Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-143-2023.pdf
PDF · 93.53 KB
Case nature
Subarea
17Co/143/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. F., 2/ A. A. G., H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. A. H. XXXX/XX, J., obaja žalobcovia právne zast.: JUDr. Erika Golská, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 7, Lučenec proti žalovaným: 1/ AGRICOMP, s.r.o., so sídlom Ulica partizánska 1070/4, Lučenec, IČO: 47 453 702, 2/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, H., o uplatnenie predkupného práva pri prevode nehnuteľností, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 24. mája 2023, č. k.: 8C/44/2021-115 v spojení s opravným uznesením tohto okresného súdu zo dňa 14. novembra 2023, č. k.: 8C/44/2021-173, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku II. potvrdzuje. II. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.) a žalobcom 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). 2. V danom spore sa žalobcovia domáhali nároku vyplývajúceho z porušenia ich predkupného práva. Žalobu podali na okresnom súde dňa 7.10.2021. Domáhali sa nahradenia prejavu vôle, a to uzatvorenia kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam v k. ú. H., zapísaným na LV č. XXXX. 3. Následne podaním zo dňa 22.5.2023 žalobcovia zobrali žalobu späť z dôvodu, že dňa 15.3.2023 zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu a následne dňa 17.042023 došlo k uzatvoreniu dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, čo možno považovať za mimosúdnu dohodu strán sporu. V danej veci rozhodnutím L. M. J., katastrálneho odboru číslo vkladu E. XXX/XXXX zo dňa 18.05.2023 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ohľadne náhrady trov konania si žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žaloba bola podaná dôvodne. 4. Okresný súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP a § 146 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, pričom žalobcovia preukázali, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaných, ktorí vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.02.2022 potvrdili, že kúpnou zmluvou nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v k. ú. H., tak ako je uvedené v žalobe a pokiaľ zo strany predávajúcich neboli predmetné podiely pred uzavretím kúpnej zmluvy nimi ponúknuté na odkúpenie ostatných spoluvlastníkom, došlo zrejme k porušeniu zákonného predkupného práva. Zmluvné strany dňa 15.03.2023 uzatvorili kúpnu zmluvu a dňa 17.04.2023 dodatok ku kúpnej zmluve, čo možno považovať za mimosúdnu dohodu strán. Preto súd konštatoval, že procesné zavinenie na zastavení konania nesú žalovaní a nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcom.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1, a to proti výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 6. Uviedol, že k mimosúdnej dohode pristúpil po tom, ako si žalobcovia uplatnili svoje predkupné právo u žalovaného 1/. Podľa jeho názoru samotné konštatovanie zavinenia „účastníka“ pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP nepostačuje, lebo zavinenie podľa tohto ustanovenia treba posudzovať len z procesného hľadiska podľa procesného výsledku. 7. V tejto súvislosti uviedol, že ak by žalobcovia žalovanému 1/ poslali predžalobnú výzvu a uplatnili si tak svoje predkupné právo, žalovaný 1/ by pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Ak by teda prebehalo predsúdne konanie, súdne konanie by nemuselo byť iniciované. Podľa príslušnej zákonnej úpravy žalobcom patrí zákonné predkupné právo, toto však musí byť v prvom kroku uplatnené. Až následne sa žalobcovia mohli domáhať ochrany poskytovanej Občianskym zákonníkom. Žalobcovia si zákonné predkupné právo uplatnili cestou súdu, pričom žalovaný 1/ poukázal na to, že ak by žalobcovia kontaktovali žalovaného 1/, strany sporu mali možnosť vyhnúť sa súdnemu konaniu. V tejto súvislosti poukázal na hospodárnosť konania a podľa jeho názoru tento princíp mal zohľadniť aj súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Preto sa domnieva, že prichádza do úvahy aplikácia § 257 CSP. 8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ žiadali uznesenie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Poukázali na to, že vo veci prebiehalo dlhodobé mimosúdne konanie ešte predtým, ako sa žalobcovia obrátili na právneho zástupcu a požiadali o poskytnutie právnej pomoci. V tom čase obidve žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ zastupoval manžel žalobkyne 1/ pán G. B., ktorý sa s konateľom žalovaného 1/ pánom N. D. opakovane stretol za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody a táto komunikácia prebiehala telefonicky ako aj formou e-mailu. Ako dôkaz na tieto tvrdenia predložili e-mail zaslaný pánom B. pánovi D. dňa 4. 6. 2020 po ich stretnutí, ktoré bolo realizované 3. 6. 2020, v ktorom pán B. špecifikuje výmery pozemkov, ktoré boli predmetom mimosúdneho jednania a zasiela mu aj zoznam dotknutých parciel. Keďže pán D. na tento e-mail nereagoval, následne mu pán B. dňa 21. 7. 2020 napísal ďalší e-mail. Z toho vyplýva, že tvrdenie žalovaného 1/ v jeho odvolaní o tom, že by mimosúdne konanie úspešne predišlo súdnemu konaniu, je nepravdivé. Žalobkyne mali maximálnu snahu mimosúdne sa dohodnúť, pre pasivitu žalovaného 1/ k dohode nedošlo pred podaním žaloby. Rovnaký prístup k mal žalovaný 1/ aj počas mimosúdneho konania vedeného počas súdneho konania, kedy na e-maily nereagoval a telefón zdvihol zriedkakedy. 9. Na argumenty žalovaných uvedených vo vyjadrení k odvolaniu reagoval v replike žalovaný 1/. Namietal, že pán G. B. nie je stranou sporu. Išlo o jednoduchú otázku, ktorú pán B. adresoval konateľovi žalovaného 1/, ktorú nemožno považovať za uplatnenie predkupného práva. Predkupné právo nemožno uplatniť prostredníctvom inej osoby bez účinného splnomocnenia. Nepoprel, že s pánom B. sa osobne stretol, avšak vo veci riešenia zámeny pozemkov, ktoré žalovaný 1/ vlastní okolo jeho domu v H.. Z doloženej mailovej komunikácie vyplýva, že žalobcovia si svoje predkupné právo nijakým spôsobom pred podaním žaloby neuplatnili, neurobili tak v písomnej ani ústnej forme, z ktorej by bolo možné deklarovať záujem žalobcov uplatniť si svoje predkupné právo. Pán B. nie je oprávnený v tejto veci vystupovať ako strana sporu a uplatňovať predkupné právo iných osôb. Žalobcovia pristúpili k späťvzatiu žaloby na základe mimosúdnej dohody, v rámci ktorej sa žalobcovia zaviazali neuplatňovať si v súdnom konaní trovy a žalobcovia si trovy uplatňujú napriek tomu, že mimosúdna dohoda spočívala v tom, že každá zo strán si bude znášať trovy súdneho konania. Žalovaný 1/ nemal priestor na dojednanie písomnej formy týkajúcej sa uplatňovania náhrady trov konania. 10. Žalobcovia v duplike rozporovali tvrdenia žalovaného 1/, že mimosúdne konanie realizované pred podaním žaloby o uplatnenie predkupného práva sa nemalo týkať nehnuteľností, ktoré boli následne riešené v súdnom konaní. Konateľovi žalovaného 1/ bolo dobre známe, že obidve žalobkyne splnomocnili C. G. B. zastupovaním žalobkýň v mimosúdnom konaní. Zároveň predložili splnomocnenia udelené C. G. B. na účely mimosúdneho konania. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa § 140 prvej vety OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117).
14. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojou vecou podobne ako vlastník. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právo. Z neho vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). 15. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. 16. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná (§ 605 in fine), by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§ 43a, § 43b) za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý (§ 43c). Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa, samozrejme, musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť všeobecná cena, t.j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci alebo predávajúci k tomu nútený. 17. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky (či už priamo medzi zmluvnými stranami dohodnutej alebo ponúknutej treťou osobou) nevyhovie, jej predkupné právo zanikne (§ 606). Pritom nie je rozhodujúce, či sa tak stalo preto, lebo nemôže, alebo preto, lebo nechce. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to v pomerne krátkych prepadných (prekluzívnych) lehotách, a to v lehote dva mesiace pri nehnuteľných veciach, pravda, ak si účastníci nedohodli inú lehotu. Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu ako novému spoluvlastníkovi. 18. Samotné zákonné predkupné právo má za následok vznik povinnosti spoluvlastníka, ktorý hodlá svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu. Za splnenie ponukovej povinnosti možno považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom riadne. Za riadne uskutočnenú ponuku je možné považovať iba ponuku, ktorá má obsahové náležitosti predpokladané zákonom a ponuka je adresná a bola doručená všetkým spoluvlastníkom. Ponuka kúpy spoluvlastníckeho podielu musí obsahovať cenu, splatnosť ceny, ak je splatnosť dlhšia, ako je určená v ustanovení § 605 OZ, prípadne ostatné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie o využití predkupného práva. Je na ďalšom spoluvlastníkovi, či predkupné právo využije alebo nie. Pod nevyužitím predkupného práva nemožno rozumieť iba výslovnú dohodu o tom, že spoluvlastník nehodlá predkupné právo využiť, a nestačí, keď spoluvlastník pred uplynutím lehoty, v ktorej má povinnosť kúpnu cenu zaplatiť, dá zreteľne najavo, že nechce uplatniť predkupné právo. Zákon určuje formu, ako musí spoluvlastník uskutočniť ponuku len vtedy, ak ide o ponuku spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnej veci podľa § 605 OZ. Jej nedodržanie má za následok neplatnosť ponuky v zmysle § 40 ods. 1 OZ. 19. Podstatné v danej veci je, že ak žalovaný 1/ mienil predať spoluvlastnícky podiel, vznikla mu povinnosť riadne ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom, teda aj žalobcom. Ako je vyššie uvedené, zákon v takomto prípade ukladá povinnosti predávajúcemu, teda žalovanému 1/ v rozhodovanom prípade. 20. Okresný súd uznesením zo dňa 11. 1. 2022 vyzval žalovaných, aby sa k žalobe vyjadrili. Žalovanému 1/ výzva bola doručená dňa 27. 1. 2022. Na výzvu reagoval žalovaný 2/, ktorý potvrdil, že na základe kúpnej zmluvy nadobudol spoluvlastnícke podiely uvedené v žalobe. Žalovaný 1/ v primeranej lehote nereagoval, pričom následne právna zástupkyňa žalobcov v podaní zo dňa 8. 3. 2022 uviedla, že vzhľadom na stanovisko žalovaného 2/, ktorý má záujem vec vyriešiť mimosúdne, bude realizované mimosúdne konanie. Následne právna zástupkyňa žalobcov listom zo dňa 8. 6. 2022 oznámila, že bola vypracovaná kúpna zmluva. Po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bude žaloba vzatá späť. Následne právna zástupkyňa žalobcov listom zo dňa 22. 5. 2023 zobrala žalobu späť, keď oznámila súdu, že dňa 15. 3. 2023 zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu ako a jej dodatok dňa 17. 4. 2023. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne. Zároveň bola priložená kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/, 2/ a žalobcami. 21. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 1/ na výzvu súdu, aby sa vyjadril k veci, žiadnym spôsobom nereagoval. Z obsahu spisu nevyplýva žiaden doklad, na základe ktorého by malo vyplynúť, že v mimosúdnom konaní medzi stranami bolo dohodnuté, že každý si bude znášať svoje trovy sám., ako to uvádza žalovaný 1/ v odvolaní. 22. K argumentom žalovaného 1/ odvolací súd uvádza, že zo zákona nevyplýva povinnosť žalobcov si svoje predkupné právo pred podaním žaloby uplatňovať voči žalovaným, na toto tvrdenie žalovaný 1/ neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu ani ustanovenie, z ktorého táto povinnosť vyplýva. Záujem žalobcov uplatniť si svoje predkupné právo títo mohli realizovať len po tom, ako by si žalovaný1/ splnil ponukovú povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Z obsahu spisu ale ani tvrdení žalovaného 1/ nebolo preukázané, že by si túto povinnosť žalovaný 1/ splnil. Ostatné argumenty žalovaného 1/ nie sú
relevantné, a to pokiaľ sa týka konania pána B.. Žalobcovia predložili vystavené plné moci pre p. B. na takéto konanie. Nakoľko ale dokazovanie vo veci neprebiehalo, nie je možné overiť pravdivosť existencie daného splnomocnenia, táto skutočnosť však pre rozhodnutie vo veci nie je významná. 23. Z obsahu spisu vyplynulo, že predkupné právo za žalobcov uplatnila riadne splnomocnená právna zástupkyňa žalobcov. Tvrdenie žalovaného 1/, že žalobcovia sa zaviazali v mimosúdnej dohode neuplatňovať si súdnom konaní trovy, nebolo preukázané, resp. na to neposkytol žiaden dôkaz. Nakoľko žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti pri predaji svojho spoluvlastníckeho podielu, žalobcovia dôvodne podali žalobu a k jej späťvzatiu došlo z dôvodu, že došlo následne k odstráneniu závadného stavu spôsobeného porušením povinnosti žalovaným 1/, teda nie na základe mimosúdnej dohody v pravom slova zmysle. 24. Žalovaný 1/ sa domáha aplikácie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované ustanovenie je možné aplikovať výnimočne, ak existujú aj výnimočné dôvody. Odvolací súd v danom prípade nezistil, že by takéto dôvody existovali, pretože žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti, zasiahol tak do práv žalobcov, ktorí sa svojho práva museli domáhať súdnou cestou. Nie je podstatné, že následne toto porušenie práva bolo opravené na základe uzavretej kúpnej zmluvy. 25. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 26. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v konaní, ktoré odstraňuje závadný stav vyplývajúci z protiprávneho konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobkyne žalobu nezobrali späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, preto nemožno pričítať procesné zavinenie žalobcom. Trovy tak znáša žalovaný. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je tak správne a odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením. 27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto im odvolací súd priznal spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 28. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).