Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/28/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného N. v zastúpení H. V. v Y., so sídlom Y., Z. 1, proti povinnému S. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P., P. XXX, o vymoženie 16,60 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. januára 2019, č. k. -12 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením súdu č. XXXX XXXXXX zo dňa 04.12.2006, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXX zo dňa 17.02.2004 vydaného Obvodným oddelením PZ J. mesto nad I.. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že povinný zomrel dňa 04.01.2015 a podľa dedičského konania č.k. -23, zo dňa 02.06.2015 zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Rozhodnutie o priestupku v zmysle o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 možno vykonať iba v lehote do troch rokov od skončenia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t. j. odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, teda odo dňa 02.03.2004. Táto trojročná lehota je prekluzívna (súd a súdom poverený súdny exekútor na jej plynutie prihliada z úradnej povinnosti) a v jej priebehu sa musí exekučné konanie nielen začať, ale aj skončiť. Rozhodnutie o priestupku bolo možné vykonať do dňa 02.03.2007, pričom týmto dňom lehota na vykonanie citovaného rozhodnutia márne uplynula. Exekučný titul bol vydaný dňa 17.02.2004 podľa v znení vtedy platnom. Právny predpis tiež v upravoval trojročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej možno rozhodnutie o uložení pokuty vykonať. bol s účinnosťou od 01.09.2008 zrušený ods. 1 §-u 88 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že rozhodnutie, ktoré v čase začatia exekučného konania bolo formálne perfektným podkladom na vykonanie exekúcie, sa v priebehu exekučného konania stalo neúčinným, čím boli naplnené znaky hypotézy právnej normy ustanovenia Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil aj bez návrhu. V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.11.2006 z dôvodu, že povinný si svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom, nesplnil v stanovenej lehote. Podľa názoru súdu neprichádzalo do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení konania z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Pod "zavinením" oprávneného podľa judikatúry treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok

buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Oprávnený taktiež postup súdu, či postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda i prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu by mal súd k náhrade trov exekučného konania zaviazať povinného v súlade s § 197 EP, keďže nebol daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie v tomto prípade znášal oprávnený, nakoľko neboli splnené podmienky pre ich priznanie podľa § 203 Exekučného poriadku, keďže zastavenie exekúcie oprávnený nezavinil a exekúcia tiež nebola zastavená pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom k tomu, že smrťou povinného (ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania), exekučný súd pre neexistenciu osoby povinnej, ktorej by mohol v súlade s § 197 EP uložiť náhradu trov konania, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2008, teda v čase platnosti a účinnosti , podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. Na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu úmrtia povinného s poukazom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer 11 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Uplatnenie práva zo strany oprávneného v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala v akom úseku plynutia prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru mal za to, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu ako aj postup exekútora nemôže ovplyvniť. Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné ani zákonné. Rovnako je na posúdenie aj skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo až po uplynutí takmer desiatich rokov od márneho uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený mal za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Okrem prekluzívnej lehoty, neprihliadol súd ani na skutočnosť, že dňom 01.01.2015 na o organizácií miestnej štátnej správy došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácií Krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré prešli na MV SR ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Prekážka preklúzie ako aj prekážka zániku pohľadávky patria svojou povahou do objektívne zistiteľných kategórií, ktoré je exekútor povinný z vlastnej činnosti pri výkone exekúcie zistiť a poznať a v prípade, že sa riadne venuje exekúcií , musí takéto skutočnosti zistiť. Vyjadril názor, že súdny exekútor, ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba na vymáhania pohľadávky oprávneného, mal mať vedomosť o existencii dôvodov na zastavenie exekúcie z vlastnej činnosti ak nie na základe uplynutia prekluzívnej lehoty tak najneskôr od 01.01.2015, kedy na základ o organizácií miestnej štátnej správy došlo k zániku zákonom špecifikovaných pohľadávok. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považuje oprávnený napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. Súdny exekútor sa k odvoalniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa (ďalej len ), odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

6. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie. Súd prvej inštanice rozhodol o zastaveí exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a teda v dôsledku toho, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po začatí exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty. Zároveň rozhodol, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva, a teda tak, ako navrhoval oprávnený vo svojom odvolaní. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( ) odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol.

10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle .

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).