Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky: Q.. Q. Q., rod. F., nar. XX. Q. XXXX, bytom W. D. 5, O. O. a manžela: B. Q., nar. XX. W. XXXX, bytom Q. D. XXX, O. O., zast. JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 O. O., za účasti maloletých detí Q., B.y, nar. X. U. XXXX a F., nar. XX. X. XXXX, obe bytom W. D. 5, O. O., zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O. O., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu O. O., č.k. -103 zo dňa 20. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom č.k. -103 zo dňa 20. februára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie" alebo „napadnutý rozsudok") rozhodol nasledovne: I. Súd manželstvo navrhovateľky Q.. Q. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a manžela B. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O. O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza. II. Maloleté deti Q. B., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí Q. B., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 110,-Eur mesačne a S., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 100,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV. Otec je oprávnený stretávať sa maloletými deťmi Q. B., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX 1. Každý nepárny týždeň v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., 2. Počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1. 3. Každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty, ktorou začínajú Jarné prázdniny od 09.00 hod. do nedele, ktorou Jarné prázdniny končia do 18.00 hod. podľa termínu stanovených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1. 4. Počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatku od 09.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.

5. Každý rok počas letných prázdnin od 01. XX. od 09.00 hod. do 15.XX. do 18.00 hod., od 01. 08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1. 6. Každý nepárny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. podľa termínu stanovených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1. V. Otec je oprávnený maloleté deti v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred domom matky a je povinný maloleté deti v stanovené dni a hodiny odovzdať pred domom matky. VI. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými veci, a styk otcovi s maloletými deťmi umožniť. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Okresný súd poukázal na ustanovenia , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „" alebo „Zákon o rodine") a konštatoval, že mal preukázanú existenciu veľkého rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo do budúcna nemôže plniť svoj spoločenský účel, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zdôraznil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti dlhšiu dobu, spoločne nehospodária ako manželia, intímne sa nestýkajú. Každý z manželov zabezpečuje starostlivosť, výchovu, výživu maloletých detí samostatne; v priebehu konania absolvovali aj poradenský proces za účelom obnovy manželského spolužitia, úpravy vzájomnej komunikácie a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a zo záverov poradenského procesu vyplynula nemožnosť obnovy manželského spolužitia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky k obnoveniu manželského spolužitia dospel k záveru, že nie je možné navrhovateľku proti jej vôli nútiť, aby zotrvala v manželstve, ak si to sama neželá. V tomto smere súd prvej inštancie uzavrel, že v súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, nevytvára vhodné, ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí. Za zrejmé považoval okresný súd, že manžel navrhovateľky sa snaží udržať manželstvo kvôli maloletým deťom, avšak aj z dôvodu, že naďalej pociťuje citovú náklonnosť k navrhovateľke. Nakoľko však manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, mal okresný súd splnené podmienky predpokladané ustanovením Zákona o rodine a z uvedeného dôvodu manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu manželských vzťahov považoval rozdielnosť pováh účastníkov konania, ich názorov, rozdielnych predstáv o vzájomnom spolužití, žiarlivosti zo strany manžela voči navrhovateľke, ktoré prerástli do postupného citového odcudzenia sa zo strany navrhovateľky voči manželovi a mali za následok vznik hádok, nedorozumení medzi nimi, ktoré neboli schopní prekonať vecnou konštruktívnou komunikáciou.

1.2 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie (ďalej len „") konštatoval, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, aplikoval ustanovenia až 4, , , , , ,

1.3 Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá túto starostlivosť zvláda; otec maloletých detí potvrdil, že voči starostlivosti o maloleté deti výhrady nemá. Boli taktiež zistené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloleté deti na strane matky. Otec je s maloletými deťmi v kontakte, stretávajú sa každý druhý víkend, kontaktujú sa aj telefonicky. Pokiaľ otec maloletých detí navrhoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie nemal naplnené predpoklady pre jej nariadenie predovšetkým z dôvodu, že tento spôsob výkonu starostlivosti o maloleté deti nepovažoval v ich najlepšom záujme s poukazom na skutočnosť, že doposiaľ sa striedavá starostlivosť o maloleté deti nikdy nerealizovala. Maloleté deti sú už od novembra 2017 nastavené na určitý pravidelný režim, sami sa vyjadrili pred opatrovníkom, že si nevedia predstaviť, že by došlo k zmene a akoby sa takáto striedavá osobná starostlivosť realizovala. Tvrdili, že v súčasnosti im nastavený spôsob výchovy vyhovuje, a teda, že sú v starostlivosti matky a s otcom sa stretávajú. Súd prvej inštancie zdôraznil nedostatočnú komunikáciu rodičov, ktorá je podstatnou podmienkou pre výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, nejednotnosť rodičov pokiaľ ide o výchovu a starostlivosť o maloleté deti, čo sa prejavuje tým, že deťom jednotný režim nezabezpečujú. Súd prvej inštancie prihliadol aj na odporučenie opatrovníka maloletých detí a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, mal za to, že takéto zverenie je plne v ich záujme. Zosúladil tak právny a faktický stav, a teda skutočnosť, že maloleté deti sú v starostlivosti matky, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.

1.4 Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi okresný súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Poukázal na vek maloletých detí, bežné výdavky súvisiace so starostlivosťou o nich, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity. Okresný súd zistil, že matka maloletých detí je riadne zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 646,-Eur, privyrába si na základe dohody o vykonaní práce v sume 30,- až 40,-Eur mesačne. Otec maloletých detí do zamestnania nastúpil 01.11.2018, ide o zamestnanie na dobu určitú do 30.09.2019, jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.027,31 Eur. U predchádzajúceho zamestnávateľa otec dosahoval príjem vo výške 627,67 Eur. Rodičia okrem vyživovacích povinností k maloletým deťom nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala okrem osobnú starostlivosti o maloleté deti, ich výchovu aj výživu v rovnakom rozsahu ako otec, ktorému maloleté deti do osobnej starostlivosti zverené neboli. Vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletých detí a na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného otca súd prvej inštancie určil výživné na maloletú V. vo výške 110,-Eur mesačne a na maloleté F. vo výške 100,-Eur mesačne.

1.5 Vo vzťahu k úprave styku okresný súd poukázal na účel takejto úpravy a zdôraznil, že bolo zistené, že maloleté deti majú s otcom dobrý vzťah, stretávajú sa, sú spolu v kontakte pravidelne každý druhý víkend aj s nočným prespatím. Otec maloletých detí má vytvorené vhodné podmienky na stretávanie sa s maloletými deťmi, čo vyplýva aj zo sociálneho zisťovania. Pri úprave styku súd prvej inštancie vzal do úvahy okolnosti na strane maloletých detí (vek, denný režim, zdravotný stav, plnenie si školských povinností, mimoškolských aktivít, záujmovej činnosti), ale aj okolnosti na strane otca (bytové, ekonomické, materiálne podmienky, plnenie si pracovných povinností). Prihliadal tiež na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je už zaužívaný model stretávania sa, a to každý druhý víkend otca s maloletými deťmi od piatka do nedele, tento nikto z rodičov nenamietal. Aj z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na tento model stretávania sa prihliadol a zachoval ho. Vzhľadom ku skutočnosti, že okresný súd zistil nedostatočnú komunikáciu rodičov, nemožnosť rodičovskej dohody ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd striktne upravil aj stretávanie sa otca s maloletými deťmi počas vianočných, veľkonočných, jarných, letných a jesenných prázdnin rovnakým dielom, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt otca s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin a aby boli nastavené pevné pravidlá, ako pre maloleté deti, tak aj pre rodičov. Uzavrel, že určený rozsah styku umožní rozvíjanie vzájomnej citovej väzby medzi otcom a maloletými deťmi tak, aby aj otec mohol s maloletými deťmi tráviť čas, mať spoločné aktivity a zážitky.

1.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 C. m. p. a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal manžel navrhovateľky (ďalej aj „odvolateľ") prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietol odvolacie dôvody uvedené v , a (ďalej len „"); tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol tiež, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci.

2.1 V konkrétnostiach za nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený považoval záver súdu prvej inštancie o existencii veľkého rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania. Zdôraznil, že on počas priebehu konania prejavoval nesúhlas s rozvodom, mal za to, že manželstvo je možné udržať a navrhoval aj nariadenie manželskej poradne. Pravdivým nie je ani tvrdenie okresného súdu o dĺžke trvania rozvratu, manželia spoločnú domácnosť nezdieľajú od novembra 2017, navrhovateľka podala žiadosť o rozvod v máji 2018, len o pol roka neskôr. Od objavenia sa problémov a ukončenia spolužitia v jednej domácnosti, po podanie návrhu na rozvod, uplynulo iba niekoľko mesiacov v porovnaní s predtým dlhoročným vzťahom. Vo vzťahu k rozvodu manželstva manžel navrhovateľky zdôraznil, že práve on spozoroval podstatné zmeny v dovtedajšom správaní sa manželky k nemu, náhlu a nepochopiteľnú averziu, čo mohlo byť ovplyvnené aj tým, že spoločná domácnosť manželov sa nachádzala v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov manželky. V odvolacom konaní navrhol vykonať

výsluch matky navrhovateľky na zistenie skutočností týkajúcich sa vzájomných vzťahov účastníkov konania v období počas dlhých rokov známosti, v porovnaní s obdobím tesne pred opustením spoločnej domácnosti a zároveň za účelom zistenia dôvodov, pre ktoré bol manželovi navrhovateľky zakázaný návrat do domácnosti. Manžel navrhovateľka zároveň považoval za nesprávne, že súd prvej inštancie celý svoj záver o nezvratnosti rozvratu manželstva oprel výlučne o vyjadrenie navrhovateľky, ktorá nemala záujem zúčastniť sa manželskej poradne. Absolvovaný poradenský proces bol jednoznačne zameraný na problematiku rodičovských práv a povinností, nekládol dôraz na pokus o záchranu, resp. znovu sfunkčnenie manželstva. Vyjadril presvedčenie, že s prípadnou pomocou odborníka bolo možné aspoň sa pokúsiť o zachovanie manželstva, nakoľko aj zo správy z poradenského procesu vyplýva, že došlo k zlepšeniu komunikácie medzi manželmi.

2.2 Vo vzťahu k rozvodu manželstva zároveň manžel navrhovateľky tvrdil, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s právnym poriadkom, neprihliadal na záujem maloletých detí a aj na ich vôľu, ak ju tieto prejavia. Maloleté deti sa totiž vyjadrili, že najradšej by boli, ak by bývali všetci spolu (maloletá B.). Vôľa dieťaťa bola prejavená jasne a vo vzťahu k záujmu maloletého dieťaťa bolo potrebné, aby rodičia absolvovali príslušný poradenský proces zameraný na záchranu manželského spolužitia. Až odborník v danej oblasti by mohol relevantne zodpovedať otázku, či manželstvo účastníkov konania skutočne nie je možné zachrániť. Ak súd prvej inštancie nenariadil manželom návštevu manželskej poradne, nevyhovel tak výslovnému návrhu odporcu, ale nerešpektoval výslovne ani prejavenú vôľu maloletej X.X ktorej záujmom bolo zachovanie úplnej rodiny. Navrhol, aby bolo vykonané dokazovanie závermi odborníka na partnerskú psychológiu po tom, ako bude mať možnosť absolvovať s účastníkmi konania príslušný poradenský proces. V prípade potreby navrhol, aby súd účastníkom konania účasť na takomto poradenskom procese prikázal.

2.3 Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, mal manžel navrhovateľky za to, že súd nevykonal zisťovanie skutkového stavu v takej miere, aby mohol bez dôvodných pochybností skonštatovať, že nie sú naplnené predpoklady pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k prípadnej striedavej osobnej starostlivosti je skutkový stav v rozpore s vykonaným dokazovaním a obsahom spisu, najmä pokiaľ ide o vyjadrenia maloletých dcér vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti. Najmä staršia B. uviedla, že by bola rada, ak by bývali všetci spolu ako predtým a ak by to nebolo možné, tak by to chcela tak, aby bola pol roka u maminy a pol roka u tatina. Neskôr pritom uviedla, že možno by bolo dobré, že by bola týždeň u maminy a týždeň u tatina. Manžel navrhovateľky pritom zdôraznil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o deti a neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie bol povinný riadne a dôsledne skúmať možnosti rozhodnutia o striedavej starostlivosti, najmä pokiaľ ju manžel navrhovateľky výslovne žiadal. Ak pôvodne po odchode zo spoločnej domácnosti boli maloleté deti v starostlivosti navrhovateľky, išlo o dočasný stav počas aktívneho hľadania si novej práce manželom navrhovateľky. V súčasnosti je pritom u neho situácia stabilizovaná. V tomto smere manžel navrhovateľky uzavrel, že záver súdu prvej inštancie o nenaplnení predpokladov nariadenia striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti bol prijatý predčasne, bez dôsledného zistenia skutkového stavu a bez prihliadnutia aj na výslovne prejavenú vôľu maloletej dcéry.

2.4 Manžel navrhovateľky odvolaním napadol aj výrok týkajúci sa výživného s poukazom na skutočnosť, že napadol aj výrok o zverení maloletých detí do výlučnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko v prípade zmeny rozsahu osobnej starostlivosti by sa zmenil aj pomer výdavkov spojených s výživou a výchovou maloletých detí. Pre prípad zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti navrhol, aby súd povinnosť platiť výživné neuložil žiadnemu z rodičov.

2.5 Manžel navrhovateľky vyčítal okresnému súdu skutočnosť, že tento opomenul návrhu na úpravu styku venovať náležitú pozornosť. Skutočnosť, že zaužívaný model nebol namietaný, neznamená, že by mal byť styk limitovaný výlučne týmto rozsahom, resp. že neexistovali návrhy na rozšírenie rozsahu styku otca s dcérami. V tomto smere manžel navrhovateľky navrhol rozšírenie úpravy styku otca s maloletými deťmi, aby bol oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať aj v týždni, v ktorom nie je upravený jeho styk počas víkendu, a to v utorok a vo štvrtok vždy v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. V písomnom vyjadrení poukázala na ňou tvrdené dôvody rozvratu manželských vzťahov a zdôraznila, že neboli naplnené funkcie manželstva predpokladané Zákonom o

rodine. Nešlo o náhlu a nepochopiteľnú averziu, ale skutočnosť, že problémy sa postupne a dlhodobo nabaľovali a v poslednom štádiu vyústili do ukončenia spolužitia v jednej domácnosti. Poukázala tiež na skutočnosť, že stále dochádza k nedorozumeniam a konfliktom v situáciách, keď otec maloletých detí mení nálady a začne na ňu útočiť. Ak ide manželovi o obnovu a zlepšenie partnerskej komunikácie, nie je navrhovateľke jasné, prečo je súčasná komunikácia v plnej miere manželom ignorovaná. Poukázala aj na skutočnosť, že od namietaného vyjadrenia maloletej V.prebehol istý časový úsek, kedy sa maloleté prispôsobili režimu im vyhovujúcemu a zároveň s oboma rodičmi majú vybudovaný vzťah.

3.1 Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, na tejto manžel pôvodne netrval, k otázke striedavej osobnej starostlivosti sa nevedel vyjadriť ani počas poradensko-psychologického procesu. Poukázala na skutočnosť, že opatrovník maloletých detí sám konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre bezproblémový priebeh striedavej starostlivosti. Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť taktiež zdôraznila, že ako rodičia majú diametrálne odlišné výchovné postupy, názorovú nejednotnosť, rozdielny režim a postoj k životným hodnotám, absentuje u manžela vnímanie rovnocenných rodičovských pozícií. Manžel paradoxne žiada o absolvovanie manželskej poradne napriek tomu, že v súčasnosti akúkoľvek formu komunikácie odmieta.

3.2 Vo vzťahu k výživnému navrhovateľka zdôraznila, že manžel počas konania pred súdom prvej inštancie neplnil vyživovaciu povinnosť ani v rozsahu určenom v neodkladnom opatrení.

3.3 Vo vzťahu k úprave styku uviedla, že určený styk považuje pre maloleté dcéry za postačujúci, stáva sa, že manžel si maloleté dcéry niekedy prebral, doniesol ich naspäť v skoršom čase alebo termíne ako bola rodičovská dohoda. K tzv. zaužívanému modelu manžel námietky nemal. Pri návštevách poradensko-psychologického procesu sa k otázke styku vyjadriť nevedel. Vyjadrila nesúhlas s ďalšími navrhovanými termínmi uvedenými v podanom odvolaní.

4. Opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporučil, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k striedavej starostlivosti uviedol, že rodičia a maloleté deti si tento spôsob výchovy neodskúšali, nikto z nich si nevie predstaviť, čo by obnášala realizácia striedavej starostlivosti. Neboli naplnené podmienky pre bezproblémový priebeh striedavej starostlivosti, komunikácia rodičov je neprimeraná, nekonštruktívna, majú diametrálne odlišné výchovné postupy. Vo vzťahu k výživnému mal opatrovník maloletých detí za to, že určená výška výživného zohľadňuje vek a potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Vyjadril tiež presvedčenie, že súdom prvej inštancie upravený styk umožní otcovi rozvíjať vzájomný vzťah s maloletými deťmi, vytvorí mu priestor pre spoločné aktivity a zážitky. Súd prvej inštancie pri tom bral do úvahy vek maloletých detí, ich denný režim, zdravotný stav, ako aj plnenie si školských povinností, mimoškolských aktivít a záujmovej činnosti.

5. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Poukázal na to, že ÚPSVaR v podstate len konštatoval aktuálny stav, navrhovanú striedavú starostlivosť nevylúčil, nemal ani žiadne výhrady, pre ktoré by sa navrhovaný rozšírený styk realizovať nemal. Mal za to, že je nevyhnutné zistiť aktuálnu vôľu maloletých detí ako vo vzťahu k rozvodu manželstva, tak aj vo vzťahu k spôsobe starostlivosti a frekvencii styku rodičov a detí. Navrhol, aby bol s maloletými deťmi vykonaný pohovor za prítomnosti nestranného a nezaujatého detského psychológa.

5.1 Vo vzťahu k rozvodu manželstva zdôraznil, že v rámci poradenského procesu tento nebol venovaný zlepšeniu partnerských vzťahov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pri svojej činnosti vzal rozvrat manželstva ako stav, ktorý sa nijako nepokúsil zvrátiť. Svoju úlohu zohrala aj skutočnosť, že podľa vedomostí manžela navrhovateľky mala táto kamarátku, ktorá je bývalou pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, zrejme pozná aj aktuálnych pracovníkov tejto inštitúcie. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že údajne ignoruje súčasnú komunikáciu napríklad pri preberaní maloletých dcér, mal za to, že uvedené skutočnosti je možné preukázať aj vypočutím maloletých dcér. K týmto skutočnostiam navrhoval vypočuť ako svedka Q. F., matku navrhovateľky. Pokiaľ navrhoval nariadenie návštevy manželskej poradne, zdôraznil, že takýto postup je v záujme všetkých účastníkov konania v súlade so zásadou, že súd sa má vždy pokúsiť priviesť účastníkov k zmierneniu veci a takýto postup negatívne nezasiahne do práv žiadneho účastníka konania a ani iných dotknutých osôb. V tomto smere sa vyjadril k niektorým tvrdeniam navrhovateľky v písomnom vyjadrení a uzavrel, že nariadením odborného poradenstva by mohlo dôjsť k podstatnej zmene v otázke partnerských vzťahov.

5.2 Vo vzťahu k striedavej starostlivosti rovnako zotrval na dovtedajšej argumentácii, doplnil, že pokiaľ v čase vypracovania konkrétnej správy rodičia nespĺňali podmienky nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, neznamená, že sa tieto podmienky aktuálne nezmenili, tzn. že v čase rozhodovania súdu nie je stav taký, že nie je možné striedavú starostlivosť nariadiť. Všetky odkazy na závery úradu totiž idú do minulosti. Je potrebné zistiť aktuálnu vôľu dcér, v ktorých najlepšom záujme je bezpochyby rovnocenný kontakt s oboma rodičmi.

5.3 V rozsiahlej polemike s tvrdeniami navrhovateľky, uvedenými v písomnom vyjadrení, poukázal na rozsah svojej starostlivosti o maloleté deti pred odchodom zo spoločnej domácnosti aj po ňom, rozsah plnenia vyživovacej povinnosti a dôvody, pre ktoré určité obdobie bol v omeškaní s úhradou výživného. Polemizoval tiež s rozsahom starostlivosti matky o maloleté deti, ktorej vypomáha jej matka, stará matka maloletých detí. Uviedol, že má zabezpečenú aj výpomoc starých rodičov maloletých detí pre prípad potreby, táto okolnosť nemôže byť v zásade vyhodnotená proti nemu a negatívnym spôsobom skreslená. Záverom zdôraznil, že aktuálny fakticky realizovaný stav nie je výsledkom kompromisnej dohody, či dôsledného skúmania potrieb a záujmu detí, nie je vhodný pre dlhodobé zakotvenie, nakoľko styk detí s otcom v takomto rozsahu nepostačuje. Súdom prvej inštancie určený styk extrémne limituje možnosti styku maloletých detí so starými rodičmi a inými príbuznými z otcovej strany. Manžel navrhovateľky zároveň navrhol vypočuť v konaní ako svedkyňu pani Q. Q., sestru manžela, na preukázanie skutočností týkajúcich sa vývoja manželského vzťahu, spôsobu rozdelenia rodičovských povinností a ich realizácie a vývoja situácie po tom, ako mu bolo zabránené vrátiť sa do spoločnej domácnosti.

6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení (duplika) k replike manžela uviedla, že táto neobsahuje žiadne relevantné a nové skutočnosti. Polemizovala s tvrdeniami manžela a zdôraznila, že jej postoj je dlhodobo nemenný pokiaľ ide o absolvovanie poradenského procesu. Tvrdenie manžela o tom, že pozná aktuálnych pracovníkov úradu, vníma ako účelovo vykonštruovanú s cieľom spochybniť objektivitu samotného konania a prácu zamestnancov ÚPSVaR. V prípade pochybnosti ohľadne jej starostlivosti o maloleté dieťa odporučila vyžiadať si vyjadrenie školského pedagóga maloletých detí, prípadne ich detského pediatra.

7. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

8.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky manžela navrhovateľky, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav posúdil správne a na základe toho aj správne vo veci rozhodol. Okresný súd z dôvodu, že mal preukázaný trvalý rozvrat manželských vzťahov manželstvo účastníkov rozviedol a z dôvodu, že účastníci konania ako rodičia maloletých detí nežijú spolu a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletých, upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Okrem výrokov týkajúcich sa zverenia maloletých detí do starostlivosti matky a určení výživného, okresný súd upravil styk otca s maloletými dieťmi tak, že určil konkrétne dni, v ktorých je otec oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať, v rámci týchto dní určil konkrétny čas. Je zrejmé, že manžel navrhovateľky podaným odvolaní napadol nie len výrok rozsudku okresného súdu o rozvode manželstva ale aj výroky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

10. Odvolanie manžela navrhovateľky nie je dôvodné. Po preskúmaní spisu a záverov súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje so závermi okresného súdu, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel. Z dokazovania, vykonaného okresným súdom, nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária ani spolu intímne nežijú, a spoločne nezabezpečujú ani starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú de facto potvrdené aj samotným odvolateľom, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v priebehu prvostupňového konania a ani v odvolaní. Inak povedané, odporca počas celého konania ani v odvolacom konaní nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie, spolu intímne žijú a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných Zákonom o rodine.

10.1 Pokiaľ odvolateľ v odvolaní považoval na nesprávne a nedostatočne dôkazne podložený záver súdu prvej inštancie o existencii trvalého rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, odvolací súd zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov konania ku dňu vyhlásenia rozsudku okresného súdu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, navrhovateľka kategoricky poprela možnosť obnovenia partnerského a manželského spolužitia, vykonané dokazovania pred súdom prvej inštancie potvrdilo už len formálny charakter manželského zväzku. Odvolací súd v zhode so závermi okresného súdu zastáva názor, že nie je na mieste niekoho nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva z obsahu odvolania a predovšetkým z vyjadrenia navrhovateľky nemal preukázané ani odvolací súd. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky, ktorá v manželstve zotrvať nemieni, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas odvolateľa s rozvodom manželstva. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval. V konečnom dôsledku odvolateľ v podanom odvolaní viac menej potvrdzuje existenciu trvalého rozvratu manželských vzťahov, spôsob manželského spolužitia, tak ako ho uvádza, nie je plnohodnotným manželským spolužitím, ale iba formálnym zväzkom. Tvrdenie, že okresný súd vychádzal len z tvrdení navrhovateľky neobstojí, okresný súd poukázal v napadnutom rozhodnutí i na stanovisko manžela k rozvodu manželstva a z takto zistených skutkových okolnosti konštatoval vzájomné odcudzenie, rozdielnosť pováh a názorov, rozdielne predstavy o vzájomnom spolužití, žiarlivosť zo strany manžela voči navrhovateľka a nedostatok komunikácie. Ak na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že manželstvo nenapĺňa svoje poslanie a účel manželstva a absentuje citová, ekonomická i výchovná stránka manželstva, nemožno jeho záverom nič vytknúť.

10.2 S prihliadnutím na vyššie uvedené nie je dôvodná ani námietka odvolateľa, že konštatovanie okresného súdu o dlhodobom trvaní rozvratu manželských vzťahov nie je pravdivé. Z vyjadrení navrhovateľky je zrejmé, že na jej strane nešlo o náhle, prípadne skratové rozhodnutie, ktorého následkom bolo podanie návrhu na rozvod manželstva, ale o trvajúce partnerské problémy, ktoré vyústili do podania návrhu na začatie konania. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že pokiaľ aj k ukončeniu partnerského spolužitia došlo v novembri 2017 a návrh na rozvod manželstva bol na súd podaný v máji 2018, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 20.2.2019. Od rozpadu spoločnej domácnosti až do rozhodnutia súdu prešlo dostatok času na to, aby bolo možné konštatovať trvalý rozvrat manželských vzťahov, k obnoveniu partnerského spolužitia nedošlo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a k obnoveniu partnerského spolužitia neprispel ani poradenský proces (aj keď zameraný na problematiku rodičovských práv a povinností).

10.3 Neobstojí ani argumentácia o nedostatočne zistenom skutkovom stave z dôvodu, že manželom nebola uložená povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu prostredníctvom manželskej poradne. Takýto postup navrhovateľka, ktorá ďalej v manželskom vzťahu zotrvať nemienila, kategoricky vylúčila a absolvovanie poradenského procesu sa okresnému súdu správne javilo nadbytočné. Navyše, manželia absolvovali poradenský proces zameraný na otázky starostlivosti rodičov o maloleté deti (na čas po rozvode manželstva), ani tento významné pozitívne výsledky nepriniesol a neodstránil všetky nedostatky vo vzájomnej rodičovskej komunikácii vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Postup okresného súdu, ktorý manželom neuložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu týkajúcemu sa možnosti obnovenia partnerského spolužitia pri kategorickom postoji navrhovateľky nebol nesprávny.

10.4 Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie, pokiaľ jeho manželstvo s navrhovateľkou rozviedol, neprihliadol na záujem maloletých detí, ktoré sa mali vyjadriť, že najradšej by bývali všetci spolu. Pokiaľ ide o pojem „záujem dieťaťa", je pod ním potrebné rozumieť všetko, čo je na prospech dieťaťu, čo rozvíja jeho osobnosť a pocit šťastia; proti záujmom dieťaťa je každý úkon, opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu. Odvolací súd zastáva názor, že prakticky každý rozvod manželstva môže negatívne zasiahnuť do najlepšieho záujmu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva; v prejednávanej veci však pri navrhovateľkou definovaných partnerských problémoch, konštatovanom vážnom rozvrate manželských vzťahov a neochote navrhovateľky obnoviť partnerský vzťah s odvolateľom, by naopak autoritatívne prinútenie navrhovateľky v partnerskom vzťahu zotrvať, mohlo mať výraznejšie negatívny vplyv na záujem maloletých detí. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania na záujem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva prihliadal a ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

10.5 Vo vzťahu k rozvodu manželstva manžel navrhovateľky napokon navrhol, aby odvolací súdu doplnil dokazovanie výsluchom matky navrhovateľky na zistenie vzájomných vzťahov účastníkov konania počas dlhotrvajúceho manželstva a počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho pred opustením spoločnej domácnosti a zistenia dôvodov, pre ktoré musel spoločnú domácnosť opustiť. Takýto návrh na doplnenie dokazovania odvolací súd nepovažoval za dôvodný; príčiny rozvratu partnerských vzťahov boli navrhovateľkou jasne definované rovnako ako aj jej negatívny postoj k ich obnoveniu. Navrhovateľka nepoprela, že zo začiatku bol ich partnerský vzťah s manželom harmonický, postupom času však situácia dospela k rozhodnutiu vedúcemu k rozvodu manželstva. Ak boli konštatované vážne partnerské problémy v manželstve a trvalý rozpad manželských vzťahov, skúmanie ďalších dôvodov, pre ktoré trvalý rozvrat vzťahov nastal, by bolo nadbytočné.

10.6 Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva; manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, bol preukázaný trvalý rozvrat manželských vzťahov. Preto rozhodnutie o rozvode manželstva je vecne správne.

11. Súd prvej inštancie konštatujúc naplnenie zákonných dôvodov pre rozvod manželstva rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva; maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné a upravil styk otca s maloletými deťmi.

11.1 v článku 41 zakotvuje ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny, rovnaké práva detí, narodených v manželstve aj mimo neho, právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu, i právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podrobnosti o právach, vyplývajúcich z tohto článku ustanovuje zákon, ktorým je Zákon o rodine, založený na zásadách, že rodina, nielen založená manželstvom, ale všetky formy rodiny, je základnou bunkou spoločnosti, ktorej zmyslom a účelom je výchova detí a toto právo prislúcha obom rodičom. Zákon o rodine medzi rodičovské práva a povinnosti radí predovšetkým sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri výkone týchto práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (). Súdu Zákon o rodine v ukladá pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, medzi ktoré zaraďuje predovšetkým jeho citové väzby, vývinové väzby, ale aj stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa o výchove o starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Platná právna úprava v Zákone o rodine je v súlade s aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod číslom ), ktorý v článku 8 ods. 1 zakotvuje právo každého na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, ktorého zmyslom a účelom je aj výchova detí, aj s článkom 5 Dodatkového Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, garantujúceho rovnaké práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k svojim deťom, ale aj Dohovorom o právach dieťaťa, uverejnené ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo , ktorý v článku 7 ods. 1 zakotvuje právo dieťaťa

na starostlivosť rodičov. Rovnako ako Dohovor o právach dieťaťa, aj Zákon o rodine ukladá nielen súdu, ale aj rodičom robiť všetky rozhodnutia vo vzťahu k dieťaťu, len ak sú v jeho záujme; záujem dieťaťa Zákon o rodine nedefinuje. Ako už bolo uvedené, pod pojmom „záujem dieťaťa" je potrebné rozumieť všetko, čo je na prospech dieťaťu, čo rozvíja jeho osobnosť a pocit šťastia. Proti záujmom dieťaťa je každý úkon, opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu.

11.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sledoval záujem maloletých detí. V dôvodoch rozhodnutia vysvetlil, z akého dôvodu nepovažuje zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za prospešné a v súlade so záujmom maloletých detí. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca ani v tejto časti nie je dôvodné.

11.3 Okresný súd uzavrel, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti sa doposiaľ nerealizovala, poukázal na vyjadrenia maloletých detí, že nastavený spôsob výchovy im vyhovuje. Zdôraznil nedostatok komunikácie rodičov, ktorú považoval za podstatnú podmienku pre výkon striedavej osobnej starostlivosti rodičov a taktiež na nejednotnosť rodičov pri výchove a starostlivosti o maloleté deti.

11.4 Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo potrebné prihliadnuť okrem iného aj na vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je jedným z predpokladov striedavej starostlivosti. Vyžaduje sa, aby sa rodičia vedeli dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto komunikácia rodičov nie je dostatočná, bol vykonaný poradensko- psychologický proces. Zo záverov tohto procesu (správa zo dňa 19.2.2019) vyplýva, že „obaja rodičia deklarovali, že ich rodičovská komunikácia sa mierne zlepšila, vnímajú pozitívny posun, v určitých situáciách bola komunikácia konštruktívna, dokázali sa porozprávať o deťoch a dohodnúť sa na termínoch preberania si detí. V komunikácii medzi rodičmi však stále dochádza aj k nedorozumeniam a konfliktom, a to v situáciách, keď otec detí mení nálady a začne opäť útočiť na matku a zachádza do minulosti". Zo správy tiež vyplýva, že otec maloletých detí považuje komunikáciu za strohú, tvrdil, že komunikácie nie je žiadna, rodičia komunikujú telefonicky, občas aj osobne. Za takto zistených skutočností vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je konfliktná a napätá a z toho vyplýva správny záver súdu prvej inštancie o tom, že pri aktuálnom nastavení striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletých detí; absentuje tolerancia a schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať. Nemožno poprieť vhodné bytové podmienky u oboch rodičov, ktoré sú však len jedným z predpokladov pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Ak však absentuje čo len jeden z jej predpokladov, nemožno konštatovať vhodnosť takejto úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V tomto význame nemožno vyjadrenie maloletej K. vnímať izolovane a bez súvisu s ďalšími zistenými skutočnosťami, ako sa domáha otec maloletých. Naopak, zistené skutočnosti je potrebné vnímať v ich súvislostiach, skúmaním všetkých predpokladov pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ako to správne pri hodnotení dôkazov urobil súd prvej inštancie.

11.1 Odvolací súd uvádza, že pokiaľ v budúcnosti dôjde k zlepšeniu vzájomnej komunikácie, zvýšenej tolerancii a a spolupráci rodičov v otázke starostlivosti o maloleté deti, nie je možnosť striedavej starostlivosti o maloleté deti vylúčená.

12. Odvolateľ napadol správnosť rozsudku prvej inštancie aj pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti a jej výšku avšak len s poukazom na tvrdenú nesprávnosť rozhodnutia o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov (resp. domáhajúc sa zverenia maloletých do striedavej osobnej starostlivosti). Nakoľko odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke zverenia maloletých detí za vecne správne a výška vyživovacej povinnosti zodpovedá kritériám uvedeným v § 62 a § 75 Zákona o rodine, nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil otcovi maloletých detí vyživovaciu povinnosť vo výške 110 Eur na maloletú B., resp. 100 Eur ma maloletú F..

13. Obdobné konštatovania ako pri otázke striedavej starostlivosti o maloleté deti sú aplikovateľné aj vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi. Rozsah styku, upravený súdom prvej inštancie zaručuje zachovanie práva maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi; iná úprava styku v konaní pred súdom prvej inštancie žiadaná nebola. Vzhľadom k spomínanému nedostatku riadnej komunikácie rodičov okresný súd správne striktne upravil styk otca s maloletými

deťmi aj počas sviatočných a prázdninových období. Práve nedostatok riadnej komunikácie bráni rozšíreniu styku otca s maloletými deťmi aj počas iných dní v týždni, najmä pokiaľ ide o dni, v ktorých sa vykonáva povinná školská dochádzka, v prípade ktorých majú už aj maloleté deti viac povinností v súvislosti s prípravou na vyučovanie či s plnením si iných školských povinností, prípadne v súvislosti s mimoškolskými aktivitami. Úpravu styku tak ako bola realizovaná okresným súdom, považuje odvolací súd za dostatočnú s tým, že v prípade, ak dôjde k zlepšeniu vzájomnej komunikácie rodičov, nič nebráni rozšíreniu súdom upraveného styku vzájomnou dohodou.

13.1 Ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepovažoval odvolací súd za dôvodné; splnenie predpokladov pre zverenie maloletých detí bolo súdom prevej inštancie zisťované ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku; (aj) s maloletými deťmi bol v rámci konania vykonaný pohovor počas poradenského procesu. Výsluchy navrhovaných osôb, matky navrhovateľky a sestry manžela navrhovateľky, vo svetle doposiaľ zistených skutočností, kategorickému nesúhlasu navrhovateľky s obnovením partnerského spolužitia a poradenskou činnosťou zisteným nedostatkom rodičovskej komunikácie, by k iným záverom, než boli prijaté súdom prvej inštancie neprispeli.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa , ako vecne správne potvrdil, vrátene závislého výroku o nároku na náhradu trov konania.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 52 C.m.p.. Vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p..

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v O. Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).