Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-54-2019.pdf
PDF · 74.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/54/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO: 30807484, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, proti povinnému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, V., o vymoženie pohľadávky vo výške 675,96 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 7Er/518/2013-13 zo dňa 11.decembra 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie, o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník osobitným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2, § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že dňa 26.04.2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 089709 pre súdneho exekútora JUDr. Anettu Demešovú, Exekútorský úrad Vráble, 1. mája 1053. Súdny exekútor predložil dňa 02.10.2017 súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenia nemajetnosti povinného. Uviedol, že vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že exekúciu je potrebné podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nedostatku majetku povinného zastaviť.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušil. Mal za to, že nie je dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po 4 rokoch vedenia exekučného konania. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
4. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.03.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.04.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 26.04.2013 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia zo dňa 06.02.2013 vydaného oprávneným. Súdny exekútor lustráciou povinného nezistil žiaden majetok povinného, a preto predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania, v rámci ktorého si uplatnil aj trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
13. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
14. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.
15. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré však nie je podmienené súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, či peňažný príjem, reálny predpoklad. V tomto prípade je však veľmi ťažké oprieť rozhodnutie súdu o reálny predpoklad nadobudnutia majetku, speňažením ktorého by bolo možné realizovať exekučný titul, a to najmä dôvodu, že šetrením majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je evidovaný ako vlastník ani ako držiteľ motorového vozidla. Nemá evidovaný žiadny bankový účet, ak bankové účty má sú bezobratové. Nepoberá mzdu ani iný príjem, nedisponuje teda majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu už od začiatku exekúcie, a to od v roku 2013.
16. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd zastal názor, že v prípade povinného, ide o dlhodobý stav nemajetnosti. Samotná exekúcia sa začala ešte v roku 2013, súdny exekútor vykonával priebežne od začatia exekučného konania lustráciu majetku povinného, ktorou dospel k negatívnej majetkovej podstate. Odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkovej podstaty povinného dôkladne a vzhľadom na výsledky lustrácií odôvodnene podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania. Pokračovaním v exekúcii by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti a k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by v končenom dôsledku s vysokou pravdepodobnosťou až určitosťou bol povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávnený z dôvodu nemajetnosti povinného.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie vecne potvrdil ako správne, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).