Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-25-2019.pdf
PDF · 72.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/25/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa - pobočka Humenné, Námestie Slobody 5672/58, Humenné proti povinnému: Pekáreň Laborec, s.r.o., Komenského 740/16, Medzilaborce, IČO: 31675638, o vymoženie 26.486,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18Er/11/2014-26 zo dňa 13.09.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e . II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 161, § 61, § 64 Civilného sporového poriadku, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že z obchodného registra vyplýva, že v priebehu exekúcie došlo dňa 20.05.2006 k zániku povinného výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti je takým nedostatkom konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd exekúciu v predmetnej právnej veci vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
4. Vo vzťahu k trovám súdneho exekútora poukázal na ust. § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 243j, § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Uviedol, že nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie exekúcie podľa 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Vec na rozhodnutie predložil po viac ako dvanástich rokoch po zániku povinného.
5. Proti uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Namietal, že ako súdny exekútor prevzal vec dňa 06.04.2018 po neb. H.. E.. Exekúciu prevzal ako živú vec. V exekúcii teda riadne pokračoval a vykonanou lustráciou zistil, že povinný zanikol. Preto podal návrh na zastavenie. Vzhľadom na vykonaný úkon v exekúcii mu patrí odmena. Súd mohol zastaviť exekúciu aj ex offo. Navrhol uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť a priznať mu trovy exekúcie v sume 42,63 Eur.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h
Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
10. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 20.05.2006, pričom zánik povinného bez právneho nástupcu má za následok nemožnosť pokračovať v exekúcii, keďže niet subjektu, voči ktorému by mohla byť exekúcia vedená.
11. Pôvodný súdny exekútor H.. E., Exekútorský úrad F. túto skutočnosť súdu prvej inštancie neoznámil, pričom ako exekútor v predmetnej veci figuroval do 18.03.2018. V roku 2018 nástupca pôvodného exekútora - H.. Š.R., Exekútorský úrad T. Q. W. podal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného.
12. Konanie súdneho exekútora, ktorý ani po niekoľkých rokoch nezistí, že povinný subjekt zanikol (a teda je zrejmé, že počas tohto obdobia nevykonal úkony potrebné pre riadne, hospodárne vedenie exekúcie) nemožno považovať za postup v súlade so zákonom, postup v súlade s ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. V tomto smere neobstojí obrana H.. Š. (nového súdneho exekútora) poukazujúca na skutočnosť, že je nástupcom pôvodného súdneho exekútora, pričom po prevzatí veci vykonal lustráciu povinného a podal podnet na zastavenie exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že oprávnenému nemôže byť na ťarchu zmena v osobe súdneho exekútora počas konania. Postup pôvodného exekútora a jeho nástupcu je nutné vnímať ako jeden celok a je zrejmé, že k oznámeniu skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie došlo až po 12 rokoch od zániku povinného, čo plne odôvodňuje nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 243j Exekučného poriadku.
13. Za daného stavu odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.