Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-66-2019.pdf
PDF · 75.29 KB
Case nature
Subarea
14CoE/66/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: T. X., B.. XX.X.XXXX, Č.. H. XX, XXX XX U. V., o vymoženie 200 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, Exekútorský úrad Prešov, Hlavná 15, Prešov, pod EX 1302/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.1.2019 č. k. 15Er/244/2012-15 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že súdnej exekútorke bolo dňa 28.3.2012 udelené poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie 200 eur s príslušenstvom. Súdna exekútorka predložila súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený v rámci oddĺženia konkurz rozhodnutím Okresného súdu Košice I pod č. 32OdK/6/2019. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa § 243h ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a z Obchodného vestníka zistil, že na majetok úpadcu - povinného bol v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. 32OdK/6/2019 dňa 15.1.2019 vyhlásený konkurz, čím došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 196, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny exekútora vo výške 33,19 eur vyhlášky a 20 % DPH (z odmeny exekútora) v sume 6,64 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 46 ods. 8 prvá veta Exekučného poriadku a aby súd zaviazal úhradou trov exekúcie povinného.
Uviedol, že exekútorka podala na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený v rámci oddĺženia konkurz. Namietal nesprávne právne posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vyhlásením konkurzu. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, podľa ktorého exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie a citoval ustanovenia § 47 ods. 3, § 196 a § 197 Exekučného poriadku. Uviedol, že pohľadávka povinného bola uhradená po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a bol toho názoru, že exekučné konanie malo byť ukončené. Rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po začatí exekúcie neúčinným a preto oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a súd ho nemôže zaviazať k úhrade trov exekúcie.
4. Súdna exekútorka vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Exekučné konanie nie je ukončené len samotným vyplatením pohľadávky. Vymáha sa pohľadávka a trovy exekúcie. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 5.3.2019.
6. Oprávnený sa vyjadril k vyjadreniu súdnej exekútorky a uviedol, že na svojom podanom odvolaní trvá.
7. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výroku tohto uznesenia.
8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 20.3.2012, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. K odvolaniu oprávneného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd udáva:
12. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 46 ods. 8 prvá veta Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
13. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
14. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 29.1.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
15. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
16. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, odvolací súd udáva:
17. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou súdu prvej inštancie dňa 29.1.2019 t. j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 6.5.2019.
18. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
19. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
20. V citovanom zákonnom ustanovení Civilný sporový poriadok stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Medzi uznesenia taxatívne uvedené v tomto ustanovení, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ C. s. p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C. s. p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Súd prvej inštancie preto správne v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že odvolanie proti výroku II., t. j. proti výroku o trovách exekúcie, nie je prípustné.
21. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
22. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože bolo vydané sudkyňou súdu prvej inštancie, preto odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).