Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/82/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému M. P., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 31. júla 2019, o odvolaní obžalovaného M. P., proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 17.06.2019, sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného M. P. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Revúca uznal obžalovaného M. P. rozsudkom zo dňa 17.06.2019 sp.zn. vinným zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 09. februára 2019 okolo 12.30 h v meste Z., okres V. na Ulici X. S. v bytovom dome č. XXX/ X na K. poschodí neoprávnene vošiel do bytu č. XX majiteľky H. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov došiel pred vchodové dvere bytu, kde zvonením, búchaním do dvier a krikom sa dožadoval vstupu do bytu svojej matky H. P., pritom sa svojej matke, ale aj svojmu synovcovi S. P., nar. XX.XX.XXXX, o ktorom vedel, že je tiež v byte, vyhrážal zarezaním, následne po tom, čo S. P. odomkol vchodové dvere, vošiel do chodby bytu, kde H. P. a S. P. opätovne vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím, na opakovanú výzvu H. P., aby byt opustil, vôbec nereagoval, pričom byt nedobrovoľne opustil až po tom, čo ho S. P. chytil a vytlačil pred vchodové dvere, kde spadol, pričom ako sa postavil, sa ešte vyhrážal H. P. zabitím a pritom si prešiel prstom pravej ruky po hrdle, čím svojim konaním vzbudil u svojej matky H. P. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 03.02.2019 bol podľa zákona c. o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby H. P. nachádzajúcom sa v meste Z. na Ulici X. S. v bytovom dome č. XXX na dobu 10 dní, kedy bol aj poučený, že v prípade porušenia tejto povinnosti sa môže dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Za to obžalovanému uložil podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., Tr. zák., , Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a ôsmich mesiacov. Podľa Tr. zák. pre výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný M. P. a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.06.2019 a toto následne písomne zdôvodnil jednak sám podaním doručeným krajskému súdu 25.06.2019 a tiež prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 10.07.2019. Pokiaľ odvolanie obžalovaný zdôvodnil sám, namietal svedecké výpovede svojej matky H. P. a aj výpoveď S. P., on do bytu matky nevošiel, naopak, ho napadol S. P. a spôsobil mu zranenia. Jeho matka je stará a chorá a ani nevie povedať, ako sa to všetko stalo. Všetko si na neho vymysleli. So synovcom P. nemá dobré vzťahy. V obsahu odvolania

vypracovaného jeho obhajcom rovnako obžalovaný namietal svoju vinu, usvedčoval ho prakticky len svedok P., pričom jeho matka jednoznačne nevedela uviesť, či do bytu vstúpil alebo nie. Poukázal ďalej na výpoveď nestranného svedka Z. N., ktorý nepotvrdil, že by do bytu matky vošiel. S S. P. má narušené vzťahy, tento jeho matku využíva, chodí sa k nej najesť a podobne. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vo veci rozhodol sám a jeho spod obžaloby oslobodiť, alternatívne, navrhol po zrušení rozsudku to, aby krajský súd rozhodol sám a uložil mu miernejší trest odňatia slobody, keďže uložený trest okresným súdom považuje za neprimerane prísny. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného M. P. podľa / preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané. Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami / V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2019 vykonal výsluch obžalovaného, svedkov H. P., S. P., S. O., za splnenia procesných podmienok ust. prečítal výpoveď svedka Z. N., opäť za splnenia procesných podmienok prečítal obsah písomného znaleckého posudku znalkyne S.. S. S. K.. a postupom podľa prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, a to najmä zápisnicu o ohliadke miesta činu, hodnotenia osoby obžalovaného a odpis z registra trestov. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel potom prvostupňový súd k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že to bol práve obžalovaný, ktorý dňa 09.02.2019 v poludňajších hodinách neoprávnene vnikol do obydlia iného (svojej matky) a spáchal čin závažnejším spôsobom konania násilím a spáchal čin voči chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku, okrem toho sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku a naviac sa dopustil závažného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, krajský súd si v celom rozsahu osvojil argumentáciu prvostupňového súdu v tom smere, že vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami svedkov H. P. a S. P., ktorí jednoznačne dokazovali to, že v inkriminovanej dobe sa obžalovaný snažil dostať do bytu H. P., minimálne jednou nohou do tohto bytu aj vošiel, pričom S. P. sa v tej súvislosti vyhrážal zabitím. Navyše matka obžalovaného dokazovala zlé a dlhodobé správanie sa obžalovaného voči nej, dokonca ho označila za tyrana a neraz ju v minulosti aj fyzicky napádal. Svedok S. P. jednoznačne potvrdil, že obžalovaný keď stál pred dverami do bytu poškodenej, sa jej ako aj jemu vyhrážal zabitím. Taktiež potvrdil, že obžalovaný v predmetný deň násilím, kedy držal kľučku od vchodových dverí zvonku takým spôsobom, že dvere po otvorení svedkom P. obžalovaný ihneď potlačil dopredu tak, že vošiel do bytu poškodenej, následkom čoho svedok S. P., ktorý takýto tlak na dvere pri otváraní nečakal, cúvol smerom do vnútra bytu. Teda jasne potvrdil, že obžalovaný v predmetný deň násilím vošiel celým svojím telom do predmetného bytu. Potom sa mu podarilo silou potlačiť obžalovaného von z bytu, a to až takým spôsobom, že obžalovaný spadol dozadu na chrbát na chodbu pred bytom. Pokiaľ sa obžalovaný odvolával na svedeckú výpoveď Z. N., ten dokazoval, že keď prišiel na miesto, kde nastal konflikt, videl medzi dverami fyzický konflikt P. s obžalovaným, ktorý sa do bytu snažil dostať násilím. Že by vošiel obžalovaný do bytu, nevidel. K osobe obžalovaného dokazoval, že často požíval alkoholické nápoje a potom matke vulgárne nadáva. Zhodne ako súd prvého stupňa, ani krajský súd nezistil vo veci žiadnu okolnosť, ktorá by výpovede svedkov H. P. a S. P. akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. Podľa Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, tento prvostupňový súd ukladal podľa prísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov v zmysle Tr. zák., za ktorý zákon jeho páchateľovi umožňuje

uloženie trestu odňatia slobody od troch do ôsmich rokov. Správne prvostupňový súd zistil okolnosti, ktoré obžalovanému pri úvahách o druhu a výmere trestu priťažovali, spáchal totiž viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. h), m) Tr. zák.). Bolo tak povinnosťou súdu ukladať mu trest v upravenej sadzbe za použitia § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., a to od štyroch rokov a ôsmich mesiacov do ôsmich rokov. Okresným súdom mu bol uložený trest na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, ktorý krajský súd považoval za primeraný všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu povinný prihliadnuť. Keďže okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného M. P. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. S poukazom na skôr uvedené krajský súd ako súd odvolací o odvolaní podanom obžalovaným, považujúc ho za nedôvodné rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, toto postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.