Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-138-2018.pdf
PDF · 124.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/138/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: X. B., narodeného XX. K. XXXX, bytom Štóska 179, Medzev, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., so sídlom v Košiciach Mojmírova 12, proti žalovanému: Q. K., narodený XX. E. XXXX, bytom Š. XXX, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 6. 476,30 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 29. novembra 2017 č.k. 14C/474/2016-134 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný a intervenient majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 29. novembra 2017 č.k. 14C/474/2016-134 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.476,30 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25. apríla 2016 do zaplatenia a nahradiť (aj) trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8. júna 2014 došlo k dopravnej nehode v obci Štós, a to tak, že žalovaný zastavil so svojim motorovým vozidlom pri stredovej čiare a prednou časťou vozidla sa nachádzal na stredovej čiare vozovky s presahom prednej časti vozidla do protismeru, pričom v tom istom čase žalobca premával svojím cestným bicyklom a čelne narazil do motorového vozidla žalovaného. Žalobca so svojim bicyklom preletel cez prednú časť motorového vozidla a utrpel ľahké zranenia s dobou liečby 7 dní. Uvedeným konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorá zodpovedá hodnote bicykla v čase (nehodového deja).
3. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: Z výpovede žalobcu súd zistil, že v júni 2014 došlo k dopravnej nehode v čase keď žalobca bol na turistickom výjazde na svojom bicykli a vracal sa naspäť domov. V zákrute v obci Štós mu žalovaný vošiel do protismeru, kde došlo k čelnej zrážke, ktorej už nedokázal zabrániť, následne preletel cez auto a bol ľahko zranený s dobou liečenia 7 dní. Bol odvezený záchrankou do nemocnice, a kým sa vrátil na miesto nehody, prebehlo nejaké vyšetrovanie, ktorého nebol od začiatku súčasťou a dochádzalo k nejakým špekuláciám a dohadom s tým, že celé to zavinil žalobca, a to tak, že prešiel do protismeru a narazil do stojaceho auta. Žalobca poskytol polícií GPS záznam, kde sa nachádzal v čase nehody, a preto podľa jeho tvrdenia nie je možné, aby prešiel do protismeru a narazil do auta žalovaného. Tvrdil, že žalovaný mal presah s vozidlom do protismeru a táto skutočnosť viedla k dopravnej nehode. Policajné vyšetrovanie sa viedlo dlhšiu dobu, podal sťažnosť na prokuratúru aj na príslušné ministerstvo a následne bol vyhotovený
znalecký posudok, ktorý podľa tvrdenia žalobcu potvrdil, že žalovaný mal so svojím vozidlom presah do vozovky a že nehodu zavinil on. Touto dopravnou nehodou mu vznikla škoda na majetku, a to na bicykli vo výške cca 6.000 €. Ide o ručne robený karbonový bicykel, ktorý bol vyrobený presne na jeho mieru a po nehode už tento bicykel bol nepoužiteľný. Bol vyrobený v roku 2011 alebo 2012, presne uviesť nevedel, a nevedel súdu ani predložiť o tom žiadne doklady. Žalobca si tento bicykel dal vyrobiť v čase keď študoval v Anglicku. Nový bicykel stal cca 6.000 €. Je vyskladaný z viacerých komponentov, a to na jeho požiadavku a všetky komponenty na bicykli boli z karbónu. Presnú cenu bicykla, ktorý si zakúpil v roku 2011 alebo 2012 uviesť nevedel. Pri určení výšky škody nepočítal s amortizáciou a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že tento bicykel bol vyrobený priamo na jeho mieru opotrebúvajú sa iba súčiastky, ale nie rám. Ďalej žalobca uviedol, že vyšetrovanie v priestupkovom konaní bolo ukončené so záverom, že aj on aj žalovaný boli uznaní vinnými, on z toho dôvodu, že ako cyklista sa nenachádzal na pravej krajnici a žalovaný z toho dôvodu, že mal presah do vozovky. Žalobca si určil svoj podiel viny na tejto dopravnej nehode v rozsahu 10 %. Taktiež uviedol, že doklad o zakúpení predmetného bicykla nemá, pretože bicykel kupoval on line.
4. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že svojím vozidlom sa presúval z Medzeva do obce Štós a na križovatke odbočoval z hlavnej cesty na vedľajšiu. Nakoľko oproti idúce vozidlá mu nedovoľovali prejsť križovatkou, musel následne zastať so svojím vozidlom pri stredovej čiare danej križovatky. Po prejdení protiidúcich vozidiel sa ani nestihol pohnúť so svojím motorovým vozidlom a zaregistroval oproti nemu idúceho cyklistu - žalobcu, ktorý vo veľkej rýchlosti narazil do jeho motorového vozidla, a to tak, že prešiel cez stredovú čiaru a v plnej rýchlosti narazil do jeho vozidla. Žalovaný uviedol, že tejto zrážke nedokázal zabrániť. Uviedol, že on sa necíti byť vinný a že nehodu zavinil žalobca, pretože sa mal nachádzať so svojím „vozidlom“ (bicyklom) pri pravom okraji svojho jazdného pruhu v zmysle zákona, a neprispôsobil jazdu povrchu vozovky a danej križovatke, ktorá je neprehľadná a šiel neprimeranou rýchlosťou. Táto skutočnosť bola zistená aj z GPS záznamu žalobcu. Ďalej uviedol, že bola privolaná dopravná hliadka, ako aj záchranka k žalobcovi. Počas doby, kedy sa žalobca nachádzal v nemocnici, sa nevyšetrovalo nič. Celá udalosť trvala zhruba 4 hodiny a žalobca sa vrátil asi po 2 hodinách z nemocnice. Na mieste nehody bol prítomný aj znalec, ktorý zameral všetky potrebné parametre týkajúce sa nehody. Žalovaný ďalej uviedol, že táto udalosť bola riešená v priestupkovom konaní a že obaja, teda on aj žalobca boli uznaní vinnými z priestupku. Žalovaný proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie a dožadoval sa spracovania znaleckého posudku. K tomu došlo asi po roku, keďže žalobca namietal ustanoveného znalca a bolo potrebné o tom rozhodnúť. Záver znaleckého posudku potvrdil, že obaja, teda žalobca aj žalovaný, sú vinní. Žalovaný ďalej uviedol, že vyšetrovanie trvalo viac ako 2 roky, pričom 3 krát podával odvolanie a po poslednom odvolaní mu bolo doručené upovedomenie z dopravného inšpektorátu, že odvolacie konanie bolo zastavené, pretože dňa 9.6.2016 uplynula 2-ročná prekluzívna lehota.
5. Intervenient vo svojom vyjadrení uviedol, že k tomu, aby bol žalobca úspešný pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, musia byť splnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. To znamená, že žalobca musí preukázať porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie na strane žalovaného. Žalobca musel predložiť dôkaz o tom, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, t.j. k takému úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a ktorý by bol v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom žalobca žiadny takýto dôkaz nepredložil. Poukázal na ustanovenie § 193 druhá veta CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Keďže žalobca nedisponuje právoplatným rozhodnutím o tom, aby žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, z ktorého by bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti zrejmé, že konal protiprávne, čo bolo príčinou vzniku škody, je žaloba žalobcu zjavne nedôvodná, a preto ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka výšky škody, ktorú uplatňuje žalobca, poukázal na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie toho aká vec, akej hodnoty a v akom rozsahu bola poškodená, a ďalším predpokladom je preukázanie toho aká majetková hodnota bola vynaložená na uvedenie veci do pôvodného stavu. Webové stránky, ktoré žalobca predložil a na ktorých sú uvedené ceny jednotlivých komponentov či príslušenstvá nie sú dôkazom preukazujúcim dôvodnosť výšky žalobou uplatňovaného nároku.
6. Po citácii § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 415 OZ, § 442 ods. 1 OZ a § 443 OZ súd konštatoval, že na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené
kumulatívne. Prvé 3 (tri) predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nedbanlivosti sa predpokladá (prezumpované zavinenie)
- dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.
7. Z ostatného skutkového vymedzenia, ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd za preukázané, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie príslušných orgánov o tom, že by žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, z ktorého by bolo zrejmé, že konal protiprávne a čo vlastne bolo príčinou vzniku škody. Z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplynulo, že odvolacie konanie, ako aj s tým súvisiace konanie o priestupku bolo zastavené, nakoľko uplynula 2-ročná prekluzívna lehota, a teda že neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktorým by bol uznaný vinným zo spáchania priestupku.
8. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti nemal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
9. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu.
10. Pokiaľ ide o vyčíslenú výšku škody, túto žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal a neučinil žiadny konkrétny návrh na preskúmanie výšky spôsobenej škody. Nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy o kúpe bicykla, o jeho cene a taktiež nepreukázal ani rozsah poškodenia tohto bicykla, pričom s poukazom na ust. § 442 Občianskeho zákonníka sa hradí skutočná škoda, pričom je potrebné zohľadniť aj vek a opotrebenie hnuteľnej veci, ktorá bola poškodená.
11. Po citácii § 154 CSP, § 182 CSP a § 191 ods. 1 CSP dospel súd k záveru, že na základe vyššie uvedeného žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný. Nebolo preukázané a ani nebol predložený žiadny dôkaz o tom, aby k dopravnej nehode došlo výlučným zavinením a prispením žalovaného a nebolo súdu ani predložené žiadne právoplatné rozhodnutie, ktorým by bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku a z ktorého by vyplynulo, že žalovaný konal protiprávne, čo bolo príčinou vzniku škody. Tak isto nebolo preukázané, aká vec, akej hodnoty a v akom rozsahu bola poškodená a aká majetková hodnota bola vynaložená na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalobca svoje tvrdenia v priebehu konania nepreukázal a žiadne dôkazy do skončenia dokazovania nepredložil, ani neoznačil. Súd preto ním uvádzané tvrdenia nemal za preukázané, a preto na ním uplatnený útok neprihliadol. Súd nie je povinný sám po právne významných skutočnostiach pátrať.
12. V civilnom sporovom konaní majú strany sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, t.j. tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto povinnosti je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre tú sporovú stranu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásady. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.
13. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena ohľadom uplatneného nároku nastúpila preto procesná zodpovednosť žalobcu za to, že v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a z toho dôvodu súd rozhodol vo veci samej v jeho neprospech a v prospech žalovaného, ktorý svoje tvrdenia ohľadom uplatnenej obrany riadne predloženými listinnými dôkazmi preukázal.
14. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný právnym zástupcom žalobcu, a to ohliadku na mieste nehody z dôvodu, aby si súd urobil názor, pretože považoval toto dokazovanie za nadbytočné vzhľadom už na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
15. Po citácii § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP súd uviedol, že podľa zásad o náhrade trov konania súd rozhodol, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania, lebo žalobcovi ako procesne neúspešnému v spore nárok nevznikol a žalovanému a intervenientovi žiadne trovy konania nevznikli.
16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody v § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/, písm. h/ CSP. Konštatoval, že dňa 8.6.2014 o 17.15 hod. došlo k dopravnej nehode na ceste II/548 v smere od Medzeva do obce Štós. Priebeh dopravnej nehody bol prešetrený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Košice-okolie, ktoré po ukončení vyšetrovania vydalo rozhodnutie o priestupku zo dňa 13. apríla 2016 č.k. ORPZ-KS-ODI2-240-1/2014P, ktoré uznalo obe strany sporu za vinné v rovnakej miere. Predmetné konanie o priestupku bolo skončené zastavením konania uplynutím dvojročnej prekluzívnej lehoty od jeho spáchania. Súdu prvej inštancie nič nebránilo posúdiť otázku porušenia povinnosti (ako aj otázku vzniku škody) a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, a tiež otázku zavinenia žalobcu, nezávisle a samostatne, lebo vo veci neexistovalo žiadne meritórne rozhodnutie o priestupku, ktoré by obsahovalo záver o tom, že žalobca ako cyklista porušil niektorú zákonom ustanovenú povinnosť. Súd prvej inštancie mal k dispozícii dôkazy predložené žalobcom, t.j. znalecký posudok č. 1/2016 zo dňa 7. januára 2015, ako aj zápisnicu z ústneho pojednávania č.k. ORPZ-KS-ODI2-240-I/2014/P, ktoré mal súd preskúmať a ktoré relevantným spôsobom vymedzujú, že k dopravnej nehode došlo a akým spôsobom a najmä z väčšej miery prispením žalovaného.
17. Súd podľa § 181 ods. 2 CSP uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Súd to neurobil. Neuviedol, že považuje uplatňovaný nárok za nepreukázaný a tak žalobca nemal potrebu žiadať súd o doplnenie dokazovania, resp. vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Poznamenal, že súd nevykonal ani jeden z nimi predložených dôkazov, ale jednoducho ukončil dokazovanie svojim uznesením. K vzniknutej škode poznamenal, že z vyšetrovacieho spisu priestupku a fotodokumentácie je zjavné, že došlo k vzniku škody na žalobcovom bicykli. Pri určení výšky škody vychádzal žalobca z ust. § 443 OZ. V prípade tak rozsiahleho poškodenia, aké bolo spôsobené predmetnou dopravnou nehodou, došlo k absolútnemu zničeniu cestného bicykla. Na bicykli mu tak vznikla škoda 7.195,89 €. Platbu za bicykel realizoval prostredníctvom PAY PAL, a hneď ako získa potvrdenie, predloží ho. Súd sa uvedenými dôkazmi nezaoberal a nevykonal ich. Na základe znaleckého posudku mal žalobca za to, že pomerne zníži rozsah zodpovednosti žalovaného na náhradu škody o 10 %, a tak škoda na bicykli bude reprezentovaná sumou 6.479,60 €. Podľa žalobcu hlavnou príčinou dopravnej nehody nebola skutočnosť, že sa žalobca ako cyklista nedržal pri pravom okraji vozovky, že nejazdil (po pravej krajnici vozovky), ale práve to, že vodič vozidla porušil svoju povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, lebo ako vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám, i nemotorovým vozidlám, a nedal žalobcovi vedúcemu cestný bicykel po hlavnej ceste prednosť v jazde a tým spôsobil vznik dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku vyplýva, že jazda vodiča motorového vozidla nebola správna, lebo zastavil tak, že nemal dobrý výhľad do zákruty a zastavil celou šírkou prednej časti v protismernej časti vozovky. Podľa žalobcu hlavným škodcom v danom prípade v prevažnej miere bol žalovaný.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na vyjadrenie k žalobe. Konanie o priestupku vedené po sp.zn. ORPZ-KS-ODI2-240/2014-P nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. Rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-KS-ODI2-240/2014-P boli žalobca, ako i žalovaný, uznaní vinnými zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a bola im uložená sankcia - pokuta vo výške 150 €. Proti tomu rozhodnutiu sa odvolal a odvolací správny orgán mu vyhovel a rozhodnutie o priestupku zrušil a vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca poukázal na znalecký posudok, z ktorého použil len časti, (fragmenty), ktoré nasvedčovali v jeho prospech. V závere znaleckého posudku znalec poukázal na to, že sa nejednalo o náhlu prekážku, lebo cyklista (žalobca) mohol nehode zabrániť správnou technikou jazdy, v danom prípade jazdou pri pravom okraji vozovky. Ďalej znalec konštatoval, že cyklista nesmel jazdiť pri strede vozovky, ale pri pravom okraji nie iba preto, že tak káže zákon, ale najmä preto, že vchádzal do neprehľadnej zákruty. Zdôraznil, že cyklista mohol dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy, čiže, keby jazdil pri pravom okraji vozovky. Vozidlo by minul v bezpečnom bočnom odstupe. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný porušil ust. § 3 ods. 2 písm. a/, § 66 od. 2 písm. f/ a § 137 od. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke, lebo žiadnym právoplatným
rozhodnutím nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku. V popise skutku sa konštatuje, že stál na stredovej čiare, pričom doň (do žalovaného) narazil protiidúci cyklista. Žalovaný vidí príčinnú súvislosť medzi spôsobmi jazdy cyklistu a následkom, ktorý nastal.
19. Intervient na strane žalovaného sa stotožnil s obranou žalovaného a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
20. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.4.2018.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/ a písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. júla 2019 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 24. júla 2019 podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.
24. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 CSP (do 30.6.2016 s ustanovením § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
28. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §§ 133 až 135 O.s.p.).
29. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
30. Odvolací súd dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
31. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
32. Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani okolnosti uvádzané žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie.
33. Žalobca argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania, a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
34. Žalobca v odvolaní opätovne uvádza to, čo uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, konkrétne, že za škodu nezodpovedá, lebo nezavinil dopravnú nehodu pri ktorej mu vznikla škoda na bicykli.
35. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie nič nebránilo posúdiť otázku porušenia povinnosti, ako aj otázku vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, lebo vo veci neexistovalo žiadne meritórne rozhodnutie o priestupku, ktoré by obsahovalo záver o tom, že žalobca ako cyklista porušil niektorú zákonom stanovenú povinnosť.
36. Zo znaleckého posudku č. 1/2016 sa podáva, že technika jazdy cyklistu podľa jeho vlastného variantu nebola správna. Cyklista nesmie jazdiť pri strede vozovky, ale pri pravom okraji a nie iba preto, že tak káže zákon, ale najmä to, že vchádzal do neprehľadnej zákruty.
37. Technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie prekážky v dráhe cyklistu vozidlom Škoda Superb. Nejednalo sa ale o náhlu prekážku, lebo cyklista mohol nehode zabrániť správnou technikou jazdy, v danom prípade jazdou pri pravom okraji vozovky.
38. Pozornosti odvolacieho súdu neušiel ani prejav právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 8. novembra 2017, na ktorom predložila rozhodnutie o priestupku obvineného Jána Višňovského zo dňa 13. apríla 2016, ktorým bol Ján Višňovský uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb., za čo bola uložená pokuta vo výške 150 €.
39. Právna zástupkyňa žalobcu predniesla, že proti tomuto rozhodnutiu nebolo podané odvolanie a že je právoplatné.
40. Odvolací súd poznamenáva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice-okolie ODI v Košiciach - okolie, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií rozhodnutím o priestupku zo dňa 13.4.2016, č. ORPZ-KS-ODI2-240-1/2014-P rozhodlo, že obvinený X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Š. XXX, R. S.-R. dňa 8.6.2014 v čase od 17.15 hod. ako cyklista riadil cestný bicykel po štátnej ceste II. č. 548 smerom od Kúpeľov Štós do centra obce Štós, kde počas prejazdu ostrej ľavotočivej zákruty s klesajúcou tendenciou v smere jeho jazdy na 36,2 km pri rodinnom dome č. 221 zaregistroval pri strede vozovky odstavené osobné motorové vozidlo značky Škoda Superb, ev. č. S. XXX P., ktorého vodič mál zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo a dával prednosť vozidlám idúcim v protismernom jazdnom pruhu, následkom čoho začal s bicyklom prudko brzdiť, vplyvom čoho sa s bicyklom dostal k stredu vozovky, kde následne čelne narazil do prednej časti uvedeného vozidla, kde po náraze menovaného prehodilo cez vozidlo na vozovku, kde pri páde si spôsobil ľahké zranenie s dobou liečby 7 dní. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu cyklistu Jána Višňovského, ktorý utrpel zranenia s dobou liečenia 7 dní. K poškodeniu VPZ nedošlo. Tým svojim konaním porušil § 3 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c/, uznáva sa vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Z.z. sa obvinenému Jánovi Višňovskému uložila pokuta vo výške 150 €. Uvedenú pokutu i trovy konania Ján Višňovský bol povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.mája 2016.
41. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
42. Z dikcie citovaného ustanoveniami vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo prečin alebo iný správny delikt a o tom, kto ho spáchal.
43. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru - Košice - okolie - ODI /2-240-1/2014-P o tom, že bol spáchaný priestupok, ktorý spáchal žalobca znamená vždy konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, a preto podľa § 193 CSP je súd týmto rozhodnutím viazaný, pokiaľ ide o protiprávne konanie páchateľa.
44. Vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím o priestupku, ktorým je súd (prvoinštančný, ako aj odvolací) v tomto spore viazaný, bola vylúčená obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení, že dopravnú nehodu nezapríčinil, a teda nezodpovedá za škodu, ktorá pri dopravnej nehode vznikla.
45. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
46. Výrok o trovách odvolacieho konania odvolací súd založil na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ako aj intervenient na strane žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému, ako aj intervenientovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Košice pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).