Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-234-2016.pdf
PDF · 209.63 KB
No categories available
17C/234/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu: D. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, právne zastúpený: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: P. Q.S. X. H., F. X, XXX XX W., IČO: XXXXXXXX, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 70 566,30 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. V konaní o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. V konaní o zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.09.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 66 225 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 28.10.2016 zo zaplatenia, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 81 332 eur, ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že ku dňu XX.XX.XXXX bol príslušníkom policajného zboru v služobnom pomere a bol zaradený vo funkcii referent jednotky policajných akcií a zvláštnych činnosti pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície. Žalobca dňa XX.XX.XXXX utrpel úraz, keď na letisku v katastri obce T., E. X., počas výkonu služobného výcviku zameraného na činnosť vo výške a nad voľnou hĺbkou za pomoci vrtuľníka počas konkrétneho nácviku evakuácie v podvese na statickom lane náhle pocítil bolesť v chrbtici a následne upadol do bezvedomia. Podľa lekárskeho posudku utrpel krvácanie do mozgu a poranenie medzistavcovej platničky L3-L4, L4-L5 a L5-S1 s fisurou anulus s kompresiou koreňov, Sciwora syndróm. Zranenia zanechali na zdravotnom stave žalobcu trvalé následky a to poúrazovú paraplégiu, poúrazovú paréziu horných končatín, nedomykavosť ritných zvieračov, poruchu močenia, vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii a sexuálnu disfunkciu. Úraz žalobcu je v zmysle ust. § 29 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. služobným úrazom. Žalobca nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bol vystavený posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia P.. U. W., P., ktorým bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7040 bodov. Zároveň bol žalobcovi dňa XX.XX.XXXX vystavený posudok o sťažení spoločenského uplatnenia P.. B. X., F.., ktorým bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 150 bodov. Na základe uvedených posudkov priznalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 96 439 eur a to rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovi bol následne vystavený ďalší posudok o sťažení spoločenského uplatnenia P.. T. I., v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu hodnotené počtom 3750 bodov. V tomto lekárskom posudku boli hodnotené psychické následky služobného úrazu žalobcu, ktoré v predošlých lekárskych posudkoch dovtedy hodnotené neboli. Sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudkom P.. T. I. bolo hodnotené v roku 2016. Pre rok 2016 je v zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. rozhodná hodnota bodu vo výške 17,66 eura. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúca hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku P.. T. I. tak zodpovedá sume 66 225 eur (6020 bodov x 17,66 eura). Žalobca zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnil tým, že služobný úraz znamenal pre život žalobcu zásadnú zmenu a zásah do života, ktorý natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom poznačil prežívanie a uplatnenie žalobcu v rôznych oblastiach. Žalobca bol pred úrazom úplne zdravý a bez akýchkoľvek zdravotných problémov, čo bolo aj nevyhnutnou podmienkou vykonávania povolania policajta. Bezchybný zdravotný stav a maximálna fyzická pripravenosť bola u žalobcu vyžadovaná aj v súvislosti s jeho funkčným zaradením. Trvalé následky po poškodení zdravia v súvislosti so služobným úrazom sa u žalobcu prejavili najmä v jeho osobnom živote a v zásadných obmedzeniach rôznych samoobslužných činnostiach a to v dôsledku ochrnutia. Žalobca bol pred úrazom úplne samostatný a sebestačný vo všetkých bežných činnostiach a každodenných úkonoch. Po úraze má žalobca radikálnym spôsobom obmedzenú mobilitu a významne porušené motorické funkcie. Žalobca je dennodenne obmedzovaný vo všetkých bežných úkonoch a je odkázaný na pomoc iných osôb, bez ktorých by nebol schopný uspokojovať ani základné životné potreby. Úraz znamenal aj zhoršenie kvality rodinného života žalobcu, lebo nemôže so svojou rodinou aktívne tráviť čas, ako to robil pred úrazom. Úraz taktiež úplne degradoval aj kvalitu intímneho života žalobcu. V profesijnej oblasti bol žalobca rozhodnutím lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR zo dňa 18.12.2014 uznaný za nespôsobilého na výkon štátnej služby policajta práve v súvislosti so služobným úrazom. Následne bol personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX J. X. pomer príslušníka policajného zboru, práve z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti. Pre žalobcu pritom vykonávanie povolania policajta predstavovalo podstatnú časť jeho sebarealizácie v živote. Žalobca v dôsledku závažného poškodenia zdravia nemôže vykonávať ani inú prácu, či inú zárobkovú činnosť a rozhodnutím žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. Žalobca tvrdil, že pred úrazom žil veľmi aktívne. Veľa športoval, pričom sa venoval najmä futbalu a posilňovaniu. Všetky športové činnosti a možnosti ich vykonávania sú však kvôli závažnému poškodeniu mobility pre žalobcu zmarené. Okrem toho žalobca veľmi rád chodil na huby a na pešie a cyklistické prechádzky do prírody s rodinou, čo po úraze taktiež vykonávať nemôže. Žalobca bol pred úrazom veľmi zručný, nakoľko si svojpomocne obstarával stavebné práce okolo domu. Zanietene sa venoval záhrade a bol veľmi zručný taktiež v stolárskych prácach. Všetky uvedené činnosti, ktorými žalobca so záľubou vypĺňal svoj voľný čas, už po úraze vykonávať nemôže. Žalobca sa pred úrazom veľmi rád stretával so svojimi priateľmi a známymi, chodil rád spoločnosti, v čom je teraz taktiež v dôsledku straty mobility závažným spôsobom obmedzený. Trvalé postihnutie sa prejavilo aj v psychickej oblasti žalobcu. Žalobca si uvedomuje svoje zásadné zdravotné obmedzenia, ako aj podstatnú zmenu kvality jeho života oproti obdobiu pred úrazom, čo ho napĺňa pocitmi nespokojnosti a beznádeje. Všetky vyššie popísané skutočnosti znamenajú, že kvalita života žalobcu v jeho mladom veku 31 rokov degradovala a žalobca bude po celý zvyšok svojho života tak po fyzickej ako aj psychickej stránke zásadne obmedzený nielen v osobnom živote, ale prakticky vo všetkých oblastiach spoločenského života a pri uplatnení v nich. Podľa žalobcu je tento prípad potrebné považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, na základe čoho má žalobca nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Zvýšenie nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % predstavuje sumu 81 332 eur (zvýšenie o 50 % z už priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 96 439 eur a 50 % zvýšenie z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 66 525 eur na základe lekárskeho posudku MUDr. Danice Caisovej).
3. Žalobca ako dôkazy označil prepúšťacie lekárske správy z nemocnice, rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru z XX.XX.XXXX, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, lekárske
správy P.. T. I., rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa XX.XX.XXXX, personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. 29 zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa XX.XX.XXXX, výpočet invalidného výsluhového dôchodku, rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa XX.XX.XXXX, výzva - uplatnenie nároku na náhrady škody zo dňa 27.07.2016, výsluch žalobcu a svedkov.
4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca o priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia požiadal listom doručeným dňa 01.08.2016 Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove ako prvostupňový orgán žalovaného na list žalobcu doručený dňa 01.08.2016 odpovedalo listom zo dňa 09.08.2016 pod č.p. O.-F.-Q.-XX-XXX/XXXX-F.. V tomto liste bol žalobca informovaný, okrem skutočnosti predĺženia lehoty konania aj o tom, že o jeho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku P.. T. I. sa bude rozhodovať a následne po rozhodnutí sa pristúpi k posúdeniu možnosti uzatvorenia dohody o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia. V čase prijatia predmetného listu žalobcu bolo v konaní rozhodované o inom jeho čiastkovom nároku - náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré si predtým u prvostupňového orgánu uplatnil, pričom po rozhodnutí prvostupňového orgánu podal žalovaný (žalobca - poznámka súdu) odvolanie. Z tohto dôvodu sa v tom čase kompletný spisový materiál nachádzal u prezidenta policajného zboru ako odvolacieho orgánu. Žalovaný (zrejme opäť žalobca) bol odpoveďou zo dňa 09.08.2016 upovedomený aj o tom, že v prípade jeho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku P.. T. I. vo výške 66 225 eur bola lehota v konaní so súhlasom odvolacieho orgánu podľa príslušnej zákonnej úpravy predlžená do 31.12.2016. Žalovaný uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že v súčasnosti u žalovaného prebieha konanie, v ktorom sa rozhoduje o ďalšom čiastkovom nároku poškodeného na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v žiadanej výške 66 225 eur a preto žalovaný považuje žalobu žalobcu za predčasnú. V odpovedi zo dňa 09.08.2016 bol žalobca vyzvaný na doplnenie podkladov a to predloženie lekárskych správ z vyšetrení u P.. T. I. (pred vypracovaním lekárskeho posudku), nakoľko Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove je ako prvostupňový orgán povinné pred rozhodnutím o tomto nároku predložiť lekársky posudok k posúdeniu v konaní posudkovému lekárovi Ministerstva vnútra SR a až na základe jeho vyjadrenia môže o nároku rozhodnúť. Zo strany žalobcu boli prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 12.09.2016 do konania predložené žiadané lekárske správy, čiže týmto krokom žalovaný (opäť malo byť uvedené žalobca) akceptoval odpoveď prvostupňového orgánu zo dňa 09.08.2016 vo vzťahu k jeho žiadanému nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Po vrátení spisového materiálu zo strany odvolacieho orgánu vo vzťahu k náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s liečením dňa 11.10.2016 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove ako prvostupňový orgán dňa 13.10.2016 písomne požiadalo posudkového lekára Ministerstva vnútra SR o posúdenie a kontrolu lekárskeho posudku P.. T. I. vystavaného k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Po vyjadrení sa posudkového lekára bude o žiadosti žalobcu rozhodnuté. Vo vzťahu k žiadanému nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 66 225 eur považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že o tomto nároku v súčasnosti rozhoduje Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove ako prvostupňový správny organ a v súčasnosti nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie o priznaní tejto dávky úrazového zabezpečenia. V odpovedi zo dňa 09.08.2016 prvostupňový orgán jednoznačne uviedol, že pokiaľ ide o návrh k uzatvoreniu dohody o vyrovnaní, možnosť uzatvorenia takejto dohody podľa ust. § 6 ods. 1 s poukazom na § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v navrhovanom zvýšení 81 332 eur, teda zvýšenie o 50 % ako v prípade hodného osobitného zreteľa z vypočítaného základu 162 664 eur, prípadne do úvahy až potom, čo bude rozhodnuté o základnom priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia vo vypočítanej výške 66 225 eur. Doposiaľ bolo rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.p. O.-F.-Q.-XX-XXX/XXXX-F. zo dňa XX.XX.XXXX právoplatne rozhodnuté iba o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 96 439 eur ako čiastočnom základnom sťažení spoločenského uplatnenia, za ktorého je možné vypočítať prípadné zvýšenie spoločenského uplatnenia. O čiastočnom základe sumy sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 66 225 eur pre výpočet zvýšenia o 50 % však musí byť právoplatne rozhodnuté, a až následne bude možné riešiť zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia aj z tohto čiastočného základného sťaženia spoločenského uplatnenia. Z tohto dôvodu bolo riešenie celkovej otázky uzatvorenia dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenie o sumu 81 332 eur posunuté na dobu po právoplatnom rozhodnutí o základe sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný uviedol, že ani v prípade nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v navrhovanej sume 81 332 eur nebolo žalobcovi ku dňu podania žaloby rozhodnuté negatívne, ale bolo mu oznámené, že riešenie celkovej otázky uzatvorenia dohody
musí byť posunuté na neskoršiu dobu z dôvodu, že žiada zvýšenie aj z nároku, ktorý doposiaľ nebol priznaný. Aj keď v tomto prípade existuje právomoc súdu na priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, k tomuto zvýšeniu môže dôjsť až vtedy, keď nedôjde k uzatvoreniu dohody. Odsunutie jej uzatvorenia na najneskoršiu dobu nie je negatívnym stanoviskom, na základne ktorého by si mohol žalobca nárok uplatňovať na súde. Podľa žalovaného je žaloba žalobcu o náhradu škody na zdraví v súčasnosti predčasná a nedôvodná, pretože prvostupňový správny organ žalovaného o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súčasnosti v riadne vedenom konaní rozhoduje, kde následne bude posudzovať aj možnosť priznania zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nesúhlasil s priznaním úrokov z omeškania, lebo k žiadnemu omeškaniu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný ako dôkazy označil list Ministerstva vnútra SR zo dňa 09.08.2016 spolu s doručenkami, sprievodný list zo dňa 06.09.2016, súhlas s predĺžením lehoty zo dňa 05.08.2016, žiadosť o kontrolu lekárskeho posudku zo dňa 13.10.2016, rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove zo dňa 08.11.2016.
6. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zatiaľ nespochybnil dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu (s výnimkou úrokov z omeškania). Namietal však dôvodnosť žaloby vzhľadom na jej predčasnosť. Žalobca už v žalobe poukázal na ust. § 6 ods. 1 a 3 zák. č. 437/2004 Z.z. podľa ktorých sa poškodený môže náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia domáhať v konaní na všeobecnom súde. Zo znenia uvedených ustanovení jednoznačne podľa žalobcu vyplýva, že v súdnom konaní sa môže uplatniť náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ako celok. Jednak náhrada vyčíslená na základe bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ako aj zvýšenie tejto náhrady podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Nezužuje sa teda právomoc súdu rozhodovať len o nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., ale o celom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Predmetné ustanovenie ako jedinú základnú zákonnú podmienku uplatnenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde stanovujú len skutočnosť, že v lehote 3 mesiacov od uplatnenia nároku poškodeného u osoby povinnej mu túto náhradu poskytnúť, nedošlo k uzavretiu dohody o výške tohto nároku, ani mu tento nárok nebol plnený. Pokiaľ je táto podmienka splnená, môže poškodený uplatniť svoj nárok priamo na súde. Pokiaľ zákon ako všeobecne záväzný právny predpis umožňuje žalobcovi domáhať sa plnenia svojho oprávneného nároku na súde a pre uplatnenie tohto nároku na súde sú splnené všetky zákonné podmienky, nie je možné namietať predčasnosť podanej žaloby. Žalobca si nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalovaného uplatnil podaním zo dňa 27.07.2016 a v súčasnosti už uplynula lehota 3 mesiacov v zmysle § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. bez toho, aby došlo k uzatvoreniu dohody, či k uspokojeniu nároku žalobcu. Žalobca poukázal na to, že je osobou ťažko zdravotne postihnutou, pre ktorú má čo najvčasnejšie plnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podstatný význam, nakoľko mu umožní aspoň čiastočne kompenzovať dôsledky mimoriadne ťažkého zdravotného postihnutia. Vzhľadom k tomu je plne nelegitímna snaha žalobcu využiť všetky dostupné zákonné prostriedky na to, aby mu táto náhrada bola v čo možno najkratšom čase poskytnutá. Preto žalobca úplne pochopiteľne využíva zákonnú možnosť, ktorú mu poskytuje ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. a v snahe čo najskôr sa domôcť uspokojenia svojho oprávneného nároku sa domáha plnenia podanou žalobou. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úrok za omeškania, je podľa žalobcu podstatné len to, či sa dostal žalovaný splnením nároku do omeškania alebo nie. Podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To znamená, že nie je podstatné, či bol žalovaný v omeškaní v čase podania žaloby, ale či je v omeškaní ku dňu vyhlásenia rozsudku. Ustanovenia § 6 ods. 1, 3 zák. č. 437/2004 Z.z. upravujú možnosť poškodeného a poskytovateľa náhrady v tomto prípade žalovaného, aby sa o výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dohodli, pričom v ust. § 6 ods. 3 stanovuje na uzavretie tejto dohody lehotu 3 mesiacov. Po uplynutí tejto lehoty môže poškodený uplatniť svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde. Žalobca poukázal na ust. § 563 Občianskeho zákonníka s tým, že je spravodlivé od žalovaného požadovať, aby ak neposkytne plnenie hneď po tom, ako si poškodený uplatní nárok na výplatu náhrady, tak aby túto náhradu vyplatil v primeranej lehote a to práve na základe analogického a primeraného použitia ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Práve § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovuje ako primeranú lehotu 3 mesiacov na to, aby poskytovateľ náhrady mohol náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia oprávnenej osobe plniť. Ak plnenie v tejto lehote neposkytne, vystavuje sa omeškaniu. Preto žalobca považoval nárok na zaplatenie úroku z omeškania za dôvodný. 7. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Mal za to, že v danej veci nie je daná právomoc súdu rozhodovať o nároku žalobcu a žaloba bola zo strany žalobcu podaná predčasne. V prípade nároku žalobcu vyplývajúceho mu zo služobného úrazu nie je daná právomoc súdu rozhodovať o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko v prípade služobného úrazu príslušníkov policajného zboru a s tým spojených nárokov existuje osobitná právna úprava a to jednak zákon č. 73/1998 Z.z., ako aj zákon č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorých o uplatnených nárokoch žalobcu rozhoduje služobný úrad, ktorý vypláca náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, respektíve príslušný útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR a to v samostatnom konaní. V ňom správny orgán postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.). Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je preskúmateľné súdom vrámci správneho súdnictva. Za daného stavu nie je daná právomoc všeobecného súdu rozhodovať o týchto nárokoch žalobcu v civilnom procese. Právomoc súdu v predmetnej veci bude daná až po tom, čo po vydaní právoplatného rozhodnutia príslušným správnym orgánom sa toto stane predmetom preskúmavania vrámci správneho súdnictva. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi na jeho žiadosť o priznanie nároku na náhradu spoločenského uplatnenia na základe nového lekárskeho posudku ako aj na jeho návrh na uzavretie dohody o zvýšení náhrady vždy odpovedal kladne s tým, že ho upovedomil o skutočnosti, že o jeho nárokoch bude rozhodované postupne, nakoľko sa rozhoduje o jeho viacerých čiastkových nárokoch. V prípade priznania nároku vyplývajúceho z lekárskeho posudku vypracovaného P.. T. I., ktorý bol žalovanému doručený 01.08.2016, kde žalobca zároveň požiadal aj o uzavretie dohody o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolo potrebné najprv vykonať kontrolu bodového ohodnotenia, ku ktorému však bolo nutné doplniť listinné dôkazy. Žalovaný však bez ohľadu na túto skutočnosť už 12.09.2016 podal žalobu na súd, ktorou si uplatňuje priznanie žiadaného nároku cestou súdu a to napriek skutočnosti, že na úspešné uplatnenie si tohto práva je potrebné uplynutie trojmesačnej lehoty odo dňa podania návrhu na uzavretie takejto dohody. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal za to, že nie je daná právomoc súdu rozhodovať o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo existuje iný orgán, ktorý je o danej otázke oprávnený rozhodovať a v ďalšej časti (v časti zvýšenia náhrady) nároku žalobcu nie je naplnená materiálna podmienka na úspešné uplatnenie žaloby na súde z dôvodu neuplynutia trojmesačnej lehoty stanovenej zákonom, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %, avšak v danom prípade nebolo doposiaľ rozhodnuté o základe, teda o výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, od ktorej by sa odvíjalo zvýšenie náhrady zo strany súdu. Žalobca zbytočne vytvára súdny spor, nakoľko zo strany žalovaného je snaha o vybavenie všetkých nárokov žalobcu, o čom bol žalobca vždy upovedomený, avšak proces priznania jednotlivých nárokov je časovo a administratívne náročný a sám žalobca ho svojim konaním zbytočne predlžuje, nakoľko Krajské riaditeľstvo PZ v Prešov ako orgán oprávnený rozhodovať o priznaní nároku žalobcu rozhodol na základe žaloby podanej žalobcom na súd o prerušení konania vo veci priznania ďalšej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, nakoľko správny orgán má za to, že na okresnom súde prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka bez rozhodnutia ktorej nie je možné pokračovať v konaní pred správnym orgánom. Pokiaľ ide o priznanie úroku z omeškania, žalovaný uviedol, že v čase podania žaloby bol ešte v trojmesačnej lehote na poskytnutie plnenia, zároveň žalobca podal žalobu 12.09.2016, teda ešte pred vznikom omeškania a pred dňom, od ktorého žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie úrokov z omeškania. Poukázal na fakt, že zo strany správneho orgánu oprávneného konať o jeho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo k predĺženiu lehoty na rozhodnutie do 31.12.2016, teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojich povinností. Vzhľadom na skutočnosť, že správne konanie bolo rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 08.11.2016 prerušené, žalovaný sa splnením svojich povinností nedostal do omeškania a preto žalobca nemá nárok na priznanie úroku z omeškania.
8. Žalobca v podaní zo dňa 19.07.2018 vzhľadom na názor a vyjadrenú ochotu žalovaného vysporiadať nároky žalobcu, ako aj v záujme rýchlejšieho dosiahnutia spravodlivého odškodnenia žalobcu, navrhol, aby súd konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 66 225 eur spolu s príslušenstvom zastavil a aby vec po právoplatnosti uznesenia postúpil Krajskému riaditeľstvu PZ v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Následne po tom, čo Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodne o tomto nároku žalobcu, okresný súd bude môcť následne konať o nároku žalobcu
na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko súd má nepochybne právomoc o tomto nároku rozhodnúť a žalovaný doteraz v prípade tohto mimoriadneho zvýšenia právomoc súdu ani nespochybňoval.
9. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ktoré im boli doručené a ktoré nimi neboli spochybnené, ako aj výsluchom žalobcu a svedkyne - manželky žalobcu, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca dňa XX.XX.XXXX utrpel úraz počas výkonu služobného výcviku zameraného na činnosť vo výške a nad voľnou hĺbkou za pomoci vrtuľníka počas nácviku evakuácie v podvese na statickom lane. Žalovaný nespochybňoval, že ide o pracovný úraz a že je za tento pracovný úraz zodpovedný.
11. Ministerstvo vnútra SR, lekárska komisia v Košiciach, rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: X.-E.-XXX-XXX/XXXX-F.-O. určila žalobcovi v súlade s § 223 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby s ustanovením zdravotnej klasifikácie „D-nespôsobilý“ na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 48/2001, podľa ktorého sa určuje zdravotná klasifikácia policajta v prieskumnom konaní. Lekárska komisia zároveň určila, že poškodenie zdravia žalobcu je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo spĺňa podmienky ustanovené v § 174 zák. č. 73/1998 Z.z.
12. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. XX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcii referent jednotky zvláštnych činností a policajných akcií pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Prešove služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Služobný pomer skončil dňom XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia vyplýva, že menovaný podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore.
13. Ministerstvo vnútra SR sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. p. X.-E.-XX.XXX-X/XXXX-Q. priznalo žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok E. XX.XX.XXXX vo výške 640,83 eura mesačne. Rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX bol invalidný výsluhový dôchodok žalobcu zvýšený na sumu 645,43 eura mesačne.
14. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: O.-F.-Q.-XX-XXX/XXXX- F. priznalo žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 9 821 eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 96 439 eur, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 1 996,85 eura a jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške 40 820 eur. Z predmetného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že bola zistená zodpovednosť služobného úradu škodovou komisiou na odbore poriadkovej polície KRPZ v Prešove v rozsahu 100 % z dôvodu, že neboli zistené liberačné dôvody na zbavenie sa zodpovednosti celkom alebo čiastočne, kde podľa záveru škodovej komisie poškodenie na zdraví je nezavinené zo strany poškodeného policajta. Poškodený dňa 12.02.2015 pri dokumentovaní služobného úradu predložil 2 lekárske posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracované P.. B. X., F.. dňa 16.01.2015 a P.. U. W., P. dňa XX.XX.XXXX o bodovom ohodnotení bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia. P.. B. X., F.., angiológ, v lekárskom posudku zo dňa XX.XX.XXXX stanovila poškodenému pri sťažení spoločenského uplatnenia diagnózu pod č. 427 - stav po hlbokej žilovej trombóze (imobilizačná) s výškou 150 bodov. P.. U. W., P., primár oddelenia úrazovej chirurgie, v lekárskom posudku zo dňa XX.XX.XXXX stanovil poškodenému pri hodnotení bolestného diagnózu pod č. 226 - krvácanie do mozgu s výškou 340 bodov vrátane zvýšenia pre bronchitídu a flebotrombózu o 170 bodov, spolu na 510 bodov, ako aj diagnózu pod č. 108a - poranenie medzistavcovej platničky L3 - L4, L4 - L5 a L5 - S1 s fisurou anulus fibr. s kompresiou koreňov, Sciwora syndróm s výškou 100 bodov, teda na bolestnom s celkovou výškou 610 bodov. P.. U. W., P., v uvedenom lekárskom posudku stanovil bodové ohodnotenie aj u sťaženia spoločenského uplatnenia, kde určil pod položkou č. 306 diagnózu - poúrazová paraplégia s výškou 2 470 bodov zvýšenú podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. pre vek poškodeného o ďalších 2470 bodov na súhrnných 4940 bodov, ako aj diagnózu pod č. 305 - poúrazová paréza horných končatín s výškou 900 bodov, diagnózu pod č. 314 - nedomykavosť ritných zvieračov s výškou 900 bodov a diagnózu pod č. 316c - porucha močenia s výškou 300 bodov, teda ohodnotil ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia
na celkových 7040 bodov. Uvádzané lekárske posudky zo dňa 16.01.2015 a 12.02.2015, ktorými bolo určené bodové ohodnotenie bolestného v celkovej výške 610 bodov a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 7190 bodov, boli dňa 12.02.2015 predložené na kontrolu bodového ohodnotenia posudkovému lekárovi, odboru zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR, vysunuté pracovisko v Košiciach. Posudkový lekár v odpovedi zo dňa 30.03.2015 po preskúmaní zaslaných materiálov konštatoval, že posudok P.. U. W., P. a posudok P.. B. X., F.. o hodnotení poškodenia zdravia poškodeného je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. Hodnotenie bolestného pod položkou č. 226 zodpovedá 340 bodom so zvýšením o 1 o ďalších 170 bodov na 510 bodov a pod položkou č. 108a zodpovedá 100 bodom, teda u hodnotenia bolestného súhlasil s celkovou výškou 610 bodov. Náhrada za bolesť tak predstavuje sumu 9 821 eur. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudkový lekár neuznal položky č. 314 a č.316c, lebo sú zahrnuté v položke č. 306, teda súhlasil s celkovou výškou bodov 5990 bodov. Vychádzajúc z určenej sumy za 1 bod (16,10 eura) a z bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia 5990 bodov uznaného posudkovým lekárom, výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodeného predstavuje sumu 96 439 eur.
15. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného P.. U. W., P. vyplýva, že lekár ohodnotil položku č. 306 - poúrazová paraplégia na 2470 bodov, ktoré zvýšil na dvojnásobok vzhľadom na vek, položku č. 305 - poúrazová paréza horných končatín na 900 bodov, položka č. 314 - nedomykavosť ritných zvieračov na 900 bodov a položku č. 316c
- porucha močenia na 300 bodov, celkový počet bodov 7040. Z hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaného P.. B. X., F.., angiológom, zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že lekárka ohodnotila položku č. 427 - stav po hlbokej žilovej trombóze (imobilizačná) na 150 bodov.
16. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že P.. T. I., psychiater a sexuológ, ohodnotila položky č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií na 900 bodov, ktoré zvýšila o 50 %, spolu na 1350 bodov z dôvodu, že poškodený je výrazným obmedzením mobility spoločensky, ľudsky a psychicky hendikepovaný, možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, sú výrazne znížené, ďalej položku č. 320b - strata oboch semenníkov (alebo jedného semenníka pri kryptorchizme druhého semenníka do 45 rokov) na 1200 bodov, ktorú zvýšila o 100 % na 2400 bodov s tým, že položka č. 320b1 je použitá per analogiam, pretože v zákone nie je samostatná položka ohodnocujúca sexuálne disfunkcie, celkový počet bodov stanovený na 3750.
17. Listom zo dňa 27.07.2016 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví pri služobnom úraze na Krajskom riaditeľstve PZ v Prešove. Zároveň predložil návrh dohody o vyrovnaní za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom požadoval náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle lekárskeho posudku P.. T. I. vo výške 66 225 eur (17,66 eura x 3750 bodov), ako aj 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo sumy 96 439 eur, ktorá mu bola priznaná a taktiež zo sumy 66 225 eur, spolu 81 332 eur. 18. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove listom zo dňa 09.08.2016 upovedomilo žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie a zároveň sa vyjadrilo k návrhu dohody. Žalobca bol informovaný, že písomnosť právneho zástupcu JUDr. Milana Szöllössyho zo dňa 27.07.2016 doručená dňa 01.08.2016, je vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotenej výškou 3750 bodov podľa priloženého nového lekárskeho posudku pokladaná za novú žiadosť poškodeného o priznanie tejto dávky úrazového zabezpečenia, kde dňom 01.08.2016 k rozhodnutiu o danej konkrétnej náhrade začalo konanie podľa zák. č. 328/2002 Z.z. V prípade daného nového lekárskeho posudku bude nutné, aby posúdenie a kontrolu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pre rozhodnutie o tejto dávke vykonal posudkový lekár Ministerstva vnútra SR, ktorý posúdi jeho súlad so zákonom č. 437/2004 Z.z. Podľa názoru prvostupňového orgánu až na základe jeho súhlasného stanoviska bude možné poškodenému priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s týmto novým lekárskym posudkom. Vzhľadom k tomu, že kompletný originál spisového materiálu predchádzajúcich konaní o priznanie dávok úrazového zabezpečenia poškodenému vedený od XX.XX.XXXX pod sp. zn.: O.-F.-Q.-XX/XXXX-F. sa v súčasnosti nachádza na pôde odvolacieho orgánu (obsahuje aj predchádzajúce lekárske posudky a lekárske správy) a prvostupňový orgán nedisponuje kópiou spisového materiálu, ako aj z dôvodu, že v súčasnosti ešte nie je ukončené konanie o priznanie predchádzajúcej dávky úrazového zabezpečenia - náhrady za účelne vynaložené náklady spojené s
liečením s prihliadnutím na lehoty odvolacieho konania, úkon následného zabezpečenia posúdenia a kontroly nového lekárskeho posudku posudkovým lekárom Ministerstva vnútra SR a prípadné vykonanie ďalších úkonov prvostupňový správny orgán riaditeľ KRPZ v Prešove vedomý si toho, že v lehote do 60 dní od prijatia novej žiadosti poškodeného nebude môcť pre nedostatok podkladov rozhodnúť o novej žiadanej dávke úrazového zabezpečenia - sťažení spoločenského uplatnenia ohodnoteného výškou 3750 bodov, požiadal odvolací orgán dňa 03.08.2016 o primerané predĺženie lehoty na konanie a rozhodnutie vo veci. Dňa XX.XX.XXXX odvolací orgán prezident PZ pod č. p.: F.-O.-XXX-XXX/XXXX súhlasil s predĺžením lehoty na vydanie rozhodnutia o novej žiadosti poškodeného na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotené podľa lekárskeho posudku P.. T. I. zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 3750 bodov na dobu do 31.12.2016. Žalobca bol upovedomený o tom, že predĺženie lehoty do 31.12.2016 pri tejto dávke úrazového zabezpečenia neznamená, že až v danom čase bude o sťažení spoločenského uplatnenia správnym orgánom rozhodnuté. Po tom, čo bude správnemu orgánu vrátený spisový materiál po ukončení odvolacieho konania, bude posudkový lekár Ministerstva vnútra SR požiadaný o kontrolu vystaveného lekárskeho posudku k sťaženiu spoločenského uplatnenia P.. T. I. zo dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému budú predložené aj predchádzajúce lekárske správy a lekárske posudky k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Na základe vyjadrenia posudkového lekára Ministerstva vnútra SR bude v konaní rozhodnuté o sťažení spoločenského uplatnenia. Žalobca bol zároveň za účelom posúdenia oprávnenosti priznania tejto dávky úrazového zabezpečenia dopredu požiadaný o predloženie kópií zdravotnej dokumentácie - lekárskych správ, záznamov z vyšetrení, ktoré sa vzťahujú k novo vydanému lekárskemu posudku P.. T. I., ktorá bude spolu so spisovým materiálom predložená posudkovému lekárovi Ministerstva vnútra SR. Pokiaľ ide o návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní, možnosť uzatvorenia takejto dohody v navrhovanom zvýšení 81 332 eur, teda zvýšení o 50 % ako prípade hodného osobitného zreteľa z vypočítaného základu 162 664 eur, pripadne do úvahy až potom, čo bude rozhodnuté o základnom priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia. Doposiaľ bolo rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX právoplatne rozhodnuté o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 96 439 eur ako čiastočnom základnom sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého je možné vypočítať prípadné zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia. O čiastočnom základe sumy sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 66 225 eur pre výpočet zvýšenia o 50 % však musí byť právoplatne rozhodnuté.
19. Ministerstvo vnútra SR, prezídium PZ, kancelária prezidenta PZ listom zo dňa 05.08.2016 vyslovilo súhlas s predĺžením lehoty v správnom konaní vo veci konania o priznanie ďalšej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi a to do 31.12.2016.
20. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove listom zo dňa 13.10.2016 požiadalo posudkového lekára MUDr. Evu Poradovú, Ministerstvo vnútra SR sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad odbor zdravotníctva, o kontrolu lekárskeho posudku MUDr. Danice Caisovej zo dňa 22.07.2016.
21. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodnutím zo dňa 08.11.2016 č. p.: KRPZ-PO- VO2-36-086/2015-PR prerušilo konanie do doby právoplatného ukončenia konania o predbežnej otázke. V odôvodnení správny orgán uviedol, že na Okresnom súde Prešov je žiadané priznanie náhrady škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z rovnakých dôvodov a na rovnakom základe (lekársky posudok MUDr. Danice Caisovej), aké prezentoval žalobca v liste zo dňa 22.07.2016 (pravdepodobne mal na mysli list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.07.2016 - poznámka súdu), preto je nútený prvostupňový orgán vydať rozhodnutie o prerušení konania, pretože podľa jeho názoru nemôže v konaní ďalej pokračovať a rozhodovať o nároku poškodeného, ktorý si zároveň uplatňuje v rovnakej výške aj v súdnom konaní. Konanie je prerušené z dôvodu podania súdnej žaloby zo strany poškodeného, čo prvostupňový orgán pokladá za prekážku v konaní vo forme konania o predbežnej otázke na inom orgáne, pretože bez výsledku súdneho konania nebude možné vo veci riadne a zákonne rozhodnúť.
22. Posudkový lekár Ministerstva vnútra SR MUDr. Eva Poradová listom zo dňa 05.12.2016 odpovedala, že po preskúmaní zaslaných materiálov konštatovala, že posudok MUDr. Danice Caisovej o hodnotení poškodenia zdravia žalobcu je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. pod položkou č. 225 vo výške 900 bodov + zvýšenie o 50 % na 450 bodov = 1350 bodov a pod položkou č. 320b vo výške 1200 bodov + zvýšenie o 100 % = 2400 bodov, spolu 3750 bodov.
23. Listom zo dňa 22.03.2019 Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove oznámilo žalobcovi, že vo veci priznania dávky úrazového zabezpečenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 66 225 eur na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 22.07.2016 MUDr. Danicou Caisovou správny orgán pokračuje v konaní podľa § 29 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. v spojení s § 81 ods. 1 písm. a) a § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. Žalobca bol zároveň vyzvaný na vyplnenie priloženého vzoru žiadosti o dávku úrazového zabezpečenia a jej zaslanie obratom na adresu správneho orgánu.
24. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodnutím zo dňa 15.04.2019 č. p.: O.-F.-Q.-XX-XXX/XXXX- F. priznalo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 60 375 eur a nepriznalo zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v poškodeným uplatnenej výške 33 112,50 eura a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v poškodeným uplatnenej výške 48 219,50 eura a zároveň nepriznalo poškodeným uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 66 225 eur od 28.10.2016 ku dňu vyplatenia. Správny orgán uviedol, že počas doby prerušenia konania o priznanie dávky úrazového zabezpečenia - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola prvostupňovému správnemu orgánu na KR PZ v Prešove dňa 07.12.2018 doručená písomná odpoveď posudkového lekára odboru zdravotníctva zo dňa 18.08.2017, v ktorej posudkový lekár po preskúmaní zaslaných materiálov konštatoval, že posudok P.. T. I. o hodnotení poškodenia zdravia žalobcu je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. pod položkou č. 255 vo výške 900 bodov so zvýšením o 50 % (450 bodov) = 1350 bodov, ako aj pod položkou č. 320b vo výške 1200 bodov so zvýšením o 100 % (1200 bodov) = 2400 bodov, čím súhlasil s vystaveným bodovým ohodnotením podľa predmetného lekárskeho posudku v celkovej výške 3750 bodov. Správny orgán vychádzajúc z určenej sumy za 1 bod (16,10 eura pre rok 2013, kedy došlo k služobnému úrazu, ku ktorému sa vzťahuje aj sťaženie spoločenského uplatnenia) a z bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného P.. T. I. ako aj odsúhlaseného posudkovým lekárom (3750 bodov) priznal odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 60 375 eur (16,10 eura x 3750). Správny orgán konštatoval, že predmetom tohto konania však nie je posudzovanie a rozhodovania o ďalšom nároku poškodeného a to zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % vo vypočítanej celkovej výške 81 332 eur a ani o úrokoch z omeškania tak, ako si uplatňuje poškodený v žiadosti. Preto uvedené nároky poškodenému neboli priznané. Vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia správny orgán poukázal na to, že je zrejmé z ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., že poškodený žiada správny orgán o niečo, o čom má rozhodovať súd. Ďalej uviedol, že prípadná dohoda o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorej predmetom má byť dohoda o sťažení spoločenského uplatnenia môže byť uzatvorená medzi poskytovateľom náhrady a poškodeným a nie medzi správnym orgánom a poškodeným. Poskytovateľom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je Ministerstvo vnútra SR a nie správny orgán. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, správny orgán zdôraznil, že v správnom konaní o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré prerušil právoplatne dňa 14.11.2016 pri lehote, ktorá mu bola predĺžená do 31.12.2016 (47 dní pred uplynutím lehoty) a v ktorom pokračoval zaslaním upovedomenia dňa 22.03.2019, sa nedostal do žiadneho omeškania s plnením dlhu. Poukázal tiež na to, že žiadosť poškodeného nijako nezamietol, resp. aj konanie neukončil bez priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, alebo ho neukončil jej nepriznaním.
25. Žalobca bol poučený o tom, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať písomné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia u riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. Podanie odvolania nemá odkladný účinok. Právoplatné rozhodnutie (po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku) je preskúmateľné súdom. Zo zhodných tvrdení procesných strán vyplýva, že proti predmetnému rozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2019.
26. Žalobca podaním zo dňa 26.06.2019 vzal žalobu o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 60 375 eur späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Naďalej sa domáha zaplatenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5 850 eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66 225 eur od 28.10.2016 do 13.06.2019, ktorý predstavuje sumu 7 923,18 eur, ako aj zaplatenia 5 % úroku z omeškania zo sumy 5 850 eur od 28.10.2016 do zaplatenia a zvýšenia náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 81 332 eur.
27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.07.2019 žiadal, aby súd prvej inštancie žalobu v časti sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5 850 eur zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie žalovaného v civilnom konaní. Vo vzťahu
k otázke bodového ohodnotenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/19/2011 zo dňa 25.10.2012, z ktorého vyplýva, že momentom vzniku nároku na náhradu škody je okamih, kedy k poškodeniu zdravia došlo. Zároveň namietal priznanie úroku z omeškania, lebo žalovaný sa nedostal do omeškania. Listom zo dňa 09.08.2016 bol žalobca upovedomený o predĺžení lehoty správneho konania do 31.12.2016. Nakoľko prebiehalo správne konanie, nemohol sa dostať do omeškania, keďže rozhodnutie KR PZ v Prešove o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 15.04.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2019 a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle predmetného rozhodnutia bola žalobcovi vyplatená do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný ďalej namietal aj priznanie 50 % zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo 50 % zvýšenie náhrady v tomto prípade nie je primerané. Žalobca doposiaľ nepreukázal, že jeho poškodenie zdravia a dopady sťažujúce možnosti uspokojovania jeho životných potrieb a jeho spoločenského uplatnenia predstavujú závažný prípad, v ktorom základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je dostatočným odškodnením. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.
28. Žalovaný vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby poukázal na to, že pokiaľ žalobca namietal, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola priznaná v nižšom počte bodov ako mu patrí, za súčasného nesprávneho použitia hodnoty bodu mal možnosť v zmysle poučenia voči rozhodnutiu žalovaného podať odvolanie v lehote 15 dní a uvedené skutočnosti uviesť ako odvolacie dôvody, čo však žalobca neurobil.
29. Žalobca vo výpovedi uviedol, že pred úrazom sa venoval športu na amatérskej úrovni, v rámci zamestnania sa potreboval udržiavať v určitej nadštandardnej kondícii. Hral futbal, plával, behal, kondične posilňoval, robil kulturistiku a aktivity ohľadom silových záležitostí, silový trojboj na amatérskej úrovni. Ohľadne voľnočasových aktivít mal svoje záľuby, bavila ho práca s drevom, mal stolársku dielňu asi 15 rokov, ktorú po úraze musel zrušiť. Kým bol ešte zdravý, postavil vlastnoručne rodinný dom, komplet exteriér, interiér, záhrada, okrasné záhradky, ploty, pomáhal aj svojim známym, kamarátom. V rámci zamestnania sa musel udržiavať vo fyzickej kondícii, neskôr v roku 2008 nastúpil k pohotovostnej motorizovanej jednotke a v roku 2010 nastúpil ku kukláčom, čo bol jeho cieľ. Aktívne tam pôsobil až do úrazu v roku 2013, musel absolvovať fyzické a psychologické previerky. Robil tiež v zime zimné športy ako hokej, lyžovanie, biatlon, bežky, biela stopa. Robil aj atletiku. V súčasnosti rehabilituje, 5x absolvoval rehabilitačnú liečbu v Kováčovej, 2x bol na vlastné náklady na rehabilitačnej liečbe v Maďarsku, 80x bol v hyperbarickej komore, rehabilitácie v Prešove. Doma má posilňovňu, posilňuje, čo mu zdravotný stav dovoľuje. Plánoval a mal kontakty na paralympijský výbor, len sa mu v roku 2015 skomplikoval zdravotný stav ohľadom chronického zápalu a infekcie horných dýchacích ciest, ktoré lieči doteraz, takže to musel prerušiť. Skúšal to, lenže sa mu stále zdravotný stav zhoršoval, vyvrcholilo to čiernym kašľom a zápalom pľúc v roku 2016. Pred úrazom žil spoločenským životom, keďže je manžel a otec rodiny. Keď sa mu stal úraz, mal ešte malé deti (8r., 6r.). So synom chodieval na futbal a keď sa mu stal úraz, syn prestal chodiť na tréningy. Teraz sa k futbalu vrátil, ale vo veku šiestich rokoch nechcel chodiť na futbal, keďže otec s ním nemôže ísť, ani on nechcel. Dcéra taktiež nechcela chodiť plávať, keď bola ešte malá. Zúčastňoval sa spoločenského života v rámci rodinných aktivít, rodinných osláv. Keď boli na dedine nejaké podujatia, s manželkou sa aktívne zúčastňoval. Teraz môže ísť tam, kde sa dostane s vozíkom, má upravené WC pre zdravotne postihnutých. Za šesť rokov boli pozvaní na osem svadieb a on sa zúčastnil len jednej, aj to tam bol len do 20:00 hod., keďže to nevydržal. Väčšinou tieto aktivity na 95 % všetko absolvuje manželka, čo sa týka detí aj jeho. Syn chodí na rybačky a on bol s ním asi len 2- krát. Niekedy má také dni, že ráno je v pohode a inokedy keď “nemá potrebu“, tak má pokazený celý deň. Tento stav ho väčšinou drží doma. Keď niekde ide, tak všetko plánuje. Pred nehodou bolo jeho koníčkom práca s drevom, kulturistika, bicyklovanie, zbieranie húb. V súčasnosti keď mu to zdravotný stav dovolí, pocvičí v posilňovni. Musí cvičiť, lebo keby dva dni necvičil, tak je v takom stave, že ho môžu prenášať. Väčšinou sleduje televíziu, sedí, leží. Potrebuje pomoc od inej osoby. Všetko ohľadne domácnosti robí manželka a pomáhajú jej deti. Nevie si predstaviť, aby žil sám. Jedlo si vezme, nakŕmi sa sám. Keď ide na toaletu, potrebuje pomoc. Nie je šanca, aby bol aktívny v manželskom a rodinnom živote. Kontakty udržiava iba so zopár ľuďmi, ktorých spoznal v Kováčovej. Je limitovaný svojim stavom. Pred úrazom bol rázny, najprv si rozmyslel a až potom konal a aktívny v každej oblasti. Po úraze sa mu zmenila povaha, vybuchne je dosť často podráždený. Pred úrazom sa psychicky neliečil, nemohol by robiť ani rádového policajta. Mali pravidelné psychotesty. Kvôli intímnemu životu mali s manželkou nie jednu krízu, jednoducho dva mesiace po úraze objednal penis na opasku a takto to skúšali. Potom neskôr cez urológa a známych skúšal voľnodostupné lieky a teraz podstupuje liečbu. Sexuálny život prežíva tak, keď
vidí na manželke, žeby bola spokojná, ale fyzicky ho nedokáže precítiť a prežiť. Nefunguje to tak, ako by to malo fungovať. Oblečenie mu pripraví manželka a on sa oblečie. Ráno je schopný obliecť sa sám. Po úraze dom prispôsobili tak, že mu spravili betónovú rampu do domu, kúpeľňu tiež prispôsobili, ale nie je to také, aby mohol sám fungovať na dlhšie. Variť nemôže, kuchynskú linku nemá prispôsobenú. Pri varení sú určité procesy, ktoré nezvládne. Čo sa týka varenia, má to zariadené tak, že stále niekto príde a pomôže mu. O hygienu sa vie sám postarať, ale podľa toho, aký má deň, ale pomoc aj tak potrebuje. Organizmus má nastavený tak, že na toaletu potrebuje ísť každé dve hodiny. Deti aktuálne väčšinou trávia čas s manželkou. Chodia 1 krát mesačne v nedeľu na raňajky do McDonaldu. Doma s nimi trávi čas na dvore, hádže a kotúľa im loptu, dohliadne na syna pri kosení, záhradníckych prácach, domácich prácach. Jeho mesačný príjem teraz a pred nehodou sa porovnať nedá.
30. Manželka žalobcu vo výpovedi uviedla, že s manželom pred úrazom žili spolu 10 rokov. Jej manžel pred úrazom hrával futbal, plával, behal, všetko čo sa týka športu. Pred úrazom chodievali do spoločnosti, do prírody, medzi ľudí, medzi kamarátov. Teraz nechodia nikde, väčšinou sú doma. Manžel sa v spoločnosti cíti zle, väčšinou ide s deťmi len ona a manžel ostáva doma. Pred úrazom sa manžel venoval deťom stále. Majú hyperaktívneho syna, ktorý chce robiť všetko, po ihrisku, po lese, rybačky... Ona mala na starosti domácnosť a on bol s nimi stále. Teraz nechodia nikde. Chodí len ona so synom, aj s dcérou. Keď boli deti malé, bolo to ťažké im to vysvetliť, teraz sú už starší, chápu to už. Manželský život sa im úplne otočil, to sa nedá ani povedať, je to veľmi ťažké a citlivé. Po úraze je manžel viac podráždený, má svoje dni, je ťažko sa ozvať, radšej sa neozývajú. Manžel dokáže sám uvariť čaj, kávu. Väčšinou všetko robí ona čo sa týka domácnosti aj vonku okolo domu. Ráno sa dokáže umyť sám, hygienu večer robí ona. S obliekaním mu pomáha, vrch si oblečie sám, ale čo sa týka spodku, to musí ona. Sám by nevedel žiť, musí mať stále pomoc pri sebe. Psychicky sa nelieči, ale chodí ku psychologičke a sexuologičke.
31. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
32. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov (zákona č. 437/2004 Z.z.).
Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.
Podľa § 79 zákona č. 328/2002 Z.z., sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov riadi a kontroluje ministerstvo.
Podľa § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.
Podľa § 83 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z., na žiadosť sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi poskytuje aj dávky úrazového zabezpečenia.
Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je povinný rozhodnúť vo veciach uvedených v § 83 ods. 1 do 90 dní od začatia konania. Ak vzhľadom na povahu veci útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nemôže rozhodnúť v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť vedúci útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo riaditeľ Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Predĺženie lehoty s uvedením dôvodov útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oznamuje účastníkom konania.
Podľa § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., proti rozhodnutiu orgánov uvedených v § 80 až 82 o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 možno podať písomné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
33. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.
34. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
35. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 27.06.2019 vzal žalobu o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 60 375 eur späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný nevyjadril nesúhlas s čiastočným zastavením konania, preto súd konanie v tejto časti zastavil.
36. V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5 850 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66 225 eur od 28.10.2016 do 13.06.2019, ktorý predstavuje sumu 7 923,18 eur, ako aj zaplatenia 5 % úroku z omeškania zo sumy 5 850 eur od 28.10.2016 do zaplatenia a zvýšenia náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 81 332 eur, žalobca trval na podanej žalobe.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
37. V prvom rade súd skúmal otázku právomoci na rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade právomoc súdu rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je daná, lebo v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov je daná právomoc správneho orgánu - riaditeľa príslušného krajského riaditeľstva Policajného zboru (§ 81 ods. 1 písm. a) v spojení s § 83 ods. 2 písm. f), § 84 ods. 1, 2, zákona č. 328/2002 Z.z.). Je nesporné, že v danej veci o nároku žalobcu na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia správny orgán rozhodol a to dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č. p.: O. - F. - Q.-XX-XXX/XXXX -F., ktorým priznal žalobcovi okrem iného náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 96 439 eur a rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: O. - F. - Q.- XX- XXX/XXXX - F. priznal žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 60 375 eur. Voči predmetnému rozhodnutiu zo dňa XX.XX.XXXX žalobca odvolanie nepodal a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2019. Žalobca nevyužil zákonné oprávnenie a nedomáhal sa cestou odvolania nápravy rozhodnutia, s ktorým nesúhlasí. Naopak, trvá na tom, aby o jeho nároku (zvyšku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane úrokov z omeškania) rozhodol súd v civilnom konaní.
38. Súd poukazuje na to, že právomoc súdu je daná aj vtedy, ak neexistuje iný orgán, ktorý by o nároku žalobcu bol oprávnený a povinný rozhodnúť (v súlade s princípom zákazu denegatio justitiae). V tomto prípade však týmto orgánom je riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru, ktorý vo veci aj právoplatne rozhodol. Keďže právomoc na rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí súdu, súd konanie čo do zvyšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov je lex specialis upravujúci sociálne zabezpečenie policajtov, pričom zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje spôsob poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 22 zákona č. 328/2002 Z.z.). Vzhľadom k tomu, že vec žalobcu ohľadom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúca z lekárskeho posudku P.. T. I. zo dňa XX.XX.XXXX je na správnom orgáne právoplatne skončená (po tom ako žalobca nevyužil svoje oprávnenie a odvolanie nepodal), neexistuje orgán, ktorý by o tomto nároku mal rozhodnúť, preto súd nepostúpil vec príslušnému správnemu orgánu. Vzhľadom k tomu, že súd nemal právomoc rozhodnúť o základe nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, nemal právomoc rozhodnúť ani o úrokoch z omeškania. Nedostatok právomoci patrí medzi neodstrániteľné prekážky v konaní, na ktoré súd prihliada z úradnej moci.
39. Na záver súd dodáva, že v rámci civilného súdnictva nie je možné naprávať prípadné pochybenia za situácie, ak vec patrí do právomoci správnych orgánov. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. (§ 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok).
Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
40. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX utrpel pracovný úraz a rozhodnutím Lekárskej komisie zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: X.-E.-XXX-XXX/XXXX-F.-O. bol uznaný za nespôsobilého na ďalší výkon štátnej služby policajta. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. XX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcii referent jednotky zvláštnych činností a policajných akcií pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Prešove služobného úradu Ministerstva vnútra SR k XX.XX.XXXX. Dôvodom prepustenia bolo, že žalobca stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore. Ministerstvo vnútra SR sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. p. X.-E.-XX.XXX-X/XXXX-Q. priznalo žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: O.-F.-Q.-XX-XXX/XXXX-F. priznalo žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 96 439 eur (16,10 eura x 5990 bodov). P.. T. I., psychiater a sexuológ, v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu pri položke č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií na 900 bodov, ktoré zvýšila o 50 %, spolu na 1350 bodov z dôvodu, že poškodený je výrazným obmedzením mobility spoločensky, ľudsky a psychicky hendikepovaný, možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, sú výrazne znížené a pri položke č. 320b - strata oboch semenníkov (alebo jedného semenníka pri kryptorchizme druhého semenníka do 45 rokov) na 1200 bodov, ktorú zvýšila o 100 % na 2400 bodov s tým, že položka č. 320b1 je použitá per analogiam, pretože v zákone nie je samostatná položka ohodnocujúca sexuálne disfunkcie. Celkovo stanovila počet bodov pri sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu na 3750. Posudkový lekár Ministerstva vnútra SR P.. B. F. listom zo dňa XX.XX.XXXX odpovedala, že po preskúmaní zaslaných materiálov konštatovala, že posudok P.. T. I. o hodnotení poškodenia zdravia žalobcu je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. pod položkou č. 255 vo výške 900 bodov + zvýšenie o 50 % na 450 bodov = 1350 bodov a pod položkou č. 320b vo výške 1200 bodov + zvýšenie o 100 % = 2400 bodov, spolu 3750 bodov. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: O.-F.-Q.-XX-XXX/XXXX-F. priznalo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 60 375 eur. Správny orgán vychádzajúc z určenej sumy za 1 bod (16,10 eura pre rok 2013, kedy došlo k služobnému úrazu, ku ktorému sa vzťahuje aj sťaženie spoločenského uplatnenia) a z bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného P.. T. I. ako aj odsúhlaseného posudkovým lekárom (3750 bodov) priznal odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 60 375 eur (16,10 eura x 3750). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
41. Právomoc súdu na rozhodnutie o nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva z ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z ust. § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého za služobný úraz policajta zodpovedá jeho služobný úrad, ktorým je Ministerstvo vnútra SR (§ 1 ods. 4 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.).
42. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 192/2015 zo dňa 23.02.2017 okrem iného uviedol, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate
predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia musí súd dbať na to, aby jeho rozhodnutie rešpektovalo princíp proporcionality, ktorý vyžaduje existenciu vzťahu primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou. 43. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ a v prípade kladného záveru rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich jednota.
44. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd zistil, že u žalobcu sú splnené predpoklady pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd k uvedenému názoru dospel porovnaním kvality života a uplatnenia sa žalobcu, ktoré existovali v čase pred úrazom a ktoré existujú v súčasnosti. Žalobca utrpel úraz v pomerne mladom veku (31 rokov). Bol uznaný za invalidného a je odkázaný na invalidný vozík. Dovtedy pracoval ako elitný policajt, musel sa udržiavať v dobrom psychickom ako aj fyzickom stave. Bol aktívnym športovcom na amatérskej úrovni, hrával futbal, plával, behal, kondične posilňoval, hrával hokej, lyžoval, bicykloval, bežkoval, robil atletiku... Voľný čas trávil spolu s manželkou a deťmi, ktorým sa aktívne venoval. Svojpomocne si postavil rodinný dom, staral sa o záhradku a záležitosti okolo domu. Mal stolársku dielňu. Po úraze nie je schopný fungovať samostatne, potrebuje pomoc pri obliekaní, pri hygiene i stravovaní. Prakticky žiadny zo športov, ktoré predtým robil, nie je schopný robiť, iba posilňuje, aby sa udržiaval v kondícií. Žalobca stratil nielen možnosť byť príslušníkom policajného zboru, ale tiež vykonávať akékoľvek iné zamestnanie, nakoľko jeho zdravotný stav mu to nedovoľuje. Uvedené má za následok nielen to, že neprispieva do rodinného rozpočtu tak ako predtým, ale v dôsledku úrazu stratil aj sociálne kontakty s kolegami, priateľmi. Doma pozerá televíziu, sedí, leží. V dôsledku postihnutia sa vo výraznej miere narušil aj jeho manželský a intímny život, zmenila sa jeho psychika, je podráždený. S manželkou mali
viacero kríz. Nemôže sa zapájať do rodinného života s manželkou a deťmi, všetka starostlivosť je na manželke.
45. V súlade s ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, t. j. prípadoch hodných osobitného zreteľa. Zákonodarca jednoznačne nedefinoval prípad hodný osobitného zreteľa kedy súd môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť. Jej posúdenie nechal na úvahe súdu zo zohľadnením každého prípadu individuálne, s prihliadnutím na individuálneho poškodeného. Podľa názoru súdu prípad žalobcu je prípadom hodným osobitného zreteľa, kedy je spravodlivé priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a to vo výške 45 % zo základného sťaženia spoločenského uplatnenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že u žalobcu ide o stav trvalý, s prognózou nezlepšovania sa. Žalobca je podstatne obmedzený v rodinnom, pracovnom, spoločenskom i intímnom živote (bližšie viď bod 29, 44 odôvodnenia). Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že priznané zvýšenie vo výške 45 % je primerané k povahe a následkom zdravotného poškodenia žalobcu, ktoré ho vo výraznej časti limituje vo všetkých oblastiach života.
46. Ďalej súd poukazuje na to, že 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje maximálne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré prichádza do úvahy pri najťažších stavoch poškodeného, keď poškodený je trvalo pripútaný na lôžko, trvalo odkázaný vo všetkých alebo väčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo vyradený z akýchkoľvek pracovných, spoločenských, voľnočasových aktivít. Maximálne zvýšenie je podľa názoru súdu vyhradené prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú takmer úplne alebo celkom zmarené. V danom prípade je žalobca síce výrazne obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach života, avšak tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pri bežných sebaobslužných činnostiach je napr. schopný sám sa obliecť (prípadne so spodnou časťou potrebuje pomoc tretej osoby), v oblasti hygieny v priebehu dňa je sebestačný, pomoc potrebuje s večernou hygienou, dokáže sa sám najesť. V porovnaní s prípadmi, kedy postihnutí sú pripútaní na lôžko, nie sú schopní vykonávať absolútne žiadny pohyb, sú plienkovaní, odkázaní na celodennú a neustálu opateru tretích osôb, sa javí priznanie 45% zvýšenia náhrady sa sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ako primerané a spravodlivé. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 45 % základného sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo právoplatne priznané rozhodnutím č. p.: O. - F. - Q.-XX- XXX/XXXX -F. zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 96 439 eur a rozhodnutím č. p.: O. - F. - Q.- XX- XXX/ XXXX - F. zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 60 375 eur. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo priznané spolu vo výške 156 814 eur, pričom 45 % z tejto sumy predstavuje 70 566,30 eura. 47. Pokiaľ ide o výšku bodového ohodnotenia (žalobca sa domáhal priznania zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia so zohľadnením hodnoty bodu 17,66 eura) súd poukazuje na to, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa priznáva zo základnej - už priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Neprináleží súdu v rámci civilného konania posudzovať vecnú správnosť správneho rozhodnutia o priznaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prihliada na rozhodnutie, kde sa riešila otázka, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci (§ 194 CSP). V civilnom konaní sa dodatočne nemôže naprávať ani prípadné pochybenie správneho orgánu pokiaľ žalobca nepodal riadny opravný prostriedok, prípadne po nadobudnutí právoplatnosti (po využití možnosti podať odvolanie) sa nedomáhal ochrany v rámci správneho súdnictva. Civilný súd nemôže nahrádzať právomoc správneho súdnictva. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
48. Na záver súd dodáva, že nevykonal dôkaz - výsluch matky žalobcu z dôvodu, že žalobca na pojednávaní (ktorého sa svedkyňa nemohla dostaviť) napokon netrval na jej výsluchu. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný nespochybnil žiadne skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom či už ohľadom jeho zdravotného stavu alebo obmedzení vyplývajúcich zo zdravotného stavu a potrebu opatery zo strany tretích osôb. Vzhľadom k tomu, že predmetom dokazovania sú sporné skutočnosti, súd výsluch svedkyne - matky žalobcu nepovažoval za potrebný a hospodárny. Žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu žalovaný nespochybňoval.
49. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v konaní o zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej výške napriek tomu, že mu nepriznal ním požadovanú sumu zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V danom prípade výška nároku závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku, ten bol daný. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa pritom vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 20/2017 zo dňa 05.05.2017). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
51. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania v zastavenej časti týkajúcej sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd poukazuje na to, že napriek tomu, že žalobca vzal žalobu o zaplatenie 60 375 eur späť pre správanie žalovaného (ktorý plnil uvedenú sumu po podaní žaloby), nemožno opomenúť, že v danom prípade nebola daná právomoc súdu na rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že žalobca je pánom sporu (dominus litis) súd akceptoval jeho návrh na čiastočné späťvzatie a konanie v tejto časti zastavil. Nedostatok právomoci patrí medzi neodstrániteľné prekážky, preto konanie aj pokiaľ ide o sumu 60 375 eur by muselo byť zastavené z dôvodu nedostatku právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Preto platí, že zastavenie konania v časti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zavinil žalobca. Súd v danom prípade mal za to, že je tu dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP a v zastavenej časti stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobca, ktorý podaním žaloby na nepríslušnom orgáne zavinil zastavenie konania nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal (§ 257 CSP). Zohľadnil pritom predmet sporu a taktiež charakter procesných strán. Žalobca je osobou postihnutou v dôsledku služobného úrazu a žalovaný je bývalým služobným úradom žalobcu, ktorý zodpovedná za služobný úraz.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).