Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_80Ek-533-2020.pdf
PDF · 106.92 KB
Case nature
Subarea
80Ek/533/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35724803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 36613843, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX/XXXX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 3000 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Paula Miššíková, so sídlom exekútorského úradu E. C. XX, XXX XX B., ktorý exekúciu vedie pod. sp. zn. 400EX 259/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 87,73 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.03.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3000 EUR s príslušenstvom, na základe - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Up/793/2019 zo dňa 17.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.11.2019 (ďalej ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 06.04.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Paula Miššíková, so sídlom exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, ktorý exekúciu vedie pod. sp. zn. 400EX 259/20.
3. Okresnému súdu Banská Bystrica (exekučný súd) bol dňa 23.08.2023 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko exekučný súd nemá byť adresátom, súd dňa 30.08.2023 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie postúpil poverenému exekútorovi na ďalší postup v súlade s exekučným poriadkom. Súdny exekútor dňa 13.11.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému zastúpeným splnomocnencom dňa 18.05.2020. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie nepodal povinný v zákonom stanovenej lehote.
4. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal nasledovné skutočnosti. Povinný uviedol, že mu nebolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk, pričom poukázal na to, že pri doručovaní je vylúčené tzv. náhradné doručenie. Vzhľadom na uvedené povinný uvádzal, že súdnemu exekútorovi by malo byť zrejmé, že bez riadneho doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné vykonávať exekúciu v súlade so zákonom. Povinný v podanom návrhu ďalej poukazoval na exekučný titul, ktorý bol podkladom návrhu na vykonanie exekúcie mu nebol riadne doručený. Pri vydaní exekučného titulu, ktorým je v predmetnom konaní Platobný rozkaz Okresného súdu sp. zn. 20Up/793/2019 zo dňa 17.10.2019, nedošlo k preskúmaniu zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o úvere. V návrhu povinný poukazoval na údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), ktorý je potrebné považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko je pre spotrebiteľa najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru, pričom zákon
jasne stanovil, že nepostačuje len uvedenie výšky RPMN, ale v Zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Povinný dával do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky Plz. ÚS 1/2022-9. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaní v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a ak existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Povinný ďalej poukazoval na konanie súdu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z tvrdenia povinného tiež vyplývalo, že jednou z podmienok pre vedenie exekúcie je exekučný titul, ktorý je vykonateľný, a to po stránke formálnej i materiálnej. Povinný namietal v návrhu postúpenie pohľadávky, pričom poukazoval na Rozsudky Krajských súdov, ktoré zamietli žalobcom žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Povinný tiež uvádzal, že mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z jeho tvrdenia vyplývalo, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a nezistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa povinného navrhovateľ použil nekalé obchodné praktiky, keď neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich zo Zmluvy, a keď použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol právnym predchodcom navrhovateľa. Podľa povinného, je súd povinný vysporiadať sa s tým, že vydal exekučný titul v rozpore so zákonom a únijným právom, čo zapríčinil navrhovateľ, keď žiadal vymáhať plnenie bez právneho dôvodu, a tiež tým, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, ktoré nemožno považovať za zákonné a priečia sa dobrým mravom. V závere povinný žiadal súd, aby exekúciu zastavil v celom rozsahu, a aby oprávnený nahradil trovy exekúcie.
5. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený k podanému návrhu na zastavenie exekúcie uviedol že: „ Rozhodnutím č. 20Up/793/2019 zo dňa 17.10.2019 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na Okresný súd v Banskej Bystrici. Máme zato, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje Platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. V zmysle § 61n Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty, b) zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, e) oprávnený nezložil preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, f) z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia zastavila, g) z osobitného predpisu vyplýva, že tu je
dôvod na zastavenie exekúcie, alebo h) pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.“ V zmysle § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ Máme zato, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie. Zároveň vyčíslujeme účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške 87,73 € v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 72,71 € s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 15,02 € s DPH za rok 2023 ( vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).“
6. Súdny exekútor k podanému návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že poštovú zásielku - Upovedomenie o začatí exekúcie podľa doručenky prevzal za povinného jeho splnomocnenec. Ďalej uvádzal, že doručenka je verejnou listinou, a povinný nepreukázal opak. Nepodložený argument o nemožnosti uplatnenia fikcie doručenia povinný zrejme skopíroval z iných návrhov na zastavenie exekúcie, ktoré podal vo viacerých exekúciách.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.“
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.“
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
14. Exekučný súd uvádza, že sa oboznámil s podaným návrhom na zastavenie exekúcie a s dôvodmi uvádzanými povinným na zastavenie exekúcie, prílohami podanými k návrhu, dôvodmi uvádzanými povinným na zastavenie exekúcie, prílohami podanými k návrhu, vyjadrením od oprávneného a vyjadrením súdneho exekútora. Podkladom pre vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto po preskúmaní podaného návrhu na vykonanie exekúcie pristúpil súd k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, keďže po preskúmaní návrhu nezistil vady, ktoré by bránili vedeniu exekučného konania.
15. Na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je stanovená zákonná 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty, daný návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok nemá. Súd mal za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 18.05.2020 prevzal splnomocnenec povinného, a s ohľadom na zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, bol posledným dňom lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom deň 02.06.2020. Nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 23.08.2023 došlo k uplynutiu zákonnej lehoty, a preto tento návrh nemá odkladný účinok, a súd sa ním zaoberal ako návrhom podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ako návrhom podaným neskôr. Vo vzťahu k
obsahu podaného návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že nakoľko bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty, povinný v ňom mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty. Povinný mohol skutočnosti uvedené v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v zákonnej lehote, resp. mohol využiť opravný prostriedok v základnom konaní.
16. Súd nad rámec uvádza k námietke povinného týkajúcej sa tvrdenia o nedoručení Upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk povinného, že v zmysle zákonných ustanovení § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, sa na doručovanie Upovedomenia o začatí exekúcie fikcia doručenia nepoužije, avšak Exekučný poriadok nevylučuje doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie prostredníctvom zvoleného splnomocnenca v zmysle § 109 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že prevzatie písomnosti do vlastných rúk potvrdzuje potvrdenie o doručení písomnosti, t. j. doručenka, pričom údaje v nej uvedené sa považujú za pravdivé pokiaľ nie je preukázaný opak, a súčasne ide o verejnú listinu. Súd taktiež upriamuje pozornosť na fakt, že povinný žiadnym spôsobom nespochybnil, že by nemal ustanoveného splnomocnenca na preberanie písomností. Z daného dôvodu súd tvrdenia povinného týkajúce sa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie fikciou doručenia považuje za neopodstatnené. Povinný súčasne v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že exekučným titulom bol platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, a že z jeho pohľadu nedošlo k prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Súd má za to, že ide o skutočnosti, ktoré povinný mohol uplatňovať v zákonnej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, a teda nemohli nastať po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, a museli by tu byť ešte pred začatím exekučného konania. Nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po zákonnej lehote, mohol uplatniť v návrhu len tie skutočnosti, ktoré nastali po jej uplynutí. Skutočnosti namietané povinným po zákonnej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, viac ako po troch rokoch od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie.
17. S ohľadom na tvrdenia povinného je na mieste poukázať na starú rímsku zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), z ktorej vychádza právny poriadok Slovenskej republiky, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).
18. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádza z citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je ovládané koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí uviesť všetky dôvody, pre ktoré je podľa neho exekúcia neprípustná. Exekučný poriadok taxatívne stanovuje dôvody zastavenia exekúcie a to, vznik skutočnosti ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; zrušenie exekučného titulu; dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Nakoľko podľa názoru súdu, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15-dňovej lehote od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní, a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
19. Podľa § 195 Ex. por. Trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. (režijný paušál).
26. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
27. Súd konštatuje, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi - povinnému, ktorý úspech nemal.
28. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 87,73 Eur (72,71 Eur s DPH + 15,02 Eur režijný paušál vrátane DPH). Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak, ako ich vyčíslil oprávnený sú vyčíslené v súlade s ustanovením § 10, § 13a ods. 2, § 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Pri tarifnej hodnote veci 3000 Eur má oprávnený nárok na odmenu vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, ako aj na režijný paušál za rok 2023 + 15,02 Eur s DPH. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (trovy exekučného konania) vo výške 87,73 Eur, pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.