Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-142-2019.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Subarea
11Co/142/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci žalobkyne: I. C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. M. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek s.r.o., Hollého 20, Hlohovec, proti žalovanému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. M. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 9. mája 2019, č.k. 11C/16/2019-7, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, vecne súd dôvodil, že navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 09.05.2019, domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd protistrane zakázal, aby sa k nej úmyselne priblížila na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželmi a od konca februára 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti boli nezhody, špecifikované v návrhu na rozvod manželstva podanom v apríli 2019 na Okresnom súde Trnava pod č.k. 38Pc 6/2019, kde je vytýčené pojednávanie na 24.05.2019. Navrhovateľka od 01.03.2019 žije v nájomnom byte a do domu, kde viedli spoločnú domácnosť a býva tam žalovaný, chodieva kŕmiť psov. Dňa 26.04.2019 okolo 15:00 išla žalobkyňa spolu so susedou M. V. nakŕmiť psov, žalovaný bol v krčme a popíjal alkoholické nápoje a keď žalobkyňa s kamarátkou išla do domu za psami, prišiel žalobca, vulgárne žalobkyni vynadal a vyhrážal sa jej zabitím. Žalobkyňa mala z neho strach, nakoľko pod vplyvom alkoholu je veľmi agresívny, nevypočítateľný a výbušný. Následne žalobkyňa s kamarátkou vyšla von a žalovaný išiel za nimi a neustále vykrikoval, že ju zabije, rozbehol sa za ňou, mával rukami a naznačoval rukami, že jej chce ublížiť, ale žalobkyňu zavolala do dvora suseda V. U., a prístup žalovanému znemožnila. Žalovaný sa vrátil do krčmy, žalobkyňa odišla spolu s M. V. k nej domov po kabelku, žalovaný však opäť vyšiel z krčmy ( ktorá je vedľa domu V.) a vbehol za žalobkyňou na dvor V., kde za prítomnosti oboch manželov V. žalobkyni vulgárne nadával, na čo ho manželia V. ho vyzvali, aby odišiel, lebo je na cudzom pozemku. Keď H. V. po chvíli išiel vyprevadiť žalobkyňu, ktorá sa veľmi
bála o svoj život a zdravie k bytovke, kde navrhovateľka býva, museli prejsť okolo krčmy, odkiaľ sa žalovaný rozbehol oproti nej, udrel žalobkyňu rukou smerom do tváre, ( z dôvodu rýchleho reflexu do oboch skrížených rúk pred tvárou ) a nadával jej, tak že pi..., kur... a že je nakazená p........, že má syfilis a podobné vulgárne veci; útok pokračoval, ale zabránil tomu H. V., ktorý ho odstrčil a zatiaľ ju M. V. zobrala späť do dvora ich rodinného domu a zavrela dvere od brány. H. V. potom žalobkyňu zaviezol autom k bytovke, kde ihneď vošla do bytu a zamkla sa. Následne žalobkyňa dostala SMS od žalovaného s textom: „To není konec ti nakazena sviňa.“, na čo žalobkyňa zavolala políciu, ale policajti jej oznámili, že nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti, neprídu, nevedia kde ho majú hľadať a vyzvali ju na podanie trestného oznámenia, čo žalobkyňa aj spravila dňa 30.04.2019 na OO PZ v Hlohovci, kde tento skutok považujú zatiaľ za priestupok pod číslom konania 120.19/1245, o čom dokladá k návrhu dôkaz o podaní trestného oznámenia. Uviedla, že od toho času má strach o život, nakoľko žalovaný bol búchať na okná bytovky, kde býva a to dňa 30.04.2019 asi o 18:00 do 21:00, kedy sa staval v H. M. máj a teda ostatní obyvatelia obce boli na tejto oslave a nepočuli tri hodiny nadávok a vyhrážania sa žalobkyni. Žalobkyňa má zamestnanie, je učiteľkou základnej školy v T., využíva hromadnú autobusovú dopravu a žalovaný ju vždy čaká pred autobusom a neustále jej vulgárne nadáva a ide za ňou až smerom k bytovke. Žalobkyňa má z neho strach, najmä keď je pod vplyvom alkoholu, pričom sa obáva toho, že sa to zhorší tesne pred konaním o rozvode a tesne po ňom, kedy jej za podanie návrhu na rozvod a samotný rozvod asi fyzicky ublíži. Do dňa 06.05.2019 ju aj 20-krát za deň prezváňal, od toho dňa na požiadanie žalobkyne jej telefónny operátor jeho číslo zablokoval.
3. Súd z obsahu návrhu a predložených dôkazov ( potvrdenie o oznámení na OOPZ zo dňa 30.04.2019, fotografie telefónu ) dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Dôvodil, že neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť ho len na základe tvrdení žalobkyne bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP). Súd mal za to, že tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o vyhrážaní sa a prenasledovaní zo strany žalovaného neboli ničím osvedčené, a zostávajú len tvrdeniami, ktoré však pre vydanie neodkladného opatrenia nepostačujú. Hoci miera osvedčenia potrebných skutočností nie je taká ako pri dokazovaní, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmie zostať iba v rovine tvrdení. Súd nemal za osvedčené, že by existovali závažné dôvody domnievať sa, že by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne zo strany žalovaného. Navrhovateľka neodkladného opatrenia predovšetkým neosvedčila priebeh incidentu dňa 26.04.2019, hoci jej v tom nič nebránilo, a to napr. čestnými vyhláseniami svedkov a tiež súd poukazuje na časové nezrovnalosti, keď táto na jednej strane tvrdí, že opisovaný incident, kvôli ktorému volala políciu, sa mal stať 26.04.2019, avšak oznámenie na polícii urobila až po niekoľkých dňoch, dňa 30.04.2019, čo nesvedčí o vnímaní danej situácie ako vážnej zo strany jej samotnej. Okrem toho, z predloženého potvrdenia o oznámení zo dňa 30.04.2019 vyplýva iba nijako nekonkretizované hrubé správanie sa jej manžela a žalobkyňa ničím neosvedčila, že by ju žalovaný sledoval po 26.04.2019, hoci to osvedčiť mohla, a to napr. čestnými vyhláseniami spolucestujúcich, prípadne vodiča autobusu, rovnako neosvedčila, že ju protistrana do 06.05.2019 aj 20-krát za deň prezváňala, hoci mohla o tom predložiť fotografiu displeja mobilného telefónu. Len z SMS správy zo dňa 26.04.2019 bez osvedčenia ďalších súvislostí nemožno mať za osvedčené, že by tu bola daná naliehavá potreba upraviť pomery medzi stranami, resp. že by tu bol dôvod domnievať sa, že by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť konaním jej manžela ohrozená. Súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný a patril by mu tak nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu, avšak nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením a tým, že súd prvej inštancie rozhodol bez náležitého dokazovania, keď si vôbec nevyžiadal žiadne správy z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Hlohovci, ktorý rieši priestupok pod - ČVS: OPRZ-TT-OPP7-136/2019, pričom v uvedenom štádiu trestného konania nemá oznamovateľ právo nahliadať do vyšetrovacieho spisu a toto oprávnenie má len súd. V uvedenom trestnom spise sa nachádzajú aj svedecké výpovede M. V., H. V. a V. U.. V ďalšom odvolateľka opísala opätovne
skutkový stav tak, ako bol predkladaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uviedla, že má zo žalovaného strach, najmä keď je pod vplyvom alkoholu a obáva sa, že tento stav sa zhorší tesne pred konaním o rozvode a krátko po ňom, kedy sa obáva fyzického ublíženia. Do 06.05.2019 ju žalovaný aj 20 krát za deň prezváňal, od toho dňa na jej požiadanie mu telefónny operátor číslo zablokoval, takže od žalovaného už nedostáva žiadne hovory ani písomné správy. Šofér autobusu nemá záujem podávať žiadne svedectvá, nakoľko uviedol, že dokiaľ žalobkyňa nie je fyzicky napadnutá alebo sa jej nevyhráža, nebude podávať žiadne písomne ani ústne svedectvá, keď šofér autobusu sa domnieva, že ide len o manželské nezhody. Žalobkyňa má za to, že vzhľadom k tomu, že synovia s nimi nežijú a ona nemá v obci okrem uvedenej pani V. a jej manžela žiadnu bližšiu osobu, nemá jej kto podať svedeckú výpoveď. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
6. Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11C/16/2019 je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiada jej manželovi S. J. zakázať, aby sa k nej úmyselne priblížil a to na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by obaja boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci, v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobkyne v celosti zamietol ako aj závislého výroku o trovách konania.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a celého spisového materiálu a po doplnení dokazovania pripojením priestupkového spisu č.k. ORPZ-TT-OPP7-136/2019-P a dospel k rovnakému záveru ako prvoinštančný súd a síce, že žalobkyňa neosvedčila, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle ňou navrhnutého neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje teda preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
13. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, spoločnú domácnosť viedli v rodinnom dome v H. M. č. XXX, ktorú žalobkyňa v dôsledku nezhôd s manželom opustila vo februári 2019 a býva na inej adrese v H. M.. Na I. súde Trnava pod sp. zn. 38Pc/6/2019 prebieha toho času konanie o rozvod ich manželstva. Žalobkyňa po opustení spoločnej domácnosti chodievala kŕmiť psy do domu, v ktorom zostal jej manžel bývať. Pri takejto návšteve dňa 26.04.2019 došlo podľa tvrdenia žalobkyne k incidentu, kedy domov prišiel jej manžel ( ktorý inak bol v tom čase v neďalekej krčme), tento žalobkyni pred svedkami zo susedstva vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, mával rukami a naznačoval, že jej chce ublížiť, aj ju udrel smerom do tváre ( úder odrazila skríženými rukami), pričom ďalším útokom a vyhrážkam zabránili až prítomní susedia. Odvolací súd si overil opis udalosti aj svedeckými výpoveďami susedov M. V., H. V. a V. U., obsiahnutými v pripojenom priestupkovom spise č.k. ORPZ-TT-OPP7-136/2019-P, ktorí svedkovia v podstate potvrdili opis udalosti zo dňa 26.04.2019 tak, ako bol prezentovaný v návrhu žalobkyňou. Súčasťou priestupkového spisu je aj výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že manželka ho asi pred dvomi mesiacmi opustila a odsťahovala sa do obecnej bytovky, v dome zostali jej dva psy, ktoré tam chodila kŕmiť. Uviedol, že dňa 26.04.2019 okolo 15.00 hod prišiel domov, pričom na dvore sa nachádzala jeho manželka spolu so susedou V., na dvore sa s manželkou pohádal a je pravda, že jej vulgárne vynadal a následne ju aj so susedou vyhodil z pozemku, pričom jej povedal, aby sa tam viac neukazovala. Po nejakom čase odišiel do pohostinstva, pričom zbadal, že jeho manželka práve vychádzala od V.. Menovaný jej chcel dať facku, nakoľko mu povedala, že sa postará o to, aby prišiel o invalidný dôchodok, čo ho veľmi rozčúlilo. Manželku neudrel, nakoľko sa bránila rukou a postavil sa medzi nich sused V.. Následne menovaný odišiel preč, sused išiel manželku zaviesť do bytovky, kde teraz býva a on potom manželke poslal SMS s textom: „ To neni konec ti nakazená sviňa“, vtedy mal dosť vypité a následne jej poslal aj správu, že ju má rád. Uviedol tiež, že ho mrzí, čo sa stalo, bol to z jeho strany skrat, nakoľko sa nevie zmieriť s tým, že ho manželka, ktorú má rád opustila. Z obsahu tohto spisu odvolací súd tiež zistil, že OR PZ v Trnave predložil dňa 07.05.2019 správu o výsledku objasňovania priestupku Okresnému úradu Trnava ako podnet na začatie konania o priestupku.
14. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom zdieľa názor prvoinštančného súdu, že v danej veci neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. h) C.s.p., pretože tu nebola osvedčená potreba nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. V konaní bolo osvedčené jedine to, že medzi manželmi došlo k jednému incidentu, počas ktorého mal žalovaný voči žalovanej agresívne prejavy na verbálnej aj fyzickej rovine. Išlo však iba o jediný incident, pri ktorom žalovaný konal pod vplyvom alkoholu a z priebehu incidentu tiež vyplýva, že žalovaný nešiel zámerne útočiť na žalovanú, urobil tak za plného dňa na ulici a pred svedkami, pričom jeho úmysel ublížiť jej nebol prvoplánový, ale išlo o impulzívne konanie, ktoré navyše mohlo byť do istej miery vyprovokované poznámkami žalobkyne adresovanými žalovanému ( že ho pripraví o dôchodok). O stupni závažnosti uvedeného incidentu vypovedá do istej miery aj konanie žalobkyne, ktorá nepovažovala za potrebné podať oznámenie na políciu skôr než po štyroch dňoch odkedy sa incident odohral, hoci jej v tom nebránili žiadne závažné okolnosti ( napr. zranenia, keďže k zraneniam nedošlo) a tiež skutočnosť, že po prešetrení udalosti polícia skončila vec postúpením Okresnému úradu Trnava ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Takýto jeden incident medzi manželmi, ktorí sú v rozvodovom konaní a ich vzťah je dlhšiu dobu konfliktný, nezakladá sám osebe dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že zo strany žalovaného by mohla byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita, nepodporila žiadnymi ďalšími dôkazmi. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tvrdenia žalobkyne o ďalšom vyhrážaní sa a o prenasledovaní zo strany žalovaného po 26.04.2019 neboli ničím osvedčené, a zostávajú len tvrdeniami, ktoré však pre vydanie neodkladného opatrenia nepostačujú.
15. Odvolací súd sa preto pridržiava záverov, vyslovených už prvoinštančným súdom, keď má za to, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v návrhu hodnoverne neosvedčujú nutnosť dočasnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, berúc do úvahy, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli a zároveň sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného pred začatím konania, končí (262 ods. 1 CSP).
17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).