Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-67-2019.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému Z. H., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom K., U. U. X/XX, okres K., t. č. vo výkone väzby v inej jeho trestnej veci v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. marca 2019 pod sp. zn. 2T/148/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 30. júla 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. d), e), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a
obžalovaný Z. H. - nar. XX.XX.XXXX v G., t. č. vo výkone väzby v inej jeho trestnej veci v Ústave na výkon väzby Ilava
o d s u d z u j e
podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona, s použitím § 42 odsek 1 Tr. zákona, § 41 odsek 1 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 4 Tr. zákona na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyri) roky a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/110/2017 zo dňa 07.08.2017, obvineným prevzatý 08.01.2018, právoplatný dňa 11.04.2018, ako i výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 0T/46/2017 zo dňa 23.04.2017, právoplatný 04.05.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 76 odsek 2 s poukazom na § 78 odsek 1 Tr. zákona s a obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. marca 2019 pod sp. zn. 2T/148/2018 bol obžalovaný Z. H. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa XX.X.XXXX okolo XX,XX hodine v K. v predajni O. S.. slobody, vystupujúc pod falošnou identitou, prezentujúc zamestnancovi predajne, že sa jedná o originálny mobilný telefón zn. M. iK. XS, XXGB, F.: XXXXXXXXXXXXXXX, spolu s balením, príslušenstvom, záručným listom a pokladničným blokom, predal túto napodobneninu za sumu XXX eur a následne dňa 20.3.2017 v doobedňajších hodinách tomu istému zamestnancovi predal napodobneninu mobilného telefónu zn. N. A. S7 A., F.: XXXXXXXXXXXXXXX, spolu s balením a príslušenstvom, za ktorým prevzal sumu 220 eur, hoci vedel že sa jedná o lacné napodobneniny, čím poškodenej spoločnosti O. G., IČO: 47404116, spôsobil škodu vo výške 660,- eur.
Za to bol odsúdený podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona, s použitím § 42 odsek 1 Tr. zákona, § 41 odsek 1 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 4 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 4 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyri) roky a 2 (dva) mesiace. Podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/110/2017 zo dňa 07.08.2017, obvineným prevzatý 08.01.2018, právoplatný dňa 11.04.2018 ako i výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 0T/46/2017 zo dňa 23.04.2017, právoplatný 04.05.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. V adhéznom konaní, t . j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku o uložení povinnosti nahradiť poškodenému K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., M. V. XXX/X škodu v sume 660,- Eur.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním prokurátora proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor v podstate namietal, že okresný súd uložil obžalovanému trest neprimerane nízky a v rozpore so zásadami ukladania trestov, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného a jeho pomery. Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovaný bol predtým päťkrát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, a to aj závažné zločiny vždy na nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom celkovo mu takto bolo uložených trestov odňatia slobody v dĺžke 8 rokov a 8 mesiacov. Obžalovaný ani počas výkonu trestu odňatia slobody si neplnil riadne svoje povinnosti, keď v období od 01.06.2018 do 30.07.2018 bol celkovo trikrát disciplinárne postihovaný. Taktiež bol päťkrát priestupkovo postihovaný v období rokov 2014 až 2017, t. j. v čase po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, keď počas tohto obdobia nikde nepracoval, bol nezamestnaný a je zrejmé, že páchaním trestnej činnosti si zadovažoval prostriedky k obžive. Trest, ktorý bol obžalovanému napadnutým rozsudkom uložený podľa názoru prokurátora nie je dostatočným na to, aby pôsobil na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, nemôže vyjadrovať dostatočne ani morálne odsúdenie spoločnosťou a nie je ani dostatočným pre dosiahnutie generálnej prevencie. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a aby odvolací súd sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku obžalovanému uložil primeraný prísnejší súhrnný trest odňatia slobody vo väčšej výmere, spolu s ochranným dohľadom podľa §§ 76 odsek 2, 78 odsek 1 Tr. zákona v strede zákonného rozpätia.
K odvolaniu prokurátora sa písomne prostredníctvom obhajcu vyjadril i obžalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s argumentami prokurátora, ktoré sú uvedené v písomných dôvodoch jeho odvolania. Napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny. Okresný súd dôkladne posúdil okolnosti celého prípadu, prihliadol na spôsob ním spáchaného trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, jeho osobu a možnosti jeho nápravy. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde sa prítomné procesné strany právom konečného návrhu vyjadrili nasledovne:
Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora a navrhol, aby odvolací súd tomuto v celom rozsahu vyhovel a aby krajský súd sám vo veci rozhodol s tým tiež, aby súčasťou ukladaného súhrnného trestu bol obžalovanému uložený aj predtým už uložený trest zákazu činnosti.
Obhajca obžalovaného rovnako uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu. Navrhol, aby odvolanie prokurátora bolo podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuté.
Obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu.
Podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.
Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm. j), 139 odsek 1 písm. a), písm. c), 127 odsek 1, odsek 5 Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu tak po formálnej stránke ako i materiálny korektív. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k nasledujúcim záverom.
Krajský súd preskúmajúc výrok o treste zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu síce prihliadal na zákonné ustanovenia dôležité z hľadiska jeho ukladania, vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a účelu trestu, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, avšak nevyhodnotil dôsledne všetky okolnosti prípadu (predovšetkým však osobu obžalovaného), majúce v tomto smere význam, v dôsledku čoho nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona.
O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol doteraz 6-krát súdne trestaný za spáchanie rôznej trestnej činnosti, keď mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré obžalovaný aj vykonal. Naposledy bol odsúdený za trestnú činnosť taktiež majetkového charakteru /prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c) Tr. zákona/ ako v posudzovanom prípade s uložením 11 mesačného nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 roky a 2 mesiace, a to trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/110/2017. Obvinený prevzal trestný rozkaz dňa 08.01.2018 a tento nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2018. Citovaným trestným rozkazom bol zrušený právoplatný výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Prievidza pod sp. znb. OT/46/2017 zo dňa 23.04.2017, právoplatný dňa 04.05.2017 a súčasne boli zrušené aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Vo vzťahu k uvedeným dvom trestným veciam prichádzal v posudzovanej trestnej veci do úvahy uloženie súhrnného trestu. Obžalovaný bol v období od 20.01.2014 do 29.10.2018 postihovaný za viacero priestupkov rôzneho charakteru, vrátane násilného i majetkového charakteru (celkovo 6-krát).
Krajský súd zistil, že okresný súd nesprávne podľa § 38 odsek 4, odsek 8 Tr. zákona ustálil (v neprospech obžalovaného) pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností u obžalovaného, keď
obžalovanému mal okrem poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona priznať aj v súlade s už ustálenou súdnou praxou a judikatúrou tiež poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré aj okresným súdom bolo právoplatne prijaté, pričom túto okolnosť okresný súd súčasne nezohľadnil ako okolnosť pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zákona. Týmto odvolací súd dospel k záveru o vyrovnanom počte priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keďže obe priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona okresný súd už identifikoval správne. Okolnosti prípadu, predovšetkým však osoba a osobné pomery obžalovaného, konštatované jeho viaceré odsúdenia, s ukladaním nepodmienečných trestov odňatia slobody, spáchané viaceré priestupky a doterajší nie riadne vedený život obžalovaného, sú relevantnými prekážkami pre to, aby mu bol uložený neprimerane mierny súhrnný trest tak, ako ho uložil okresný súd v napadnutom rozsudku, hoci na druhej strane okresný súd správne postupoval, keď uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, bezprostredne spojený s jeho výkonom a správne ho i zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V tomto smere je nevyhnutné súhlasiť s vyjadreným názorom žalobcu - prokurátora v odôvodnení ním podaného odvolania. Totiž u obžalovaného ide skutočne o osobu, recidivistu, s niekoľkonásobným absolvovaným výkonom trestu za spáchanie rôznej trestnej činnosti, navyše trestnej činnosti obdobného charakteru ako v posudzovanom prípade, čo plne odôvodňuje uloženie trestu odňatia slobody iba v zákonnej sadzbe a v jej hornej polovici.
S prihliadnutím na vyššie uvedené mal teda okresný súd správne obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe, v jej hornej polovici a popritom tak, ako správne poukázal prokurátor v dôvodoch odvolania, bolo potrebné obžalovanému uložiť aj ochranné opatrenie - ochranný dohľad.
V dôsledku uvedeného považoval odvolací súd odvolanie prokurátora za dôvodné v celom rozsahu.
Odvolací súd preto podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e) odsek 2 Tr. poriadku najskôr zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o súhrnnom treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol o uložení trestnoprávnych sankcií obžalovanému. Odvolací súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska ukladania trestu, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Na jednej strane je potrebné uviesť, že obžalovaný už bol viackrát súdne trestaný a vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia možno konštatovať, že má skutočne zjavné sklony k páchaniu trestnej činnosti, za čo už bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, pričom naposledy spáchaným skutkom sa dopustil tiež majetkového trestného činu tak, ako v posudzovanom prípade a preukázal tým, že ani doteraz ním vykonané tresty neboli pre neho dostatočným ponaučením, resp. zábranou pri páchaní ďalšej trestnej činnosti. Na druhej strane sa však obžalovaný priznal k trestnému činu a prejavil aj ľútosť a svojim priznaním o uznaní viny na hlavnom pojednávaní nezanedbateľne prispel nielen k hospodárnosti konania, ale i žalobcovi - prokurátorovi pri jeho povinnosti dokazovať vinu. Na základe zhodnotenia všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti však obžalovanému za spáchanie trestnej činnosti uloženie trestnoprávnej sankcie tak, ako je táto uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku, t. j. primeraného súhrnného trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby (0 až 2 roky) podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona pri zohľadnení vyrovnaného existujúceho počtu predmetných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, t. j. bez zníženia hornej hranice trestnej sadzby či zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3. Preto odvolací súd obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keď iné, prísnejšie či miernejšie zaradenie podľa ustanovenia § 48 odsek 4 Tr. zákona odvolací súd nepokladal za nevyhnutné. Odvolací súd je presvedčený, že takto uložený trest bude dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu proporcionality a vyjadruje tiež v dostatočnej miere morálne odsúdenie obžalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími dôvodmi prokurátora, ktorý sa domáhal tiež uloženia ochranného opatrenia obžalovanému, a to ochranného dohľadu. Pre dovŕšenie nápravy obžalovaného ale i v záujme prevencie uloženie takéhoto ochranného opatrenia na dva roky, t. j. v strede zákonného rozpätia (1 až 3 roky) je dostatočné k tomu, aby napomohlo naplniť účel trestu u obžalovaného v zmysle § 34 Tr. zákona. Pre úplnosť odvolací súd ešte dodáva, že súčasne museli byť obligatórne podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona zrušené právoplatné výroky o uložených trestoch v dotknutých trestných veciach vedených Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 1T/110/2017 a 0T/46/2017 a súčasne musel byť obžalovanému opätovne uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na 4 (štyri) roky a 2 (dva) mesiace, ktorý mu bol takto už pôvodne uložený ešte v trestnej veci vedenej Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 0T/46/2017.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku okresného súdu však týmto rozsudkom dotknutý nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.