Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci manželov: M. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, G. - J. a M. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, G. - J., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. -48, zo dňa 15.novembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho prijal záver, že manželstvo účastníkov konania je potrebné rozviesť. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že dňa 28.11.2017 bol súdu doručený návrh, ktorým manželka (navrhovateľka) žiadala manželstvo manželov rozviesť. Dôvodila tým, že s manželom nežijú spolu od 24.12.2016, spia oddelene, nemajú spoločné financie, každý sa zvlášť stravuje. Manželstvo už dlhšiu dobu prechádza krízou a manžel už 25 rokov nedovolí jej synovi, aby za ňou prišiel na návštevu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. zistil, že rozsudkom č.k. -103 zo dňa 12.02.2010 obmedzil spôsobilosť na právne úkony navrhovateľky v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami s výnimkou preberania vyplácaného dôchodku a nakladania so sumou vyplateného dôchodku. Uvedeným rozsudkom bol navrhovateľke ustanovený opatrovník, jej manžel. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -53 zo dňa 15.10.2018 súd konanie o návrhu navrhovateľky na vrátenie spôsobilosti na právne úkony zastavil, s tým, že navrhovateľka môže ďalší návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony podať najskôr po uplynutí 6 mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať. Uvedené uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Súd mal za preukázané, že podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine boli splnené a súd môže manželstvo rozviesť. Poukázal na to, že v súčasnosti manželstvo neplní svoju funkciu, a to jednak ekonomickú, sociálnu a biologickú. Uviedol, že manželka je síce obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami s výnimkou preberania vyplácaného dôchodku a nakladania so sumou vyplateného dôchodku, avšak nie je obmedzená na právne úkony ako také, a teda je spôsobilá na podanie návrhu na rozvod manželstva. Mal za preukázané, že manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale spoločne nehospodária, ani nežijú intímne, neposkytujú si funkčnému manželstvu zodpovedajúcu vzájomnú podporu a pomoc. Navrhovateľka cíti k manželovi odpor. Súd dospel k záveru, že pre nezáujem manželky o udržanie manželstva neexistuje reálny predpoklad, aby ich manželstvo začalo plniť svoj spoločenský účel, ktorý spočíva v tom, že manželia žijú spolu v citovej zhode, spolupatričnosti a porozumení. Uviedol,

že zo samotných tvrdení manžela nevyplýva tá skutočnosť, že by manželia žili vo vzájomnej úcte a citovom zblížení a že by manželstvo v súčasnosti plnilo svoje funkcie. Považoval za preukázané, že manželstvo manželov je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel a keďže nie je nádej na obnovenie spolužitia, návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom žiadal, aby odvolací súd v prípade potreby doplnil dokazovanie a návrh na rozvod manželstva zamietol. Uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, keď vzhľadom na psychickú poruchu manželky (schizoafektívnu poruchu) nedal vyhotoviť aktuálny znalecký posudok znalca z oboru psychiatrie, z ktorého by vyplynula aktuálna fáza ochorenia. Manželka trpí chorobou už 25 rokov a dochádza u nej k striedaniu kompenzácie dekompenzácie. Poukázal na znalecký posudok č. 12/2018 vypracovaný znalcom MUDr. Petrom Kozíkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 27.05.2018, v zmysle ktorého v dekompenzovanom stave duševná porucha jeho manželke bráni vykonávať právne úkony v celom rozsahu. Uviedol, že manželka nehovorí pravdu, trpí bludmi, ktoré sú typické pre jej diagnózu, je chorobne vzťahovačná a tiež sa nedokáže objektívne vyjadriť k ich spoločnému hospodáreniu. Tvrdenia manželky, že spolu intímne nežijú a že on udržiava mimomanželské vzťahy poprel. Poznamenal, že ich manželstvo si plní všetky svoje funkcie a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovými zisteniam, pretože sa nezaoberal závermi citovaného znaleckého posudku, napriek tomu, že spis týkajúci sa navrátenia spôsobilosti na právne úkony bol priložený k spisu o rozvod manželstva. Súd prvej inštancie tiež nedostatočne zistil skutkový stav manželky a vierohodnosť jej výpovede.

3. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Tvrdenia manžela v odvolaní poprela a poukázala na trestné oznámenie, ktoré podala na prokuratúre v Nitre na manžela, na vyhrážky, ktorými ju častoval, rovnako aj na jeho vyhrážky v súdnej sieni počas pojednávania. Vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku nepovažovala za nevyhnutné, nakoľko už bola vyšetrená súdnym znalcom z odboru psychiatra MUDr. Kozíkom. Uzavrela, že manžel je s ňou len z vypočítavosti.

4. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril jej manžel, ktorý poprel tvrdenia manželky, o zadržaní jeho zbrane pre vyhrážanie sa zbraňou. K synovi manželky uviedol, že po skončení strednej školy začal mať problémy s drogami, okradol ho, nevrátil mu požičané peniaze, preto sa dohodli, že sa z bytu odsťahuje. Manželka sa necháva svojím synom zneužívať. Pridržiaval sa svojich tvrdení uvedených v odvolaní.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania ( ), neviazaný dôvodmi odvolania ( ), prejednal odvolanie manžela navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny záver. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

6. Konanie o rozvod manželstva je upravené v účinnom od 01.07.2016. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Predmetom konania v danej veci bol rozvod manželstva, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XXX pod por.č. XXX. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, v ktorom ako hlavný dôvod uviedla dlhotrvajúcu krízu v manželstve. Poukázala na to, že s manželom spoločné deti nemajú, intímne sa nestýkajú, nemajú spoločné financie, každý sa stravuje osobitne. Manžel vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Dôvodil tým, že jeho manželka je duševne chorá a lieči sa viac ako dvadsať rokov. Do 10.04.2018 vzťahy fungovali bez problémov a nevie, čo spúšťa jej chorobné konanie proti napr. jeho osobe.

9. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. V citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka rozvodu manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

11. Odvolací súd dospel po prejednaní veci k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. V konaní mal jednoznačne preukázané, že medzi manželmi existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Navrhovateľka nemá ďalší záujem v nefunkčnom vzťahu zotrvať. Súd prvej inštancie správne uviedol, že nikoho nemožno nútiť, aby v manželstve zotrval, ak sú splnené zákonné podmienky, tak ako je tmu v tejto veci. Z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nad všetky pochybnosti vyplýva, že manželstvo účastníkov je vážne narušené, trvalo rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v celom rozsahu stotožnil, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stráne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej iba poukazuje ( ).

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že manželstvo je v zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine, zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich k pretrvaniu v manželstve nútiť, predovšetkým pokiaľ manželstvo neplní svoje funkcie. Pritom však musia byť splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa Zákona o rodine.

13. Z postoja navrhovateľky vyplynulo, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a k manželovi cíti len odpor. Vzhľadom k týmto skutočnostiam aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že nie je reálny predpoklad reparácie týchto vzťahov do budúcnosti a to aj napriek tomu , že ich manželstvo trvalo od roku 1985. Zohľadňujúc vyššie uvedené závery a tiež jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľky k zotrvaniu v nefunkčnom manželstve, a to aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd prijal záver, že odvolanie manžela nie je dôvodné. K námietkam manžela odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -103 zo dňa 12.02.2010 obmedzil spôsobilosť na právne úkony navrhovateľky v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami s výnimkou preberania vyplácaného dôchodku a nakladania so sumou vyplateného dôchodku. V konaní však nebolo preukázané, že by bola obmedzená na právne úkony ako také, a teda je spôsobilá na podanie návrhu na rozvod manželstva. Zo znaleckého posudku MUDr. Petra Kozíka, psychiatra, č. 12/2018 zo dňa 27.05.2018 vyplynulo, že v čase znaleckého vyšetrenia bola u navrhovateľky diagnostikovaná duševná porucha v kompenzovanom stave. V kompenzovanom stave navrhovateľka je schopná vykonávať práve úkony, je schopná sa sama o seba postarať a nevyžaduje opatrovateľskú starostlivosť, je schopná správne sa orientovať v čase a priestore a hodnotu peňazí pozná, i keď jej hospodárenie s nimi je problematické v dôsledku sebaohrozujúcej finančnej pomoci synovi, z ktorého titulu nie je schopná adekvátne hospodáriť s financiami. Odvolací súd v zmysle uvedeného zastáva názor, že navrhovateľka bola spôsobilá na podanie návrhu na rozvod manželstva, ako aj vyjadrenia vlastného názoru týkajúceho sa ich manželstva a posúdenia ich manželského spolužitia. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 27.05.2018, návrh na rozvod manželstva bol podaný na súd dňa 28.11.2017 a súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 15.11.2018. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na časový odstup medzi vyhotovením znaleckého posudku a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nie je potrebné vyhotoviť ďalší znalecký posudok, a preto v tejto súvislosti návrh manžela považuje za nedôvodný. Rovnako v konaní nebolo nijako preukázané, že by bola navrhovateľka počas rozvodového konania v dekompenzovanom stave, ako na to poukazuje jej manžel. Práve naopak zo znaleckého posudku MUDr. Kozíka, ktorý bol vyhotovený práve v čase rozvodového konania vyplýva,

že u navrhovateľky bola diagnostikovaná duševná porucha, avšak v kompenzovanom stave, pričom v kompenzovanom stave si uvedomuje obsah a význam právnych úkonov, je schopná niesť právne následky svojho konania a vnímať význam súdneho konania a rozhodnutia.

14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).