Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/337/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne J. R., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., R. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57 proti žalovanému S.. L. R., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., T. P. X, zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 15.02.2017 č.k. -106 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie vo veci samej o vylúčenie veci z exekúcie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekúcie, ktorej sa týkala žaloba.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie . Uviedol, že po podaní žaloby o vylúčenie veci z exekúcie dal žalovaný súhlas so zastavením exekúcie, v ktorej mal byť exekvovaný byt, ktorý bol predmetom žaloby. Dôvodom upustenia od exekúcie bola skutočnosť, že medzi stranami došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody. Nakoľko bolo upustené od exekúcie, a teda byt už nebol exekvovaný, odpadol žalobkyni dôvod, aby naďalej viedla konanie o vylúčenie veci z exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo so súhlasom žalovaného na základe jeho slobodnej vôle, pretože v konaní na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. došlo k uzavretiu zmieru a byt pripadol do vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 75.000,- eur. Keďže k uzavretiu zmieru došlo na základe dohody oboch strán, súd prvej inštancie má za to, že zastavenie exekúcie zavinili obe strany sporu a konanie o vylúčenie z exekúcie stratilo svoj význam. V tomto prípade už nie je rozhodujúce to, kto podal návrh na zastavenie konania o vylúčenie z exekúcie, pretože obe strany zavinili zastavenie konania. Preto súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov zastavenie konania.

4. Proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá odôvodnila podľa od. 1 písm. d), f), g) a h) a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, eventuálne ho zmenil a priznal žalobkyni náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

5. V dôvodoch odvolania opisuje priebeh exekučného konania, ktoré ako oprávnený viedol žalovaný, bývalý svokor žalobkyne, proti povinnému bývalému manželovi žalobkyne. V exekučnom konaní podala žalobkyňa návrh na zastavenie exekúcie spôsobom predaja nehnuteľnosti a podala návrh na odklad

exekúcie. Následne dňa 21.07.2009 podala návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Dňa 23.07.2012 vzala žalobkyňa späť svoj žalobný návrh jedine a výlučne na základe toho, že žalovaný ako oprávnený so súhlasom svojho syna zobral späť návrh na vykonanie exekúcie. Jediným dôvodom späťvzatia žaloby o vylúčenie veci z exekúcie tak bola skutočnosť, že súd zastavil exekúciu na základe prejavu vôle žalovaného a jeho syna ako povinného. Teda výlučne len z dôvodov správania sa na strane žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania. Zastavením exekúcie došlo k zániku podmienok pre konanie o vylúčenie veci. Správanie žalovaného žalobkyňa považuje za také, ktoré zavinilo zastavenie konania. Neobstojí podľa jej názoru odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že dôvodom zastavenia konania o vylúčení veci z exekúcie bolo uzavretie zmieru medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom ohľadom majetku v ich BSM. Pri takejto právnej konštrukcii by neexistoval na strane žalobkyne dôvod na späťvzatie žaloby.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy prvostupňového aj odvolacieho konania alebo napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Vo vyjadrení uvádza, že žalobkyňa nebola vôbec aktívne legitimovaná na podanie žaloby o vylúčení veci z exekúcie. Aj odvolací súd poukázal na to, že pre priznanie trov konania je potrebné splnenie podmienky, že návrh bol podaný dôvodne, čo žalobkyňa nepreukázala. Predmetom exekúcie bola vec v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a žalobkyňa ako bývalá manželka povinného bola účastníčkou exekučného konania, preto nebola legitimovaná na podanie žaloby. Poukazuje na rozhodnutia niektorých súdov, že na podanie vylučovacej žaloby je aktívna legitimovaná len tretia osoba, ktorou nie je manžel povinného, resp. ktorou môže byť manžel povinného len vtedy, ak by mala byť exekvovaná vec, ktorá nepatrí do BSM, ale do výlučného vlastníctva manžela povinného. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobkyňa vystupovala aktívne v exekučnom konaní ako účastník a úspešne sa domohla odkladu exekúcie aj jej zastavenia. V ďalšej časti vyjadrenia poukazuje na chyby pri výpočte odmeny advokáta.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že sú splnené podmienky prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu vymedzenom v ust. a a dospel k záveru, že odolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania v spore, ktorý sa skončil späťvzatím žaloby a zastavením konania. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil analogicky podľa s odôvodnením, že obe strany zavinili zastavenie konania.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, aj keď vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Citované ustanovenie upravuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o trovách sporového konania ako doplnenie všeobecne platnej zásady úspechu vo veci.

12. Zákonná úprava rozhodovania o nároku na náhradu trov v prípade zastavenia konania vychádza z predpokladu, že je vylúčené posudzovať úspech alebo neúspech sporovej strany, keď bolo konanie zastavené. Preto vo všeobecnosti platí pravidlo, že v zastavenom konaní znáša každá sporová strana svoje vlastné trovy, s výnimkou situácie, ak niektorá z procesných strán zastavenie konania zavinila. Hypotéza ustanovenia predpokladá, že podmienkou na priznanie nároku na náhradu trov konania sporovej strane je preukázanie, že zastavenie konania zavinila druhá sporová strana. Zavinenie za zastavenie konania sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pretože základom pre rozhodnutie o zastavení konania nie je skutkový stav, získaný v procese dokazovania, ale konkrétna procesná situácia, ktorej zákonným následkom je rozhodnutie o zastavení konania.

13. V prejednávanej veci bolo konanie zastavené v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobkyne, a to späťvzatia žalobného návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby z exekúcie vedenej v prospech

oprávneného S.. L. R. proti povinnému I. R. boli vylúčené nehnuteľnosti, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a povinného I. R..

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa zobrala späť svoju žalobu s podmienkou, že došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení exekúcie v exekučnom konaní. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. vyplýva, že exekúcia vedená v prospech oprávneného S.. L. R. sa skončila upustením od vykonávania exekúcie, pretože povinný splnil čiastočne svoj záväzok a oprávnený súhlasil s upustením exekúcie. Súhlas oprávneného s upustením od exekúcie bol vydaný 28.02.2011 a súdny exekútor vrátil poverenie exekučnému súdu 01.03.2011. Žalobkyňa zobrala svoj návrh späť písomným podaním doručeným súdu 24.07.2012.

15. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebola zo strany žalobkyne preukázané také zavinené konanie žalovaného, ktoré by v priamej príčinnej súvislosti bolo bezprostredným dôvodom na späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne. Je pravdou, že keby žalobkyňa trvala na prejednávaní žaloby o vylúčení exekúcie, nemohla by v spore uspieť, pretože exekúcia bola ukončená, k ukončeniu exekúcie však došlo viac ako jeden rok pred späťvzatím žaloby, a to z dôvodu konania I. R., ktorý vymáhanú pohľadávku sčasti uspokojil a následkom tohto konania bol udelený súhlas žalovaného s upustením od exekúcie.

16. Predpokladom pre priznanie náhrady trov zastaveného konania je preukázanie zavinenia za zastavenie konania, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, ale nepriznanie trov konania je odôvodnené aplikáciou ust. .

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa .

18. Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov. Takéto rozhodnutie odvolacieho súdu je vylúčené, pretože žalovaný nepodal proti uzneseniu o trovách konania odvolanie a pre rozhodovanie v odvolacom konaní platí zákaz zmeny k horšiemu vo vzťahu k odvolateľovi, ktorý je vyjadrený v ust. Základných princípov (Zásada zákazu reformatio in peius).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa . V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .