Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/86/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému F. A., nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom K. č. XXX, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , s poukazom na ustanovenie v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.4.2019, sp.zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júla 2019 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného F. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. apríla 2019, sp.zn. bol obžalovaný F. A. uznaný vinným pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , s poukazom na ustanovenie v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa na tom skutkovom základe, že dňa 24.06.2018 v čase približne o 00:30 h viedol osobného motorové vozidlo značky Fiat Brava, EČV: MY-XXXBD, VIN D zelenej metalízy, v Myjave na ulici 1. Mája, kde pred bytovým domom číslo XXX/XX uvedené vozidlo zastavil pri pravom okraji vozovky na základe pokynu príslušníka Policajného zboru ppráp. W. S. vykonávajúceho služobný zákrok v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, avšak potom obžalovaný nasmeroval kolesá na ešte stojacom vozidle doľava smerom na ppráp. W. S. stojaceho v strede vozovky približne vo vzdialenosti dva metre od prednej časti uvedeného vozidla a následne na vozidle pridal plyn a dal vozidlo prudko do pohybu, načo ppráp. W. S. pred vozidlom v snahe vyhnúť sa zrážke ihneď uskočil smerom vpravo a ľavou nohou sa reflexívne vzoprel a odrazil od prednej časti uvedeného vozidla, aby stlmil náraz, následne obžalovaný jazdil ďalej s uvedeným vozidlom smerom do centra mesta Myjava, kde na ulici M. R. M. pred bytovým domom číslo XXX/XX vozidlo odstavil a ušiel na neznáme miesto, a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.04.2014, spisovej značky , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2014, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.

Za to bol odsúdený podľa , , s prihliadnutím na , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa , obžalovanému bol tiež uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine aj treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa nezákonne akceptoval podstatnú vadu trestného konania spočívajúcu v nedostatočnom zadefinovaní skutku samotnou obžalobou, čo považuje za zásadné právne pochybenie. Ďalšia nesprávnosť spočíva v rovine skutkovej, kedy došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, ktoré viedli k nesprávnemu záveru o tom, že skutok sa stal, a že je aj predmetným trestným činom. Odvolanie sa týka iba zločinu útoku na verejného činiteľa, pretože k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa obžalovaný priznal. V pomerne obsiahlych dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajcu v podstate namietal viaceré skutočnosti. Predovšetkým zásadná vada konania tkvie v samotnom obsahu skutkovej vety obžaloby, v ktorej sa prokurátor obmedzil iba na to, že poškodený policajt ako verejný činiteľ vykonával služobný zákrok v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Pritom však už neuviedol, čo bolo predmetom služobného zákroku, teda aká právomoc (oprávnenie) policajta v zmysle a nasl. o Policajnom zbore (ďalej iba "zák. o PZ") sa mala prostredníctvom služobného zákroku poškodeným policajtom vykonávať pri plnení týchto úloh dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Zároveň ani sám súd vo výroku napadnutého rozsudku neustálil, ktorá konkrétna právomoc (oprávnenie) policajta mala byť týmto súdeným trestným činom atakovaná, čiže v podstate jeho objekt v trestnoprávnom vzťahu chýbal. Pre trestnosť tohto trestného činu sa na druhej strane predpokladá jeho zákonnosť výkonu právomoci verejným činiteľom, teda jeho oprávnenosť. Iba z púheho postavenia, že je niekto v službe policajta, si nemôže dovoliť vykonať akýkoľvek druh služobného zákroku, že by vykonal služobný zákrok, vykonal dychovú skúšku. Z dokazovania, že práve poškodený svedok S. sa v postavení policajta sám rozhodol k služobnému zákroku, tak ako uviedol na hlavnom pojednávaní aj skôr v prípravnom konaní. Na túto úlohu však zjavne vyslaný nebol, a ani nebol povinný podľa súdom citovaného zák. o PZ, lebo sám sa tak rozhodol, pričom toto jeho rozhodnutie nebolo determinované jeho podozrením, že sa môže páchať trestný čin alebo priestupok. V dokazovaní nebolo vôbec zisťované, či na plnenie týchto úloh bol vyslaný, a či má kontrolovať totožnosť vodičov prechádzajúcich vozidiel. V a nasl. zák. o PZ je vypočítaná celá plejáda oprávnení policajta, ktoré pri plnení zákonných úloh zboru sú policajti oprávnení vykonávať, no ani jedna jediná z nich nebola do skutku obžaloby poňatá do skutku. Služobný zákrok nerovná sa právomoc verejného činiteľa, ale je len všeobecným prostriedkom a spôsobom (modusom) ako ho dosiahnuť. Logicky aj zo samotného názvu trestného činu je zrejmé, že táto právomoc musí byť jasne vyjadrená v skutkovej vete. Ak obžalovaný šiel rýchlo kruhovým objazdom, o čom mal iba sluchový dojem či vnem (pískali pneumatiky), tak to nebolo takou okolnosťou, pre ktorú by bol okamžite povinný pristúpiť k služobnému zákroku obsahujúcemu nejaké oprávnenie policajta. Takéto udalosti sú v cestnej premávke úplne bežné, denne ich sú snáď tisícky, ktoré neodôvodňujú masívne zásahy policajtov vykonávajúcich iné úlohy. V súvislosti s tým nebola podľa obhajoby preukázaná ani subjektívna stránka konania obžalovaného, ktorý v čase, kedy sa skutok stal, nemohol vedieť, že policajt chcel kontrolovať jeho totožnosť a z akého dôvodu. Nevedel, prečo by mal ďalej stáť s vozidlom, nakoľko prípadná ďalšia iná právomoc sa nijako neavizovala ani nerealizovala. Totiž až na súde uviedol svedok poškodený, že chcel zistiť totožnosť vodiča vozidla. Teda aj v tomto ohľade bolo podstatné vedieť o akú právomoc verejného činiteľa poškodenému šlo, keďže to súvisí s otázkou zavinenia. Taktiež pokiaľ ide o skutkové zistenia, jestvuje zásadná pochybnosť o tom ako sa skutok vôbec stal. Podľa obhajoby je toto vysoko nepravdepodobné, až reálne nemožné, či mohol poškodený najskôr uskočiť vpravo, a potom sa ľavou nohou vzoprieť od jeho prednej časti. Ak niekto raz uskočí pred niečím, tak už nemá možnosť prísť s tým, od čoho uskočil do žiadneho kontaktu. S nepochybnou určitosťou totiž nebolo potvrdené, že došlo k tomuto kontaktu, svedkovia nanajvýš potvrdzujú úskok od rozbiehajúceho sa vozidla, resp. vozidla, ktoré len pribrzdilo. Teda nič nenasvedčuje, že došlo ku kontaktu poškodeného s vozidlom, a potom nemožno hovoriť o útoku, lebo chýbal znak použitia násilia. Zároveň však pri absencii násilia v takom prípade nemožno považovať vozidlo za zbraň, lebo útok na telo nerobila dôraznejším, nebolo dokázané, že došlo vôbec k útoku závažnejším spôsobom konania, so zbraňou. Ďalej je otázne či došlo k zastaveniu vozidla, keď každý zo svedkov tvrdí niečo iné o trvaní zastavenia a jeden dokonca, že vozidlo iba pribrzdilo a nezastavilo. To svedčí o nedostatočnom zistení skutkového stavu, čo má dopad na to, či a ako sa skutok stal, ale tiež, ako bolo vyššie uvedené aj na to, či bol motív útočiť a načo vôbec pôsobiť na takú právomoc, ktorú už predtým obžalovaný splnil. Predsa splnenie povinnosti, ak šlo o zastavenie vozidla logicky neguje úmysel pôsobiť násilím na nejakú právomoc, keď sa jej už skôr podrobil. Obžalovaný absolútne nijako nechcel útočiť voči telu a ani nesmeroval vozidlo voči poškodenému. Obžalovaný chcel z miesta, kde predtým zastavil odísť, a to tak, že obíde policajta, ktorý však svojou činnosťou a pozíciou vytvoril kolíznu situáciu, pri ktorej však nedošlo k vzájomnému kontaktu. Predsa logicky, akú by mal mať obžalovaný motiváciu vyštartovať proti nemu priamo na jeho telo s vozidlom, keď mal priestor ho

obchádzať. Napokon popri zákonnej oprávnenosti musí zároveň pri služobnom zákroku policajt vždy dbať na ochranu zdravia, vrátane vlastného, a to aj pri služobnom zákroku výkonu oprávnení, napr. zastavovanie vozidla či zisťovanie totožnosti osôb. Podivne teda pôsobí, že ak neskôr k opustenému vozidlu pristupovali policajti podľa ich slov takticky, prečo zase netakticky pristúpil poškodený k vozidlu, teda odpredu, a kedy bol vodič na mieste. Vtedy bola predsa väčšia pravdepodobnosť, že môže vyraziť vpred a taktický spôsob by bol obídenia z boku a zozadu. Zaranžovanie situácie, že akoby priamo útočil na policajta nezodpovedalo okolnostiam, kde sa skutok odohral. Úplne na záver je teda absolútne absurdné prečo a z akej pohnútky by sa takto vystavoval prípadnej zodpovednosti zo zločinu, hoci samostatne iba za marenie výkonu úradného rozhodnutia by mu nehrozil tak výrazný trest, ako mu bol neprávom uložený. Vzhľadom k vyššie uvedenému obžalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na ďalšie konanie a súčasne ho prepustil z väzby na slobodu.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že dôvody uvádzané v odvolaní obžalovaného považuje za neopodstatnené, ide v podstate o totožné dôvody, aké uvádzal obžalovaný v doterajšom priebehu trestného konania, najmä v priebehu súdneho konania, ako aj vo svojej záverečnej reči a s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nielen zaoberal, ale sa s nimi aj dostatočne vysporiadal v súlade s ustanovením . Obžalovaný v odôvodnení odvolania namietal nesprávny postup Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý v podstate akceptoval znenie skutkovej vety tak, ako bola uvedená v obžalobe. Obžalovaný tvrdí, že v znení skutkovej vety malo byť nepochybne uvedené konkrétne ustanovenie príslušného právneho predpisu, ktorý zmocňuje príslušníkov PZ na vykonanie určitej právomoci, pričom samotné vykonanie služobného zákroku nepostačuje pre naplnenie znakov stíhaného trestného činu útoku na verejného činiteľa. Zároveň obžalovaný namieta aj tú skutočnosť, či sa stíhaný skutok vôbec mohol stať tak, ako je uvedené v obžalobe, najmä či mohol poškodený najprv uskočiť vpravo a následne sa ľavou nohou odraziť od vozidla. K argumentácii obžalovaného uvedenej v odvolaní prokurátor uviedol, že znenie skutkovej vety uvedenej v obžalobe ako i v napadnutom rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky stíhaného zločinu útoku na verejného činiteľa podľa , s poukazom na ustanovenie . Na mieste činu zasahujúci príslušníci PZ mali oprávnenie vykonať služobný zákrok v zmysle o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým bolo zastavenie a kontrolovanie osobného motorového vozidla v cestnej premávke. Išlo aj o plnenie základných úloh Policajného zboru v zmysle citovaného zákona, teda o spolupôsobenie pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený a vykonania opatrení na jeho obnovenie, ako i úlohy uvedenej v ust. citovaného zákona a to dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a spolupôsobenie pri jej riadení a napokon i úlohy uvedenej v ust. citovaného zákona a to odhaľovanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov. V čase vykonania služobného zákroku existovalo dôvodné podozrenie, že obžalovaný svojou rýchlou a hlučnou jazdou v obytnej zóne narúšal nočný pokoj, čím mohol narušiť verejný poriadok a zároveň podozrenie, že mohol ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky. Dôvod jeho rýchlej a hlučnej jazdy sa snažil poškodený ako príslušník PZ zistiť, čím by mohol zistiť a odhaliť aj prípadný spáchaný priestupok, dokonca by už vtedy odhalil spáchanie trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vzhľadom k plneniu základných úloh Policajného zboru išlo o legitímne vykonanie služobného zákroku, a teda vykonanie právomoci vyplývajú zo zákona o Policajnom zbore. K ďalším námietkam obžalovaného ohľadom pohybu poškodeného prokurátor uviedol, že tento najprv uskočil pred idúcim vozidlom pravou nohou smerom vpravo, takže dopadol na pravú nohu a vzápätí ľavou nohou sa odrazil od idúceho vozidla, čím sa vlastne zachránil. Podľa výpovedí všetkých na mieste prítomných policajtov obžalovaný natočil kolesá na vozidle smerom doľava a chcel poškodeného zraziť. To či skutočne vozidlo úplne zastavilo a či na mieste kontroly zotrvalo pár sekúnd alebo až desať sekúnd, je závislé od subjektívneho vnímania každého svedka. Všetci na mieste prítomní policajti boli zo správania vodiča vozidla v šoku, čím je možné vysvetliť ich naozaj drobné odchýlky vo výpovediach. Napokon prokurátor uviedol, že služobný zákrok v rámci vykonania právomoci časovo trvá od okamihu prvotného úkonu smerujúcemu k zastaveniu vozidla, až po úplné ukončenie kontrolovaného vodiča v cestnej premávke. V prípade ak by došlo ku kontrole obžalovaného, jeho ďalšia jazda by mu bola zakázaná, prípadne by mu bola obmedzená osobná sloboda z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, keďže obžalovaný sa priznal, že v inkriminovaný deň vozidlo viedol. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí ani námietka obžalovaného, že služobný zákrok poškodeného skončil okamihom

keď obžalovaný s vozidlom zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného v zmysle ako nedôvodné zamietol.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách , pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu a prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin- k-dni='30.12.9999'> , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky zločinu útoku na verejného činiteľa podľa , s poukazom na ustanovenie v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti jednak skutkových zistení okresného súdu, ale i právnych záverov, pričom obhajobnú argumentáciu obžalovaného považuje za nedôvodnú. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, skutok okresný súd správne ustálil s poukazom na celý rad usvedčujúcich dôkazov, najmä svedecké výpovede poškodeného W. S., svedkov C. K., Q. K., F. F., F. S., podporené i ďalšími dôkazmi, tak, ako na ne podrobne poukazuje súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Z pohľadu odvolacích námietok obžalovaného je nutné uviesť, že tieto sú v podstate len opakovaním obhajobných námietok obžalovaného pred okresným súdom, na ktoré súd prvého stupňa jasne a presvedčivo reagoval a riadne sa s nimi vysporiadal. K námietke, že v skutkovej vete nebolo uvedené konkrétne ustanovenie zmocňujúce príslušníkov PZ na vykonanie určitej právomoci, krajský súd uvádza, že zo skutkovej vety nepochybne vyplýva, že poškodený ako príslušník Policajného zboru vykonával služobný zákrok, pričom konkrétne ustanovenia, na základe ktorých bol oprávnený tento služobný zákrok vykonať sú podrobne rozvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Správne v tej súvislosti tiež uviedol, že služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Z uvedeného je teda zrejmé, že príslušník policajného zboru nepotrebuje žiadny samostatný pokyn na vyslanie na plnenie konkrétnej úlohy, pokiaľ existuje bezprostredné a dôvodné podozrenie, že dochádza k páchaniu trestného činu alebo priestupku, práve naopak, je jeho povinnosťou vykonať služobný zákrok, ak má podozrenie, že takýto priestupok alebo trestný čin je páchaný. Odvolací súd k tomu len dodáva, že poškodený v tom čase bol v službe, čomu predchádzalo i vykonanie iného služobného zákroku pri rušení nočného kľudu. Nepochybne teda v čase skutku požíval ochranu verejného činiteľa. Pokiaľ ide o pochybnosti, či vozidlo obžalovaného zastavilo úplne, alebo nie, s touto okolnosťou sa zaoberal už súd prvého stupňa, pričom správne uviedol, že ani v prípade, ak by vozidlo obžalovaného nezastavilo úplne (i keď všetci, dokonca i svedkyňa S. sediaca v aute obžalovaného potvrdila, že vozidlo zastalo), nemalo by to vzhľadom na ostatné dôkazy vplyv na právne posúdenie konania obžalovaného. Nelogická je potom i obrana obžalovaného, že nevedel, prečo by mal ďalej stáť s vozidlom, nakoľko prípadná ďalšia iná právomoc sa nijako neavizovala ani nerealizovala. Poškodený totiž chcel skontrolovať totožnosť vodiča, čo síce uviedol až na hlavnom pojednávaní, no ako vyplýva z dokazovania, k tomu už nedošlo z dôvodu ďalšieho konania obžalovaného, ktorý nielenže utiekol z miesta, ale naviac i natočil kolesá na poškodeného, ktorý musel po tom čo sa približoval k vozidlu uskočiť a čo potvrdili viacerí svedkovia.

Obžalovanému muselo byť zrejmé, že vozidlo, ktoré viedol, nebolo zastavené len z dôvodu nejakej regulácie dopravnej situácie, naviac i za takého stavu môže po zastavení odísť s vozidlom až na pokyn príslušníka polície, ktorý úkon realizuje. Nie je teda zrejmé, ako mal zasahujúci príslušník „avizovať“ obžalovanému, že chce skontrolovať jeho totožnosť. Pritom správne prokurátor poukázal na to, že služobný zákrok trval, keďže príslušník polície nedal obžalovanému pokyn, že môže odísť. Rovnako nedôvodná je obrana obžalovaného, že nemohol byť skutok kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa so zbraňou, keďže nič nenasvedčuje, že došlo ku kontaktu poškodeného s vozidlom. Odvolací súd uvádza, že jednak dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že poškodený musel uskočiť pred vozidlom obžalovaného, ktoré sa rozbehlo a dokonca aj doraziť nohou od prednej časti vozidla, no na naplnenie znakov žalovaného zločinu nie je nevyhnutné, aby došlo ku kontaktu poškodeného s vozidlom. Postačuje už to, že obžalovaný v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci poškodeného, na neho nasmeroval kolesá vozidla, s týmto vyrazil proti nemu a donútil ho uskočiť. Vykonaným dokazovaním bola vyvrátená obrana obžalovaného, že absolútne nijako nechcel útočiť voči telu, ani nesmeroval vozidlo voči poškodenému a chcel len odísť. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať, pričom odvolacie námietky obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné. Naopak v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom tento postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa , s poukazom na ustanovenie v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , pretože obžalovaný použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. S podrobnejším odôvodnením odvolací súd plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil.

Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že tento bol doposiaľ 7 krát právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy, ako podrobnejšie konštatoval už prvostupňový súd. Vzhľadom na to, že u obžalovaného boli zistené len priťažujúce okolnosti to podľa a , správne ukladal okresný súd úhrnný trest podľa trestnej sadzby podľa upravenej s použitím postupom podľa , pričom po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, spolu s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 1 rok podľa , , sú trestami zákonnými, primeranými, zohľadňujúcim tak okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného a bude nimi splnený účel v zmysle Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil dôvod na ich zmenu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie obžalovaného F. A. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.