Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-8-2023.pdf
PDF · 93.21 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: Terminal trans s.r.o., so sídlom Mírová 639/56d, Praha 10, IČO: 26 212 536, Česká republika, zastúpený: Mgr. Pavel Říčka, so sídlom Türkova 2319/5b, Praha 4, Chodov, Česká republika, proti žalovanému: Lenexa s.r.o., so sídlom Hlavná 2186/73A, Šaľa, IČO: 36 547 549, zastúpený: HOMOLA advokátska kancelária s. r. o. , so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 53 042 034, o zaplatenie 7.880,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 880,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 7 880,- eur od 03. 07. 2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.880,- eur spolu príslušenstvom a náhradu trov konania.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu tovaru, za ktorú mu po realizácii vystavil daňový doklad. Žalovaný s menším omeškaním tieto daňové doklady hradil, preto žalobca realizoval so žalovaným viacero prepráv súčasne. Z realizovaných prepráv žalobcom pre žalovaného nebolo uhradených celkom 9 prepráv, za ktoré boli vystavené faktúry a to faktúra č. FO-000487/22001 na sumu 980,-eur, z ktorej zostáva uhradiť 40,-eur; faktúra č. FO-000570/22001 na sumu 980,-eur, faktúra č. FO-000571/22001 na sumu 980,-eur, faktúra č. FO-000667/22001 na sumu 980,-eur, faktúra č. FO-000668/22001 na sumu 980,-eur, faktúra č. FO-000685/22001 na sumu 980,-eur, faktúra č. FO-000686/22001 na sumu 980,-eur, faktúra č. FO-000687/22001 na sumu 980,-eur, faktúra č. FO-000811/22001 na sumu 980,-eur. Žalobca opakovane žalovaného o uhradenie uvedených faktúr urgoval, pričom žalovaný úhradu prisľúbil, ale neuskutočnil. Zo strany žalovaného neboli k uskutočnenej preprave žiadne výhrady, žiadne pripomienky ani akékoľvek reklamácie. Žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na výzvu žalobcu.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že si u žalobcu objednal dopravu tovaru, pričom sa jednalo o viaceré dopravy. Žalovaný každú jednotlivú dopravu objednával u žalobcu prostredníctvom objednávok. Na základe týchto objednávok žalobca vykonal dopravu tovaru pre žalovaného. Každá jednotlivá objednávka obsahuje dohodnuté podmienky. V objednávkach sa uvádza, že "Cena prepravy je splatná 60 dní po obdržaní faktúry s uvedeným číslom objednávky a potvrdeného originálu CMR
- listu, ak je vyžadovaná, aj dodacieho listu." Zároveň bolo medzi stranami dohodnuté, že "Faktúru
treba doručiť do 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy, v prípade oneskorenia jej doručenia sa prepravné znižuje o 10%, minimálne však o 40,- EUR a splatnosť faktúry sa predlžuje o ďalších 30 dní." Na základe dohodnutých podmienok bol žalobca povinný doručiť žalovanému do 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy príslušnú faktúru spolu s originálom CMR - listu. Žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný má za to, že žaloba bola žalobcom podaná predčasne nakoľko v zmysle dohodnutých podmienok nenastala splatnosť jednotlivých faktúr. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté, že cena prepravy je splatná 60 dní po obdržaní faktúry s uvedeným číslom objednávky a súčasne doručeným originálom CMR-listu. Ani v jednom prípade neboli žalovanému doručené originál CMR- listy.
3. Žalobca v replike uviedol, že zaslaná e-mailová komunikácia medzi konateľom žalobcu a manažérom žalovaného F.ilom Z., ktorá preukazuje, že F. Z. nenamieta nič proti zaslaným faktúram a prisľubuje, že budú uhradené. Originál CMR listy boli žalovanému zaslané, čo žaloba dokladuje podacími lístkami. Ohľadom sankcie za oneskorené doručenie faktúr za prepravu žalobca uviedol, že v objednávkach samotných bol rozpor, ktorý zakladal neplatnosť týchto dvoch ustanovení pre neurčitosť, keď sa na jednom mieste uvádza lehota 10 dní a na ďalšom v dĺžke 15 dní, pričom tento rozpor nemožno dávať na ťarchu žalobcu. Z obchodného zvyku medzi stranami bolo bežné, že doposiaľ nikdy nič nenamietali k zaslaným faktúram, či CMR listom a bez problémov žalovaný uhradil všetkých 53 predchádzajúcich prepráv bez námietok, čo naznačuje, že súčasné tvrdenie je čisto účelové, aby sa vyhol úhrade zostávajúcich faktúr.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že mu predmetné CMR listy doručené neboli. Skutočnosť, že žalovaný vyznačil čísla týchto CMR listov na podacích lístkoch nijako nepotvrdzuje ich reálne vloženie do obálky a doručenie žalovanému. Takto by žalobca mohol postupovať v prípade, ak by tento údaj uviedol na doručenke a túto doručenku predložil v súdnom konaní. Žalobca rozporoval podmienky, ktoré boli dohodnuté v objednávke, pričom poukazuje na rozdielne lehoty na týchto objednávkach. Ani v prípade 15 dňovej lehoty na doručenie faktúry a CMR listov, táto lehota zo strany žalobcu nebola dodržaná. Žalobca sa ani v jednom prípade neohradil voči objednávkam zo strany žalovaného, tieto nikdy nerozporoval. Žalobca mal predsa možnosť tieto objednávky odmietnuť a neuskutočniť prepravu tovaru, no neurobil tak. Keďže žalobca vykonal prepravu tovaru, a objednávky žalovaného mu boli doručené vopred, kedy mal žalobca možnosť sa s nimi riadne oboznámiť, tak žalovaný mal plné právo sa domnievať, že žalobca podmienky uvedené v týchto objednávkach akceptoval.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom faktúr č. 1220487, č. 1220570, č. 1220571, č.1220667, č. 1220668, č. 1220685, č. 1220686, č. 1220687, č. 1220811, objednávok č. 202200449, č. 202200448, č. 202200447, č. 202200568, č. 202200596, č. 202200567, č. 202200607, č. 202200617, č. 202200756, s obsahom poštového podacieho hárku, s obsahom e-mailovej komunikácie ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktorí ospravedlnili svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, s tým, že žalovaný súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.
7. Žalobca na pojednávaní s ohľadom na skutočnosť, že bola preukázaná realizácia prepravy, doručenie CMR listov a faktúr, s poukazom na e-mail zo dňa 20.07.2022, po doručení ktorého už neboli realizované žiadne prepravy, navrhol, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal úrok počnúc 61 dňom od doručenia žaloby žalovanému.
8. Faktúrou č. 1220487 vystavenou dňa 17.03.2022, splatnou dňa 16.05.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200449 v sume 980,-eur. Faktúrou č. 1220570 vystavenou dňa 25.03.2022, splatnou dňa 24.05.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200448 v sume 980,-eur. Faktúrou č. 1220571 vystavenou dňa 25.03.2022, splatnou dňa 24.05.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200447 v sume 980,-eur. Faktúrou č. 1220667 vystavenou dňa 08.04.2022, splatnou dňa 07.06.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200568 v sume 980,-eur. Faktúrou č. 1220668 vystavenou dňa 08.04.2022, splatnou dňa 07.06.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200596 v sume 980,-eur. Faktúrou č. 1220685 vystavenou dňa 12.04.2022, splatnou dňa 11.06.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200567 v sume 980,-eur. Faktúrou č. 1220686 vystavenou dňa 12.04.2022, splatnou dňa
11.06.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200607 v sume 980,- eur. Faktúrou č. 1220687 vystavenou dňa 12.04.2022, splatnou dňa 11.06.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200617 v sume 980,-eur. Faktúrou č. 1220811 vystavenou dňa 26.04.2022, splatnou dňa 27.06.2022, fakturoval žalobca žalovanému prepravu na základe objednávky č. 202200756 v sume 980,-eur.
9. Podľa ust. čl. 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“) spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
10. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.
11. Rozhodné právo určené na základe uvedeného článku predstavuje len prezumpciu, ktorá sa neuplatní, ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že zmluva má v prípade absencie voľby práva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou. V takom prípade bude rozhodným právom právny poriadok tejto krajiny. Rozhodné právo by malo byť určené na základe čl. 4 Nariadenia, a to podľa obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá uskutočňuje charakteristické plnenie pre zmluvu. V prípade zmluvy o preprave, čo je aj tento prípad, je touto zmluvnou stranou (uskutočňujúcou charakteristické plnenie) prepravca.
12. Podľa ustanovenia § 2578 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, podrobnejšiu úpravu prepravy osôb a veci stanoví iný právny predpis, najmä predpisy, ktorými sa stanovujú prepravné poriadky, neustanoví tak priamo predpis Európskych spoločenstiev.
13. Vyššie citovaný Dohovor neupravuje odplatu za medzinárodnú prepravu tovaru (prepravné), táto právna úprava je obsiahnutá v príslušných ustanoveniach Občanského zákonníka.
14. Podľa ustanovenia § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania určí vláda nariadením; ak strany nedojednajú výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto určená.
15. Podľa ustanovenia § 2555 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec ako zásielku z miesta odoslania do miesta určenia, a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť dopravcovi prepravné.
16. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 351/2013 Sb. ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného správcu a člena orgánu právnickej osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníku, verejných registrov právnických a fyzických osôb a evidencie zvereneckých fondov a evidencie údajov o skutočných majiteľoch, výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 % bodov.
17. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli zmluvy o preprave, na základe ktorých sa žalobca ako prepravca zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať prepravu tovaru z určeného nákladného miesta Lednické Rovne do miesta vykládky Bad Driburg, Nemecko. Zároveň nebolo sporným, že žalobca riadne vykonal prepravy objednané žalovaným, o čom svedčia aj predložené medzinárodné nákladné listy.
18. Žalovaný v konaní namietal, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko v zmysle dohodnutých podmienok nenastala splatnosť jednotlivých faktúr.
19. Námietky žalovaného ohľadom nedoručenia originálov CMR listov neobstoja, ich doručenie mal súd preukázané listinných dôkazom predloženým žalobcom a to poštovným podacím hárkom, kde sa v časti poznámka uvádza, ktoré doklady boli predmetnou zásielkou doručované, pričom v danom prípade boli spolu s CMR listami doručované aj faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Argumentácia žalovaného o nepredložení originálov CMR listín sa javí účelová aj s poukazom na skutočnosť, že tento v rámci e- mailovej komunikácie so žalobcom zo dňa 20.07.2022 nenamietal nesplnenie dojednaných podmienok, teda nedoručenie predmetných dokladov k faktúram, ale uisťoval žalobcu, že dôjde k úhrade všetkých faktúr.
20. Žalobca v konaní zároveň uviedol, že žalovaný uhradil po splatnosti faktúru č. 1220487 a to vo výške 940,-eur, pričom neuhradená zostala časť faktúry vo výške 40,-eur. Žalovaný uvedené nesporoval ani nevykonal žiadne úkony, ktoré by vylúčili nástup účinkov uznania záväzku vzhľadom na čiastočné plnenie.
21. S poukazom na vykonané dokazovanie súd žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny vyhovel a túto mu priznal ako dôvodnú.
22. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to v ním uplatnenej výške 9,5 % ročne zo sumy 7.880,- eura od 03.07.2023, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí 60 dňovej lehoty, plynúcej od doručenia žaloby vrátane príloh žalovanému, do zaplatenia.
23. Súd vo zvyšnej časti žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúceho priznaný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7 880,- eur od 03. 07. 2023 do zaplatenia, zamietol a to z dôvodu, že nemal v konaní preukázanú splatnosť jednotlivých faktúr, tak ako ich uviedol žalobca, pričom ani z preloženého podacieho hárku nie je zrejmé, kedy ich žalovaný obdržal a preto súd pri určení dátumu ich splatnosti vychádzal z dátumu doručenia žaloby spolu s prílohami žalovanému.
24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 7.880,- eur vrátane úroku z omeškania 9,5 % ročne od 03.07.2022 do zaplatenia vyhovel a návrh v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.880,-eur od 03.07.2023 do zaplatenia zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 84 %, keď hrubý úspech žalobcu bol 92 % ( istina 7.880 + vyčíslený úrok od 03.07.2023 do 16.01.2024 = 8.286,08 / uplatnený nárok 7.880 a úrok z omeškania za obdobie od 28.06.2022 do 16.01.2024 spolu vo výške 9.044,94 = 0,92 * 100 = 92 %) a hrubý úspech žalovaného 8 % a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 84 % a teda žalobca má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).