Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-151-2018.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Subarea
4Co/151/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P., XXX XX H., právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovanému Eko Natura SK, s.r.o., Strojnícka 18, 080 01 Prešov - Nižná Šebastová, IČO: 43782337, právne zastúpený Mgr. Danielom Sopkom, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol. so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, o zaplatenie 15.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/106/2015-229 zo dňa 11.6.2018 takto
rozhodol:
Vracia vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 224 Civilného sporového poriadku.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 15.000,- eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval a uviedol, že žalobca bol spoločníkom a jedným z dvoch konateľov spoločnosti Eko Natura SK, s.r.o. - žalovaného, a to od 18.3.2008 do 7.7.2014. Bolo nesporné, že žalobca previedol dňa 28.4.2014 svoj obchodný podiel v rozsahu 50 % na spoločníčku spoločnosti žalovaného D. C. za cenu 3.320,- eur spolu s vyrovnaním z podielových fondov vo výške 107.000,- eur. V zmluve o prevode obchodného podielu (č.l. 170) zo dňa 28.4.2014 v článku III. v bode 3 zmluvné strany zhodne prehlásili, že titulom prevodu obchodného podielu na základe tejto zmluvy do budúcna nemajú proti sebe žiadne pohľadávky alebo záväzky a ich vzťahy sú urovnané. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko žalobcu, žalovaného, výsluch svedkov D. C., I. A., závery znaleckých posudkov vypracované v rámci vyšetrovacieho spisu H.. O. G. vo veci ČVS: ORP-XX/X-VYS-PO-XXXX, obsah vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-XX/X-VYS-PO-XXXX, z ktorého vyplýva, že trestné konanie z podvodu voči M. P. bolo zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Predmetom trestného stíhania bola aj zmluva o pôžičke zo dňa 21.5.2010, ktorá je predmetom tohto konania.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 657 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Okrem konsenzu zmluvných strán má dôjsť aj k reálnemu úkonu, teda k odovzdaniu peňazí zo strany veriteľa dlžníkovi. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalobca ako štatutár žalovaného boli v určitom čase spoločníkmi žalovaného. Bolo preukázané svedkami, aj samotnými výpoveďami strán, že o účtovníctvo sa staral žalobca. Taktiež bolo preukázané, že žalobca už nie je spoločníkom firmy, došlo k predaju jeho podielu a súd mal k dispozícii aj zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 28.4.2014. Uvedená zmluva bola jedným z kľúčových dôkazov, z ktorých súd vychádzal, keď žalobu zamietol. Poukázal na dátum uzavretia zmluvy, a to 28.4.2014 s tým, že zmluvné strany prehlásili, že nemajú voči sebe žiadne pohľadávky alebo záväzky a ich vzťahy sú urovnané. Ak žalobca v tom čase podľa jeho tvrdenia mal k dispozícii zmluvy o pôžičke, ktoré neboli splatené v čase ich
splatnosti, je otázne, prečo pri predaji obchodného podielu tieto do predaja nezahrnul a zamlčal. Táto okolnosť vzbudzuje pochybnosti o reálnosti týchto zmlúv o pôžičke. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bola aj skutočnosť, že v účtovníctve firmy sa nenachádzajú žiadne doklady, záznamy o bankových prevodoch alebo nejaký pokladničný doklad, ktorý by potvrdzoval existenciu týchto zmlúv o pôžičke. Tak, ako povedala účtovníčka firmy a v zmysle právnych predpisov, v účtovníctve firmy sa musí takáto pôžička odraziť a musí byť zaznamenaná. Súd navyše uviedol, že týchto pôžičiek bolo viac a ako vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu, ani jedna z nich sa v účtovníctve nenachádzala. Vo vzťahu k zmluve o pôžičke, jej platnosti, súd prvej inštancie poukázal na to, že je potrebné samotné odovzdanie peňazí, ktoré nebolo zaevidované v účtovníctve firmy a nepremietlo sa ani do zmluvy o prevode obchodného podielu, a preto aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vo vzťahu k trom znaleckým posudkom ohľadne pravosti podpisu, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný existenciu takejto zmluvy od začiatku popieral a podľa názoru súdu, nie je možné sa o takéto dôkazy oprieť pri posudzovaní úspešnosti žaloby. Poukázal na rozdielnosť znaleckých posudkov, výpovede samotných znalcov, ako aj samotnú súdnu prax ohľadne vykonávania znaleckých posudkov z písmoznalectva, ich hodnovernosť vo vzťahu k ostatným dôkazom. Podotkol, že ak by aj bola 100 % preukázaná pravosť podpisu (čo nebola), nič by to nemenilo na skutočnosti, že nebolo preukázané zo strany žalobcu reálne odovzdanie predmetných peňazí, že pôžička sa nenachádza v účtovníctve žalovaného, neexistujú záznamy o bankových prevodoch, neexistujú príjmové pokladničné doklady a účtovníčka vo svojej výpovedi takúto pôžičku poprela. Na základe všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal hodnotenie a vykonanie dôkazov. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, úplne opomenul v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberať znaleckým posudkom č. 14/2018 súdnej znalkyne H.. H.. L. J. zo dňa 4.3.2018, ktorý spĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa Civilného sporového poriadku, a z ktorého záveru vyplýva jednoznačné konštatovanie, že podpis na spornej zmluve je vlastným podpisom M.. P.. Tento znalecký posudok v priebehu konania žalovaným nebol žiadnym spôsobom rozporovaný. Ďalej v priebehu dokazovania bol vykonaný aj ďalší listinný dôkaz, a to znalecký posudok znalca H.. O. G., ktorý bol vyhotovený pre účely trestného konania, v ktorom sa tiež jednoznačne konštatuje, že podpis na spornej zmluve je podpisom M.. P.. Ani tento dôkaz nebol podstatným spôsobom spochybnený a má svoju dôkaznú silu. Znalecký posudok zabezpečený ustanoveným znalcom H.. C. G. je jediným posudkom, ktorého závery sú od vyššie uvedených posudkov v zásadnom rozpore, nakoľko v jeho závere bolo konštatované, že podpis na spornej zmluve s najväčšou pravdepodobnosťou nie je podpisom M.. P.. Tento posudok, podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, nie je dostatočne vierohodný, nakoľko znalec H.. C. G. nemal k dispozícii staršie podpisy F. P., ale len tie, ktoré tento vyhotovil počas konania pre jeho účely, a tieto podpisy boli účelovo pozmenené. Aj samotný znalec H.. C. G. na pojednávaní dňa 15.1.2018 potvrdil, že teoreticky by mohli byť jeho závery iné, ak by tieto porovnávacie materiály zo skoršieho obdobia mal k dispozícii. Z tohto dôvodu namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku pravosti podpisu na spornej zmluve, lebo jeden znalecký posudok v odôvodnení rozhodnutia absolútne neuvádza, nevenuje mu pozornosť, aj keď sú jeho závery jednoznačné. Jediný znalecký posudok, ktorý má závery odlišné od predchádzajúcich, pracoval s porovnávacím materiálom účelovo pozmeneným a sám znalec priznal, že by to mohlo spôsobiť odchýlku v jeho záveroch. Pravosť podpisu potvrdzuje aj listinný dôkaz, a to znalecký posudok znalca H.. O. G.a vyhotovený pre účely trestného konania. Vo vzťahu k ďalšiemu záveru súdu prvej inštancie, že pôžička nebola zaevidovaná v účtovníctve žalovaného, poukázal na to, že výpoveď svedkyne p. R. nie je vierohodná, pretože ide o osobu, ktorá dlhodobo a za odmenu vykonáva činnosť pre žalovaného a teda je zaujatá voči osobe žalovaného. Pán P. na pojednávaní dňa 16.3.2016 uviedol, že žalovanému p. R. požičiavala asi 2x peniaze a svedkyňa následne vypovedala v rozpore s týmto jeho tvrdením, že nepožičiavala žalovanému, ale iba P.ovi ako fyzickej osobe. Ďalej svedkyňa tvrdila, že akékoľvek pôžičky museli byť v zmysle predpisov zaevidované v účtovníctve, avšak pri svojom výsluchu v rámci trestného konania uviedla, že údajná pôžička žalobcu žalovanému nebola zaevidovaná, lebo jej na to nikto nedal pokyn. Navyše svedkyňa ako účtovníčka žalovaného bola závislá na pokynoch, možno to bol práve F. P., ktorý jej dal pokyn k nezaevidovania ďalších existujúcich pôžičiek. Výpoveďami strán
a svedkov nebolo zistené, že o účtovníctvo sa staral žalobca. Žalobca iba raz za mesiac v rámci inej aktivity nosil doklady určené k zaúčtovaniu na ich spracovanie účtovníčke, čo priznal aj samotný F. P. vo svojom výsluchu v trestnom konaní. Žalobca mal v úmysle preukázať, že jeho údajná pôžička od svedkyne p. R. na sumu 14.000,- eur, ktorá mala byť následne použitá pre účely žalovaného (dlh v colnom konaní), ako aj ďalšie pôžičky od p. R. pre žalovaného v sume 184.000,- eur taktiež neboli zaúčtované. Súd prvej inštancie však tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol s tým, že výpisy sú súčasťou trestného spisu, ktorý je pripojený. V pripojenom trestnom spise boli však len výpisy z účtu žalovaného preukazujúce vklady a výbery žalobcu, nejde o kompletné výpisy. Nevykonaním tohto dôkazu súd zmaril preukázanie tvrdení žalobcu. Uviedol, že pôžička mohla byť uzavretá aj bez jej zaúčtovania príjmového dokladu a jej súčastí v súvahe účtovnej uzávierky žalovaného a bez toho, aby jej existenciu potvrdili nedôveryhodní svedkovia. Vo vzťahu k hodnoteniu súkromnej listiny, a to zmluvy ako najdôležitejšieho dôkazného prostriedku poukázal na to, že k otázke prevzatia peňazí a jeho preukázania treba vždy brať ohľad na konkrétny skutkový stav veci v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že pri starostlivej analýze dôkazov a ich hodnotenia je možné konštatovať, že záver súdu o nepreukázaní odovzdania peňazí je zjednodušený a nesprávny. Poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno o tom, že peniaze neprevzal v hotovosti a v danom prípade z hľadiska bodu 1 zmluvy o pôžičke je prenášané na žalovaného. Ďalej namietal hodnotenie zmluvného vyhlásenia žalobcu v zmluve o prevode obchodného podielu s nadobúdateľkou D. C. o urovnaní všetkých záväzkov ako potvrdenie, že neexistujú záväzky medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie opomenul vzťah medzi stranami pri prevode obchodného podielu spoločnosti a vzťah medzi stranami zmluvy o pôžičke, ktorej stranou je spoločnosť, kde sa nachádza obchodný podiel. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie s poukazom na ust. § 191 Civilného sporového poriadku a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť znaleckému posudku č. 14/2018 znalkyne H.. H.. L. J., účelovo nesprávne v bodoch 22 až 25 odôvodnenia parafrázoval tvrdenia znalca H.. C.a G.a. Záver súdu o tom, že žalobca bol jedným z dvoch konateľov je nesprávny, lebo konatelia boli traja. Ďalej namietal odôvodnenie bodu 18, kde označil za nesporné, že žalobca a štatutár žalovaného boli spoločníkmi, čo nevyplýva zo žiadneho dôkazu, ani tvrdenia, pretože F. P. nikdy nebol spoločníkom žalovaného. Ďalej namietal aj bod 19 odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že kľúčovým dôkazom je zmluva zo dňa 28.4.2014, ktorá však nikdy nebola podpísaná. Žalobca podpísal inú zmluvu, a to dňa 17.6.2014. K týmto skutkovým tvrdeniam pripojil aj listinné dôkazy, na ktorých obsah poukázal (č.l. 238, 239, 240 spisu). Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť rozporom v tvrdeniach ohľadne pôžičiek p. P. a p. R., ako aj sa žiadnym spôsobom nevyjadril pre vec zásadnú vo vzťahu k písomnému podaniu žalobcu zo dňa 21.10.2017, kde žalobca okrem iného uviedol, že ani pôžička v hotovosti medzi p. T. a žalovaným na sumu 35.000,- eur nebola zaúčtovaná a nebola ani súčasťou súvahy, čo zásadným spôsobom deštruuje fiktívnu a ničím nepodloženú teóriu súdu, že nezúčtovanie pôžičky je zásadným dôkazom svedčiacim o jej neexistencii. Ďalej namietal, že v odôvodnení sa nevyjadril k návrhu na zabezpečenie dôkazov, a to výpisu z účtu žalovaného. Z tohto dôvodu uplatnil odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku s tým, že uviedol, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, k nevykonaniu a nezabezpečeniu dôkazov, čím došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces žalobcovi, ako aj jednostranným a tendenčným odôvodnením opomínajúcim dôkazy v prospech žalobcu a zveličovaním dôkazov v jeho neprospech, súd prvej inštancie nesprávne aplikoval platné právo na skutkový stav vychádzajúci z vykonaného dokazovania, čím taktiež odňal právo na spravodlivý proces. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
3. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný od počiatku sporu namietal tú skutočnosť, že zmluvu o pôžičke nepodpísal a žiadne peniaze ani neprevzal. Vo vzťahu k sporným podpisom boli vypracované tri znalecké posudky, a to v trestnom konaní a v súdnom konaní v inej civilnej veci vedenej pod sp.zn. 24C/37/15, a súkromný znalecký posudok predložený žalobcom. Poukázal na obsah záverov znaleckých posudkov s tým, že uviedol, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí, právny vzťah z pôžičky medzi zmluvnými stranami nevznikne. Podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, podľa ktorého deň podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky s ohľadom na skutkový stav súdenej veci, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Poukázal na iné rozhodnutie v obdobnej veci. Ďalej uviedol, že samotná pôžička nebola evidovaná v účtovníctve, záznam o odovzdaní peňazí sa taktiež nenachádza v účtovníctve žalovaného, neexistujú záznamy o bankových prevodoch, ani príjmový pokladničný doklad. Od roku 2009 dispozícia s finančnými prostriedkami
nad 5.000,- eur je možná len cez bankový účet, resp. bankovým prevodom, aby sa nezabránilo tzv. neobvyklým peňažným transakciám. Poukázal na zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 28.4.2014 s tým, že z jej obsahu vyplýva, že z titulu prevodu obchodného podielu do budúcna, žalobca nemá proti p. D. C. žiadne pohľadávky, alebo záväzky a ich vzťahy sú urovnané, a teda žalovaný nemá žiadne záväzky voči žalobcovi. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné, a preto navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Právny zástupca žalobcu v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného k odvolaniu opätovne poukázal na to, že súd prvej inštancie sa úplne opomenul zaoberať znaleckým posudkom č. 14/2018 súdnej znalkyne H.. H.. L. J. zo dňa 4.3.2018, ktorý spĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa Civilného sporového poriadku, z ktorého záveru vyplýva jednoznačné konštatovanie, že na spornej zmluve je vlastný podpis p. M.. P.. Ďalej opätovne poukázal na závery znaleckého posudku H.. C.a G.a vo vzťahu k posudzovaniu pravosti podpisov na zmluve s tým, že namietal, že by sa znalec jasne a zreteľne vyjadril k odbornej otázke posudku. Poukázal na obsah jeho výpovede na pojednávaní dňa 15.1.2018. Namietal tvrdenie žalovaného týkajúce sa evidencie zmluvy o pôžičke v účtovníctve žalovaného. Poukázal na to, že žalobca mal v úmysle preukázať, čo mu súdom umožnené nebolo, že aj pre žalovaného bolo od p. R. poskytnutých viacero pôžičiek v sume 184.000,- eur, ktoré taktiež neboli evidované v účtovníctve a v tomto prípade žalovaným ich platnosť spochybnená nebola. Vo vzťahu k dispozícii s finančnými prostriedkami nad 5.000,- eur od roku 2009 uviedol, že odovzdanie takejto sumy peňazí aj v hotovosti nespôsobuje neplatnosť takejto dispozície. Vo vzťahu k zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 28.4.2014 uviedol, že v prípade tejto zmluvy boli zmluvnými stranami žalobca a p. D. C. a v danom spore je žalovaným iný subjekt. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, na prejednávanú vec uvedená zmluva nemá žiadnu právnu relevanciu. Ďalej uviedol, že žalovaný vedome a cielene zavádza súd, keď poukazuje na nesprávnu zmluvu, keďže zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a p. C. bola podpísaná 17.6.2014 a nie 28.4.2014. Trval na podanom odvolaní v celom rozsahu. Navrhol mu vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania.
Právny zástupca žalovaného sa v rámci odvolacej dupliky k doručenému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na opravu záhlavia napadnutého rozhodnutia.
6. Podľa § 220 ods. 1 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.
Podľa § 133 ods. 2 CSP, právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
7. Odvolací súd pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil chybu v označení žalovaného, a to nesprávne uvedenie sídla žalovaného. Podľa výpisu z obchodného registra (č.l. 18 spisu) žalovaný má sídlo na adrese Strojnícka 18, Prešov - Nižná Šebastová, 080 01. Uvedenie sídla žalovaného v záhlaví napadnutého rozhodnutia ako Prešov, Strojnícka 18 nie je v súlade so zápisom v obchodnom registri. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie náležite neuviedol aj presné označenie právneho zástupcu žalovaného v súlade s označením vyplývajúcim z plnomocenstva (v spise na č.l. 17), ktoré žalovaný udelil na zastupovanie Mgr. Danielovi Sopkovi, advokátovi. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že Mgr. Daniel Sopko, advokát, je advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a
spol. so sídlom v Košiciach, Floriánska ul. č. 16 zapísaným v SAK pod č. 2163. Presné označenie strán sporu, ako aj ich zástupcov je v súlade s náležitosťami odôvodnenia uvedenými v citovanom ust. § 220 ods. 1 CSP.
Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 224 CSP, a to opravu záhlavia napadnutého rozhodnutia - sídla žalovaného, ako aj presného označenia právneho zástupcu žalovaného v súlade so zápisom vyplývajúcim z plnomocenstva predloženého žalovaným. Po doručení opravného uznesenia, uplynutí lehoty na podanie odvolania je potrebné opätovne predložiť spis odvolaciemu súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.