Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-888-2012.pdf
PDF · 75.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/888/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: t. č. neexistujúcemu právnemu subjektu MK - DIAMANT SK, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 637 505, na vymoženie pohľadávky vo výške 125,04 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 2476/2012, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 44,51 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 27. 09. 2012 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 125,04 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., vydaného pobočkou Banská Bystrica, pod číslom konania 1221352813 zo dňa 18. 06. 2012.
2. Poverením č. 5601 * 093757 zo dňa 26. 10. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka.
3. Dňa 12. 11. 2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 60,98 eura.
4. Súd z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel S.r.o., vložka číslo: 10399/S má preukázané, že povinný MK - DIAMANT SK, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 637 505 bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbr/163/2015-46 zo dňa 10.04.2017, právoplatným dňa 16.05.2017 zrušený bez likvidácie a dňom 01. 09. 2017 ex offo vymazaný z obchodného registra.
5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
10. V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie NS SR č. k. 6 MCdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 4 MCdo 17/2011 zo dňa 25. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 3MCdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012), ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, zakladá to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).
12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura (§ 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017), ako si ju súdny exekútor správne uplatnil za vykonanie celkom 4 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eura (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Súdny exekútor pri vyúčtovaní trov exekúcie nepostupoval správne, keď si popri uplatnenej minimálnej paušálnej odmene v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, duplicitne vyúčtoval odmenu za ďalšie 2 úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, a to sumou 3,32 eura za každý jednotlivý úkon (spolu 6,64 eura). Táto odmena je už zahrnutá v minimálnej odmene, ktorá predstavuje garantovanú odmenu súdneho exekútora bez ohľadu na počet vykonaných úkonov. Preto mu popri minimálnej odmene 33,19 eura nepatrí aj odmena za jednotlivé vyúčtované úkony, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie odmeny za tie isté úkony exekučnej činnosti (§ 15 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky). Súdnemu exekútorovi by vznikol nárok na odmenu prevyšujúcu minimálnu odmenu len v prípade, ak by vykonal viac ako 10 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou 3,32 eura.
17. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie a to poštovného vo výške 3,90 eura v zmysle jeho špecifikácie a predloženého exekučného spisu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za 1/ telekomunikačné náhrady vo výške 0,20 euro, 2/ kopírovanie a ostatné výdavky vo výške 0,25
eura, 3/ kolky, overovanie a archiváciu vo výške 6,64 eura, nakoľko súdny exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku týchto súm ani ich vynaloženie. Pokiaľ ide o náhradu kancelárskych výdavkov za kopírovanie dokumentov, tieto sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene exekútora, nakoľko ide o výdavky za administratívne práce. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Čo sa týka archivácie, tieto trovy si súdny exekútor vyúčtoval za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, t.j. ide o tzv. budúce úkony. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny uplatnenú 20% DPH vo výške 7,42 eura.
18. Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 zaviazal na úhradu vzniknutých trov exekúcie oprávneného. Preto okresný súd rozhodol druhým výrokom tohto uznesenia tak, že oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 44,51 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.