Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Co/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu V. O., a.s., H.: XXXXXXXX, so sídlom P. K. X, XXX XX O., zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50361368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: 1/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, XXX XX O., 2/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/ XX, XXX XX O., 3/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. J. K. XXXX/XX, XXX XX O., toho času bytom V. X, XXX XX G. K. Z., o zaplatenie 5.960,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno -111 zo dňa 21.januára 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. -111 zo dňa 21.januára 2019 v napadnutej časti výroku rozhodnutia, v ktorej súd žalobu voči žalovanej 1/ a žalovanému 3/ zamietol, mení tak, že žalovaní 1/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky zo zostatku nesplatnej istiny, t. j. zo sumy 5.960,58 eur vo výške 20,9 % ročne od 1.11.2017 do zaplatenia.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných 1/ a 3/ povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 5.960,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.960,58 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovanej 1/ a žalovanému 3/ zamietol. Žalobu zamietol voči žalovanému 2/. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ a žalovanému 3/ v rozsahu 61,16 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil voči žalovaným ako dedičom po poručiteľke I. F., naposledy bytom J. K. XXXX/XX, O. pohľadávku na vydanie majetku z dedičstva, a to vo forme zaplatenia 5.960,58 eur s tým, že si ju uplatňuje voči žalovaným ako dedičom po poručiteľke I. F. ako pohľadávku na vydanie majetku z dedičstva, a to vo forme zaplatenia 5.960,58 eur s príslušenstvom. Uviedol, že dňa 6.2.204 bola medzi žalobcom v právnom postavení veriteľa a právnym predchodcom žalovaných (poručiteľom) v právnom postavení dlžníka uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. V zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2014 poskytol žalobca poručiteľovi úver vo výške 6.000,--eur, ktorý sa poručiteľ zaviazal vrátiť formou pravidelných mesačných splátok. Poručiteľ v dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé uhradené splátky a spôsoby započítania sú uvedené v listine aktuálny stav úveru. Nezaplatením dvoch splátok v lehote splatnosti mal žalobca právo v zmysle obchodných podmienok požadovať predčasné splatenie záväzku vrátane príslušenstva, čím sa celý záväzok stal predčasne splatným, pričom žalobca toto právo využil a poručiteľa vyzval na splatenie dlžnej sumy. Súd uviedol, že úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú v zmysle ust. a nasl. . Uviedol, že zo strany súdu neboli

pochybnosti o opodstatnenosti žaloby, pokiaľ išlo o poskytnutie úveru. Poručiteľka I. F. ako dlžníčka zo zmluvy o úvere zomrela dňa XX.XX.XXXX a keďže žalovaný 3/ ako spoludlžník neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 14.5.2015. Žalobca súdu doložil presný rozpis, ako bola vypočítaná dlžná istina do vyhlásenia predčasnej splatnosti. Dlžná istiny uvedená vo vyhlásení predčasnej splatnosti bola 5.960,58 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní nezaplatili žiadnu čiastku. V súdenej veci tak žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úveru v sume 5.960,58 z úverovej zmluvy. Súd mal za preukázané, že žalovaný 3/ uzavrel zmluvu o úvere ako spoludlžník, a tak zodpovedá za zaplatenie dlžnej pohľadávky žalobcu spoločne a nerozdielne popri dlžníkovi. Osvedčením o dedičstve bolo zároveň preukázané, že v zmysle dedičskej dohody celé dedičstvo po poručiteľke I. F. nadobudla len žalovaná 1/ s tým, že žalovaná 1/ nadobudla dedičstvo vo výške 19.000,--eur, výška dlhov predstavuje 7.767,17 eur, keď potom po odpočítaní sumy dlhov 7.767,17 eur od sumy 19.000,--eur je to suma 11.232,83 eur, pričom súčasťou uvedenej výšky dlhov je aj žalovaná suma s príslušenstvom. Vzhľadom k tomu má súd za to, že žalovaná 1/ zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva je povinná zaplatiť vyššie uvedenú sumu istiny žalobcovi s tým, že sa jedná o pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a poručiteľkou, a preto súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 5.960,58 eur z titulu vrátenia nezaplatenej istiny (zostatku úveru) vyhovel a žalovaným 1/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.960,58 eur. Zároveň priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5.05 % ročne, ktorý priznal z istiny od 1.11.2017 do zaplatenia, pričom jeho výška bola v zmysle Obč. zákonníka a Nariadenia vlády č. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. V čase vzniku omeškania bola základná úroková sadzba ECD vo výške 0,05%, preto súd úrok z omeškania prisúdil žiadanej výške 5,05% ročne. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ žalobca žiadal priznať aj úrok vo výške 20,9 % ročne z nezaplatenej istiny, t. j. zo sumy 5.960,58 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, teda úrok po dátume predčasnej splatnosti úveru, ktorá nastala dňa 14.5.2015, v tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaný 2/ rozhodol súd podľa , keďže súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, bol žalovaný 2/ v celom rozsahu úspešný v tomto konaní a vzhľadom k tomu by mu patril nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko však žalovaný 2/ si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaní 1/ a 3/ rozhodol súd podľa podľa miery úspechu, ktorý vypočítal na sumu 61,16 %, v ktorej výške patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 3/.

2. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľne arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory zjavne naplnené nebolo. Zdôraznil, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Ďalej uviedol, že dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti, nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občiansko-právny vzťah. Zároveň žalobca uviedol, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmenil, a tak žalobe vyhovel v celom rozsahu, resp. aby v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. zmenil.

4. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v prevyšujúcej časti voči žalovanému 1/ a 3/.

5. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Odvolací súd toho názoru, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný v zmysle § 565 Obč. zák. a čl. 2.9.1 Obchodných podmienok pre úvery občanom vo výzve na predčasné platenie úveru žalobcom má jediný dôsledok, a to že deň splatnosti je zároveň dňom, ku ktorému žalobca od úverovej zmluvy odstúpil. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené priamo v , preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať a a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27.11.2016. Vyplýva z nej, že ak by to bol spotrebiteľ, ktorý by odstúpil od zmluvy o úvere, aj vtedy by musel zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi, preto neexistuje žiaden dôvod na to, aby neplatil úrok z úveru do splatenia úveru aj vtedy, keď od zmluvy odstúpil žalobca ako veriteľ. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa pritom vzťahuje len na určitý okruh vzťahov, pričom ako jeden z dôvodov zániku zmluvy o úvere rovnako, ako aj Občiansky, či upravuje odstúpenie dlžníka od zmluvy a nie zosplatnenie úveru zo strany veriteľa.

7. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu - odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa za dohodnutie záväzku poskytnúť úver). Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa . Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. , z 27. 6. 2007, sp. zn. , a z 24. 7. 2014, sp. zn. ).

8. Keďže je v prejednávanej veci titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňoval svoje právo spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou úpravou a zmluvné podmienky dojednané v zmluve o úvere uzatvorenej predovšetkým podľa a nasl. sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, je treba pri absencii inak prejavenej vôle v zmluve o úvere vychádzať z toho, že veriteľ má popri dojednaných zmluvných úrokoch ako úrokov z úveru nárok v prípade, že s vrátením úverových prostriedkov vrátane úrokov z úveru mešká, na zaplatenie úrokov z omeškania, pokiaľ bola ich výška zmluvne dohodnutá v dohodnutej výške, inak vo výške stanovenej zákonom.

9. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z ust. .

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa ust. zmenil.

11. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. , v náväznosti na ust. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. , nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.

12. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. .

13. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).