Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoE-21-2019.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Subarea
5CoE/21/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava proti povinnému C. I., trvale bytom R., o vymoženie 30,- eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2578/2014-12 zo dňa 28. februára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 3, 957 01 Bánovce nad Bebravou, trovy exekúcie 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1, § 57 ods. 2, § 196, § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 a § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 22OdK/13/2019 zo dňa 29.01.2019 vyhlásil konkurz na majetok povinného (Obchodný vestník č. 25/2019 zo dňa 05.02.2019). Súd exekúciu zastavil, pretože bol vyhlásený konkurz a koná sa o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Súdnej exekútorke je oprávnený povinný nahradiť uplatnené trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku pohľadávky určení ustanovením § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií zrušené Krajské riaditeľstvá Policajného zboru ako rozpočtové organizácie bez právneho nástupcu a podľa ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy prešli všetky práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. V danom prípade je zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a preto s poukazom na ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zanikla pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania. V zmysle § 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konania začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým spôsobuje
zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu, avšak objektívne zistiteľnú. Príkladom takejto situácie je okrem zániku pohľadávky aj preklúzia, resp. zánik priznaného práva, ku ktorému dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony. Súdny exekútor, ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba na vymáhanie pohľadávky oprávneného, mal mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie aj z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015, kedy na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácii KR PZ, ktoré neprešli na MV SR, vo výške do 35,- eur. Oprávnený zastáva názor, že súdny exekútor nepostúpil vec na rozhodnutie súdu bezodkladne, a preto považuje oprávnený napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého uznesenia v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že 02.07.2014 bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdna exekútorka podala na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe čoho ju súd poveril dňa 13.08.2014 vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydané Obvodným oddelením PZ Prievidza č. AC 107458 zo dňa 13.07.2012. Uvedeným rozhodnutím bola povinnému uložená pokuta vo výške 30,- eur z dôvodu zavineného konania - „rušenie nočného kľudu“ podľa § 47 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2012 a vykonateľnosť dňa 30.07.2012. V priebehu exekučného konania doručila súdna exekútorka exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 22OdK/13/2019 zo dňa 29.01.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Súd prvej inštancie v danej situácii vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I.) a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie (II.).
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné
aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
13. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
14. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
15. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani
"primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m) CSP.
17. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
18. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).