsahu za nedôvodné. S uvedenými argumentmi otca nesúhlasila považovala ich za účelové. Uviedla, že skutočnosť, že deti navštevujú rovnaký stupeň školy ako pri prvom určení výživného v čase rozvodu v roku 2015 neznamená, že výživné nemožno aktuálne zvýšiť. Mala za to, že ku zmene na strane oboch deti nepochybne došlo už len tým, že sú o 3 roky staršie s čím sú nepochybne zvýšené aj výdavky na ich odôvodnené potreby. Nesúhlasila s tvrdením otca, že od roku 2015 nedošlo k zmene zdravotného stavu maloletého J.. Súdu dostatočne preukázala, že maloletý J. okrem astmy, alergií, oslabenej imunity a problému so srdcom, má po úraze v lete 2018 problémy aj s chrbticou, chodí na rehabilitácie, užíva lieky a platí mu masáže, rovnako doplatky za lieky sú oproti roku 2015 vyššie. Rovnako poprela tvrdenie otca, že nepreukázala žiadne výdavky spojené s voľnočasovou aktivitou maloletého J.. Zároveň poukázala na celkový nárast cien potravín, energií a ďalších komodít. Záverom uviedla,že maloletý J. bol od septembra 2019 prijatý na Strednú odbornú školu polytechnickú v M. J., odbor autoopravár - mechanik, o čom predložila rozhodnutie školy. Čo sa týka zvýšenia výživného na t.č. už plnoletého J., aj u neho došlo k zmene školy, pretože bol prijatý na vysokú školu -Filozofickú fakultu UKF v Nitre. K jeho zdravotnému stavu uviedla, že zdravotné problémy má síce približne rovnaké (celiakia), avšak oproti roku 2015 má s touto diagnózou nepochybne spojené vyššie výdavky. Čo sa týka výdavkov na stužkovú potvrdila, že otec síce prispel, ale v porovnaní s matkou podstatne menšou sumou. Čo sa týka privyrábania brigádou na vreckové, túto skutočnosť nikdy nepopierala, mala však za to, že za stavu keď je otec schopný pracovať, mal by on sám vyvinúť maximálne úsilie, aby uživil svoje študujúce deti, a nie prenášať zodpovednosť na deti. Poukázala na to, že syn si privyrába práve preto, že suma výživného od otca je objektívne nedostatočná ona nedokáže pokryť všetky jeho výdavky. K celkovým schopnostiam a možnostiam otca uviedla, že otec zavádza, že nemá dostatok financií na platenie vyššieho výživného a nepreukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku, keď finančné prostriedky a splátku titulom BSM súd neuznal ako objektívnu skutočnosť ovplyvňujúcu faktické majetkové pomery rodičov. Uzavrela, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný a nevyhnutný, pretože predchádzajúce výživné je objektívne nedostatočné na pokrytie výdavkov 15-ročného a 18-ročného chlapca.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
7. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
10. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného rázu), v dôsledku ktorej je potrebné zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný vždy skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. 11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Podstatnou skutočnosťou pre zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom bolo zistenie takej zmeny pomerov na strane detí alebo rodičov, ktorá zmena by odôvodňovala zvýšenie výživného ako žiadala matka. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku 2015 došlo k zmene pomerov na strane oboch detí, ktorá zmena odôvodňuje zvýšenie výživného. Výživné na deti nebolo zvýšené 3 roky, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá odôvodnené zvýšenie výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby, štúdium, voľnočasové aktivity, na krytie ktorých nemôže stačiť doterajšie výživné. Na strane maloletého J. od posledného určenia výživného došlo k zmene aj v tom že, má zdravotné problémy s chrbticou po úraze, ktoré si vyžadujú rehabilitácie a masáže. Dlhodobo trpí alergiou , pričom náklady na lieky spojené s alergiou sú vyššie ako v roku 2015. Aktívne sa venuje cyklistike tzv. downhill , s čím sú nepochybne spojené náklady nielen na vybavenie ale i na účasť v súťažiach. Čo sa týka J., u neho od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene v tom, že už nadobudol plnoletosť, chodí na súkromné hodiny anglického jazyka, mal zvýšené výdavky na stužkovú slávnosť a ceny potravín vhodných pre celiatikov oproti roku 2015 stúpli. Podstatnou zmenou , ktorá bola preukázaná v čase rozhodovania odvolacieho súdu ( prihliadol na ňu už súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zvýšení výživného) je to, že obe deti boli prijaté na štúdium na vyšší stupeň školy- mal. J. na strednú školu a J. na vysokú školu, čo je takou podstatnou zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, ktorým sa zvýšil príjem oproti príjmu, ktorý dosahovali v čase posledného rozhodnutia o výživnom ( matke z 520 eur na 633 eur a u otca z 540 eur na 744 eur) na strane matky treba zohľadniť aj jej osobnú starostlivosť o deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. K námietke otca, že syn J. má príjem z brigád odvolací súd uvádza, že táto námietka otca pri určení jeho vyživovacej povinnosti neobstojí, pretože aktivita a úsilie študenta vylepšiť si svoju finančnú situáciu vykonávané nad rámec svojich povinností, nemôže byť na ujmu práv dieťaťa v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov, garantovaných mu zákonom, pričom tento ojedinelý príjem by zásadným spôsobom neovplyvnil vyživovaciu povinnosť otca. 12. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že odôvodnené potreby maloletého J. a plnoletého J. sa zvyšujú primerane ich veku v období ich prudkého fyzického rastu a výživné v doteraz určenej výške na J. vo výške 60,- eur mesačne a na J. vo výške 90,- eur nepostačuje na zabezpečenie ich výživy a odôvodnených potrieb primeraných ich veku. Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a zistené pomery na strane otca odôvodňujú zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na každé dieťa o 40 eur mesačne bez ohrozenia jeho výživy. Odvolací súd stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).