Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24T/27/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michalom Eliašom a prísediacich Benjamínom Frantom Ing. Heleny Hukelovej, v trestnej veci obžalovaného P. U. nar. XX.XX.XXXX, pre zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. júla 2019 takto

rozhodol:

Podľa

súd obžalovaného P. U. nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom U., W. XXX/XX

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava, sp. zn. -54 zo dňa 04.04.2016, pre zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorá mu kládla za vinu, že v presne nezistenom čase v období približne od 01. novembra 2013 do 27. novembra 2013 v Trnave na ulici T. P. X v Zariadení pre seniorov v Trnave a ďalších miestach so zámerom vykonať neoprávnený prevod členských práv v Bytovom družstve Trnava a súvisiacemu družstevnému bytu poškodenej O. L., nar. XX.XX.XXXX nachádzajúcom sa na ulici O. O. č. XXXX/X v O. na pozemku s parcelovým číslom XXXX/XX na svoju osobu, ktorý mala poškodená ako členka bytového družstva v nájme avšak sa v tom čase v byte nezdržiavala, pretože bola umiestnená do Zariadenia pre seniorov v Trnave z dôvodu úrazu nohy a jej nespôsobilosti sa o seba postarať, a teda s úmyslom získať byt poškodenej a nakladať s ním ako so svojim vlastným, obžalovaný využil vysoký vek a nepriaznivý zdravotný - psychický stav O. L., ktorá už vtedy trpela duševnou poruchou a to demenciou pri Alzheimerovej chorobe zmiešaný typ, a z duševného ochorenia vyplývajúcu jej ľahkú ovplyvniteľnosť, zneužiteľnosť podliehanie manipulovateľnosti inými osobami, popletenosť, sociálnu naivitu, závislosť, neistotu, zábudlivosť - poruchy pamäte, zníženú schopnosť usudzovania, spomalené myslenie, výrazne zníženú schopnosť pochopiť, porozumieť, uvedomiť si okolnosti, podmienky a zmysel právnych úkonov, domyslieť dôsledky právnych úkonov a záväzky z nich plynúce, jej podstatne zníženú schopnosť uvedomiť si a rozpoznať svoje konanie, na základe čoho sa opakovane dostavil na Bytové družstvo, Beethovenova 26, Trnava, kde výslovne prejavil záujem o prevod členských práv k bytu O. L. na seba, vyžiadal a prevzal si tlačivá potrebné k prevodu bytu, zabezpečil si písomné plnomocenstvo od O. L. zo dňa XX.XX.XXXX s jej podpisom, ktorým ho mala splnomocniť na všetky úkony týkajúce sa jej bytu na ulici T. O. X v O., dané plnomocenstvo následne predložil pracovníčke bytového družstva bez overenia pravosti podpisu O. L., ktorá ho z tohto dôvodu neakceptovala, na čo obžalovaný navštívil O. L. v zariadení pre seniorov a pod zámienkou vybavenia nájmu bytu ju naviedol na podpísanie plnomocenstva zo dňa 26. 11. 2013, ktorým ho splnomocnila na jej zastupovanie vo veciach právneho vzťahu k poskytovateľovi sociálnych služieb - Zariadeniu pre seniorov na ulici T. P. X v Trnave vrátane prevzatia jej vecí a dokladov, ktorého obsah a zmysel poškodenej nevysvetlil a ktorá by splnomocneniu a jeho dôsledkom ani nebola schopná porozumieť, následne dňa 26. novembra 2013 v poobedňajších hodinách prišiel za riaditeľkou Zariadenia pre seniorov, do jeho priestorov, pred ktorou a tiež ďalšími dvoma zamestnankyňami sa prezentoval ako príbuzný O. L. a prejavil záujem o

kúpu jej družstevného bytu, zároveň riaditeľke predložil plnomocenstvo O. L. z toho istého dňa na jej zastupovanie voči zariadeniu a prikázal, aby na druhý deň do 10.00 hodiny prichystali O. L. s jej kľúčmi od bytu a občianskym preukazom, dňa 27. novembra 2013 sa znovu dostavil, do zariadenia za účelom vyzdvihnutia poškodenej s kľúčmi a občianskym preukazom, kedy mu bol odopretý vstup a stretnutie s O. L. z dôvodu odvolania plnomocenstva a výslovnej žiadosti poškodenej, pričom O. L. nikdy nechcela previesť svoje členské práva v družstve a k družstevnému bytu, ktorý nemala záujem predať, nemala vedomosť o tom akú písomnosť jej dal obžalovaný podpísať, s poškodenou O. L. nebol v príbuzenskom pomere, táto ho nepoznala a pred pokusom o prevod bytu sa s ním nestretávala, v prípade prevodu členských práv k bytu by obžalovaný spôsobil O. L. škodu vo výške 45 600 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného P. U. v zmysle o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom opatrovníka poškodenej, svedkov, čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, oboznámením znaleckými posudkami ich čítaním a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania a doplnenými na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu, nebol dokázaný, že sa stal.

Obžalovaný P. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Túto celú vec nahlásil na Meste Trnava a to z dôvodu toho, že cez inzerát ktorý našiel inzerovaný v novinách o predaji bytu pani L. tam osobne zatelefonoval a bola mu podaná informácia od zriadenca realitnej kancelárie, že na byte bola zložená záloha a byt sa považuje za predaný, len nestihli stiahnuť naspäť ten inzerát. Na základe zistenia, čo zistil po telefonáte s realitnou kanceláriou navštívil pani L., že jej byt sa predáva, či má vedomosť o tom, či za ňou bola aj pani riaditeľka, pani riaditeľka má jej osobné doklady a má aj kľúče od bytu. Na základe tejto informácií si dal vypracovať plnomocenstvo pre pani L., ktorá mu plnomocenstvo sama podpísala a to predložil ako to bolo uvedené pani riaditeľke aj pred dvomi zamestnankyňami a kde pani riaditeľke aj povedal, že jej prekazí predaj tohto bytu s tým, že jej vysvetlil, že vie akú úlohu zohrala v tejto veci a že prosí aby pani L. s občianskym preukazom a s kľúčmi od bytu pripravila, keďže bol jediný reálny záujemca a chcel jej vyplatiť peniaze za jej byt. Na druhý deň ako sa zastavil za pani L. tak ho čakalo plnomocenstvo od pani L., vypovedanie jeho plnomocenstva, a rôzne iné plnomocenstvá ktoré boli podpísané na ochranu pani riaditeľky zariadenia. Bol to nahlásiť okamžite na meste a bol podať podnet na prešetrenie pánovi hlavnému kontrolórovi Mesta Trnava. Pani riaditeľka zariadenia sa priznala k tomu, že platila nájomné za pani L., dala vypracovať znalecký posudok na tento byt cez realitnú kanceláriu a bola zodpovedná za predaj tohto bytu. Poškodenú oslovil ako cudzí človek, s tým, že má záujem kúpiť jej byt. A dozvedel sa o tomto byte od jeho rodičov, ktorí chodili upratovať oproti pani susede byt oproti bytu pani L.. Spoločnosť pre ktorú robí sa zaoberá kúpou nehnuteľností. Robil v kontexte spoločnosti pre ktorú robí. Pri prvom stretnutí sa pani L. sťažovala, že jej zobrali občiansky preukaz aj kľúče od bytu, že potrebovala nejaké veci zobrať z bytu, že ich niekoľko krát prosila vedenie zariadenia, aby jej bolo umožnené ísť si zobrať nejaké veci z bytu aj so zriadencom zariadenia. Pani L. mu v tom čase nepripadala ako človek ktorý nerozumie slovu „predám byt“, kúpim byt“. Len sa nemohli ďalej pohnúť, nakoľko v živote ten byt nevidel. Oslovil vrchnú sestru aby zabezpečila kľúče od bytu od pani L. a ona prezradila sama od seba že tie sa nachádzajú v sejfe, ktoré má pani riaditeľka u seba aj spolu s občianskym preukazom. Vie, že niekoľko krát aj pri jeho návšteve si bola pani L. tieto veci pýtať a bola odbitá s tým, že pani riaditeľka v tom čase v zariadení nebola, bola vybehnutá niekde vonku. Stretnutia boli dve alebo tri a pri poslednom stretnutí mu podpísala to plnomocenstvo kde mal zastupovať, aby mohol dostať aj kľúče aj občiansky preukaz. Ďalšie splnomocnenie bolo ohľadom toho, aby vedel zistiť, či to je vlastne družstevný byt, alebo štátny byt, alebo vo vlastníctve, lebo ona mu tvrdila, že má byt a že je to jej byt. Dlžoby ktoré sú na tomto byte potreboval zistiť, keďže už niekoľko mesiacov bola v zariadení. A na základe toho zistil, že niekto za pani L. vypláca nájomné a to bolo už 6. alebo 7. mesiac. A následne zistil, že to bola pani riaditeľka. Plnomocenstvá si pripravil on. Údaje o totožnosti poškodenej L. vrátane údajov o občianskom preukaze mal zo záznamu keď nastupovala do zariadenia, ktorý mu ukázala, že to jediný doklad ktorý má a tam boli tieto veci vypísané na tomto

zázname. Chcel byt kúpiť a nechať ho svojim rodičom na užívanie. Obhliadku bytu v živote nevykonal, vykonala ho osoba ktorá byt predávala, ktorá mala kľúče od bytu, ktorá našla záujemca a ktorá bola poverená aby byt predávala a bola to realitná kancelária. Bol v tom byte, keď ho tam zavolal pán W. aby išiel povedať, či pozná pani L., vtedy bol jediný krát v tom byte. Do telefonického rozhovoru s realitnou kanceláriou sa snažil byt odkúpiť. Po telefonáte s realitnou kanceláriou riešil ochranu bytu pred riaditeľkou a neriešil kúpu bytu. Pani riaditeľka nakladá s týmto bytom ako s vlastným, platí nájomné, dala ho do realitnej kancelárie aby sa byt predával, poskytla kľúče od bytu, aby realitná kancelária urobila návštevy a prezentácie ohľadom predaja tohto bytu, dala vypracovať znalecký posudok ohľadne ceny tohto bytu. Pani riaditeľke neprináleží riešiť súkromné záležitosti zverencov ktorí boli v jej ústave. Jednoznačne pani riaditeľka nemala peniaze aby riešila odkúpenie a následný predaj tejto nehnuteľnosti, zneužívala to, že mala kľúče od bytu, lebo ich nedala pani L., pani L. si zobrala len triviálne veci z toho bytu. A do termínu jeho návštevy za pani riaditeľkou nemala žiadny písomný dokument o tom vypracovaný, že by mohla predávať tento byt. Všetky písomné dokumentácie ohľadom pani L. a neho sú dátumované až po jeho návšteve pani riaditeľky a to vie z úst pána W.. Robil to kvôli kúpe bytu, lebo ho chcel kúpiť a pani riaditeľka to robila pre osobný zisk, tá chcela len predať tento byt, nie vyplatiť peniaze pani L.. Po telefonáte s realitnou kanceláriou keď im povedal, že byt je pani L., či o tom majú nejakú vedomosť. Tak mu povedali, že pani L. zastupuje iná osoba. Vie len, že realitná kancelária, ktorá byt predávala tretej osobe, ona skladala zálohu, ak by sa byt predal, tak peniaze by išli osobe, ktorá byt predávala teda pani riaditeľke. Jemu realitná kancelária povedala, že záloha bola zložená od tretej osoby ktorá bola na obhliadke tohto bytu, ktorá má k dispozícii znalecký posudok od tohto bytu a ktorá má reálny záujem tento byt kúpiť.

Prečítala sa výpoveď z výsluchu poškodenej O. L. zo dňa 29.01.2015, č.l. 43-45, z ktorej vyplýva, že poškodená si už na nič nepamätá, čo bolo zapríčinené jej vekom ako aj zdravotným stavom.

Opatrovník poškodenej v zastúpení JUDr. Mgr. L. T. na hlavnom pojednávaní k veci nič podstatné neuviedol.

Svedkyňa N. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola som zamestnaná na Bytovom družstve, ale už tam nepracuje. Podľa mena si potvrdila, že obžalovaný prišiel k ním, ale ako obyčajná stránka. Mali tam stránkové dni tri dni do týždňa. Vtedy zastupovala kolegyňu Y., ktorá má na starosti prevody členských práv, kúpne zmluvy a darovacie zmluvy. Zmeny vlastníkov bytov v rámci týchto zmlúv.

Následne sa prečítala výpoveď z výsluchu svedkyne N. U. zo dňa 27.05.2015, č.l. 71-72, z ktorej vyplynulo, že čo sa týka osoby O. L., tak táto osoba má v nájme družstevný byt na ulici O., O. O. XXXX/X a zároveň má členské práva k tomuto bytu. Čo má vedomosť, tak pani L., nikdy nebola u nich s tým, že by chcela previesť svoje členské práva k bytu, a ani že by chcela odkúpiť byt do osobného vlastníctva. Niekedy v mesiaci október alebo november 2013, keď som zastupovala kolegyňu N. Y., ktorá má na starosti prevody členských práv a s ktorou sedí v jedenej kancelárii, tak prišiel do kancelárie muž, ktorý sa jej predstavil ako P. U.. Selecký ju oslovil s tým, že je nejaký známy pani L.. Povedal jej, že má papier, ktorým ho pani L. poverila k zastupovaniu, pričom tento papier jej predložil a si z neho spravila fotokópiu. Ja toto plnomocenstvo predložila vyšetrovateľovi. Išlo o plnomocenstvo, v ktorom bolo uvedené, že O. L. splnomocňuje P. U. pri všetkých úkonoch týkajúcich sa jej bytu O., T. O. 6, ako aj v iných veciach, teda tak ako je uvedené v tom splnomocnení. Toto plnomocenstvo však nebolo overené, teda podpisy v ňom a tak povedala U., že takýto dokument nemôže akceptovať. U. jej na to povedal to, že si je vedomí toho, že podpisy v plnomocenstve nie sú overené, a povedal, jej, že to je preto, že občiansky preukaz pani L. je v trezore domova sociálnych služieb, kde je L. umiestnená.

Svedkyňa N. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pamätala si len to, že vydávala tlačivá na prevod členských práv a povinností., zrejme aj obžalovanému. Myslela si že išlo o ten byt pani L., pýtala sa či je príbuzný, lebo z toho vychádza ten postup, aj ten poplatok takže tú otázku musela položiť a povedal, že tá pani je známa s jeho matkou.

Následne sa prečítala výpoveď z výsluchu svedkyne N. Y. zo dňa 27.05.2015, č.l. 76-77, z ktorej vyplynulo v podstate to isté, ako na hlavnom pojednávaní, s tým rozdielom, že plnomocenstvo predložené obžalovaným prevzala jej kolegyňa pani U., ktorá spravila fotokópiu.

Svedkyňa Ing. H. O. PhD. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pani L. bola ich klientka, prišla z nemocnice. Starali sa o ňu tak ako o hociktorého iného klienta, bola vlastníčkou bytu. Tým že mala viac ako 90 rokov, snažili sa nájsť jej príbuzných prostredníctvom Mesta Trnava, to sa nám nepodarilo, jej dôchodok nepostačoval na pokrytie nákladov v zariadení ako aj bytu. Do bytu nemala záujem sa vrátiť a o problémoch okolo bytu sa dozvedela až keď prišiel obžalovaný. Obžalovaný prišiel v ten novembrový deň pred skončením riadnej pracovnej doby pred 16.00 hod. Prišiel za sociálnou pracovníčkou, ktorej povedal, že chce aby mu na zajtra babku pripravili, kľúče od bytu a občiansky preukaz, na to ju sociálna pracovníčka došla zavolať že čo má robiť. Prišla do kancelárie, obžalovaný predložil nejaké splnomocnenie, povedal že „tu ho máte, prefoťte si ho a zajtra chcem aby ste mi nachystali babku, kľúče od bytu a občiansky preukaz“. Odznel aj taký rozhovor že či je príbuzný, niekoľko krát zopakoval že je príbuzný. Samozrejme občiansky preukaz ani kľúče od bytu zariadenie pre seniorov neodkladá zariadenie, neuschováva, iba na výslovné požiadanie a v tom čase nemali v úschove babkine veci, lebo nebol na to dôvod. Obžalovaný sa legitimoval aj občianskym preukazom. Bez akéhokoľvek vyzvania sám ho dal. Keď odišiel všetky tri ako tam boli kolegyne ostali v šoku, zavolala si babku, prišla aj s jednou zdravotnou sestrou a vtedy sa babky začali pýtať že či predá byt, zostala vyplašená, povedala že sa ho bojí a na základe toho ich vyslovene požiadala, aby schovali občiansky preukaz. Svedkyňa napísala, ale babka podpísala za prítomnosti tých ďalších ľudí odvolanie plnej moci, poslali to do U., kde má obžalovaný trvalý pobyt. List sa vrátil s tým, že „adresát neznámy“. Na druhý deň prišiel obžalovaný okolo 10.00 hod., ale bola zakázaná návšteva, nie vstup. Vrátnička jej zavolala, že obžalovaný to schmatol, že on ide za W. a aby ho pustili, tak tam išla, a povedala mu, že nemôžu ho pustiť, že babka si to nepraje. Takéto veci sa občas stávali, že seniori nechceli aby napr. dcéra, aby zať chodil za nimi. Pre nich to nebol ničím neštandardný postup. Keďže obžalovaný nechcel odísť, tak mu povedala, že zavolá políciu, na čo povedal, že nech zavolajú. Polícia prišla, nevie čo s ním rozprávali, u nich si pozreli podklad, že babka nechce aby ju navštívil a na základe doporučenia polície išli sociálni pracovníci s babkou a tie doklady ktoré babka večer podpísala išli na matriku overiť podpis. Naši sociálni pracovníci chodili vždy s babkou keď si chcela niečo zobrať, ďalšie veci vie už len z rozprávania. Obžalovaný bol na ňu podať sťažnosť, táto sťažnosť bola prešetrovaná aj nejakou skupinou za účasti aj pána primátora, sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená, keďže zastávala ako štatutárny zástupca záujmy nášho klienta. Zdravotný stav fyzický a psychický pani L. počas týchto udalostí, bol taký, že je to žena ktorá má po 90-tke. V tom čase aj rozumne rozprávala, len do zlého psychického stavu sa dostala po tomto všetkom na druhý alebo tretí deň, alebo o týždeň, lebo mesto robilo také veci, že chodili tam ľudia, ktorých ona nepoznala, vyhodili aj ich sociálnych pracovníkov, aj spolubývajúcu, čo jej hovorili, čo jej dávali podpisovať. Potom bolo zase už všetko v poriadku, ona pôsobí dojmom normálnej ženy. Nikdy nevykonala žiadne kroky v súvislosti s predajom jej bytu. Počas pobytu v zariadení chcela niekedy pani L. byt predať, alebo členské práva k bytu, pretože ona bola v domove dôchodcov spokojná a nemala záujem sa vrátiť do bytu. Zariadenie iba babke vysvetlilo systém, že keď bude chcieť byt predať, keďže nemá príbuzných, aby sa obrátila na sociálnych pracovníkov, že jej v tom môžu pomôcť, že aby im dala vedieť keď bude byt predávať, aby boli informovaní, aby sa jej nestalo to, že by ju niekto okradol. Ona sa nemala s kým iným radiť. Vie, že predtým podpisovala s realitnou kanceláriou niečo, nevie však či tak ako nevedela o tom, že obžalovanému podpísala splnomocnenie. K správe spoločnosti Fasters group s.r.o., Trnava, ktorá sa vyjadrila že niekedy v druhej polovici septembra 2013 obdržala od svedkyne ako riaditeľky zariadenia pre seniorov ponuku na predaj - resp. kúpu bytu O. L. s odôvodnením že prostriedky majú byť použité na úhradu nákladov v zariadení a dokonca mala byť vykonaná aj nejaká fyzická ohliadka bytu pani L. a sociálneho pracovníka, svedkyňa uviedla, že pani L. keď chcela predať byt tak jej povedali, že nech si nájde nejakú realitnú kanceláriu prostredníctvom ktorej byt predá. Nebola v nijakej realitnej kancelárii nepamätá si či jej volali a pýtali sa či majú klientku, či predáva byt. Ten telefonát si nepamätá, ale určite nie je z jej iniciatívy. Ochrana záujmov pani L. spočíva aj v tom, keďže vedeli že nemá prostriedky na financovanie aj bytu aj zariadenia, tak napr. jej aj poradiť čo má robiť, na čo jej je byt, na čo sa platí tri roky.

Následne sa prečítala časť výpovede výsluchu svedkyne Ing. H. O. PhD. zo dňa 02.02.2015, č.l. 98-99, z ktorej vyplýva, že ako riaditeľka sa dozvedela, že O. je vlastníčkou členských práv k družstevnému bytu. Následne na to sa jej zamestnanci porozprávali s L. a vysvetlili jej, že nakoľko je už osoba vyššieho veku, a nebola by schopná sa sama o seba postarať, tak že by bolo vhodné, aby svoje členské práva predala za trhovú cenu a potom tieto peniaze mala k dispozícii pre seba. S týmto ona súhlasila, no nespísala sa žiadna dohoda, išlo iba o ústny súhlas. Následne na to sa oslovila realitná kancelária Faser Group. Má vedomosť o tom, že sa objavila nejaká ponuka na internete ohľadom predaja členských práv

L. k bytu. Terézia potom podpísala s realitnou kanceláriou zmluvu a bola v asistencii ich pracovníkov a realitnej kancelárie na byte. Ďalej obžalovanému vysvetľovala, že sa predávajú jej členské práva k bytu, či má o ne záujem ako kupujúci, pričom podľa znaleckého posudku je cena 41 400 Eur, načo odpovedal, že áno chce byt kúpiť.

Svedok Y. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s pani L. prišiel do styku ako zamestnanec zariadenia. S obžalovaným sa stretol v ten deň kedy jej boli zobrať veci a on navštívil jej byt. L. L. už dlhšie chcela nejaké veci zo svojho bytu, aby ich mala pri sebe u nich v zariadení, nejaký hrniec, kabát, išlo o veci, ktoré si nestihla preniesť, lebo k ním išla priamo z nemocnice. Preto pani riaditeľka vyslala jeho a kolegyňu pani P., aby sprevádzali pani L. až do jej bytu. Tam pozbierali veci, ktoré pani L. chcela a uznali za vhodné, aby zase toho nemala veľa a už keď sa chystali na odchod, tak mu zazvonil telefón, nevie či mu volala pani riaditeľka, alebo pán W., ktorý bol vtedy vedúcim na Sociálnom odbore na mestskom úrade. Prvá informácia bola, že majú zobrať pani L. a ísť do zariadenia. Chvíľku na to, ho znova kontaktovali s tým, že majú počkať tam aj s pani L. s tým, že pán W. príde za nimi. Tak počkali, pani L. bola nervózna, lebo ona je aj dosť zimomravá, ľahko prechladne, tak ju prosili aby počkala, prišiel pán W. v sprievode dvoch ľudí. Oni kľúče nemali, im bol otvoriť, pani L. mu dala v ten deň kľúče, vyviedol ich hore do bytu a pán W. povedal, aby opustili byt a počkali vonku, že oni sa chcú porozprávať s pani L.. Tak čakali vonku na chodbe, nevie čo sa dialo vnútri. Vtedy prvý krát stretol obžalovaného ako vystúpil z výťahu. Nebol mu otvárať, možno bolo otvorené, ja nevie ako sa dostal dovnútra. Obžalovaný vstúpil do bytu, jasne vedel ktorý to je byt, zavrel dvere. Bol prekvapený, lebo to už bola tretia osoba ktorá tam vstúpila, slušne zaklopal a počkal, kým mu vlastne otvoria. Povedali mu, že má chvíľku počkať a spýtal sa prečo, keď majú čakať a prečo ten pán čo tam vošiel môže byť, keď nevedia kto to je. Už tam obžalovaný niečo hovoril pani L., že či ho pozná, veď ona ho určite pozná, že sa stretávajú, ale pán hlavný kontrolór vtedajší požiadal obžalovaného, aby aj on počkal vonku. Znovu čakali vonku, zostal tam vedúci hlavný kontrolór, on a pani P., obžalovaný s tým, že zaklopal oproti susedom a susedov sa pýtal, či vedia o tom, že bola pani L. podvedená, že jej bol predaný byt a či ho poznajú. Potom všetci počkali kým vyšli všetci z bytu aj s pani L., tam opäť obžalovaný hovoril, že sa poznajú, že za ňou chodil. Pán W. mu povedal, či má kľúče, tak mu dal za úlohu všetko pozamykať a opúšťali celú bytovku. Nastúpili do auta, ale nebol si istý, či zavrel okná, tak sa vrátil to skontrolovať, keď sa vrátil, nevie či predtým alebo potom si pán W. ešte vypýtal papier, na ktorom bolo napísané, že pani L. sa nechce stretávať s obžalovaným, nevie presné znenie toho papieriku, bola kolegyňa predtým s pani L. na mestskom úrade. Pán W. si ho vyžiadal, že ho chce vidieť s tým, že pri tom ako ho čítal ho nechal nahliadnuť aj obžalovanému a keď sa pokúšal zabrániť tomu, aby ho obžalovaný videl, tak sa ohradili na neho čo robí, tak vysvetlil pánovi W., že toho pána vôbec nepozná, nevie v akom je príbuzenskom vzťahu a nemal by čítať žiadne dokumenty týkajúce sa pani L.. Potom tento dokument išli ofotiť na stredisko ako sú malometrážne byty, medzitým sa obžalovaný snažil dostať do auta s tým, že pani L. presviedčal, že ju pozná a nabádal ju, aby povedala niečo podobné, že ho pozná. Hovoril „však ma poznáte, že“? Nakoniec odišli. Nemyslí si, že by sa poznali nejako dobre, pani L. chcela ísť jednoznačne iba domov, pre ňu to bolo toto celé iba divadlo, trápenie. Nepovedala, že ho pozná. Potom bolo nariadenie len vrátnikom po tomto všetkom že keby obžalovaný prišiel, aby sa kontaktovali sociálny hneď, alebo pani riaditeľka, lebo pani L. povedala, že sa s ním nechce stretnúť.

Následne sa prečítala časť výpovede výsluchu svedka Y. I. zo dňa 29.04.2015, č.l. 88-89, v ktorej svedok uviedol, že sa overovali dokumenty s pani L. na mestskom úrade, zároveň, ako obžalovaný volal so svojou mamou a do telefónu uviedol niečo v štýle - ty ju poznaš, ty to vybav, ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa ich pýtal, koľkokrát boli v byte pani L., akú má výšku úspor, odkiaľ majú kľúče.

Svedkyňa Mgr. Q. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne ako svedok Y. I., pričom na určité veci si nepamätala.

Následne sa prečítala výpoveď z výsluchu svedkyne Mgr. Q. P. zo dňa 29.04.2015, č.l. 82-83.

Svedkyňa Q. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že boli vtedy s kolegyňami v kancelárii aj s pani O., bývalou riaditeľkou, prišiel obžalovaný ohľadom pani L. za pani T., že je jej rodinný príbuzný a že chce aby na druhý deň mala prichystaný občiansky a aby bola nachystaná aj ona a že s ňou niečo pôjde vybaviť. Hovoril že je príbuzný a iba to vedela, že pani L. k ním prišla a že nemá nijakých príbuzných.

Následne sa prečítala časť výpovede výsluchu svedkyne Q. K. zo dňa 20.05.2015, č.l. 93-94, z ktorej nevyplynulo nič podstatné.

Svedkyňa B. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne ako svedkyňa K., pričom na určité veci si nepamätala.

Následne sa prečítala časť výpovede výsluchu svedkyne B. T. zo dňa 20.05.2015, č.l. 98-99, z ktorej vyplynulo, že pani L. bola umiestnená do ich zariadenia, pričom bola počas tohto pobytu aj vo svojom byte, kde si zobrala svoje veci, ktoré potrebovala. Dňa 26.11.2013 prišiel do ich kancelárie obžalovaný, kde bola ona, jej kolegyňa pani K. a pani riaditeľka. Predložil splnomocnenie na zastupovanie a žiadal, aby bola pripravená babka, kľúče od bytu a občiansky preukaz, pričom uviedol, že je jej príbuzný. Povedal, že vraj, byt pani L. je predaný, a že vraj ju oni okradli. Uvedený papier medzitým prefotila a vrátila obžalovanému. Prefotený papier odovzdala pani riaditeľke, ktorá si ho pozrela. Pani riaditeľka sa menovaného spýtala, ako vie, že byt je predaný a dotyčný pán odpovedal, že vie, lebo bol na Bytovom družstve a byt je predaný. To im bolo čudné. Po odchode obžalovaného si pani riaditeľka dala zavolať pani L. do kancelárie z čoho bol spísaný záznam zo dňa 26.11.2013. Pani L. všetko vysvetľovali a viackrát opakovali, či rozumie tomu čo hovoria a aj oni, aby správne pochopili jej vyjadrenia. Na výslovnú žiadosť pani L. prevzali do úschovy kľúče od bytu a občiansky preukaz, tieto veci pani L. hodila na stôl, že ich nechce, lebo sa bojí. Uvedené vecí dali do trezoru. Potom pani riaditeľka napísala odvolanie plnomocenstva, oznámenie Zariadeniu pre seniorov v Trnave o odvolaní plnomocenstva a v mene pani L. zaniesla na poštu odvolanie plnomocenstva obžalovanému.

Svedkyňa T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mala vtedy službu a pani riaditeľka si ju zavolala na ambulanciu, že pani L. aby priviedli k nej do kancelárie. Tak ju tam priviedla, a poprosila ju, aby tam zostala ako svedok. Pani riaditeľka jej hovorila, že bol nejaký pán za ňou, že jej dal podpísať nejaké splnomocnenie ohľadom bytu, že ju bude zastupovať a ona potom povedala, že pani L. povedala, že nechce aby ju zastupoval, že ona sa ho bojí a občiansky a kľúče aby jej schovala do trezoru. O tomto bola spisovaná zápisnica že tam boli tri s pani T., ktorú podpísala.

Svedok Mgr. L. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom čase som pracoval ako vedúci sociálneho odboru nakoľko zariadenie pre seniorov spadá pod mesto Trnava, nevie presný dátum, ale obžalovaný prišiel oznámiť na mestský úrad, že má podozrenie, že môže prísť v prípade pani L., ktorá bola v tom čase umiestnená v zariadení pre seniorov na T. P., k nekalému konaniu, čo sa týka predaja majetku danej pani. Na základe týchto skutočností obžalovaného odporučil nakoľko kontrolnú činnosť v zariadení pre seniorov vykonával hlavný kontrolór mesta Trnava, o podanie tohto podnetu na príslušný útvar. V priebehu ďalších dní informoval nadriadených prednostu a primátora o týchto informáciách, na čo vlastne bol Ing. P. X. splnomocnený poverený podaním trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Ešte preverovali na bytovom referáte s hlavným kontrolórom či neprišlo k nejakému podvodnému konaniu vo vzťahu k bytu. Kde vlastne im bolo povedané, že zatiaľ byt bol pani L.. Boli na uvedenom byte, nakoľko boli informácie, že boli z prázdneho bytu odnesené - odcudzené nejaké veci, tak tieto skutočnosti boli preveriť aj s vtedajšími soc. pracovníkmi, kontrolórom, kde do bytu bola zavolaná aj pani L.. Byt bol vlastne v pôvodnom stave, nechýbal tam žiadny nábytok, k osobným veciam a cennostiam sa nevie vyjadriť. Požiadali bytové družstvo, že v prípade ak by došlo k nejakej manipulácii s bytom, aby upovedomili mesto, aby mohli tejto skutočnosti zabrániť. Uvádzal, že pani L. bola známa rodičov, niečo také, pričom sa chcel o ňu starať myslí v tom pôvodnom byte, pani L. bola po nejakom zranení. V čase, keď bol na kontrole v byte pani L., ona tam bola so sociálnymi pracovníkmi, len sa jej pýtali či zmizlo niečo v tom byte, povedala, že nie. Bol tam zavolaný aj obžalovaný dovnútra, pýtali sa pani L. či obžalovaného pozná. Povedala, že ho nepozná. Obžalovaný jej chcel vysvetliť kto je, možno to bolo spôsobené vekom, že si nepamätala na neho.

Následne sa prečítala výpoveď z výsluchu svedka Mgr. L. W. zo dňa 10.03.2015, č.l. 105-106, v ktorej svedok uviedol, že umiestnenie pani L. je len dočasného charakteru pokiaľ sa jej nezlepší zdravotný stav. O. L. je nájomníčkou bytu na ul. T. O. č. X v O., jeho vlastníkom je Bytové družstvo na ul. Beethovenovej v Trnave, pričom ona má právo na užívanie bytu a na jeho odkúpenie do osobného vlastníctva. Prišiel za ním na úrad obžalovaný, W. č. XX, U., ktorý chcel podať sťažnosť, s tým, že v prípade O. L. dochádza k možnému podvodu resp. manipuláciou s jej bytom a taktiež osobnými dokladmi. P. U. mu uviedol, že byt pani L. bol daný do ponuky realitnej kancelárie Faster Group a to bez jej súhlasu. Obžalovaný nie je s O. L. v žiadnom príbuzenskom pomere, vyjadril sa tak, že voči nej je cudzou osobou, avšak

jeho rodičia chodievali k O. L. upratovať a odtiaľ sa poznajú, on ju chodieval do sociálneho zariadenia pravidelne navštevovať, vyjadril sa, že potom keď bude L. prepustená zo zariadenia, tak obžalovaný ju má doopatrovať. Ďalej mu obžalovaný uviedol, že v realitnej kancelárii Faster Groupu zistil, že predajná cena bytu bola vo výške cca 40.000€ a tiež, že niekto zložil za byt zálohu, a tiež na realitnom portály zistil, že byt už nie je v ponuke realitnej kancelárie. Tieto tvrdenia obžalovaného boli na Meste Trnava prijaté ako sťažnosť voči riaditeľke Sociálneho zariadenie, v ktorom je umiestnená O. L.. Ďalej obžalovaný uviedol, že od mája 2013 kedy bola O. L. umiestnená do zariadenia pre seniorov nedisponovala svojim OP a ani kľúčmi od bytu, údajne jej tieto odobrali v zariadení pre seniorov a mali byť uložené v trezore tohto zariadenia. Ďalej mu predložil splnomocnenie podpísané pani L. overené 26.11.2013, ktorým ho splnomocnila na jej zastupovanie vo veci jej právneho vzťahu so Zariadením pre seniorov, aby vykonal úkony najmä prevzal jej veci a doklady, ktoré zariadenie pre seniorov zadržiava. Obžalovaný mu ďalej uviedol, že sa v zariadení pre seniorov domáhal kľúčov od jej bytu nakoľko chcel ísť spolu s pani L. do jej bytu pre jej osobné veci, avšak zariadenie pre seniorov mu ich odmietlo vydať. Ďalej obžalovaný uviedol, že sa dňa 27.11.2013 snažil navštíviť O. L. do zariadenia pre seniorov, kde mu odmietli povoliť vstup. Na vrátnici bol vraj uverejnený oznam, kde bol podpis riaditeľky zariadenia, ktorým oznamovala aby ho nevpustili do zariadenia za pani L. pod hrozbou privolania polície. Následne nato spolu s hlavným kontrolórom Mesta Trnava a pracovníčkou útvaru hlavného kontrolóra navštívil sociálne zariadenie na T. Vansovej. Povedali, že chcú navštíviť O. L., načo im oznámili, že sa momentálne v zariadení nenachádza, že išla so sociálnymi pracovníkmi do svojho bytu na T. O. č. 6. B. povedali aby informovali sociálnych pracovníkov, aby ich spolu s pani L. počkali v jej byte. Potom sa presunuli do jej bytu, kde bola O. L. a sociálni pracovníci zariadenia pre seniorov pán I. s kolegyňou, pričom im títo pracovníci povedali. že prišli s L. po nejaké jej osobné veci. Požiadali sociálnych pracovníkov, aby mohli zostať s pani L. sami, z dôvodu jej možného ovplyvnenie týmito pracovníkmi, nakoľko sa jej chceli spýtať na skutočnosti, ktoré uviedol obžalovaný vo svojej sťažnosti. Pracovníci sociálneho zariadenia pre seniorov im vyhoveli a keď s pani L. zostali sami, tak im povedala, že nechápe, čo sa deje s jej bytom, že žiadny byt predávať nechce. Ďalej uviedla, že jej z bytu niekto odcudzil zlaté prstene, hodinky a rádio. V byte bola naposledy v máji 2013 a potom až dňa 27.11.2013. Bola vo veľmi zlom psychickom stave, bola veľmi rozrušená, avšak na svoj vek 90 rokov nie je zbavená svojprávnosti ani nie jej svojprávnosť nie je inak obmedzená a zadalo sa mu, že vie presne čo sa jej pýtajú, čo ona hovorí. Skutočnosť, že v byte od mája 2013 až do dňa 27.11.2013 nebola im potvrdila aj jej suseda - domová dôverníčka, pani U. alebo pani U.. Ďalej uviedla. že videla do bytu pani L. chodievať cudzie osoby, bez prítomnosti pani L., ktoré si jej byt prezerali. O aké osoby sa jednalo, uviesť nevedela. Taktiež sa na túto skutočnosť pýtali aj sociálnym pracovníkov, ktorí im však tvrdili, že O. L. chodievala do bytu aj v ich doprovode. U. pracovníci, ktorí boli prítomní v byte pani L. mu na jeho požiadanie predložili listiny, z ktorých bolo zrejmé, že O. L. dňa 26.11.2013 podpísala odvolanie splnomocnenia, ktoré udelila obžalovanému, ďalej predložili žiadosť O. L., ktorou žiada zariadenie pre seniorov o úschovu občianskeho preukazu, žiadosť O. L., ktorou žiada zariadenie pre seniorov aby obžalovanému nebol dovolený vstup do tohto zariadenia tak aby ju nemohol navštíviť. Ako sa rozprávali s L. na byte, tak sa pred byt dostavil aj obžalovaný, nakoľko sa chcel a domáhal rozprávať s L.. S kontrolórom a T. mu to teda umožnili. Oslovil pani L., či pozná tu prítomného pána a ukázal na obžalovaného, na čo L. zareagovala, že tohto muža, teda obžalovaného nepozná. Na to obžalovaný oslovil L. slovami, "babina čo ma nepoznáte. to som ja U." na čo L. znovu zopakovala, že ho nepozná. Následne s hlavným kontrolórom a jeho kolegyňou na bytovom družstve Trnava zisťovali informácie ohľadne bytu pani L., kde im pracovníci oznámili, že sa o jej byt okrem obžalovaného zaujímali aj ďalší ľudia, ktorí si zobrali Dohodu o prevode členských práv a povinností a o majetkovo-právnom vysporiadaní členského vkladu. Taktiež sme sa informovali aj o prípadných nedoplatkoch za byt resp. či sú uhrádzané platby za byt pani L., pričom tam nebol uhradený jeden mesiac.

Svedkyňa Ing. H. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala v zhode s výpoveďou svedka Mgr. L. W., rovnako aj v prečítanej výpovedi z prípravného konania zo dňa 10.03.2015, č.l. 109-110.

Svedok Ing. G. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že robil v tom čase hlavného kontrolóra mesta. To bolo 27.11. v doobedňajších hodinách mu telefonovala prednostka mestského úradu J., a informovala aj primátora mesta, že došiel proste na mestský úrad sťažovateľ, ktorý si sťažuje na p. riaditeľku zariadenia pre seniorov p. O. a že pošlú tohto paná U. za ním v doprovode s p. W., ten bol v tom čase vedúcim odboru sociálneho. Došli za ním, obžalovaný podal sťažnosť ústne, sú povinný podľa zákona prepísať do písomnej podoby, obžalovaný ju podpísal. U. bola daná na p. riaditeľku p. O. v dvoch okruhoch, prvý ten, že obžalovanému nedovolila, aby navštívil p. L., ktorá bola klientkou zariadenia a nedovolila mu vstup do tohto zariadenia. A druhý okruh sťažnosti bol ten, že mu odmietla vydať kľúče

a občiansky preukaz pani L., aj napriek tomu, že pani L. podpísala obžalovanému splnomocnenie, kde ho splnomocňuje na zastupovanie v právnych veciach, vo vzťahu k zariadeniu, bolo to tak napísané, že pani L. sa akoby vzdala svojprávnosti a nemala žiadne práva. V ten deň W. navrhol, aby vycestovali priamo do zariadenia, kde sa mali stretnúť s pani L. a kde si mali tieto veci objasniť. Keď tam došli, povedali im, že pani L. je zrovna vo svojom byte na Družbe. Išla si tam zobrať nejaké veci, údajne mala mať oslavy 90. s ňou tam boli vyslaní dvaja pracovníci, myslím pán I. a pani W.. Potom vedúci pán W. povedal, že idú na to zariadenie, telefonoval aj s tým pánom, že tam prídu si nejaké veci ujasniť si. Došli tam na ten byt, na tom byte bola p. L., bola tam aj s tým p. I. a s tým pánom zo zariadenia pre seniorov, tam sa jej pán W. pýtal také otázky či chce ostať v zariadení, či sa chce vrátiť domov a podobne. Psychický stav p. L. by si žiadal asistenciu psychológa, pred ktorým by mohla vypovedať a výpoveď by mala vierohodnosť. Za nejakú chvíľu do bytu vstúpil nepozvane obžalovaný, ktorý hneď prišiel k p. L. a hneď sa jej do určitej miery vnucoval, že p. L. poznáte ma, ja som ten, čo vám nosil čokoládu, ovocie, opakoval to stále. P. L. neodpovedala na jeho otázky, ale potom zaklopal na dvere ten ošetrovateľ - opatrovník p. I., ktorý sa ohradil voči tomu, že prečo do bytu p. L. vstúpila neznáma osoba, obžalovaný, nakoľko bytový zákon hovorí o ochrane. Preto vyzval obžalovaného, aby opustil byt. Nemal tam čo robiť v tom byte. Byt opustil, potom p. L. sa domáhala ísť späť na zariadenie, tak vyšli na chodbu, tam bola prítomná pani suseda. Potom zišli dolu výťahom, nastúpili do auta, p. I. - ošetrovateľ, ešte raz vybehol do toho bytu, mal z neho kľúče a išiel sa presvedčiť či zavrel okná na byte. Pri aute ešte raz obžalovaný sa snažil s p. L. nadviazať rozhovor, čo mu znemožnili. Pán I., p. W. išli na mestský úrad, kde podpísali čestné prehlásenia, ktorými p. L. negovala tie splnomocnenia, ktoré dal podpísať obžalovaný deň predtým p. L.. Tieto čestné prehlásenia, ktoré boli overené na mestskom úrade, chcel pán W., aby mu boli poskytnuté, išiel si ich odfotiť do Strediska sociálneho zariadenia na Družbe. Zároveň preverovali skutočnosť ohľadom návštev obžalovaného, zobrali si knihu návštev a prezreli si ju, bol tam obžalovaný asi trikrát zapísaný.

Svedkyňa Q. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pani L. bola dlhé roky jej suseda, bola to veľmi inteligentná žena. V roku 2013 si zlomila nohu, išla do nemocnice a odtiaľ do ústavu sociálnych služieb. V čase, keď bola pani L. v zariadení, nevie či niekto navštívil byt, ale bol za ňou nejaký pán a pýtal sa na pani L.. Pýtal sa ako žije a tak, s kým tam býva. Ten pán sa nepredstavil. Ja som sa ho ani na meno nepýtala. Nevie ako vyzeral ale, hovoril, že sa bude o ňu starať, že si všetko ohľadom toho vybavuje.

Následne sa prečítala časť výpovede výsluchu svedkyne Q. U. zo dňa 10.03.2015, č.l. 119-120, z ktorej vyplynulo, že niekedy na jeseň 2013 s ňou komunikoval neznámy muž, ktorý jej uviedol, že sa bude o pani L. starať a že má aj dispozičné právo s jej účtom, a uviedol, že byt bude potom časom jeho. Toho muža predtým nikdy nevidela, že by ju navštevoval.

Svedkyňa U. W. na hlavnom pojednávaní k veci nič podstatné nevypovedala, iba že pracovala v r. 2013 na notárskom úrade u JUDr. Zaťkovej, kde chodil overovať listiny obžalovaný.

Svedok T. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že reagoval na inzerát, ktorý bol uvedený na internete zo strany realitnej kancelárie Faster Group, kde bol osobne v tejto kancelárii, mal záujem o ten 1- izbový byt na ul. T. O., kde bol osobne pozrieť s tou pani z realitnej kancelárie ten byt, vlastne po tomto zoznámení sa s týmto bytom súhlasil s kúpou, kde zložil zálohu a po určitom čase, asi po 2 týždňoch mu pani z realitnej kancelárie volala, že mu vráti zálohu, že nastali komplikácie, neuviedla aké, že len končí tú kúpnu zmluvu. Malo sa jednať o niečo zo strany pani riaditeľky toho domova dôchodcov, nakoľko vlastníčka bola v tom ústave.

Svedkyňa Z. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dostali predmetný byt do ponuky na predaj, pani L. bola v domove dôchodcov. Bol to družstevný byt, nebol v osobnom vlastníctve. Bol tam len prevod vlastníckych práv, byt štandardne inzerovali, popísali, hľadali kupcu, klienta. Po niekoľkých obhliadkach sa im to podarilo, mali záujemcu o byt, prevod vlastníckych práv sa nakoniec neuskutočnil, nakoľko pani L. od tohto odstúpila. A tým sa to vlastne pre nich skončilo. Klientovi museli oznámiť, že byt nemôže kúpiť, snažili sa mu nájsť iný byt. Ponuka na predaj bytu, bolo to na odporúčanie, ale nevie od koho. Boli priamo v domove dôchodcov s pani L., aj s ňou hovorili. Bola s nimi aj v byte, bola otvoriť, aj všetko s ňou priamo konzultovali ako s majiteľkou. Keď išli na byt bola s ňou pracovníčka, sestrička z domova dôchodcov. Z bytu si pani L. brala nejaké osobné veci a poštu. Pani L. pri tejto komunikácií rozprávala dobre, akurát bola po úraze tak horšie chodila, rozprávala ako starší človek pomalšie, tichšie, ale rozprávala rozumne, nebola dezorientovaná. O ten byt prejavil iba jeden záujemca, bola tam potrebná hotovosť, takže to

bolo zložitejšie. Tým záujemcom bol T. S. z V.. Obdobie, kedy pani L. chcela predať ten byt, bolo to podľa zmluvy asi október - november 2013. Zmluva s klientom bola uzatvorená v novembri 2013, takže ich inzerát mohol byť zavesený od októbra 2013 na internete, na klasických realitných portáloch. Bola zložená záloha za tento byt, keď našli klienta, spísali rezervačnú zmluvu. A následne museli preddavok vrátiť. Kúpna cena na rezervačnej zmluve bola 40000 Eur.

Prečítala sa výpoveď z výsluchu svedkyne V. Y. zo dňa 22.04.2015 č.l. 116, ktorá k veci neuviedla nič podstatne.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 18/2015 MUDr. Dany Šedivej, č. 22/2015 MUDr. Marty Pavlíkovej, č.l. 171-192, jeho prečítaním, pričom je v znaleckom posudku nesprávne označovaná poškodená pani L. ako obvinená, z ktorého záverov vyplynulo, že u nej zistili duševnú poruchu: Demencia pri Alzheimerovej chorobe, zmiešaný typ. Táto porucha mala vplyv na jej ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti v čase skúmaného skutku. Dátum vzniku poruchy sa presne uviesť nedá nakoľko bola psychiatricky vyšetrená až 10.5.2013, kedy už boli zaznamenané poruchy orientácie a bradypsychizmus. Táto porucha sa prejavuje hlavne poruchami pamäte, preto schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých bola svedkom na ktorých sa zúčastnila je oslabená. Jedná sa aktuálne o miernu poruchu, presne časovo určiť jej vznik sa nedá. Porucha bola zaznamenaná u menovanej aj v čase skúmaného skutku aj v čase vyšetrenia znalcami. Prejavy konfabulácie patria k symptómom poruchy, takže sa môžu u nej vyskytovať a boli zaznamenané aj počas vyšetrenia znalcami. Nie je schopná dostatočne porozumieť a domyslieť dôsledky právnych úkonov, vzhľadom k jej ľahkej ovplyvniteľnosti a sociálnej naivite je ju možné zneužiť. Uvedené sa vzťahuje na čas skúmaného skutku a čas vyšetrenia súdnymi znalcami, presne určiť čas sa nedá ani nie je predmetom skúmania znalcov vzhľadom k vyšetrovanému skutku. Menovaná je ľahko ovplyvniteľná a podlieha manipulovateľnosti inými osobami. Presne určiť čas sa nedá, vzhľadom k diagnostikovanej poruche bola táto vlastnosť u menovanej aj počas skúmaného skutku, kvantifikovať mieru ovplyvniteľnosti nie je z psychiatrického hľadiska realizovateľné. Jej schopnosť plne si uvedomiť a rozpoznať svoje konanie bola v čase podpisu plnomocenstva 26.11.2013 podstatne znížená. Jej konanie mohlo byt' vzhľadom k diagnostikovanej duševnej poruche ovplyvnené inou osobou. Toto ovplyvnenie sa nedá klinicky zmerať.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 10/2015 MUDr. Martina Chylíka, č.l. 212-225, jeho prečítaním, z ktorého záverov vyplynulo, že osobnosť poškodenej je charakterizovaná kaortáciou, t.j. zúženým prežívaním, so zachovaným bazálnym kontaktom s realitou, so zníženou schopnosťou porozumieť sociálnej realite, s oslabenými usudzovacími schopnosťami. Schopná elementárneho interpersonálneho kontaktu, no prevláda celková maladpatácia. Osobnosť poznačená dementnými procesmi, s postupným úbytkom kvality psychických funkcií a procesov, s neschopnosťou samostatného fungovania. Výrazná patologická črta u osobnosti nebola diagnostikovaná. Schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých bola svedkom a ktorých sa zúčastnila je výrazne nížená, nakoľko pamäťové schopnosti sa nachádzajú v pásme rozhrania subnormy a retardácie v dôsledku organicity CNS. Boli diagnostikované prejavy čiastočnej konfabulácie, čo je odrazom organických procesov v CNS. Duševný stav svedkyne sa prejavoval i navonok, a toto osoba, ktorá bola s ňou v kontakte mohla vedieť, nakoľko v r. 2013 bola u nej diagnostikovaná demencia, ktorá sa okrem iného prejavovala popletenosťou, zábudlivosťou, nepokojom. Poškodená v predmetnom období mala výrazne zníženú schopnosť pochopiť a uvedomiť si okolnosti, podmienky a zmysel dotknutých právnych úkonov, dôsledky, resp. záväzky z nich plynúce. Keďže v tom období bola diagnostikovaná demencia, tak jej intelektové schopnosti, mnestické funkcie a schopnosť usudzovania boli pravdepodobne na rozhraní podpriemeru a subnormy. Prejavy duševného stavu navonok hypoteticky boli neistota, závislosť, maladaptácia, znížená schopnosť usudzovania. Fabulácie sú k predmetu vyšetrovania irelevantné. V čase spáchania skutku / november 2013/ bola ľahko ovplyvniteľná v dôsledku duševnej poruchy. Je prítomná vysoká miera zneužiteľnosti inými osobami a to aj v čase spáchania skutku.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 2/2016 Mgr. Aleny Nejšlovej, č.l. 227-245, jeho prečítaním, z ktorého záverov vyplynulo, že podpis na plnomocenstve zo dňa 26.11.2013 je pravým podpisom poškodenej.

Súd sa oboznámil so odborným posudkom č. 1/2015 Ing. Antona Fuzáka, č.l. 194 - 209, jeho prečítaním, z ktorého záverov vyplynulo, že všeobecná hodnota predmetného bytu na ulici T. O. X v O. je 45 600 Eur.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

• zápisnice z rekognícií + fotoalbumy č.l. 132-162 • zápisnica o vydaní veci č.l. 163 • plnomocenstvá č.l. 164-165 • plnomocenstvá č.l. 249-250 • správa Mestský úrad Trnava č.l. 252 + pripojené žiadosti • záznam z pohovoru č.l. 256 • výstraha , správa č.l. 261 • záznam č.l. 262 • správa Mestský úrad Trnava č.l. 263 • písomný záznam o ústnej sťažnosti č.l. 264 • vyjadrenie k udalostiam č.l. 267-268 • správa FASTER GROUP s.r.o. zo dňa 20.05.2014 s príslušnými prílohami č.l. 274-286 • vyjadrenie k hodnote bytu č.l. 287 • záznamy zo šetrenia č.l. 292-293 • návrh na obmedzenie osobnej spôsobilosti č.l. 303 • lekárska správa č.l. 304 • správa z kontroly č.l. 311-433 • zápisnica o prešetrení sťažnosti č.l. 436-438 • výpis z knihy návštev so správou zariadenia pre seniorov č.l. 439-440 • aktuálny odpis RT • lustrácia v registri priestupkov • lustrácia v databáze súdov

Ku skutku:

Vyhodnotením jednotlivých svedeckých výpovedí, výpovede obžalovaného o priebehu skutkového deja ako aj ďalších dôkazov súd dospel k záveru, že tieto v podstatných okolnostiach spolu vzájomne bez relevantných rozporov korešpondujú a preto mohol súd konštatovať, že vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bol jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaný nižšie uvedený skutkový stav, pričom súd súčasne mohol vylúčiť akúkoľvek inú alternatívu zisteného priebehu skutku.

Súd takto ustálil, že ponuku na odpredaj družstevného bytu poškodenej obdržala konateľka spoločnosti FASTER GROUP s.r.o. Mgr. I. Z. od riaditeľky Zariadenia pre seniorov, pani O. H. niekedy v druhej polovici septembra 2013 a to s odôvodnením, že prostriedky z predaja bytu majú byt' využité na priebežnú úhradu nákladov súvisiacich s pobytom poškodenej v zariadení pre seniorov. Pani O. požiadala pani I. o súčinnosť pri predaji tejto nehnuteľnosti na základe predchádzajúcej skúsenosti s prenájmom vlastnej nehnuteľnosti. Na základe informácií od pani O. došlo dňa 03.10.2013 k fyzickej obhliadke predmetného bytu. Na obhliadku bytu sa poškodená dostavila v sprievode sociálneho pracovníka. Na mieste obhliadky došlo k uzavretiu Sprostredkovateľskej zmluvy medzi poškodenou a spoločnosťou FASTER GROUP s.r.o., v zastúpení pani Mgr. I. Z. - konateľkou. Následne, približne do troch dní od podpisu Zmluvy o sprostredkovaní bola ponuka na predaj predmetného bytu zverejnená na stránkach www.fastergroup.sk s cenou 41.000,- Eur, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom, ktorého vypracovanie zabezpečila pani O.. Kópia tohto znaleckého posudku súdu nie je dostupná. Približne v polovici mesiaca november 2013 realitnú kanceláriu kontaktoval záujemca o kúpu uvedeného bytu, pán S. T. a následne bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti. Kľúče od bytu poskytla pani I. poškodená osobne. Na základe tejto obhliadky sa záujemca rozhodol predmetný byt kúpiť za cenu 40.000,- Eur a dňa 24.11.2013 bola so záujemcom uzatvorená Rezervačná zmluva. Taktiež záujemca uhradil rezervačný poplatok vo výške 3.000,- Eur proti príjmovému dokladu. Následne boli spoločnosťou FASTER GROUP s.r.o. vypracované všetky dokumenty potrebné k prevodu vlastníckych práv, resp. členských práv v bytovom družstve. Približne po dvoch týždňoch pani O. oznámila telefonicky pani I., že poškodená od predaja ustupuje, nakoľko sa jej údajne niekto vyhrážal násilím a fyzickou likvidáciou. Z toho dôvodu spoločnosť FASTER GROUP s.r.o. od sprostredkovania predaja tejto nehnuteľnosti ustúpila

v záujemcovi sa vrátil rezervačný poplatok. Vyššie uvedené, mal súd preukázané, či už výsluchom svedkov T. S. ako aj Z. I., ako aj listinnými dôkazmi zo spoločnosti FASTER GROUP s.r.o..

Obžalovaný sa zaujímal o kúpu bytu poškodenej, ktorá mala byť známou jeho rodičov, pričom sa aj z inzerátu realitnej spoločnosti dozvedel o jeho predaji. V mesiaci november 2013, dva alebo trikrát navštívil poškodenú v zariadení pre seniorov, pričom prejavil záujem o prevod členských práv k bytu O. L. na seba, vyžiadal a prevzal si tlačivá potrebné k prevodu bytu, zabezpečil si písomné plnomocenstvo od O. L. zo dňa 14.11.2013 s jej podpisom, ktorým ho mala splnomocniť na všetky úkony týkajúce sa jej bytu na ulici T. O. X v O., dané plnomocenstvo následne predložil pracovníčke bytového družstva bez overenia pravosti podpisu O. L., ktorá ho z tohto dôvodu neakceptovala, na čo obžalovaný navštívil O. L. v zariadení pre seniorov a opätovne jej predložil plnomocenstvo na podpísanie zo dňa 26. 11.2013, ktorým ho splnomocnila na jej zastupovanie vo veciach právneho vzťahu k poskytovateľovi sociálnych služieb - Zariadeniu pre seniorov na ulici T. Vansovej 5 v Trnave vrátane prevzatia jej vecí a dokladov.

Obžalovaný dňa 26. novembra 2013 v poobedňajších hodinách prišiel za riaditeľkou Zariadenia pre seniorov, do jeho priestorov, pred ktorou a tiež ďalšími dvoma zamestnankyňami údajne prezentoval ako príbuzný O. L. a prejavil záujem o kúpu jej družstevného bytu, zároveň riaditeľke predložil plnomocenstvo O. L. z toho istého dňa na jej zastupovanie voči zariadeniu a prikázal, aby na druhý deň do 10.00 hodiny prichystali O. L. s jej kľúčmi od bytu a občianskym preukazom, dňa 27. novembra 2013 sa znovu dostavil, do zariadenia za účelom vyzdvihnutia poškodenej s kľúčmi a občianskym preukazom, kedy mu bol odopretý vstup a stretnutie s O. L. z dôvodu odvolania plnomocenstva a výslovnej žiadosti poškodenej.

Dňa 27. novembra 2013 sa obžalovaný s celou záležitosťou obrátil na Mesto Trnava, s tým že podal sťažnosť na Zariadenie pre seniorov na ulici T. Vansovej 5 v O., resp. na pani riaditeľku tohto zariadenia, pričom sa zároveň odohrala návšteva bytu poškodenej na ulici T. O. X v Trnave, kde sa nachádzala poškodená, obžalovaný, svedok Y. I., svedkyňa Mgr. Q. P., svedok Mgr. L. W., svedkyňa Ing. H. X. a svedok Ing. G. V., pričom sa na mieste zisťovala opodstatnenosť sťažnosti obžalovaného.

Vyššie uvedený skutkový stav mal súd preukázaný či už z výpovedí svedkov, ako aj oboznámených listinných dôkazov.

Ku právnej kvalifikácii:

Pre možnosť kvalifikácie určitého konania ako trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ svojim konaním naplnil po formálnej ako aj materiálnej stránke všetky pojmové znaky jeho skutkovej podstaty. Pri takto ustálenom priebehu skutkového deja súd skúmal tú, pre rozhodnutie o nosnej otázke, či skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, sa stal a prípadne či skutok spáchal obžalovaný.

Obsahom podvodného konania podľa , sú okolnosti, pri ktorých páchateľ uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, aby seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatil. Pri podvode sa poškodenému neodníma vec proti jeho vôli, ako je to pri krádeži, ale poškodený vec sám dobrovoľne páchateľovi dá alebo dovolí, aby si ju vzal. Protiprávnosť konania páchateľa spočíva v tom, že toto odovzdanie veci je zapríčinené buď páchateľovou aktívnou činnosťou spočívajúcou v uvedení poškodeného do omylu, alebo nečinnosťou, ktorá spočíva vo využití omylu inej osoby. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Uvedenie do omylu môže byť spôsobené nielen konaním, ale aj opomenutím konania, alebo aj konkludentným činom. Využitie omylu spočíva v tom, že páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v príčinnom vzťahu k nemu koná tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil.

Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočnosti) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode môžu byť zainteresované celkovo 4 osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a osoba obohatená.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, tak ako bol vymedzený v podanej obžalobe. Z výpovedí svedkov či T. S. ako aj Z. I. je celkom jednoznačné, že poškodená chcela previesť členské práva k bytu, nakoľko od polovice septembra 2013 bola oslovená realitná kancelária FASTER GROUP s.r.o. pani O. o sprostredkovanie predaja. Obžalovaný sa začal zaujímať o predmetný byt a vykonávať určité kroky až v mesiaci november 2013. V tomto kontexte súd zároveň považuje výpoveď svedkyne O. na hlavnom pojednávaní za nevierohodnú, nakoľko súdu nie je celkom zrejmé, ako môže táto svedkyňa obsiahlo a podrobne vypovedať o nepodstatných veciach, pričom zároveň uvádza, že si nepamätá, že by oslovila realitnú kanceláriu, či s ňou komunikovala, nevedela, či chcela poškodená predávať byt. Zároveň je vysoko nepravdepodobné, že by si sama poškodená zabezpečila sprostredkovanie predaja práv cez realitnú kanceláriu.

Súd ďalej nemal za jednoznačne preukázané, že by obžalovaný mohol poznať jej zdravotný stav, pričom aj podľa výpovedí svedkov pôsobila dojmom duševne zdravého človeka, či už svedkyne Z. I., Q. U., pričom súd si je vedomí konštatovania znalcom MUDr. T. S., t.j. popletenosťou, zábudlivosťou, nepokojom, čo však podľa názoru súdu z laického hľadiska nemusí automaticky dedukovať duševnú poruchu poškodenej.

Súdu potom nezostávalo iné ako konštatovať, že nevzhliadol jediný objektívny dôkaz, čím mal obžalovaný poškodenú uvádzať do omylu, resp. využiť jej omyl, nakoľko obžalovaný, keďže sa dozvedel, že poškodená chce previesť členské práva a povinnosti v bytovom družstve v súvislosti s predmetným bytom, začal sa o to zaujímať, zisťovať si bližšie okolnosti prevodu a vstúpil do kontaktu s poškodenou, čo nie je trestným činom, ani jeho pokusom a ani prípravou na trestný čin.

Neobstojí ani argument, že obžalovaný sa Zariadeniu pre seniorov na ulici T. Vansovej 5 v Trnave mal prezentovať ako príbuzný, či už pri komunikácií s pani O., ako aj jej podriadenými spolupracovníčkami, pričom ostatní svedkovia uvádzali, že sa prezentoval ako jej známy, nie príbuzný, čo je rozdiel.

Súd už len záverom dopĺňa, že prokuratúra v obžalobe uvádza hodnotu bytu a nie hodnotu členských práv a povinností v bytovom družstve, pričom na hodnotu bytu bol vypracovaný aj znalecký posudok, s ktorým sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil.

Súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, sa stal.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, sa stal a preto obžalovaného spod obžaloby podľa v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.