Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/59/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, proti povinnému: G. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B., o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č. k. -13 zo dňa 24.apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I.) a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. E. Y., so sídlom Exekútorského úradu K., priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), , , vyhlášky č. , ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.09.2011 vydal poverenie č. XXXX. XXXXXX, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 19.03.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

3. Súd mal po oboznámení sa s obsahom spisu mal za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti upozornil na skutočnosť, že účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Uviedol, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá zriadený účet v banke a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená. Vychádzajúc z uvedeného súd ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného považoval za neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Poukázal na to, že tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Súd dospel k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. V tejto súvislosti zdôraznil, že zastavenie exekúcie v danom prípade neupiera oprávnenému právo na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu, pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni oprávnenému podať v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie v prípade preukázania, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. Zdôraznil, že v tomto prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku (42 rokov) a je možné reálne predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Tvrdil, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom poukázal na to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Zdôraznil, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Záverom uviedol, že finančné prostriedky, ktoré v systéme zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, a preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

5. Súdny exekútor sa nestotožnil s právnou argumentáciou oprávneného v jeho odvolaní. Dôvodil tým, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z centrálneho registra exekúcií. Uviedol, že z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť a že ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Dodal, že pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nie skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii. Záverom vyjadril názor, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť. 7. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.09.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.09.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 14.09.2011 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2011 vydaného oprávneným. Súdny exekútor lustráciou povinného nezistil žiaden majetok povinného, a preto predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania, v rámci ktorého si uplatnil aj trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Proti uzneseniu v časti jeho výroku I., ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.

16. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

17. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré však nie je podmienené súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, či peňažný príjem, reálny predpoklad. V tomto prípade je však veľmi ťažké oprieť rozhodnutie súdu o reálny predpoklad nadobudnutia majetku, speňažením ktorého by bolo možné realizovať exekučný titul, a to najmä dôvodu, že z lustrácie v Centrálnom registri exekúcií vyplýva, že voči povinnému sú vedené ešte ďalšie dve exekúcie.

18. Vychádzajúc z obsahu súdneho a exekútorského spisu odvolací súd zastal názor, že v prípade povinného, ide o dlhodobý stav nemajetnosti. Samotná exekúcia sa začala ešte v roku 2011, súdny exekútor vykonával priebežne od začatia exekučného konania lustráciu majetku povinného, ktorou dospel k negatívnej majetkovej podstate a v súčasnosti sú voči povinnému vedené ďalšie dve exekúcie. Odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkovej podstaty povinného dôkladne a vzhľadom na výsledky lustrácií odôvodnene podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania. Pokračovaním v exekúcii by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti a k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by v končenom dôsledku s vysokou pravdepodobnosťou bol povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávnený z dôvodu nemajetnosti povinného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).