Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-39-2023.pdf
PDF · 85.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti
obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2024 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. A. XXXX/XX, slobodný, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
i napriek tomu, že rozhodnutím správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, Okresného dopravného inšpektorátu Námestovo sp. zn. ORPZ-DKODI4-36/2021-P zo dňa 07.05.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2021, mu bol, okrem iného, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov, dňa 13.05.2021 v čase okolo 22:25 hod. viedol motorové vozidlo značky MITSUBISHI PAJERO, EČV: E. po ceste číslo III/2270 v obci Zákamenné, pričom pri rodinnom dome č. 1388/23 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Zákamenné,
t e d a
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
t ý m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 27.06.2023 na A. B. obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Okresný súd Námestovo vo veci vydal dňa 26.09.2023 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného A. B. uznal vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákon podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 mesiacov.
Obžalovaný podal dňa 06.10.2023 proti trestnému rozkazu odpor.
Súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe okresného prokurátora zo dňa 23.06.2023 č. Pv 207/21/5507, ktorý sa kvalifikuje ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva buď u priateľky, čo je C., Vyšný B., alebo u starých rodičov, čo je adresa jeho trvalého pobytu, alebo v E. u rodičov, kde má aj sídlo firmy. 25 rokov bývali u starých rodičov, preto tam má trvalý pobyt, ktorý si nezrušil. Je majiteľom s.r.o., v ktorej je jediným konateľom a majiteľom. Vykonáva práce na stavbách v Rakúsku. Sú to väčšinou práce s drevom, elektroinštalácia a práce, ktoré súvisia so stavbou. Výška jeho mesačného príjmu je okolo 2.500,- až 3.000,- eur mesačne. Vyjadril sa, že musí platiť telefón aj pôžičku za auto, na ktoré si požičal od svojho otca a to 10.000,- eur. Tieto mu už spláca zhruba 4-5 rokov a to podľa toho aká je jeho aktuálna finančná situácia. V okolí jeho obce sa za porovnateľnú prácu dá zarobiť minimálna mzda plus nejakých 200,- eur navrch. V zahraničí pracuje 5 rokov a má tam už vybudovanú klientelu. Ročne odšoféruje 40.000
až 50.000 a do zahraničia cestuje zhruba každých 10 dní. Jeho mesačné náklady na život sú približne vo výške 700,- až 800,- eur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to správy Obce Zákamenné, lustrácie v evidencii zbraní, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu RT, EKV, rozhodnutia o priestupku č. ORPZ-DK-ODI4-36/2021-P zo dňa 07.05.2021, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a registra priestupkov.
Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto maril rozhodnutie iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. S poukazom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenia, v rámci ktorých uznal vinu na spáchanom skutku, sa súd bližšie otázkou viny nezaoberal a uznal obžalovaného vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutie podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný doteraz súdom trestaný nebol. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že na obžalovaného je do 27.06.2023 evidovaných 6 priestupkov na úseku dopravy. Z uvedeného registra mal súd za preukázané, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, Okresného dopravného
inšpektorátu Námestovo sp. zn. ORPZ-DK-ODI4-36/2021-P zo dňa 07.05.2021, právoplatné dňa 07.05.2021, mu bol, okrem iného, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 12 mesiacov. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona – priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona zistené neboli.
Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by došlo k takej zmene tak skutkových, ako aj právnych okolností, pre ktoré by mal súd prehodnotiť v trestnom rozkaze uložený trest.
V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa, je primeraným trestom trest vo výmere 2 mesiacov rokov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov a súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 mesiacov, ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.