Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoPr-6-2019.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Subarea
3CoPr/6/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcu: MUDr. N. G., nar. XX.X.XXXX, H. XX, W., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572, o uloženie povinnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 60Cpr/18/2018-12, zo dňa 2.5.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu, doručené súdu dňa 17.10.2018, predstavujúce žalobu, odmietol.
2. V odôvodnení uviedol, že podaním, doručeným súdu dňa 17.10.2018, ktoré podľa svojho obsahu predstavovalo podanie vo veci samej - žalobu, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zarátať mu odslúžené roky v bývalej ČSĽA od 1.11.1973 do 1.4.1991 v I. pracovnej kategórii a na náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti, pod následkom exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 60Cpr/18/2018-6, zo dňa 17.12.2018, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia, doplnil svoje podanie predstavujúce žalobu o riadne označenie strán sporu, uvedenie čoho sa žalobca domáha, uvedenie jasného, určitého, zrozumiteľného a vykonateľného žalobného návrhu (petitu) a uvedenie pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností. Zároveň vyzval žalobcu, aby označil dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a pripojil ich k žalobe, ak to ich povaha pripúšťa, okrem tých, ktoré bez svojej viny nemohol pripojiť. Súd prvej inštancie súčasne poučil žalobcu o odmietnutí tohto podania, ak v lehote určenej súdom predmetné podanie nedoplní alebo neopraví a pre uvedený nedostatok súd nebude môcť pokračovať v konaní. Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 20.3.2019 podanie označené ako „Doplnenie podania“, ktorým však predmetné podanie o uvedené náležitosti, napriek poučeniu súdu o tom, ako treba opravu a doplnenie vykonať, riadne nedoplnil. Na základe uvedeného súd prvej inštancie podanie žalobcu, doručené súdu dňa 17.10.2018, predstavujúce žalobu, podľa § 129 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) odmietol z dôvodu, že ani postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. nedošlo zo strany žalobcu k doplneniu žaloby o zákonom vyžadované náležitosti, konkrétne o jasný, určitý, materiálne vykonateľný žalobný návrh a pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobca tiež neoznačil dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a nepripojil ich k žalobe, ak to ich povaha pripúšťala. Absencia uvedených náležitostí žaloby predstavovala taký nedostatok, pre ktorý nebolo možné v konaní pokračovať, a preto súd prvej inštancie predmetné podanie žalobcu odmietol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vo veci sa ďalej konalo a žalobe vyhovelo. Odvolanie odôvodnil
tým, že v konaní všetko doplnil a nič nebránilo prejednaniu veci. Nebolo mu nič doručené, a preto nemal čo k žalobe doložiť, iba citáciu zákona o neplatnosti právneho úkonu. Žalovaným je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a je v jeho kompetencii, koho povinnosťou poverí, on mu to nemal právo určovať a ani nevedel koho. Záverom uviedol, že je povinnosťou súdu odstrániť a napraviť krivdy spáchané totalitným režimom.
4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
6. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
7. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p., žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
8. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
9. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p., v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
10. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p., ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
11. Na podklade podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Okrem toho preskúmal podanú žalobu a jej doplnenie v rozsahu potrebnom na zistenie splnenia formálnych a obsahových náležitostí žaloby tak, ako ich ustanovuje § 127 C.s.p. v spojení s § 132 a nasl. C.s.p., a na základe takto vykonaného prieskumu sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žaloba obsahovala vady, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať.
12. Základným predpokladom meritórneho prejedania veci je formálne spôsobilá žaloba, ktorá spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania upravené v § 127 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého musí byť z nej nepochybne zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a podpis žalobcu. V zmysle § 132 C.s.p., ktorý upravuje osobitné náležitosti žaloby, musí táto tiež obsahovať označenie strán sporu, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. K žalobe majú byť zo strany žalobcu pripojené dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré žalobca nemôže bez svojej viny pripojiť. Takto ustanovené všeobecné a osobitné náležitosti žaloby musia zo žaloby jednoznačne vyplývať, prípadne majú byť uvedené spôsobom, ktorý umožňuje súdu vyvodiť tieto náležitosti bez akýchkoľvek pochybností z textu žaloby. Pri skúmaní splnenia náležitostí žaloby pritom súd nepostupuje prísne formálne, naopak, v zmysle čl. 11 ods. 1 C.s.p. a § 124 ods. 1 C.s.p. musí hodnotiť každé podanie strany podľa jeho obsahu. Absencia niektorej z taxatívne vymedzených náležitostí žaloby, rovnako ako celková nezrozumiteľnosť či neurčitosť žaloby, má za následok vady žaloby. Nezrozumiteľnosťou podania je pritom potrebné rozumieť nedostatok podania, v dôsledku ktorého nie je nepochybne zrejmý jeho obsah napríklad pre spôsob vyjadrenia náležitostí podania, pre vnútornú rozpornosť tvrdení obsiahnutých v žalobe, uvádzanie nesúvisiacich či nepodstatných argumentov alebo pre nedostatky v žalobnom návrhu, z ktorého nie je možné nepochybne určiť, akému ohrozenému alebo porušenému právu alebo právom chráneného záujmu žalobcu má byť v súdnom konaní poskytnutá ochrana alebo nie je možné nepochybne vymedziť predmet konania (o čom má súd konať a rozhodnúť). Neurčitosťou podania je potrebné rozumieť najmä nedostatok, v dôsledku ktorého
nie je možné jednoznačne individualizovať predmet sporu, strany sporu alebo právne následky, ktorých sa žalobca podanou žalobou domáha. Ak konajúci súd zistí existenciu vád žaloby, zákon mu ukladá povinnosť pokúsiť sa v súčinnosti so stranou sporu o ich odstránenie postupom podľa § 129 C.s.p. alebo § 130 C.s.p. Ak žaloba nie je ani na základe riadnej výzvy súdu v súdom stanovenej lehote opravená alebo doplnená, prípadne ju žalobca opraví alebo doplní spôsobom, ktorým k odstráneniu vád žaloby nedôjde, a pre existenciu tejto vady nie je možné pokračovať v konaní, súd žalobu odmietne.
13. Preskúmaním žaloby z hľadiska naplnenia formálnych a obsahových náležitostí žaloby bolo potrebné konštatovať, že túto nebolo možné považovať za úplnú a zrozumiteľnú a tento nedostatok nebolo možné odstrániť ani výkladom tohto podania v súlade s § 124 ods. 1 C.s.p. V podanej žalobe absentovalo predovšetkým riadne označenie strán sporu v zmysle § 133 a nasl. C.s.p., v žalobe obsiahnuté stručné opísanie rozhodujúcich skutočností nezakladalo dostatočný podklad pre vymedzenie skutkového a právneho základu sporu, žalobca neoznačil a nepredložil dôkazy, ktorými mali byť ním prezentované (neúplné) tvrdenia preukázané, a ktoré mohli prispieť k zrozumiteľnosti podanej žaloby a zo žalobného návrhu nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností individualizovať predmet konania a na jeho podklade posúdiť aj splnenie ostatných procesných podmienok konania.
14. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď postupom podľa § 129 C.s.p. vyzval žalobcu uznesením č. k. 60Cpr/18/2018-6, zo dňa 17.12.2018, aby neúplnú, nezrozumiteľnú a neurčitú žalobu doplnil v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia žalobcovi, pričom v predmetnom uznesení riadne poučil žalobcu o prítomných nedostatkoch žaloby a spôsobe, ako treba opravu a doplnenie žaloby vykonať. Konkrétne poukázal na potrebu doplnenia označenia strán sporu (dátum narodenia žalobcu, riadne označenie názvu žalovaného a identifikačné číslo organizácie), potrebu opravy žalobného návrhu tak, aby tento bol jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, aby bolo nepochybné, ako má súd rozhodnúť vo veci samej; ďalej súd prvej inštancie poukázal na potrebu pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností a pripojenia dôkazov, ktorých povaha to pripúšťala. Predmetná výzva na opravu a doplnenie podania obsahovala aj poučenie o následkoch nedoplnenia žaloby riadne a včas.
15. Na základe vyššie označeného uznesenia súdu prvej inštancie doručil žalobca súdu podanie označené ako doplnenie podania. V tomto síce odstránil niektoré z nedostatkov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie (označenie strán sporu v súlade s § 133 a nasl. C.s.p.), avšak komplexným posúdením predmetného podania, aj v nadväznosti na predchádzajúci obsah žaloby, nebolo možné dospieť k záveru, že by predmetné podanie prispelo k odstráneniu neurčitosti a nezrozumiteľnosti žaloby, ktoré za daných okolností predstavovali vadu, ktorá bránila súdu pokračovať v konaní a zakladala tak legitímny dôvod pre rozhodnutie súdu podľa § 129 ods. 3 C.s.p. o odmietnutí žaloby.
16. Opodstatnenosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zakladala primárne skutočnosť, že žalobcovo opísanie skutkového stavu, v spojení so žalobným návrhom, nepredstavovalo dostatočný podklad pre jednoznačné vymedzenie predmetu súdneho konania. Z obsahu žaloby, doplnenej podaním zo dňa 20.3.2019, bolo možné vyvodiť, že účelom sledovaným žalobcom bolo dosiahnutie započítania odslúžených rokov odo dňa prepustenia z ČSĽA, resp. ukončenia služobného pomeru, do účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mimosúdnych rehabilitáciách“), t.j. započítania obdobia od 1.11.1973 do 1.4.1991. Nezrozumiteľným však zostalo predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré mali tento nárok žalobcu zakladať. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že bol vyhodený z ČSĽA na základe totalitného neplatného zrušeného predpisu a demagógie komunistických zločincov (z dôvodu, že žalobca neprenášal politiku strany na podriadených - nebol v strane, nemal podriadených, nemal to v pracovnej náplni, nepropagoval a nezakladal ZČSSP, rušili si členstvo, roztrhali preukazy, zneužíval demokraciu, pričom žiadna nebola, bola tvrdá totalita). Tvrdil, že komunistickí zločinci mu opakovane zamietli rehabilitáciu, proces zahrňujúci uplatnené nároky - návrat do ČSĽA, finančné odškodnenie, satisfakcie za ujmy, zápočet odslúžených rokov či povýšenie do hodnosti plukovník. Ďalej v doplnení žaloby uvádzal, že je poškodzovaný na dôchodku, keďže žalovaný odmieta mimosúdne splniť zákonom uloženú povinnosť, a preto žiadal, aby mu túto povinnosť uložil súd. Takéto opísanie rozhodujúcich okolností, ktoré vykazovalo znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a tiež neúplnosti, ktorú zdôrazňovalo nielen to, že k žalobe nebol priložený žiaden listinný dôkaz, ale navyše existencia akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho neúplné a nejasné tvrdenia žalobcu nebola žalobcom nikdy ani len deklarovaná, neumožňovalo súdu, prihliadajúc aj na relevantnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone o mimosúdnych rehabilitáciách, jednoznačne stanoviť, akého nároku sa žalobca v konaní domáhal.
17. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť žaloby bola spôsobená tiež tým, že tvrdenia uvádzané v odôvodnení žaloby bolo možné vykladať tak, že žalobca sa (po zmeškaní zákonnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 22 ods. 3 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách) na súde domáhal určenia, že dôvodom skončenia neurčitým spôsobom označeného pomeru žalobcu boli okolnosti uvedené v § 21 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách; tomu však nezodpovedal žalobný návrh, ktorý smeroval k uloženiu povinnosti žalovanému ako orgánu verejnej správy, pričom povinnosť, ktorá mala byť podľa žalobného návrhu žalovanému uložená, súvisela s výkonom právomoci orgánu verejnej správy na úseku sociálneho zabezpečenia. Žalobca vo svojich podaniach tiež opakovane tvrdil, že mu boli jeho predchádzajúce žiadosti o rehabilitáciu protiprávne zamietnuté, a preto žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi odslúžené roky započítal. Z tohto tvrdenia, ktoré opäť nebolo podložené žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami či dôkazmi, nebolo zrejmé ani to, či žalobca v čase predchádzajúcom podaniu žaloby inicioval (správne) konanie podľa príslušných ustanovení zákona o mimosúdnych rehabilitáciách alebo iných predpisov upravujúcich konanie vo veciach sociálneho zabezpečenia, a v pozitívnom prípade pred akým orgánom/organizáciou, a či sa práve v tejto súvislosti nedomáhal preskúmania zákonnosti postupu či žalobcom namietaného protiprávneho rozhodnutia ním bližšie nešpecifikovaného subjektu. Pre túto nezrozumiteľnosť, neúplnosť a neurčitosť žaloby nebolo možné náležite posúdiť nielen predmet konania, ale ani to, či bola v konaní splnená primárna procesná podmienka konania, a to právomoc (civilného) súdu na prejednanie a rozhodnutie veci; z obsahu podania žalobcu totiž prichádzalo do úvahy rozhodovanie v správnom konaní, správnom súdnom konaní, a tiež v konaní pred civilným súdom, obsah podania žalobcu však konkrétnu povahu uplatneného nároku individualizovať neumožňoval.
18. Nemožnosť vymedzenia predmetu konania a posúdenia procesných podmienok bez akýchkoľvek pochybností, v dôsledku nedostatočného a nezrozumiteľného podkladu pre definovanie skutkového a právneho základu sporu, predstavovala nedostatok, pre ktorý nebolo možné pokračovať v konaní. Keďže tento nedostatok nebol odstránený ani podaným odvolaním, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).