Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2156-2015.pdf
PDF · 71.21 KB
Case nature
Subarea
2Er/2156/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému: G. O., A.. XX. XX. XXXX, N.. XX. XX. XXXX, A. W. Š. XXX/X, W., na vymoženie pohľadávky vo výške 121,72 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stanislava Kolesárová, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 126/2015, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,39 Eur v lehote 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 07. 07. 2015, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 121,72 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Poverením číslo: 5601 142737 zo dňa 14. 07. 2015 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), z dôvodu, že povinný v priebehu exekúcie dňa 26. 12. 2018 zomrel ako nemajetný. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 55,19 Eur a predložil exekučný spis sp. zn. EX 126/2015.
3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd z uznesenia vydaného notárom JUDr. Jozefom Oceľom, ktorý bol poverený funkciou súdneho komisára, č.k. 24D/37/2019-72, Dnot 5/2019 zo dňa 18. 03. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 04. 2019, mal preukázané, že povinný dňa 26. 12. 2018 zomrel a v čase smrti vlastnil iba majetok nepatrnej hodnoty. Na základe uvedeného súd vydal majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a konanie o dedičstve po poručiteľovi zastavil v zmysle § 188 ods. 1 CMP.
7. Povinný v priebehu konania zomrel, čím došlo k strate spôsobilosti povinného mať práva a povinnosti a zároveň k strate jeho procesnej subjektivity, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
8. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 12,80 Eur (predstavujúce poštovné vo výške 10,40 Eur za doručenie: 1x upovedomenia o začatí exekúcie, 2x príkazu na začatie exekúcie, 2x exekučného príkazu, 1x výzvy na úhradu, 1x prihlásenia pohľadávky do dedičského konania, poplatky za elektronické súčinnosti vo výške 0,90 Eur, telekomunikačné náklady, internet, elektronické doručovanie písomností vo výške 1,50 Eur) a 20% DPH vo výške 9,20 Eur. Spolu teda trovy exekúcie vo výške 55,19 Eur.
9. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur (§ 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017). Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu účelne vynaložených preukázaných hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 10,40 Eur za poštovné a vo výške 0,90 Eur za elektronické lustrácie (§ 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné náklady, internet, elektronické doručovanie písomností spolu vo výške 1,50 Eur nakoľko súdny exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku tejto sumy. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ takéto doklady súdu predložené nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20% DPH vo výške 8,90 Eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.