Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-126-2018.pdf
PDF · 247.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/126/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: FORA - STAV, s.r.o., Hledíkova 3, Šurany, IČO: 36 673 749, zastúpeného JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100836588/2018 zo dňa 26. 04. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 06. 06. 2014 (doručené žalobcovi dňa 09. 06. 2014) sa dňa 01. 07. 2014 začala u žalobcu daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013. Dňa 01. 07. 2014 bola spísaná zápisnica so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý predložil správcovi dane tam uvedené listiny pre účely vykonania daňovej kontroly.
2. Na žiadosť správcu dane Daňový úrad Trnava v podaní zo dňa 03. 06. 2014 oznámil, že v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. vykonal miestne zisťovanie, pričom na adrese sídla sa nachádza rodinný dom, na ktorej konateľa spoločnosti nezastihli a preto bol písomne požiadaný o zapožičanie dokladov. Napriek tomu, že zásielka bola doručená 10. 04. 2014, doklady neboli predložené. Následne správca dane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie konateľovi spoločnosti H. O., ktorý napriek tomu, že si zásielku prevzal, sa na pojednávanie nedostavil, a to ani na opakované predvolanie. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť zmenila od 23. 05. 2014 obchodné meno, sídlo i konateľa (BOGAL, s.r.o.). Ďalej dožiadaný daňový úrad oznámil, že motorové vozidlá, ktoré boli predmetom šetrenia správcu dane, nie sú priznané v daňovom priznaní na dani z motorových vozidiel za rok 2013.
3. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno správcovi dane oznámil, že držiteľom, budúcim držiteľom a vlastníkom vozidla s evidenčným číslom BL 424BD je T. K.. Správne evidenčné číslo malo byť uvedené BL 424DJ. Držiteľom motorového vozidla zn. BMW 740d x Drive evidenčné číslo BL 424DJ bola spoločnosť CAESAR CAR a.s. a držiteľom vozidla s evidenčným číslom BL 128BD je spoločnosť PREMIUM Support s.r.o.
4. Na ďalšiu žiadosť správcu dane Daňový úrad Košice v podaní zo dňa 29. 07. 2014 oznámil, že daňový subjekt BOGAL, s.r.o. (právny nástupca ANTO CAR, s.r.o.) sa na adrese sídla spoločnosti nezdržiava,
so správcom dane nekomunikuje, zásielky nepreberá. V súvislosti s iným konaním vykonali miestne zisťovanie dňa 19. 06. 2014, na ktorom bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza sídlo daňového subjektu, ani poštová schránka, ani označenie názvu daňového subjektu. Správca bytového domu DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby potvrdil, že nemá vedomosť o tom, že na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti mala spoločnosť BOGAL, s.r.o. prenajaté priestory.
5. Správca dane predvolal na výsluch svedka H. O. (na termín 24. 09. 2014, o čom upovedomil žalobcu), svedok si predvolanie prevzal, ale sa nedostavil. Tiež bol predvolaný svedok S. R. z G. (na termín 27. 10. 2014, o čom bol žalobca upovedomený), ktorý sa na výsluch nedostavil.
6. Výzvou zo dňa 09. 10. 2014 správca dane žiadal H. O. (bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.), aby predložil doklady, a to potvrdenie o odovzdaní dokladov a zápisnicu z Valného zhromaždenia o prevode obchodného podielu, odovzdávací protokol, ktorú zásielku si svedok neprevzal v odbernej lehote. Opakovaná výzva bola zaslaná dňa 04. 12. 2014, ktorú si prevzal a žiadané doklady predložil dňa 17. 12. 2014.
7. Dňa 24. 09. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom H. O., bývalým konateľom spoločnosti ANTO CAR s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť predal, účtovníctvo odovzdal novému konateľovi, ktorého meno uviesť nevedel a nemá na neho žiadny kontakt. Potvrdil uzavretie zmlúv o nájme dopravného prostriedku so žalobcom. Niektoré autá mali vo vlastníctve, niektoré boli na leasing a niektoré mali prenajaté od iných spoločností. K vozidlám s evidenčným číslami BL 128BD, GA 443DF, GA 363DF, BL 125BD, BL 424BD, DS 214EH, BL 887FD, ZV 223CP, GA 573DJ uviedol, že žalobca určite predložil zmluvy, kde sú tieto vozidlá uvedené. Nepamätal si, či vozidlá boli vo vlastníctve spoločnosti ANTO CAR s.r.o., alebo na leasing, alebo v podnájme. Potvrdil vystavenie faktúr v roku 2013 pre žalobcu (v počte 12 ks) a tiež potvrdil, že spoločnosť ANTO CAR s.r.o. priznala a odviedla za uvedené motorové vozidlá daň z motorových vozidiel. Dôvod, prečo sa nedostavil na predchádzajúce predvolania správcu dane v čase, keď ešte bol konateľom spoločnosti ANTO CAR s.r.o. uviedol, že mal zdravotné problémy.
8. Dňa 23. 01. 2015 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkyňou T. K. (za účasti žalobcu), ktorá uviedla, že nevykonávala podnikateľskú činnosť, je vlastníkom motorového vozidla CITROEN C4 PICASSO s evidenčným číslom BL 424BD od marca 2011 a toto používala celý rok 2013 na súkromné účely. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná, nikdy s uvedenou spoločnosťou neuzavrela žiadnu zmluvu a uvedené vozidlo nedala nikomu do nájmu. Uvedenej spoločnosti nedala ani súhlas na používanie tohto vozidla.
9. Ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní spísal správca dane dňa 22. 01. 2015 s Y. L., konateľom spoločnosti JPZ s.r.o., ktorý potvrdil, že spoločnosť bola držiteľom motorového vozidla AUDI S8 QUATTRO ev. č. ZV 223CP a uvedené vozidlo kúpila na leasing od spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.. Vozidlo chceli predať spoločnosti ANTO CAR s.r.o., s tým ale leasingová spoločnosť nesúhlasila, ale odsúhlasila subnájom spoločnosti ANTO CAR s.r.o.
10. Správca dane spísal dňa 10. 03. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom Y.. P. T., predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorého spoločnosť sa zaoberá požičiavaním osobných motorových vozidiel. Svedok potvrdil, že spoločnosť je vlastníkom vozidla BMW 740 x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ, ktoré vozidlo bolo pridelené členke dozornej rady L. G. na používanie na služobné a osobné účely. Daň z motorového vozidla za rok 2013 za uvedené vozidlo spoločnosť priznala a odviedla. V podaní zo dňa 18. 03. 2015 oznámil, že spoločnosť CAESAR CAR a. s. nemala uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme vozidla so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., ani žiadnou inou spoločnosťou.
11. Rozhodnutím správcu dane zo dňa 27. 03. 2015 bola daňová kontrola prerušená od 30. 03. 2015 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to až do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie (žalobcovi oznámené 08. 04. 2015). Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) rumunskej daňovej správe, ktorá doručila odpoveď dňa 18. 06. 2015 ohľadne osoby S. R.. Z odpovede na MVI vyplýva, že nemohla byť vykonaná kontrola, lebo S. R. sa na adrese, na ktorej má pobyt vedený, nezdržiava a nebolo ho možné
kontaktovať na inej adrese. V oznámení zo dňa 19. 06. 2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 18. 06. 2015 pominuli dôvody, pre ktorá bola kontrola prerušená (doručené 24. 06. 2015).
12. S konateľom žalobcu bola dňa 22. 06. 2015 spísaná zápisnici o ústnom pojednávaní, na ktorom objasnil obsah plnomocenstva vystaveného Y.. K., a to tak, že tento je oprávnený zastupovať spoločnosť FORA - STAV, s.r.o. pri daňovej kontrole, nie jej konateľa.
13. V podaní zo dňa 30. 06. 2015 oboznámil správca dane žalobcu s priebehom a predbežnými výsledkami daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013, pričom je v ňom uvedené, že kontrolou daňových dokladov bol zistený rozdiel medzi skutočnými nákladmi a nákladmi uvedenými v podanom daňovom priznaní, keď žalobca v roku 2013 vykázal ako daňový náklad podnájom motorových vozidiel v celkovej sume 240.000,- eur na základe faktúr od dodávateľa ANTO CAR s.r.o. K jednotlivým vozidlám, ktoré mali byť predmetom nájmu správca dane v spolupráci s vybratými útvarmi a KÚFS preveril ich históriu a zistil, že držiteľom motorového vozidla s evidenčným číslom GA 443DF bola v období od 10.10.2011 do 14.03.2014 spoločnosť ANTO CAR s.r.o., vozidlu s evidenčným číslom GA 363DF bolo zistené, že zadaným parametrom nevyhovuje žiadne vozidlo, vlastníkom vozidla s evidenčným číslom BL 424BD je T. K.. Pri uvedenom vozidle došlo zrejme k chybe - omyl pri uvedení evidenčného čísla, ktoré malo byť správne BL 424DJ, ktorého držiteľom bola spoločnosť CAESAR CAR a. s. Držiteľom vozidla s evidenčným číslom BL 128BD (na faktúrach omylom uvedené evidenčné číslo BL 125BS) bola spoločnosť PEMIUM Support s.r.o.. Držiteľom motorového vozidla s evidenčným číslom DS 214EH bola spoločnosť STAVBA TRADE s.r.o. a držiteľom vozidla s evidenčným číslom BL 887FD bola spoločnosť MIRA CAR s.r.o. Držiteľom vozidla s evidenčným číslom ZV 223CP bola spoločnosť JPZ s.r.o. a držiteľom vozidla s evidenčným číslom GA 573DJ bola spoločnosť ANTO CAR s.r.o. Správca dane skonštatoval, že na základe istených skutočností nebolo preukázané, že služby deklarované na faktúrach boli skutočne dodané, lebo samotná existencia faktúr a ich zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctve ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia páva na odpočítanie dane. Vyzval žalobcu, aby v prípade, ak má nejaké dôkazy týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej kontroly, predložil do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia.
14. Dňa 13. 08. 2015 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie o obdobie roku 2013, ktorý bol zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu zástupcovi žalobcu dňa 31. 08. 2015. Týmto dňom sa skončila daňová kontrola.
15. V administratívnom spise sa nachádza i podanie žalobcu zo dňa 22. 09. 2015 „Žiadosť o zmenu pracovníkov správcu dane poverených kontrolou z dôvodu, že pracovníci správcu dane (N.. L. L., N.. Z. T. a N.. R. P.) vykonávajú daňovú kontrolu jednostranne a zaujatým spôsobom. Správcu dane v podaní zo dňa 09. 10. 2015 oznámil žalobcovi, že jeho podnet na vylúčenie kontrolórov je irelevantný, keďže v súčasnosti neprebieha žiadna daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2013 a za zdaňovacie obdobie apríl - október, december 2013, preto nie je možné vylúčiť zamestnancov správcu dane z daňovej kontroly. Zároveň mu oznámil, že zamestnanec N.. L. bol na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového konania z kontroly za zdaňovacie obdobie november 2013.
16. Správca dane v podaní zo dňa 09. 10. 2015 oboznámil žalobcu v priebehom a výsledkami dokazovanie vo vyrubovacom konaní na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 a podaním zo dňa 14. 10. 2015 bol žalobca vyzvaný, aby predložil zoznam svedkov, ktorých žiada vypočuť, bližšiu identifikáciu svedkov, a to najmä meno, priezvisko, adresu, a splnil tým povinnosť vyplývajúcu z ust. § 24 daňového poriadku.
17. Výzvou zo dňa 01. 12. 2015 správca dane vyzval spoločnosť BOGAL, s.r.o. o predloženie zmlúv uzavretých v roku 2013 so spoločnosťou AMT INVEST s.r.o.. Cestou dožiadaného Daňového úradu Košice požiadal správca dane o zabezpečenia písomností od spoločnosti BOGAL, s.r.o., a to všetkých účtovných dokladov, zoznamy a evidencie získané počas miestnych zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie január až december 2013, zápisnice z miestnych zisťovaní. Zároveň požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu CAESAR CAR a.s., a to, kto bol v roku 2013 oprávnený podpisovať zmluvy, či mal uvedený subjekt v roku 2013 v obchodnom majetku motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ, kto ho používal a o predloženie účtovných dokladov k vozidlu za rok
2013. Daňový úrad Zvolen správca dane požiadal o preverenie , kto za spoločnosť JPZ s.r.o. bol v roku 2013 oprávnený konať, či mal v roku 2013 v obchodnom majetku vozidla AUDI S 8 QUATTRO s evidenčným číslom ZV 223CP, na aký účel bolo používané a doklady o účtovaní vozidla v roku 2013, ako i ďalšie doklady potrebné pri daňovej kontrole. 18. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 12. 11. 2015 zaslal správcovi dane zápisnicu z ústneho pojednávania s podpredsedom predstavenstva N.. T. U., ktorá uviedla, že v roku 2013 bol oprávnený podpisovať zmluvy s obchodnými partnermi X.. L. L., vozidlo (ev. č. BL 424DJ) mala spoločnosť v majetku do mája 2014, auto využívala prevažne členka dozornej rady L. G. na pracovné aktivity spoločnosti, nikdy nebolo prenajímané inej osobe. Na žiadosť správcu dane zaslal daňový subjekt CAESAR CAR a. s. splnomocnenie vystavené dňa 01. 03. 2013 na užívanie vozidla BMW 740d evidenčné číslo BL 424DJ na služobné účely a na všetky úkony s tým súvisiace pre L. G..
19. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen v podaní zo dňa 08. 01. 2016 oznámila, že u daňového subjektu JPZ s.r.o. v Konkurze vykonal miestne zisťovanie, ktorým bolo zistené, že uvedený subjekt prenajímal motorové vozidlo AUDI S8 v zdaňovacom období október - december 2013 daňovému subjektu AMT INVEST, s.r.o., o čom predložil i faktúry a príjmové pokladničné doklady pre odberateľa AMT INVES s.r.o.
20. Správca dane spísal zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 12. 01. 2016 so svedkami, ktorí boli vypočutí za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu: T.. J. G., v roku 2013 bol výrobný riaditeľ žalobcu, ktorý potvrdil, že v roku 2013 sa užívali vozidlá, zn. AUDI A7, S8, A8, BMW radu 7, evidenčné číslo si nepamätal, ale boli to označenia Bratislava, Zvolen, Dunajská Streda a Galanta, pričom boli užívané pre služobné účely; N.. I. X., zamestnankyňa žalobcu v pozícii projektový manažér uviedla, že konatelia mali v prenájme vozidlá, a to BMW, AUDI, evidenčné čísla uviesť nevedela, boli bratislavskej, zvolenskej a dunajskostredskej ŠPZ, všetky vozidlá užívala spoločnosť na podnikateľské účely; Q. G., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., ktorej konateľmi sú N. K. a L. G., jej syn (konatelia totožní ako u žalobcu). Uviedla, že vozidlá zn. BMW a AUDI sa používali na podnikateľské účely žalobcu, evidenčné čísla nevedela uviesť; Y. X., živnostník, ktorý pre žalobcu vykonáva grafické práce potvrdil, že konatelia žalobcu využívali autá zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla si nepamätal; Y. T., konateľ iných spoločností potvrdil, že konatelia žalobcu mali požičané BMW 7-čkového radu s bratislavskou ŠPZ, evidenčné čísla nevedel uviesť.
18. Svedkyňa L. G., vypočutá dňa 09. 02. 2016 uviedla, že bola členkou dozornej rady v spoločnosti CAESAR CAR a. s. Potvrdila, že v roku 2013 mala k dispozícii motorové vozidlo zn. BMW 740d evidenčné číslo BL 424DJ a používala ho viac menej na súkromné účely. Vozidlo využíval i jej priateľ Y. A., ale nevedela, na aký účel. Auto bývalo zaparkované v Z., kde bývala. Ona ho nedala do nájmu, ale jej priateľ ho v roku 2013 požičal H. O. na dlhšiu dobu. Všetky veci s tým spojené riešil priateľ, jej z toho príjem neplynul.
Svedok N.. N. L., obchodný partner žalobcu, vypočutý dňa 16. 02. 2016 potvrdil, že konateľ žalobcu prišiel na obchodnú návštevu na BMW 7-čkovom rade, neskôr na AUDI, evidenčné čísla nevedel uviesť; T.. T. J., vypočutý 16. 02. 2016 potvrdil, že bol projektový manažer spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., v ktorej boli tí istí konatelia, ako u žalobcu. Pamätal si, že používali vozidlá zn. BMW alebo AUDI, evidenčné čísla nevedel uviesť. 21. Daňový úrad Bratislava na žiadosť správcu dane vypočul a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní dňa 19. 04. 2016 so svedkom T.. I. X., splnomocneným zástupcom spoločnosti PREMIUM Support s. r. o., ktorý uviedol, že v roku 2013 konal za spoločnosť T. J., ako i svedok na základe plnej moci. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 12. 2015 bola spoločnosť zrušená bez likvidácie. V majetku bolo vozidlo zn. BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 128BD, mali ho od leasingovej spoločnosti Volkswagen finančné služby, a. s., všetky vozidlá boli používané na prenájom, ale kto ho v roku 2013 užíval, nevedel uviesť. Vozidlo bolo v majetku spoločnosti a účtované v účtovníctve. Za rok 2013 nepodali daňové priznanie na dani z motorových vozidiel a daň neuhradili. Technické preukazy boli odovzdané Daňovému úradu Bratislava v roku 2013. Svedok nevedel uviesť, či spoločnosť mala uzavretú zmluvu o nájme motorového vozidla s evidenčným číslom BL 128BD so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.
22. V podaní zo dňa 26. 09. 2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní. Dňa 08. 11. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a jeho právnym zástupcom, na ktorom boli oboznámení s výsledkami doplneného dokazovania.
23. Dňa 15. 12. 2016 vypočul správca dane ďalších navrhnutých svedkov: Z.N., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., (v ktorej sú totožní konatelia, ako u žalobcu), potvrdila, že videla odstavené autá zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla nevedela uviesť, vozidlá používali ich konatelia; T.G., externá účtovníčka žalobcu potvrdila, že autá typu BMW a AUDI boli v prenájme, evidenčné čísla nevedela uviesť, ale išlo o bratislavské, dunajskostredské a galantské špz-tky, autá používali najmä konatelia, a to denne a na podnikateľské účely; Zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 19. 01. 2017 so svedkyňou O. Z., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., ktorá mala vedomosť o používaní vozidiel zn. BMW a AUDI konateľmi žalobcu a to denne.
Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 24. 01. 2017 so svedkom N.. T.. Y. T., ktorý je v obchodnom vzťahu so žalobcom a tento svedok potvrdil užívanie vozidiel zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla nevedel uviesť, ktoré užívali konatelia.
Dňa 14. 02. 20187 bola opakovane vypočutá L. G. (za účasti žalobcu), ktorá uviedla, že bola v dozornej rade spoločnosti CAESAR CAR a.s. a to do 16. 09. 2016. Potvrdila, že v roku 2013 mala na súkromné účely k dispozícii BMW evidenčným číslom BL 424DJ, ako i to, že v roku 2013 nedala vozidlo do nájmu, ale ho dala do užívania svojmu priateľovi Y. A.. Jej priateľ bol vo väzbe, v súčasnosti je na neznámom mieste, pod ochranou NAKA. Asi 2-3 krát odniesla hotovosť p. L. od Y. A., nevedela, za čo to bolo. Bolo jej povedané, že je to splátka. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná, z počutia pozná meno H. O.. Jej priateľ bol konateľom spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. a predával autá. Od priateľa má informáciu, že auto posunul ďalej p. O..
Svedok L. L., vypočutý 13. 03. 2017, člen predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a.s. v roku 2013 (spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. bola akcionárom CAESAR CAR a. s. a zároveň sprostredkovateľom pre leasingovú spoločnosť Volkswagen). V roku 2013 neprenajímala spoločnosť vozidlá, ktoré mala zaradená v obchodnom majetku. Zápožičky boli jedine do spoločností, ktoré mali zhodného majiteľa so spoločnosťou CAESAR CAR a. s. V roku 2013 nebolo prenajaté vozidlo BMW s evidenčným číslom BL 424DJ. Potvrdil, že mu L. G. doniesla hotovosť v roku 2013 asi 2 krát, ale to bola splátka za leasing vozidla, ktoré mali, nesúvisela so spoločnosťou CAESAR CAR a. s. H. O. spoznal, keď ako nový majiteľ prevzal spoločnosť MIRA CAR, s.r.o.
Dňa 30. 05. 2017 bol vypočutý Y. A. (chránený svedok za prítomnosti žalobcu), ktorý uviedol, že bol spoluzakladateľom CEASAR CAR a. s. a jeho spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. tam vlastnila 30 % podiel. Potvrdil, že v roku 2013 mal k dispozícii vozidlo BMW s evidenčným číslom BL 424DJ, dal mu ho do užívania pán L. a pán T.. Papiere o tom, že auto môže používať, podpisovala L. G., jeho družka. Vozidlo užívali na súkromné i služobné účely. Dal ho do užívania H. O., ktorý mu platil 1.000,- eur. Nikto ho neoprávnil, aby dal uvedené vozidlo do nájmu. Oni platili splátky za auto a za to ho mohli používať. Tvrdil, že obchodoval so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.
24. Správca dane žiadal Prezídium Policajného zboru Bratislava o zapožičanie dokladov spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. V podaní zo dňa 20. 07. 2017 mu bolo oznámené, že nimi nedisponuje.
25. Dňa 14. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom a jeho zástupcom, na ktorom boli prerokované jeho pripomienky a ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná 01. 12. 2017 s konateľom žalobcu a jeho zástupcom o nazeraní do spisu daňovej kontroly a o tom, že boli vyhotovené fotografie telefónom niektorých, tam uvedených listín.
26. Správca dane vydal dňa 27. 11. 2017 rozhodnutie č. 102461293/2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 55.200,- eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 ako rozdiel medzi daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním doučeným 25. 03. 2014 v sume 14.633,64 eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 69.833,64 eur. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 05. 02. 2018.
27. Súčasťou spisu sú faktúry: č. 20130018 zo dňa 11. 01. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe podnájomnej zmluvy č. 221 zo dňa 12. 10. 2012 a č. 220 zo dňa 12. 10. 2012 a č. 222 zo dňa 12. 10. 2012 a to BMW 740d x Drieve BL 128 BD, VW PASSAT GA 443DF a VW PASSAT GA 363DF, spolu v sume 19.200,- eur, z toho DPH 3.200,- eur, č. 20130101 zo dňa 12. 02. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe podnájomnej zmluvy č. 221 zo dňa 12. 10. 2012 a č. 220 zo dňa 12. 10. 2012 a č. 222 zo dňa 12. 10. 2012 a to BMW 740d x Drieve BL 128 BD, VW PASSAT GA 443DF a VW PASSAT GA 363DF, spolu v sume 19.200,- eur, z toho DPH 3.200,- eur, č. 20130198 zo dňa 14. 03. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe podnájomnej zmluvy č. 221 zo dňa 12. 10. 2012 a č. 220 zo dňa 12. 10. 2012 a č. 222 zo dňa 12. 10. 2012 a to BMW 740d x Drieve BL 128BD, VW PASSAT GA 443DF a VW PASSAT GA 363DF, spolu v sume 19.200,- eur, z toho DPH 3.200,- eur, č. 20130301 zo dňa 12. 04. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013 a to BMW 740d x Drieve BL 424BD a BMW 740d x Drieve BL 125BD, spolu v sume 28.800,- eur, z toho DPH 4.800,- eur, č. 20130382 zo dňa 02. 05. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013 a to BMW 740d x Drieve BL 424BD a BMW 740d x Drieve BL 125BD, spolu v sume 28.800,- eur, z toho DPH 4.800,- eur, č. 20130497 zo dňa 03. 06. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013 a to BMW 740d x Drieve BL 424BD a BMW 740d x Drieve BL 125BD, spolu v sume 28.800,- eur, z toho DPH 4.800,- eur, č. 20130603 zo dňa 01. 07. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013 a to BMW 740d x Drieve BL 424BD a BMW 740d x Drieve BL 125BD, spolu v sume 28.800,- eur, z toho DPH 4.800,- eur, č. 20130712 zo dňa 01. 08. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013 a to BMW 740d x Drieve BL 424BD a BMW 740d x Drieve BL 125BD, spolu v sume 28.800,- eur, z toho DPH 4.800,- eur, č. 20130805 zo dňa 02. 09. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013 a Dodatku č. 1 zo dňa 01. 08. 2013 to BMW 740d x Drieve BL 424BD a AUDI A7 DS 214EH, spolu v sume 28.800,- eur, z toho DPH 4.800,- eur, č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013, Dodatku č. 1 zo dňa 01. 08. 2013 a Dodatku č. 2 zo dňa 02. 11. 2013 BMW 730D BL 887FD a AUDI A8 S8 ZV 223CP, spolu v sume 28.800,- eur, z toho DPH 4.800,- eur, č. 20131086 zo dňa 02. 12. 2013 s predmetom fakturácie podnájom motorových vozidiel na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013, Dodatku č. 1 zo dňa 01. 08. 2013, Dodatku č. 2 zo dňa 02. 11. 2013 a Dodatku č. 3 zo dňa 01. 12. 2013 to AUDI S8 ZV 223CP a AUDI A8 GA 573DJ, spolu v sume 28.800,- eur, z toho DPH 4.800,- eur, vystavené spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi. Súčasťou je i prehľad odberov PHM a kniha jázd k vozidlu s evidenčným číslom BL 128BD.
28. V spise sa nachádza i zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 220 zo dňa 12. 10. 2012, zmluva o podnájme dopravného prostriedku č. 221 zo dňa 12. 10. 2012, zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 222 zo dňa 12. 10. 2012, exkluzívna zmluva o podnájme dopravného prostriedku zo dňa 01. 04. 2013 a Dodatok č. 1 z k nej zo dňa 01. 08. 2013, Dodatok č. 2 k nej zo dňa 01. 11. 2013 a Dodatok č. 3 k nej zo dňa 01. 12. 2013, uzavreté medzi nájomcom - ANTO CAR, s.r.o. a podnájomcom - žalobcom. Súčasťou spisu je i Dohoda o ukončení exkluzívnej zmluvy o podnájme dopravného prostriedku zo dňa 31. 12. 2013.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
29. Žalovaný rozhodnutím č. 100836588/2018 zo dňa 26. 04. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 11. 2017. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ako vyplýva z popísaného priebehu administratívneho konania v časti I. tohto rozsudku. Uviedol, že správca dane na základe zistených skutočností neuznal žalobcovi uplatnené náklady v sume 240.000,- eur za daňové náklady vynaložené v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov, o uvedenú sumu zvýšil žalobcovi výsledok hospodárenia, a v súlade s ust. § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov upravil žalobcovi základ dane. Následne poukázal na výsledky vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
30. K námietkami žalobcu uviedol, že nie je pochybnosť o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola v kontrolovanom období registrovaná v obchodnom registri a vykonávala podnikateľskú činnosť, ani o tom, že žalobca využíval v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti motorové vozidlá, ale v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že používal motorové vozidlá, ktoré mu poskytla formou prenájmu spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. Žalobca si uplatnil do daňových nákladov úhradu dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a preto bol správca dane povinný preveriť zaúčtované dodávateľské faktúry aj u obchodného partnera žalobcu. Skutočnosť, že jeden z obchodných partnerov predložil správcovi dane ku kontrole originály vystavených faktúr a že ich vystavenie konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil ústnym vyjadrením, nie je preukázateľným dôkazom o tom, že obchodný vzťah sa uskutočnil tak, ako je deklarovaný na predložených účtovných dokladoch. Realizáciu obchodného vzťahu musia pre daňové účely preukázať predložením dôkazov obaja obchodní partneri. Dodávateľská spoločnosť, ktorú v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia zastupoval jej konateľ Andrej Tóth, na výzvy správcu dane nepredložil žiadne účtovné doklady a ani účtovnú evidenciu za kontrolované zdaňovacie obdobie, nebolo preukázané, že dodávateľ mal vystavené faktúry za prenájom motorových vozidiel zaúčtované vo výnosoch a že žalobcovi vzniklo právo účtovať o dodávateľských faktúrach ako o daňových nákladoch.
31. Správca dane si v priebehu daňovej kontroly preveroval existenciu motorových vozidiel, ktoré podľa predložených nájomných zmlúv boli predmetom prenájmu. V priebehu preverovania zistil, že tieto reálne existujú, zistil tiež vlastníkov preverovaných vozidiel a tiež skutočnosť, že nie všetky vozidlá, o ktorých žalobca účtoval ako o prenajatých vozidlách boli vo vlastníctve prenajímateľa.
32. K preukázaniu využívania prenajatých vozidiel na podnikateľské účely predložením evidencie jázd žalovaný uviedol, že žalobca predložil správcovi dane iba knihu jázd motorového vozidla typ BMW evidenčné číslo BL 128BD. K svedeckým výpovediam uviedol, že svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že motorové vozidlá, ktoré mali byť poskytnuté do užívania žalobcovi spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. videli. Vyjadrenia svedkov však nepreukazujú tvrdenú skutočnosť, že motorové vozidlá poskytla žalobcovi do užívania na základe zmluvy o nájme motorových vozidiel spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. Využívanie motorových vozidiel na podnikateľské účely sa v zmysle zákona o dani z príjmov preukazuje knihou jázd, v ktorej sú zaznamenané všetky pracovné cesty, uskutočnené v súvislosti s vykonávanou podnikateľskou činnosťou. Žalobca takýto dôkaz správcovi dane nepredložil.
33. K namietaným odmietnutým dôkazom žalovaný uviedol, že správca dane požiadal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania miestne príslušného správcu dane spoločnosti BOGAL, s.r.o. (do 22. 05. 2014 ANTO CAR, s.r.o.) o poskytnutie listinných dôkazov získaných počas vykonaných miestnych zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2013. V odpovedi, prílohou ktorej boli získané listinné dôkazy, sa nenachádzali dôkazy, ktoré by mali vplyv na skutočnosti zistené v kontrolovanom zdaňovacom období.
34. Žalobca namietal i procesné pochybenia pri vykonávaní dokazovania formou dožiadania, keď neboli o konaní svedeckých výpovedí upovedomení a nemali možnosť sa ich zúčastniť. Išlo o výpoveď zástupcu spoločnosti PRIEMIUM Support s. r.o. T.. I. X. a výpoveď zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a. s. T. U.. K uvedeným námietkam zaujal žalovaný stanovisko, v ktorom zdôraznil, že svedkovia boli vypočutí dožiadaným daňovým úradom. T.. I. X. na ústnom pojednávaní pred príslušným správcom dane potvrdil, že spoločnosť vlastnila motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 128BD a k ostatným preverovaným skutočnostiam sa vyjadriť nevedel. Zároveň uviedol, že spoločnosť bola dňa 07. 12. 2015 zrušená bez likvidácie a dňa 07. 04. 2016 bola vymazaná z obchodného registra. Išlo teda o všeobecné vyjadrenia o činnosti spoločnosti ako takej, jej obchodnom majetku, evidencii vozidiel. Tiež v prípade spoločnosti CAESAR CAR a. s. vykonal miestne príslušný správca dane ústne pojednávanie s N.. T. U., ktorá potvrdila, že motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ bolo do mája 2014 vo vlastníctve spoločnosti a bolo poskytnuté do užívania L. G.. Správca dane uskutočnil svedeckú výpoveď s predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s. Y.. P. T. a členom predstavenstva X.. L. L. a dve svedecké výpovede s L. G., ktorých sa splnomocnený zástupca žalobcu zúčastnil a svedkom i kládol otázky. V spoločnosti JPZ, s.r.o. v konkurze sa vykonalo miestne zisťovanie, a teda nešlo o výsluch svedka, preto nemohlo byť žalobcovi upreté právo vyplývajúce mu zo znenia § 25 daňového poriadku.
35. K ďalšej námietke žalobcu, že dňa 22. 09. 2015 predložil správcovi dane žiadosť, v ktorej v zmysle § 60 daňového poriadku žiadal o zmenu zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby z dôvodu, že vykonávajú kontrolnú činnosť jednostranným a zaujatým spôsobom. Najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec správcu dane listom zo dňa 09. 10. 2015 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť je irelevantná, pretože v danom prípade už bola daňová kontrola ukončená. Ing. Plesnivý bol z daňového konania po vykonanej daňovej kontrole vylúčený na základe vlastného podnetu, ktoré vylúčenie nemá vplyv na zákonnosť vykonaného dokazovania.
36. Správca dane požiadal miestne príslušných správcov dane o predloženie všetkých účtovných dokladov, záznamov a evidencií získaných počas vykonávaných miestnych zisťovaní týkajúcich sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Daňový poriadok vo svojich ustanoveniach nedefinuje pojem spisu daňového subjektu. Správcovi dane boli doručené fotokópie spisových materiálov týkajúcich sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, ale doklady súvisiace s preverovanými motorovými vozidlami sa v nich nenachádzali. Žalobcovi neboli získané listinné dôkazy týkajúce sa iných daňových subjektov sprístupnené, lebo sa netýkali obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.
37. Žalobca predložil správcovi dane v priebehu vyrubovacieho konania ako dôkaz, že motorové vozidlá využíval v roku 2013 na podnikateľské účely, knihu jázd jedného motorového vozidla a to typu BMW s evidenčným číslom BL 128BD. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepredložila žiadny dôkaz o tom, že motorové vozidlá žalobcovi skutočne prenajala. Motorové vozidlo typu BMW s evidenčným číslom BL 424DJ mala v kontrolovanom zdaňovacom období zaradené v majetku spoločnosť CAESAR CAR a. s., pričom predseda predstavenstva uvedenej spoločnosti uviedol, že spoločnosť ho dala do užívania členka dozornej rady L. G. a vozidlo nebolo predmetom prenájmu. Svedkyňa Petra Radová potvrdila, že vozidlo poskytla na užívanie svojmu priateľovi a ten následne ďalším osobám.
38. K prenajatému vozidlo Audi S8 QATRO s evidenčným číslom ZV 223CP poukazoval žalobca na to, že má v spise založené písomné dôkazy o poskytnutí tohto vozidla spoločnosťou JPZ s.r.o. spoločnosti AMTT INVEST, s.r.o., ktorej konateľom bol H. O. a túto skutočnosť správca dane nevyhodnotil. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že skutočnosť, že uvedené vozidlo poskytla spoločnosť JPZ s.r.o. spoločnosti AMTT INVEST, s.r.o. nie je dôkazom o žalobcom deklarovanej skutočnosti, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. mu poskytla na používanie motorové vozidlá. V danom prípade bolo potrebné, aby spoločnosť ANTO CAR s.r.o. preukázala, že bola vlastníkom motorových vozidiel, že ich skutočne prenajala a že o prenájme účtovala vo svojej účtovnej evidencii. Spoločnosť však správcovi dane žiadne doklady nepredložila.
39. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane na žiadosť žalobcu pripravil a predložil mu všetky písomnosti a doklady týkajúce sa vykonávaných daňových kontrol v časovej postupnosti, do ktorých mohol nazrieť. Súčasťou predložených písomnosti nemohli byť písomnosti získané správcom dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov.
40. V závere svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
41. Žalobca v podanej žalobe (bez uvedenia dátumu), doručenej tunajšiemu súdu dňa 21. 06. 2018 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 04. 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 102461293/2017. V žalobe popísal skutkový stav. Poukázal na sporné závery napadnutého rozhodnutia s tým, že všetky žalobcove námietky uvedené počas konania v prvom stupni pred správcom dane žalovaný neakceptoval, nevysvetlil a neodstránil pochybnosti o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
42. Poukázal na nepredložené dôkazy, ktoré sa týkali spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ktorá medzitým zmenila spoločníka a konateľa a tento správcovi dane uviedol, že všetky účtovné doklady má k dispozícii
nový konateľ spoločnosti, pričom doklady pravidelne predkladal správcovi dane a je možné ich od neho získať. Správca dane žalobcovi odmietol poskytnúť informácie, aké listiny mu boli poskytnuté z dôvodu ochrany dňového tajomstva a tieto neboli súčasťou spisu.
43. Žalobca namietal postup správcu dane v tom, že pri vykonávaní dokazovania spôsobom dožiadania u iného správcu dane, kde boli predvolávaní svedkovia a boli s nimi spisované zápisnice, žalobca o týchto úkonoch nebol upovedomený a nemal možnosť sa ich zúčastniť. Tak tomu bolo pri vykonávaní úkonu na Daňovom úrade Bratislava dňa 10. 11. 2015, kedy bola vypočutá zástupkyňa spoločnosti CAESAR CAR a.s. N.. T. U. a u rovnakého správcu dane dňa 19. 04. 2016, kedy bol vypočutý zástupca spoločnosti PREMIUM Support s. r. o. T.. I. X., ako i pri miestnom zisťovaní v prípade subjektu JPZ, s.r.o. v konkurze Daňovým úradom Banská Bystrica. Mal za to, že týmto postupom bolo porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky a právo na spravodlivý proces.
44. V žalobe tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré mohol mať ako obchodný partner spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., pričom v rámci vykonaného dokazovania zabezpečoval pre správcu dane informácie, ktoré podľa jeho názoru, neboli jeho povinnosťou, a to vrátane zisťovania vzťahov o užívaní predmetných motorových vozidiel, ktoré mal poskytnuté do užívania od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., pričom v rámci vykonaného dokazovanie zabezpečoval pre správcu dane informácie, ktoré neboli jeho povinnosťou. Poukázal na to, že H. O., bývalý konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. potvrdil správnosť predložených listín a potvrdil uskutočnené zdaniteľné plnenia. Žalobca nemal dôvod zisťovať u tohto obchodného partnera, akým spôsobom nadobudol motorové vozidlo, či je ich vlastníkom, nájomcom, podnájomcom, či sú predmetom leasingového vzťahu, resp. či ich má zapožičané bezplatne a od akého subjektu. Považuje za nezákonné pripisovať ako negatívnu skutočnosť v rámci preukazovania zdaniteľného plnenia žalobcovi tie skutočnosti, ktoré poukazujú na to, na základe akej listiny, dohody, zmluvy mala mať predmetné motorové vozidlo v užívaní spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.
45. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal porušenie ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, pretože ak správca dane nadobudol pochybnosti z prijatých záverov, bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu k odstráneniu týchto pochybnosti, a to ešte pred doručením protokolu z daňovej kontroly. Žalobca zastáva názor, že mal byť aj poučený, akými inými dôkaznými prostriedkami možno dodanie služieb od dodávateľa preukázať. Ide o povinnosť správcu dane, nie možnosť alebo oprávnenie, čo potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/43/2012.
46. Zdôraznil, že keď správca dane a žalovaný dospeli k názoru, že žalobca nepreukázal využívanie motorových vozidiel pri podnikateľskej činnosti, tak zjavne predpokladom tohto záveru je nevyhnutne skutočnosť, že predmetné motorové vozidlá musel mať žalobca k dispozícii a využívať ich. Sporným teda pre daňové orgány v zmysle tohto záveru zostala skutočnosť, či ich žalobca využíval pri svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca vyčerpal všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky a návrhy na vykonanie dôkazov, a teda uniesol svoje dôkazné bremeno. Správne orgány však v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov prišli k záverom, ktoré sú arbritrárne a nepreskúmateľné. Dôkazy, podľa názoru žalobca, hodnotili absolútne subjektívne a zaujate v závislosti od toho, ktoré dôkazy potvrdzovali ich predpojatý záver, pričom účelovo vyberali dôkazy, ktorým pripisovali vyššiu váhu, ako iným dôkazom, čo je v absolútnom rozpore s akýmkoľvek civilným, trestným, súdnym, správnym, daňovým a obdobným konaním, keďže v zásade pri hodnotení dôkazov majú všetky dôkazy rovnakú silu.
47. Žalobca sa v ďalšej časti žaloby zaoberal rozsahom dôkazného bremena daňového subjektu. Uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené a ani absolútne. Žalobca predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval a mohol disponovať. Na priame otázky, aké doklady správca dane ešte požaduje, žalobca odpoveď nedostal. Keďže žalobca nemal zo strany správcu dane konkrétne sformulované pochybnosti a požiadavky na predloženie iných dôkazov, svoje dôkazné bremeno uniesol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 3Sžf/1/2010, z ktorých citoval.
48. Za nezákonný postup daňových orgánov považoval žalobca i tú skutočnosť, že správca dane vyhotovoval tri samostatné daňové spisy, resp. viedol samostatný spis samostatne ku každému zdaňovaciemu obdobiu, ktoré bolo predmetom kontroly a žalobcovi z predložených listín je zrejmé, že vo veci nebol vyhotovený žiadny formálny spis, listiny neboli zažurnalizované a žalobca nevedel vyhodnotiť,
ktoré listiny sa týkajú ktorého konkrétneho spisu. Závery správcu dane sú nepreskúmateľné aj z dôvodu, že všetky daňové konania boli prerušované, pričom vo veci vydal tri rozhodnutia. Prvé vo veci daňovej kontroly za mesiac november prerušil ku dňu 15. 11. 2014 a zostávajúce dve prerušil ku dňu 30. 03. 2015, a to s odôvodnením, že dňa 15. 10. 2014 požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom je zrejmé, že táto informácia sa týkala všetkých troch konaní. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 66/1998, sp. zn. 3Sžo/7/2012, sp. zn. 3Sžo/87/2013 týkajúce sa úplnosti administratívneho spisu). Mal za to, že boli porušené jeho práva v rámci daňového konania, keďže vo veci nebol vedený riadny administratívny spis, v rámci ktorého by sa mohli oboznámiť so všetkými relevantnými a originálnymi listinnými dokladmi, a teda ani sa k veci relevantne, riadne a v celom rozsahu vyjadriť.
49. V správnej žaloby poukázal na neprofesionálny a neštandardný postup N.. L. L. (poverený zamestnanec na výkon daňovej kontroly u žalobcu), v dôsledku čoho nadobudol dojem o jeho predpojatosti. Po zistení, že sa uvedený zamestnanec správcu dane nezúčastňuje na veci, žiadal od správcu dane vyjadrenie, z akého dôvodu N.. L. viac nie je súčasťou kontrolného tímu. Z vyjadrenia zo dňa 09. 10. 2015 vyplýva, že N.. L. bol na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového konania týkajúceho sa všetkých kontrolovaných období, pričom nie je uvedené, z akého dôvodu bol tento zamestnanec správcu dane vylúčený a jediným dôvodom môže byť iba jeho nezaujatosť. Uvedená skutočnosť má vážny vplyv na zákonnosť vykonaného dokazovania, ktorého bol vylúčený zamestnanec účastný. Zo spisu nie je zrejmé, na základe čoho a kedy vznikla predpojatosť N.. L., a teda je zrejmé, že dôvody jeho predpojatosti k veci museli trvať už dlhšiu dobu, a možno aj od začatia výkonu kontroly, ale touto skutočnosťou sa žalovaný nezaoberal a neriešil ju. Je potom dôvodné sa domnievať, že celé dokazovanie nemôže používať právnu ochranu a nebolo vykonané v súlade s daňovým poriadkom.
50. Žalobca prezentoval názor, že správca dane vykonával daňovú kontrolu spôsobom, ktorým porušil v žalobe uvedené práva žalobcu ako daňového subjektu; teda spôsobom nezodpovedajúcim zákonu. Samotný protokol trpí vadami, a teda ako taký nemôže byť zákonným podkladom pre rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca splnil všetko, čo vyžaduje platná právna úprava na preukázanie daňového výdavku v zmysle jeho zákonnej definície, ako aj tá skutočnosť, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
51. V závere žaloby poukázal na skutočnosť, že motorové vozidlá skutočne existovali, nakoľko im boli pridelené EČV a boli evidované na dopravnom inšpektoráte, tieto boli žalobcovi poskytnuté do užívania od spoločnosti ANTO CAR s.r.o., o čom svedčia zmluvy, faktúry, platby prostredníctvom bankového prevodu. Spôsob použitia vozidiel na podnikateľské účely žalobca doložil evidenciou o jazdách, dokladmi zo servisov, ale hlavne celým radom svedeckých výpovedí nezávislých svedkov. Žalobca splnil všetko, čo vyžaduje planá právna úprava na preukázanie daňového výdavku v zmysle jeho zákonnej definície.
52. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v apríli 2014 došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti ANTO CAR s.r.o., kedy došlo aj k zmene konateľa a sídla spoločnosti. Obchodný vzťah, ktorý je predmetom kontroly, začal v mesiaci apríl 2013 a trval do decembra 2013. To, že spoločnosť je od jej zmeny nekontaktná, nemôže byť skutočnosťou, ktorá je pripisovaná na zodpovednosť žalobcovi a na neho takto prenášané dôkazné bremeno.
53. Rozhodnutie žalovaného vychádza z neprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
IV. Vyjadrenie žalovaného
54. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12. 10. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
55. K namietanému nesprávnemu hodnoteniu dôkazov uviedol, že závery zo zistení vyplývajú e sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov, ktoré sú súčasťou spisu, preto závery z týchto zistení vplývajúce neuvádza žalovaný v tomto vyjadrení.
56. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. K odstráneniu pochybností o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane v priebehu odvolacieho konania preskúmal a nezistil zo strany správcu dane taký postup, ktorý by bol dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.
57. Uviedol, že v čase, keď miestne príslušný správca dane zaslal na adresu sídla spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. výzvu na predloženie účtovných dokladov a tiež v čase, kedy správca dane vyzval konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. na ústne pojednávanie a predloženie účtovných dokladov spoločnosti, bol konateľom spoločnosti H. O., ktorý na výzvy správcu dane nereagoval a požadované doklady a vyjadrenie k nim nepredložil. Z uvedeného vyplýva, že v čase výkonu daňovej kontroly mal konateľ spoločnosti doklady spoločnosti k dispozícii, a teda mal možnosť skutočnosti vyplývajúce z obchodného vzťahu so žalobcom správcovi dane preukázať. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný vyjadrenie H. O., ktorý sa zúčastnil svedeckej výpovede až v čase, keď už nebol konateľom spoločnosti a nemal k dispozícii doklady spoločnosti, za vyjadrenie, ktoré nie je preukázané a v daňovom konaní nemá vypovedaciu schopnosť.
58. K zabezpečeniu dokladov, ktoré získal miestne príslušný správca dane spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. pri vykonávaných miestnych zisťovaniach uviedol, že správca dane požiadal o predloženie dokladov získaných pri vykonávaných miestnych zisťovaniach v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ale doklady, ktoré boli správcovi dane doručené, sa týkali daňových kontrol vykonávaných u iných obchodných partnerov spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., čo bolo tiež dôvodom, prečo správca dane nepredložili uvedené doklady žalobcovi k nahliadnutiu (daňového tajomstvo).
59. K námietkam, ktoré sa týkali porušenia procesného práva žalobcu klásť svedkom otázky, keď dožiadané daňového úrady vykonali výsluch svedkov T.. I. X. a N.. T. U. uviedol totožné argumenty, ako sú vedené v samotnom rozhodnutí žalovaného.
60. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že vyjadrenie konateľa dodávateľskej spoločnosti, že služby boli žalobcovi skutočne aj dodané, nemá bez predloženie správcom dane overiteľných dôkazov v danej veci vypovedaciu hodnotu. Vyjadrenie konateľa spoločnosti je iba tvrdením o niečom, čo nie je preukázané. K svedeckým výpovediam (zamestnancov žalobcu a známych žalobcu), ktorí potvrdili, že videli jazdiť auto v meste, resp. že sa na ňom viezli, cestovali na služobnú cestu, nie sú dôkazmi o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola vlastníkom motorových vozidiel, a ani o tom, že žalobca využíval motorové vozidlá v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. Naviac, svedkovia typ a evidenčné čísla motorových vozidiel identifikovať nevedeli, takže nie je preukázané, že sa jednalo o motorové vozidlá, nadobudnuté od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
61. K namietanému porušeniu ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane oboznámil žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly oboznámením zo dňa 02. 07. 2015, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené 20. 07. 2015, teda ešte pred vypracovaním protokolu z daňovej kontroly. Správca dane zároveň žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a v prípade, ak disponuje dôkazmi, aby ich predložil. Žalobca na uvedené reagoval a navrhol doplniť dokazovanie, ktoré správca dane aj akceptoval a vykonal ho. Žalobca teda nebol ukrátený na svojich právach, o výsledku daňovej kontroly bol informovaný, mal možnosť sa k zisteným nedostatkom vyjadriť a svoje vyjadrenie preukázať predložením dôkazov.
62. K tvrdeniu žalobcu, že mal byť správcom dane poučený, akými inými dôkaznými prostriedkami môže dodanie služieb preukázať žalovaný uviedol, že nie je jeho úlohou definovať dôkazné prostriedky, ktorými by mal daňový subjekt na preukázanie deklarovaných skutočností disponovať, alebo aké dôkazné prostriedky by si mal zabezpečiť. V prípade spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. ako obchodného partnera žalobcu by bolo na preukázanie dodania služby postačujúce, aby spoločnosť predložila
správcovi dane dodávateľské faktúry, uzatvorené zmluvy o prenájme a aby preukázala, že predmet plnenia v zmysle uzatvorenej zmluvy, t. j. motorové vozidlá mala vo vlastníctve a mohla nimi disponovať.
63. Žalovaný k namietanému arbitrárnemu, nepreskúmateľnému a nelogickému záveru správcu dane, ktoré nemá oporu v platnej legislatíve uviedol, že jedinými dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bolo predloženie dodávateľskej faktúry a zmluvy o podnájme dopravného prostriedku. Správca dane reálne dodanie služby uvedenej na predloženej faktúre preveroval u dodávateľa a nad akúkoľvek pochybnosť zistil, že deklarovaný dodávateľ, i keď vystavenie dokladov a uskutočnenie obchodnej transakcie potvrdil, spôsob uskutočnenia daňovej transakcie, t. j. že mu vznikla daňová povinnosti daň priznať a odviesť, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal.
64. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa venoval svedeckým výpovediam svedkov (Y.. P. T. a L. G.), ku ktorým sa vyjadril totožne, ako vo svojom rozhodnutí. K pracovnej ceste, ktorú mal vykonať svedok Y. T. a ktorý si z nej urobil fotografiu žalovaný uviedol, že vykonanie pracovnej cesty sa nepreukazuje fotografiami motorového vozidla, ale vedením záznamov o prevádzke motorového vozidla. Žalovaný zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane v priebehu daňovej kontroly, aby špecifikoval doklady, ktorými má daňový subjekt preukazovať svoje uplatnené nároky, resp. aké dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť k tomu, aby mu bolo možné uplatnené právo na odpočítanie dane uznať.
65. K judikatúre, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný uviedol, že v zmysle odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/63/2011 a sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III.ÚS 78/2011 je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si zo zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
66. K namietanému neúplnému administratívnemu spisu žalovaný uviedol, že daňový poriadok pojem spisu daňového subjektu resp. žurnalizovaného spisu nedefinuje. Správca dane na žiadosť žalobcu pripravil a predložil mu všetky písomnosti a doklady, ktoré sa týkajú vykonaných daňových kontrol v časovej postupnosti, do ktorých mohol nazrieť. Jeho súčasťou nemohli byť písomnosti získané správcom dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov. Daňovú kontrolu vykonávanú na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl až október a december 2013 prerušil až ku dňu 30. 03. 2015 z dôvodu, že v tom čase vykonával úkony, a to svedecké výpovede so svedkami, ktorých sa zúčastňoval i žalobca. V čase prerušenia daňovej kontroly správca dane nemôže vykonávať žiadne úkony. Správca dane nemal možnosť predložiť žalobcovi spisový materiál podľa jeho predstáv, lebo žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu v priebehu daňovej kontroly, kedy správca dane vykonával dokazovania, a teda spisový materiál, v ktorom by boli listinné dôkazy chronologicky uložené a zviazané, mať nemohol. Skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly došlo k zmene zamestnanca vykonávajúceho daňovú kontrolu, nie je dôvodom, na základe ktorého by bolo možné skonštatovať, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný.
67. V závere svojho vyjadrenia konštatoval, že na preukázanie daňového výdavku je potrebné, aby daňový subjekt, okrem toho, že predloží faktúru vystavenú dodávateľom, musí taktiež preukázať, že výdavok bol v zmysle § 2 písm. i/ v nadväznosti na § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných prímov. V prípade žalobcu, využívanie prenajatých motorových vozidiel v súvislosti s dosahovanými zdaniteľnými príjmami preukázané nebolo.
68. V ostatnom texte je vyjadrenie žalovaného, ktoré je totožné s argumentmi, obsiahnutými v samotnom rozhodnutí žalovaného, ktoré je popísané v časti II. tohto rozsudku. Žalovaným navrhol, aby súd podanú žalobcu zamietol ako bezdôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
69. V podaní zo dňa 31. 10. 2018 žalobca podal vyjadrenie: „Doplnenie skutočností k žalobe“, v ktorom poukázal na oficiálnu tlačovú správu Finančnej správy Slovenskej republiky zo dňa 01. 09. 2019, a to obvinenie dvoch pracovníkov Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky z korupčného správania z dôvodu vyžiadania úplatku v sume 50.000,- eur a jednou z obvinených osôb je daňový kontrolór L. P., ktorý mal byť väzobne stíhaný. Podľa zistení žalobcu malo ísť práve o daňového kontrolóra, na ktorého zaujatosť a neštandardný postup poukázal v žalobe a ktorý sa nechal z konania vylúčiť a vo vyrubovacom konaní už voči žalobcovi nekonal.
70. Stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe zaujal žalobca v podaní zo dňa 31. 01. 2019. Uviedol, že všetci vypočutí svedkovia sa dostavili na výsluch na základe predvolania správcu dane, a nedostavovali sa na vypočutie v ich spoločnosti. Poukázal na výpoveď svedkyne L. G. a jej druha Y. A., ktorý bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. a táto jeho spoločnosť bola zároveň hlavným akcionárom spoločnosti CAESAR CAR a. s. Zo stanoviska žalovaného je zjavné, že daňové orgány uznávajú dodanie služby žalobcovi a neuznávajú iba preukázanie užívania vozidiel na účely podnikateľskej činnosti. Zo stanoviska vyplýva, že je irelevantnou otázka zaoberať sa kto ,akým spôsobom nakladal s vozidlami, aké zmluvy podpisoval na to, aby sa tieto automobily dostali do sféry spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. aby ich ďalej poskytla do prenájmu žalobcovi. Opakovane sa vyjadroval k rozloženiu dôkazného bremena a mal za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno a svoje tvrdenia preukázal.
71. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosť o porušeniach ohľadne predloženia administratívneho spisu, na ktoré poukázal, i keď daňový poriadok pojem spisu daňového subjektu nedefinuje, týmito skutočnosťami sa zaoberajú ním uvádzané judikáty. K úplnosti spisu uviedol, že mal mať k dispozícii všetky dôkazy a písomnosti, z ktorých daňové orgány vychádzali, vrátane tých, ktoré boli predmetom dožiadania od iných správcov dane, nakoľko tieto dôkazy slúžili daňovým orgánom k vydaniu rozhodnutí.
72. K vyhodnoteniu svedeckých výpovedí vykonaných v rámci daňového konania opätovne uviedol, že žalovaný uvádza nepravdivé tvrdenia, pretože svedkovia - napríklad zamestnanci N.. I. X., T.. J. G. veľmi presne opísali, o aké tipy automobilov sa jednalo, pričom aj opísali svoje pracovné činnosti, ktoré s nimi pre spoločnosť vykonávali.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
73. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 04. 2018 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa 31. júla 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
74. Podľa § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
75. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
Podľa § 26 ods. 7 vyššie citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
76. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ( § 10). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
77. Podľa § 2, písm. a), b), c), f), h), i), j) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 1, písm. a), b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia, Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a) až k).
78. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby (žalobcovi) za zdaňovacie obdobie roku 2013 v sume 55.200,- eur (ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní t. j. v sume 14.633,64 eur a daňou zistenou správcom dane t. j. 69.833,64 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdeného dodávateľa (spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.).
79. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
80. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či výdavky žalobcu, ktoré boli žalobcovi vyfakturované spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. sú odrazom reálneho plnenia, a teda, či sú alebo nie sú daňovými výdavkami žalobcu, pričom správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov dôsledne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľských faktúr), ktoré vynaložil na úhradu tovarov a služieb, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu byť uznané ako daňové výdavky, nakoľko ide o fiktívne výdavky.
81. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na uplatnenie daňových nákladov z faktúr od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. pri dodaní služieb
- nájom motorových vozidiel v roku 2013 na základe zmlúv o nájme dopravného prostriedku. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.
82. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry (špecifikované v bode 27 tohto rozsudku) za podnájom motorových vozidiel v nich špecifikovaných, vystavené spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v roku 2013, ku ktorej pripojil zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Predloženie faktúr a zmlúv je však len jednou z podmienok pre uznanie daňových výdavkov, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie služby dodávateľským subjektom.
83. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanou dodávkou služieb pre žalobcu (odberateľ) spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období roku 2013, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Trnava bol predvolaný vtedajší konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. H. O. na ústne pojednávanie. Vtedajší konateľ uvedenej spoločnosti, ktorý mal bezprostredne spolupracovať so žalobcom, sa však na predvolanie nedostavil a ani na výzvu daňového úradu nepredložil požadované doklady. V priebehu daňovej kontroly (23. 05. 2014) došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. a v dôsledku toho k zmene názvu, sídla i konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. z dovtedajšieho spoločníka a konateľa H. O., na nového spoločníka a konateľa Cipriana Graciuna, s bydliskom v Rumunsku, zmene obchodného názvu spoločnosti na BOGAL, s.r.o., ako i k zmene sídla spoločnosti. Správca dane požiadal o preverenie spoločnosti BOGAL, s.r.o. (nástupca spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. od 23. 05. 2014) Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, ktorý správcovi dane oznámil, že daňový subjekt BOGAL, s.r.o. je nekontaktný, na adrese svojho sídla zásielky nepreberá a miestnym zisťovaním na uvedenom sídle spoločnosti bolo zistené, že na adrese sídla sa nenachádza, nenachádza sa tam ani poštová schránka s jeho označením. Správca bytového domu DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby potvrdil, že nemá vedomosť, že na adrese sídla spoločnosti by mala spoločnosť BOGAL, s.r.o. sídlo, resp. prenajaté priestory pre účely podnikania. Ďalej bolo zistené, že uvedená spoločnosť podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb v roku 2012 a k dani z pridanej hodnoty za marec 2014.
84. Správca dane následne vykonal výsluch už bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. (konateľ v čase realizovania obchodov so žalobcom) H. O., ktorý síce potvrdil obchody so žalobcom, ako i uzavretie zmlúv o nájme dopravného prostriedku, ale kópie zmlúv nemal k dispozícii, lebo ich odovzdal novému konateľovi, ktorého meno uviesť nevedel a nemal na neho žiadny kontakt. Svedok potvrdil vystavenie faktúr uvedených v bode 27 tohto rozsudku v roku 2013 za prenájom motorových vozidiel i to, že spoločnosť uvedené vozidlá prenajímala žalobcovi, ale nevedel predložiť relevantné dôkazy o dodaní uvedených služieb. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť potrebné dôkazy ani od súčasného konateľa právneho nástupcu spoločnosti BOGAL, s.r.o. S. S., ktorý bol konateľom spoločnosti BOGAL, s.r.o. a ktorý sa na predvolanie správcu dane nedostavil. Správca dane následne požiadal formou medzinárodnej výmeny informácií o pomoc rumunskú daňovú správcu, ktorá potvrdila, že na uvedenej adrese má S. R. bydlisko, ale v súčasnosti sa tam nezdržiava. Iná adresa, na ktorej by bol zastihnutý, nebola známa.
85. V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. v roku 2013 bol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. H. O., ktorého sa správcovi dane podarilo vypočuť až potom, čo tento previedol svoj obchodný podiel. Správne poukazoval žalovaný na tú skutočnosť, že správca dane konateľa spoločnosti chcel vypočuť, ale tento sa výsluchu vyhýbal a na predvolanie nereagoval a nezúčastnil sa ho. Dôvodne potom správca dane získal pochybnosti o reálnom dodaní služieb žalobcovi na základe faktúr vystavených v roku 2013 pre žalobcu. I napriek tomu, že svedok H. O. v čase, kedy už nebol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu za sledované zdaňovacie obdobie, nemohol správca dane na uvedené tvrdenia bez predloženia relevantných dôkazov od deklarovaného dodávateľa prihliadnuť a považovať ich za preukázané. Doklady sa mali nachádzať u nového konateľa spoločnosti BOGAL, s.r.o., ktorý však bol nekontaktný a tiež nebolo možné preveriť spoločnosť BOGAL, s.r.o. (nástupca spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) v sídle spoločnosti, pretože dožiadaný daňový úrad zistil, že spoločnosť je na adrese sídla neznáma.
86. Zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu sa tak správcovi dane nepodarilo zabezpečiť žiadne dôkazy o reálnosti dodania služieb tak, ako boli uvedené na faktúrach v bode 27 rozsudku, na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky v zdaňovacom období roku 2013. S poukazom na vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. a predložené listinné doklady, je i podľa názoru
súdu dôvodné konštatovanie správcu dane a žalovaného o tom, že dodanie služieb žalobcovi podľa predložených faktúr zo strany spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Dodanie služieb nepreukázal ani konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ani právny nástupca uvedenej spoločnosti, spoločnosť BOGAL, s.r.o., ktorá bola pre správcu dane nekontaktná. Svedkovia, ktorí boli vypočutí správcom dane, sa vyjadrili len k tomu, že konatelia žalobcu používali vozidlá zn. BMW a AUDI, nevedeli uviesť ich evidenčné čísla, a ich výpoveď je z hľadiska dôkaznej sily bez právneho významu, pretože svedkovia nevedeli potvrdiť, či boli uvedené vozidlá predmetom nájmu od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Nimi potvrdené skutočnosti, že boli využívané motorové vozidlá určitej značky, bez uvedenia evidenčného čísla, nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. K tvrdeniam žalobcu o tom, že svedok nemá povinnosť preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými alebo inými dôkazmi, správny súd uvádza, že s takýmto tvrdením možno súhlasiť. Zároveň je však potrebné poukázať na ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na povinnosť každého, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, tieto na výzvu správcu dane vydať alebo zapožičať. Aj podľa správneho súdu nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Iba bezpodmienečné splnenie týchto dvoch podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov. Ak daňovník kumulatívne tieto dve zákonné podmienky nesplní (čo v danom prípade splnené zo strany žalobcu nebolo), je správca dane a žalovaný oprávnený tieto daňové výdavky neuznať.
87. Predmetom fakturácie bolo dodanie služieb podľa faktúr vystavených spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľom v roku 2013. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa však preukázalo, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nevedel preukázať a ani nevedel doložiť dôkazy preukazujúce dodanie služieb faktúrových v roku 2013. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že správca dane konal v súčinnosti so žalobcom a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 44 až § 47 daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa § 24 ods. 2, 3, 4 daňového poriadku. K argumentácii žalobcu obsiahnutej v podanej žalobe považuje súd za potrebné uviesť, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa ňou v daňovom konaní dostatočne a zrozumiteľne vysporiadali. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predložením zmlúv, daňového dokladu ako aj zaevidovaním faktúr v účtovníctve si žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil. Dôkazná povinnosť daňového subjektu je v ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku definovaná oveľa širšie, než len predložením účtovných dokladov, z ktorých by mala - vo faktúrach deklarovaná činnosť vyplývať. Daňový subjekt musí preukázať, že deklarovaná služby - v danom prípade nájom motorových vozidiel sa aj reálne uskutočnila
- prebehla a že bola dodaná deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach. 88. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil žalobcom predložené listinné doklady (faktúry), ktorými preukazoval dodanie služieb spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili podľa ním predložených listinných dokladov. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúr a zmlúv) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane.
89. K námietke žalobcu, že nebol upovedomený o výsluchu svedka T.. I. X. (zástupca spoločnosti PREMIUM Support s. r. o. a svedkyne N.. T. U. (zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a. s.) správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádzajú doručenky preukazujúce, že bol žalobca o výsluchoch upovedomený. Uvedené zápisnice o ústnom pojednávaní boli vykonané dožiadaným daňovým úradom, čo však nie je dôvod na to, aby daňový subjekt, ktorého sa daňová kontrola týka, nebol upovedomený o výsluchu svedkov. Napriek tomu správny súd má za to, že v dôsledku toho, že žalobca nebol upovedomený o výsluchu uvedených svedkov, nemala táto skutočnosť vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Svedok T.. I. X. sa vyjadroval len všeobecne o fungovaní spoločnosti PREMIUM Support s. r. o. a k jej obchodnému majetku, pričom žiadnym spôsobom sa nevyjadroval k vzťahom so žalobcom. Svedkyňa N.. T. U. sa vyjadrila k vozidlu, ktoré malo byť predmetom dodania služieb žalobcovi a uviedla, komu bolo v rámci spoločnosti vozidlo zverené a kto ním mohol disponovať. Tiež nebolo obsahom jej výpovede vyjadrenie, ktoré by sa bezprostredne týkalo dodania služby žalobcovi. Súd je toho názoru, že na zistený skutkový stav by nemalo vplyv, ak by sa žalobcovi umožnilo klásť otázky týmto
svedkom. Uvedený postup dožiadaného daňového úradu za daných okolností nemohol mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí správnych orgánov. Správca dane na základe informácií, ktoré získal od svedkyne U., vypočul predsedu predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorá bola vlastníkom uvedeného vozidla i osobu, ktorej bolo v kontrolovanom zdaňovacom období vozidlo zverené (L. G.), i jej priateľa (Y. A.), ktorému dala vozidlo do dispozície, ktorých výpovedí sa už konateľ žalobcu, resp. jeho splnomocnený zástupca zúčastnili. Je treba zdôrazniť, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do všetkých listín tvoriacich podklad rozhodnutia správcu dane, vrátane zápisníc, dožiadaní, žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a odpovedí na ne. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, ktoré boli zhrnuté v daňovom protokole, a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj vo vyrubovacom konaní. V spoločnosti JPZ, s.r.o. v konkurze bolo vykonané miestne zisťovanie, a nebolo povinnosťou príslušného správcu dane upovedomiť o tomto úkone žalobcu. V uvedenej spoločnosti bolo zistené, že držiteľom motorového vozidla zn. AUDI S8 evidenčné číslo ZV 223CP bola spoločnosť JPZ, s.r.o. v konkurze, ktorá predmetné vozidlo prenajala spoločnosti AMT INVEST s.r.o., teda uvedená spoločnosť nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu o prenájme predmetného vozidlo so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., a teda vozidlo s evidenčným číslom ZV 223CP tejto spoločnosti neprenajímala.
90. Správny súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že nebolo jeho povinnosťou preverovať si, akým spôsobom spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nadobudla motorové vozidlá, či je ich vlastníkom, nájomcom, podnájomcom, alebo sú predmetom leasingového vzťahu, alebo ich má zapožičané bezplatne a od koho. Naopak, aj pre možné negatívne následky neuznania daňových výdavkov, mal žalobca povinnosť preveriť si, či a na základe akého právneho titulu je spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. oprávnená dať vozidlá do podnájmu inému subjektu, čo bolo možné overiť si aj z evidencie vozidiel, resp. z technického preukazu jednotlivých vozidiel. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa do dôkaznej núdze a to i preto, že pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval dostatočne obozretne.
91. Žalobca v podanej žalobe namietal i postup správcu dane a v jeho dôsledku porušenie ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, teda že správca dane nadobudol pochybnosti o daňovej transakcii a nevyzval ho k odstráneniu týchto pochybností, a to v čase pred doručením protokolu z daňovej kontroly. V administratívnom spise sa nachádza podanie správcu dane zo dňa 30. 06. 2015 s označením „Oboznámenie“, v ktorom oboznámil žalobcu s výsledkami vykovaného dokazovania, z ktorého je zrejmé, že správca dane má pochybnosti o obchodnej transakcii. V predmetnom oboznámení je vyslovene uvedené, že nebolo na základe dokazovania (ktoré je podrobne popísané) preukázané, že služby deklarované na faktúrach boli skutočne dodané, lebo samotná existencia faktúr a jej zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva, ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia daňových výdavkov. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že o pochybnostiach sa dozvedel až z protokolu z daňovej kontroly, ktorý bol spísaný dňa 13. 08. 2015, pričom uvedené oboznámenie mu predchádzalo (30. 06. 2015). V závere uvedeného podania správca dane vyzval žalobcu, aby v prípade, ak má dôkazy týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej kontroly, tieto predložil v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Uvedenú námietku preto správny súd považuje za nedôvodnú, lebo mal preukázané, že správca dane si povinnosť oboznámiť žalobcu o vzniknutých pochybnostiach, ako i povinnosť vyzvať ho k ich odstráneniu splnil.
92. Námietku žalobcu, týkajúcu sa zamestnanca správcu dane N.. L., považoval správny súd za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca disponoval informáciami, že N.. L. môže byť vo veci daňovej kontroly u žalobcu zaujatý, mohol využiť svoje právo v zmysle ust. § 60 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vzniesť námietku zaujatosti v priebehu daňovej kontroly, nie po jej ukončení. Tvrdenia žalobcu o tom, že mohol byť zaujatý od počiatku daňovej kontroly, sú len v rovine špekulácií žalobcu a nemajú žiadnu oporu v administratívnom spise.
93. K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa skutočnosti, že mu správcom dane nebolo umožnené nahliadnuť do správy z Daňového úradu Galanta, ktorá sa mala týkať dokladov uvedenému daňovému úradu priebežne predkladaných H. O. (konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) správny súd uvádza, že ju považuje za nedôvodnú. Pokiaľ správa z Daňového úradu Galanta neobsahovala listiny, ktoré sa týkali žalobcu, ale doklady týkajúce sa iných daňových subjektov, bol správca dane povinný zachovať o ich obsahu daňové tajomstvo, čo mu vyplýva z ustanovenia § 11 daňového poriadku.
94. Za celkom nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa formy spisu, ktorý mu mal správca dane predložiť za účelom jeho nahliadnutia. Podstatná je skutočnosť, že mu bol predložený kompletný spis a že sa mohol oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, čo vyplýva z administratívneho spisu. Nie je zrejmé, akým spôsobom mali byť dotknuté práva žalobcu tým, že mu nebol predložený žurnalizovaný spis. Rovnako tak považoval za nedôvodné námietky týkajúce sa toho, že správca dane viedol spis ku každému zdaňovaciemu obdobiu zvlášť, ak za príslušné zdaňovacie obdobie potom správca dane vydal i samostatné rozhodnutia, proti ktorým podal žalobca odvolanie a následne správne žaloby proti rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli jeho odvolania zamietnuté.
95. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal vynaloženie výdavkov za dodanie služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. v súlade s ust. § 2 písm. i) a za použitia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., a preto nemohli byť tieto výdavky uznané za oprávnené náklady (výdavky). Aj podľa správneho súdu nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok služieb) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).
96. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje, že žalobca okrem faktúr, zmlúv o nájme dopravného prostriedku nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb podľa faktúr vystavených v roku 2013, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.
97. Bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal vynaloženie výdavkov za dodanie služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ktoré si zaúčtoval ako daňové výdavky, a aby preukázal, že služby mu boli dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, a taktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služieb zo strany ním deklarovaného dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá služby dodala. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované služby reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a či faktúry vystavené v roku 2013, ktoré sa zaúčtoval do daňových nákladov, boli vôbec vystavené deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval, či ním deklarovaný dodávateľ služby je oprávnený disponovať jednotlivými vozidlami v takom rozsahu, ako vyplýva z predložených zmlúv o nájme dopravného prostriedku. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom služieb. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal
by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
98. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný v podaní zo dňa 30. 06. 2015 a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. Správny súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že zásada materiálnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
99. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom z nich i citoval, ale bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžf1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti nákladov (výdavkov).
100. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia daňového nákladu podľa ust. § 2 písm. i) zák. č. 575/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
101. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 27. 11. 2017 vyrubil rozdiel dane v sume 55.200,- eur za zdaňovacie obdobie roku 2013. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 11. 2017 potvrdil podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho
spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
102. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
103. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
104. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
105. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že procesné práva žalobcu neboli v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania porušené a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa porušenia týchto práv sa ukázali ako nedôvodné resp. také, ktoré nemohli viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia zo strany správnych orgánov.
106. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.