Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoZm-10-2018.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoZm/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanej: W. Z., nar. XX. V. XXXX, J. C. XXXX/XXX, S. - Z., o 256,17 € s prísl. zo zmenky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36 CbZm 84/2015-28 z 28. septembra 2018 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.
II. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej 256,17 € zo zmenky s vymedzeným zmenkovým úrokom a trov rozhodcovského konania, a II. žalovanej trovy neprisúdil.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Žalobca a žalovaná 5. septembra 2011 uzavreli zmluvu o úvere č. 207200325, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver 200 €, ktorý mala žalovaná splatiť zvýšený o „príslušný poplatok“ 196 € v 12 mesačných splátkach po 33 €, teda celkovo 396 € počnúc 20. septembrom 2011. V zmluve bolo osobitne označené vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, a toto vyhlásenie bolo žalovanou osobitnej podpísané.
4. Súčasťou zmluvy o úvere sa stali Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VP), ktoré v článku 13 obsahovali dohodu o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
4. Žalovaná v ten istý deň vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť „za túto zmenku pri predložení na rad“ žalobcu zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne od začiatku
úročenia. Žalobca túto zmenku vyplnil na sumu 538,81 € s dátumom úročenia 30. decembra 2012. Zmenka bola vzorovým tlačivom, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis. Žalovaná svoj záväzok zo zmenky zaplatila len čiastočne.
5. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že zmenka plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) zo zmluvy o úvere. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Obch. zák, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Súd v súlade s judikatúrou skúmal platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, neobsahuje náležitosti určené ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporca má povinnosť vrátiť iba istinu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak, umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Súd prvej inštancie dohodu o vyplnení zmenky považoval aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák., a teda neplatnú, a celú zmluvu za koncipovanú tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Z neplatnej zmluvy potom nemohlo vzniknúť ani platné právo na vyplnenie zmenky, takže žalobca na jej základe nemôže žiadať o jej zaplatenie.
5. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietol, že v zmluve o úvere je obsiahnuté vyhlásenie, že prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania, čo rovnako preukazuje aj dodatok k zmluve. Spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. je osoba, ktorej je ponúkaný spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania. Pretože v zmluve je uvedený práve tento účel, nemožno žalovanej priznať postavenie spotrebiteľa, k čomu odkázala na rozhodnutia krajských a okresných súdov SR. Zdôraznila tiež svoju dobrú vieru pri vstupe do právneho vzťahu so žalovanou, ktorá sa nemôže následne dovolávať svojho postavenia spotrebiteľa (rozsudok SD EÚ vo veci C-464/01, Johann Gruber proti Bay Wa AG, ako aj rozsudok Spolkového súdneho dvora SR sp. zn. VIII ZR 91/04). Z dôvodu uvedených vád je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a porušuje právo žalovanej na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na čo odvolací súd musí prihliadať aj bez návrhu.
6. Žalovaná sa k odvolaniu doručenému jej 26. novembra 2018 nevyjadrila.
7. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 471 ods. 3 C. s. p. sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa § 175 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Podľa judikatúry (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 23/2018) však odvolacie konanie nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku, ale Civilného sporového poriadku.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín, proti ktorým neboli vznesené žiadne námietky.
10. Odvolací súd je podľa § 380 C. s. p. viazaný odvolacími dôvodmi, môže teda napadnutý rozsudok preskúmať len v rozsahu námietok, aké proti nemu odvolateľ uplatniť. Podľa § 380 ods. 2 C. s. p. je povinný prihliadať bez návrhu len na nedostatok procesných podmienok. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však na rozdiel od názoru žalobcu nie je takým nedostatkom. Procesnými podmienkami sú podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci (porov. § 161 ods. 1 C. s. p.).
Rozhodnutie je konečným produktom konania, preto ani prípadná absencia jeho riadneho odôvodnenia nemôže byť nedostatkom procesných podmienok. Ak by tomu tak bolo, podľa § 161 ods. 2 a 3 C. s. p. by súd musel v prípade takéhoto nedostatku konanie zastaviť, čo je zjavne absurdné.
11. Viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 C. s. p. znamená, že odvolací súd nemôže svojmu prieskumu podrobiť tie skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľ výslovne nenapadol. Ak teda súd prvej inštancie založí svoje rozhodnutie na dvoch rovnocenných dôvodoch, potom odvolací súd môže preskúmavať len správnosť toho dôvodu, ktorého správnosť odvolateľ spochybňuje. Ak je však druhý rovnocenný dôvod nenapadnutý, znamená to, že odvolací súd sa ho nemôže dotknúť, a pokiaľ ten sám osebe postačuje pre záver o správnosti rozhodnutia, nemôže odvolací súd rozhodnúť inak, aj keby odvolanie bolo v časti prvého dôvodu opodstatnené.
12. V tu prerokúvanej veci súd prvej inštancie dospel na jednej strane k názoru, že zmluva o úvere medzi žalobcom a žalovanou z 5. septembra 2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., ale zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, a dohoda o vyplňovacom práve obsiahnutá v ods. 13 všeobecných podmienok je ako neprijateľná podmienka neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Žalobcovi možno dať za pravdu, že záver súdu prvej inštancie o tom, že táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere nie je vôbec dostatočne odôvodnený, keď súd prvej inštancie vôbec nepostrehol, že zmluva bola podpísaná už za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., takže jej náležitosti nemožno posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Odvolací súd sa však stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom k 5. septembru 2011. Žalobca ako spoločnosť poskytujúca úvery konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák., žalovaná však nekonala v takomto postavení a je potrebné ju podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. považovať za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. totiž na vylúčenie vlastnosti spotrebiteľa nepostačuje, ak určitá osoba koná na účely svojho zamestnania, ako to ustanovuje § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., ale musí konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Definícia spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. je širšia ako definícia spotrebiteľa v § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Aj keby sa na túto zmluvu nevzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z., vzťahuje sa na ňu § 52 a nasl. Obč. zák., medzi nimi aj § 53 Obč. zák. o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Proti použiteľnosti týchto ustanovení a ani proti záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve je neprijateľnou podmienkou a vyplnenie zmenky je teda neprípustné, žalobca žiadne námietky nevzniesol, v dôsledku čoho sa odvolací súd týmito závermi nemôže ani zaoberať. Tieto závery však celkom opodstatňujú záver súdu prvej inštancie, že z tejto zmenky žalobca nemôže uplatňovať svoje nároky, kde odvolací súd odkazuje na dôvody uvádzané v napadnutom rozsudku.
13. V rozsahu odvolacích dôvodov teda odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil (výrok I).
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 257 v spojení s § 396 C. s. p., keď plne úspešnej žalovanej, ktorá by inak mala nárok na ich náhradu podľa § 255 ods. 1 § 396 C. s. p., žiadne trovy nevznikli (výrok II).
15. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.