Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_0Er-2302-1998.pdf
PDF · 67.95 KB
Case nature
Subarea
0Er/2302/1998
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: M - COMP, s.r.o., naposledy so sídlom Priemyselná zóna 666, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31. 626 670 (vymazaný z obchodného registra dňa 02. 07. 2005), o vymoženie pohľadávky vo výške 27,65 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod spisovou značkou EX 6109/2016, takto
rozhodol:
I. Exekúcia j e n e p r í p u s t n á.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom sa dňa 27. 11. 1998 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 525/98 na vymoženie pohľadávky vo výške 833,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C 40/98 zo dňa 21. 01. 1998. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 *003619 zo dňa 16. 12. 1998, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 833,- Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie.
2. V priebehu konania súdny exekútor Mgr. Bernard Janík, nástupca pôvodného súdneho exekútora, predložil súdu podnet na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 02. 07. 2005 vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky.
3. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné
konanie zastaví. Súd mal z výpisu z obchodného registra preukázané, že povinný bol dňom 02. 07. 2005 vymazaný z obchodného registra a to na základe uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 05. 2005 sp. zn. 28K 8/2004, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku dlžníka. Zánikom spoločnosti zanikla aj procesná subjektivita povinného. Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.
7. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 32,06 eura a navrhol, aby súd zaviazal na náhradu trov oprávneného.
8. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
9. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa iba možnosť, nie povinnosť súdu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, a to za splnenia zákonných podmienok. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelné a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, teda, či z objektívneho hľadiska prichádza do úvahy tzv. procesné zavinenie oprávneného. Súd predovšetkým vždy skúma, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a následne tiež to, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení oboch predpokladov uvedených v hypotéze právnej normy možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Okresný súd mal za to, že oprávnený dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci vo výmaze povinného predvídať nemohol. Treba zdôrazniť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 27. 11. 1998, pričom až dňa 02. 07. 2005 bol povinný vymazaný. Z hľadiska uvedeného postupu vedúceho k dôvodu, pre ktorý bola napokon exekúcia zastavená, nevyplýva žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. existencie takej okolnosti u oprávneného, na základe ktorej by tento mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
10. Pokiaľ ide o riešenie výkladu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 32/08 zo dňa 24. 01. 2008.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.