Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/222/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr. Kataríny Arnouldovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, K., o zaplatenie 1.556,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 6. júna 2018, č.k. -63, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.354,23 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72% s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia istiny vo výške 1.556,25 eur s úrokom z istiny vo výške 121,37 eur, zmluvným úrokom vo výške 14,90 % ročne zo sumy 1.556,25 eur od 01.10.2014 do zaplatenia, bankových poplatkov 9,44 eur a trov konania z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.06.2017 medzi Poštovou bankou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka zo zmluvy o úvere - pôžička na bývanie č. 8042541486 uzavretej s právnym predchodcom žalovaného postúpená na žalobcu. Žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi W. M., nar. X.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom K.. Postupca ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník uzavreli 26.6.2013 zmluvu o úvere, ktorý žalovaný riadne nespláca.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil, že právny predchodca žalobcu a poručiteľ uzavreli 26.6.2013 zmluvu o úvere vo výške 3.500 eur, ktorú sumu sa poručiteľ zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 87,95 eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 20.6.2018, úroková sadzba 14,9% ročne, RPMN 17,03%, priemerná RPMN 20,44%, celková výška nákladov 1.541,39 eur a dátum prvej platby do 20.7.2013. Poručiteľ dňa XX.X.XXXX zomrel. Prihláškou z 30.9.2014 si žalobca do dedičského konania po poručiteľovi prihlásil pohľadávku v podobe nezaplatenej istiny 3.379,19 eur, úrokov z istiny 242,74 eur, zmluvného úroku vo výške 14,9% ročne z dlžnej istiny od 1.10.2014 do zaplatenia a poplatkov vo výške 18,88 eur. Na základe osvedčenia o dedičstve, sp.zn. , z 27.3.2015 vydaného JUDr. Ottom Szabóom, notárom, bola stanovená všeobecná cena dedičstva v sume 25.000 eur. Dedičstvo nadobudli dvaja dedičia, vrátane žalovaného, pohľadávku v dedičskom konaní nerozporovali. V zmysle osvedčenia prevzal žalovaný žalobcom prihlásenú pohľadávku v 1/2 a po poručiteľovi nadobudol dedičstvo v 1/2. Na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok z 13.6.2017 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na žalobcu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z predložených listín mal súd za preukázané, že po poručiteľovi vznikol za jeho života dlh zo zmluvy o úvere, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol poručiteľovi spotrebiteľský úver vo výške 3.500 eur. Nakoľko poručiteľ v priebehu trvania zmluvného vzťahu zomrel, dňa 26.9.2014 vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 26.6.2013 súd posudzoval podľa , keďže sa jedná o spotrebiteľský úver. Skonštatoval, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej obsah zmluvy úverových podmienok nemohol právny predchodca žalovaného ovplyvniť. Súd mal ďalej za preukázané, že poručiteľ od právneho predchodcu žalobcu ako úver vyčerpal sumu 3.500 eur a v splátkach uhradil 791,55 eur. Pokiaľ ide o údaj v zmluve o celkových nákladoch úveru, nie je zrejmé, akým spôsobom bola táto suma stanovená, keďže v zmluve uvedená čiastka 1.541,39 eur pri súčte s poskytnutým úverom 3.500 eur, nezodpovedá násobku vyčíslenej mesačnej splátky s počtom splátok a nie je zrejmé z akých údajov žalobca pri jej výpočte vychádzal. Právnou normou vyžadované obligatórne splnenie týchto náležitostí je motivované osobitným cieľom zákonodarcu vyplývajúcim z pozitívneho záväzku štátu v oblasti ochrany spotrebiteľa a to zabezpečiť mu dostatočné množstvo informácií pre rozhodnutie o uzavretí, resp. neuzavretí zmluvného záväzku. Záujemca o úverový produkt musí byť správne a zrozumiteľne informovaný aká je celková čiastka na zaplatenie, keďže táto informácia ho môže zásadne ovplyvniť pri voľbe, či zmluvu uzatvorí, alebo nie. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti a to konkrétne náležitosť v súlade s , je potrebné považovať úver podľa za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, dedičia poručiteľa sú povinní zaplatiť istinu z titulu poskytnutého úveru po odrátaní poručiteľom vykonaných úhrad vo výške 791,55 eur, teda sumu 2.708,45 eur (3.500 - 791,55 eur). Súd preto žalovanému ako dedičovi poručiteľa, ktorý prevzal dlh v jednej polovici, uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.354,23 eur, t.j. polovicu pohľadávky. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , a , keď žalobca bol úspešný v časti uplatnenej istiny 1.354,23 eur, čo je 86% a žalovaný vo zvyšnej časti, čo je 14%, na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 72%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky úveru ako náležitosti zmluvy, súd túto skutočnosť nesprávne posúdil. Pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a celková suma úveru je uvedená v správnej výške. K celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, je názoru, že zmluva obsahuje predmetný údaj, nakoľko v bode 4 zmluvy o úvere pod tabuľkou písmom totožným s ostatným textom zmluvy, t.j. spotrebiteľ nemohol mať pocit, že ide o nerovnocenný údaj uvedený menším písmom je napísané: celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk, tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť, takýto prístup by bol zneužitím práva. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho považovania za naivného a nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky Súdny dvor uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. Európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia automatická pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Zmluva o úvere tak má obsahovať údaje v súlade so zákonom tým spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné a bez pochybností. Zmluva o úvere obsahuje predmetný údaj celkovú čiastku nákladov, nakoľko v bode 3.1 zmluvy o úvere pod tabuľkou písmom totožným s ostatným textom zmluvy je napísané, že túto čiastku predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zmluva tak obsahuje všetky požiadavky, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-42/2015, v ktorom súd uviedol, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa článku 10 ods. 2

smernice, sankcia v podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov, je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Navrhol preto rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že žiada priznať aj náhradu trov tak prvoinštančných ako i odvolacích v rozsahu 100%.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou sporu ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.556,25 eur, dlžné úroky z istiny vo výške 121,37 eur, zmluvný úrok 14,90% z istiny 1.556,25 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 9,44 eur a náhradu trov konania titulom nedoplatku zo zmluvy o úvere, ktorú dňa 25.6.2013 uzavrel právny predchodca žalovaného Ladislav Rakický ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (potom, ako určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.354,23 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku) a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, kde určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu v rozsahu 72%.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. , odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli navyše spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Takže odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a na zmluvu medzi nimi uzavretú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež sa stotožnil s tým, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje týmto zákonom predpísanú náležitosť v zmysle ust. teda celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v tabuľke, ktorá obsahuje vyčíslené všetky podstatné náležitosti sa tento údaj nenachádza a len pod tabuľkou je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že takto uvedený údaj v zmluve nie je možné považovať za údaj spĺňajúci požiadavku riadnej náležitosti zmluvy. Preto správne súd vyhodnotil uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov a následne správne vo veci rozhodol, keď priznal žalovanému zaplatiť len rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a ním zaplatenej časti úveru a vo zvyšku žalobu zamietol. Tiež správne rozhodol, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v pomernej časti.

7. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , keď v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).