Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-28-2019.pdf
PDF · 168.06 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: BIOCENTRUM, s.r.o., SNP 57, Želiezovce, ICO: 36 283 185, zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 06. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100830417/2017 zo dňa 11. 05. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane súd zistil, že v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 14.587,89 eur na základe konkrétnych faktúr a dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej „doklady z ERP“) za nákup materiálu a chemikálií od dodávateľa HANTER s.r.o., Preseľany nad Ipľom 25, Šahy, IČO: 44 739 770 (ďalej len „HANTER s.r.o.“).
2. Na základe oznámenia správcu dane č. 102863875/2015 zo dňa 04. 04. 2016 sa u žalobcu začala dňa 28. 04. 2016 daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 až september 2015. V tento deň bola spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu Dr. Ing. Q. N.. Správcovi dane boli súčasne odovzdané tam uvedené doklady s tým, že daňový subjekt v lehote 10 dní predloží pokladničné doklady za mesiac september 2015.
3. Dňa 17. 02. 2016 sa T. O. pri ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil i konateľ žalobcu, vyjadril k činnosti spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom (obchodná spoločnosť HANTER s.r.o.). Uviedol, že aj napriek tomu, že si je svojho postavenia - funkcie v spoločnosti vedomý, na chode spoločnosti sa aktívne nezúčastňuje a o jej činnosti má obmedzené informácie. Nemal vedomosť o tom, akým spôsobom dodávateľ uskutočňoval svoju podnikateľskú činnosť a nemal vedomosť ani o tom, kto sú jeho obchodní partneri. Dodanie tovaru pre daňový subjekt nepotvrdil. Nepredložil správcovi dane žiadne doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady dodávateľa argumentujúc tým, že tieto doklady ako konateľ spoločnosti nemá k dispozícii a nachádzajú sa u pána D. O. D..
4. Dňa 09. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu. Bolo konštatované, že žalobca si uloženú povinnosť nesplnil. Pokladničné doklady za mesiac september 2015 nepredložil. Bol prijatý záver, že žalobca chýbajúce doklady predloží do 15 dní. S obsahom zápisnice konateľ žalobcu súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom.
5. Dňa 19. 07. 2016 bola za prítomnosti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci výsluchu svedka: D. O. D., ktorý uviedol, že bol splnomocnený spoločnosťou HANTER s.r.o. na všetky záležitosti, ktoré s touto spoločnosťou súvisia, a to od januára 2015. Pracovnú zmluvu s touto spoločnosťou nemal uzatvorenú. V mene spoločnosti konal len on osobne, nikto iný. Vykonával viacero činností, a to prepravu a predaj chemikálií, ktoré objednával výlučne z Maďarska od FERO GLOBUS Budapešť. Väčšinou predával pre žalobcu. Používal pritom elektronickú registračnú pokladnicu (ERP). Podľa jeho vyjadrenia bol splnomocnený spoločnosťou HANTER s.r.o. na nákup a predaj chemikálií. Tovar preberal len on osobne. Účtovníctvo viedla a vykonávala p. D. H. zo Šiah, ktorá i vystavovala predmetné faktúry. Konateľ žalobcu nemal na svedka žiadne otázky. Neboli vznesené žiadne námietky, ani námietky proti obsahu zápisnice. Svedkovi bola uložená povinnosť do 8 dní predložiť splnomocnenie udelené spoločnosťou HANTER s.r.o.
6. Správca dane podaním zo dňa 14. 11. 2016 oboznámil žalobcu s priebehom a predbežnými výsledkami daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl až september 2015. Konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie august 2015 riadne daňové priznanie dňa 25. 09. 2015, v ktorom vykázal nadmerný odpočet v sume 14.587,89 eur za nákup materiálu, chemikálií od dodávateľa HANTER s.r.o. titulom pokladničných dokladov špecifikovaných v oboznámení. Žalobca bol súčasne oboznámený s jeho právami, t. j. s právom vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, s právom predložiť nové dôkazy, doklady a vyjadrenia. Správca dane žiadal predložiť ďalšie dôkazy, ktorými nedisponoval. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca ďalšie dôkazy predložil.
7. Správca dane dňa 09. 01. 2017 spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl až september 2015. Z jeho záverov vyplýva, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 na základe faktúr vystavených spoločnosťou HANTER s.r.o. špecifikovaných v tomto protokole. Súčasne správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pokladničných dokladov uvedených v protokole za nákup materiálu od spoločnosti HANTER s.r.o. Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou zo dňa 09. 01. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto protokole bol žalobcovi doručený dňa 18. 01. 2017. Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 13. 02. 2017 vyplýva, že žalobca sa do 15 pracovných dní, t. j. do 08. 02. 2017 k protokolu nevyjadril a nepredložil žiadne dôkazy.
8. Dňa 13. 02. 2017 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým za zdaňovacie obdobie august 2015 žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 10.353,34 eur, znížil nadmerný odpočet za predmetné zdaňovacie obdobie zo sumy 14.587,89 eur na sumu 4.234,55 eur, čo činí rozdiel v sume 10.353,34 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11. 05. 2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
V rozhodnutí konštatoval, že daňovou kontrolou správca dane zistil porušenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, na základe čoho vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, pričom sa zameral na dôvodnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v sume 10.353,34 eur, ktoré bolo uplatnené na základe 66 ks dokladov vyhotovených v období od 01. 08. 2015 do 31. 08. 2018 ERP. Prostredníctvom dokladov z ERP daňový subjekt deklaroval nákup tovaru - chemikálii od dodávateľa HANTER s.r.o. celkove v sume 62.119,96 eur, základ dane 51.766,62 eur a DPH v sume 10.353,34 eur.
Správca dane preveroval deklarované dodanie tovaru u dodávateľa HANTER s.r.o. a konštatoval, že pochybnosti o reálnom uskutočnení deklarovaných dodaní tovaru medzi dodávateľom a daňovým subjektom podporoval i fakt, že dodávateľ podal v zákonom stanovenej lehote posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, pričom za 1. a 2. štvrťrok 2015 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty ani na výzvy správcu dane, preto rozhodnutím správcu dane zo dňa 31. 10. 2015 dodávateľovi zanikla platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 81 ods. 4 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. V priebehu daňovej kontroly u žalobcu podal dodávateľ žalobcu dňa 05. 05. 2016 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. a 3. štvrťrok 2015, v ktorých uviedol v porovnaní s predchádzajúcimi zdaňovacími obdobiami nezvyčajne vysoké daňové povinnosti, ktoré však neboli uhradené. Dodávateľ v podaných daňových priznaniach priznal dodanie tovaru a služieb v tuzemsku podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže ale správcovi dane nepredložil potrebné evidencie a záznamy, nebolo zrejmé, na základe akých podkladov daňové priznania podal, a či v nich priznal aj dodanie tovarov pre žalobcu.
Žalovaný konštatoval, že správca dane riadne vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy v súlade so zákonom a stotožnil sa s jeho závermi v rozhodnutí, v ktorom skonštatoval, že daňový subjekt (žalobca) si právo na odpočítanie dane z dokladov z ERP uplatnil neoprávnene, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., v zmysle ktorých, právo odpočítať daň z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a ak je predmetom zdaniteľného obchodu tovar, ako v danom prípade, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 dňom dodania tovaru, pričom platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak je táto daň voči nemu uplatnená iným dodávateľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane nemôže byť posudzovaná výlučne podľa formálnych náležitostí dokumentov. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že tento konkrétny dodávateľ daňovému subjektu tovar uvedeného druhu, v uvedenom objeme a cene reálne dodal. Ak nebolo preukázané, že dodávateľ tovar dodal, nevznikla mu potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, daňový subjekt ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z dokladov z ERP, nakoľko doklady z ERP neboli vystavené na základe reálneho plnenia uskutočneného zo strany subjektu v nich uvedeného ako dodávateľ (platiteľ dane).
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
10. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 06. 07. 2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100830417/2017 zo dňa 11. 05. 2017, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100274934/2017 zo dňa 13. 02. 2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania postupoval v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z., v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2, 3 ako aj v rozpore s § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. Porušenie týchto ustanovení zákonov vnímal ako príčinu nezákonnosti rozhodnutia správcu dane a dôvod na jeho zrušenie.
Tvrdil, že postupom a rozhodnutím žalovaného, resp. správcu dane, bol ukrátený a poškodený na svojich subjektívnych právach, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Tvrdil, že hoci neporušil svoje povinnosti, sú mu na jeho ťarchu a k jeho zodpovednosti pričítané porušenia povinností, či už jeho dodávateľa, resp. aj daňového úradu, pričom závery a ich odôvodnenie
naviac odporuje príslušnej judikatúre súdneho dvora EU na úseku DPH, ako aj slovenskej zákonnej úprave. Uviedol, že viaceré závery žalovaného, ako aj správcu dane sú irelevantné, nelogické, odporujúce zásadám slovenského právneho poriadku, v priamom rozpore s ustálenou výkladovou a aplikačnou praxou. Namietal záver správcu dane o tom, že dodávateľ sa na adrese sídla nezdržiava a nevykonáva tam podnikateľskú činnosť, čo vyvodil z poznámky poštového doručovateľa na doručovanej zásielke. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka D. O. D..
Za nedôvodné považoval závery orgánov verejnej správy o tom, že obchodné vedenie spoločnosti, t. j. pôsobnosť konateľa jednať v mene spoločnosti, nie je možné preniesť na inú osobu. Za nesprávne považoval i závery orgánov verejnej správy ohľadom spochybnenia oprávnenia D. O. D. konať v mene dodávateľa žalobcu, keď toto splnomocnenie potvrdil i konateľ spoločnosti T. O. i D. O. D., pričom Daňovému úradu v Šahách boli predložené písomné splnomocnenia. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 33 Občianskeho zákonníka a § 16 Obchodného zákonníka.
Uviedol, že nesprávnou je i premisa žalovaného v tom, že realizácia konkrétnych obchodných vzťahov je transparentný dvojstranný akt, pri ktorom obe zúčastnené strany (dodávateľ aj odberateľ) vo vzťahu k správcovi dane, bez akýchkoľvek pochybností, a aj s odstupom času, preukážu ich reálne naplnenie a vierohodnosť pôvodu predložených dokladov. Ak je táto premisa vykladaná nedôvodne na ťarchu žalobcu, v dôsledku aj čoho je všetka zodpovednosť, a to aj za konania dodávateľa, resp. aj za správcu dane, prenesená výlučne na žalobcu, nepochybne tak ide aj v tomto smere o zásah a poškodenie subjektívnych práv žalobcu. Vytkol správcovi dane a žalovanému, že overenie, či spoločnosť dodávateľa bola v rozhodnom období registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty, bolo nedostatočné, keď vychádzajúc z rozhodnutí správcu dane a žalovaného bol dodávateľ žalobcu v čase kontroly aktívna spoločnosť, ktorej bola zrušená registrácia pre DPH až k 31. 10. 2015. Bol názoru, že ak registrácia dodávateľa v čase dodávok nebola zrušená, nemal dôvod nedôverovať štátom vykonanej registrácii a akokoľvek pochybovať a/alebo preverovať plnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom verejnej správy. Tiež namietal, že správca dane a ani žalovaný sa (okrem predvolania) nezaoberali osobou ďalšieho konateľa spoločnosti dodávateľa E. J., a to najmä v súvislosti s opakovaným záverom, na ktorom boli obe rozhodnutia postavené, že dodanie tovaru nebolo preukázané. V tomto smere nebola táto osoba akokoľvek vyťažovaná. Dodanie tovaru, ktoré potvrdil D. O. D., mohlo byť preukázané výsluchom zamestnancov žalobcu, čo žalobca navrhol, avšak správca dane tento dôkaz nevykonal a uvedený postup adekvátne nezdôvodnil. Absurdne pritom v tejto súvislosti vyznievalo tvrdenie žalovaného, že žalovaným de facto nespochybnený fakt o tom, že chemikálie boli spotrebované na zaregistrovaných parcelách, aj s uvedením konkrétnych mechanizmov, ešte nie je dôkazom o tom, že chemikálie uvedeného druhu, objemu a ceny boli skutočne dodané označeným dodávateľom.
Ďalej žalobca uviedol, že neobstojí ani záver žalovaného, resp. správcu dane o nepreukázaní dodania tovaru, ktorý vyvodil z rozporného označenia maďarských dodávateľov svedok D. O. D. a konateľ žalobcu (D. O. D. tvrdil, že maďarským dodávateľom bola spoločnosť FERO GLOBUS Budapest a konateľ dodávateľa označil za maďarského dodávateľa spoločnosť Sentimento Kft., Érd). Rovnako ani fakt, ak nebol správcom dane, resp. žalovaným ďalej preverený v intenciách ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., že z dodatočných daňových priznaní spoločnosti dodávateľa za 2. a 3. štvrťrok 2015 vyplynulo priznanie dodania tovaru v tuzemsku, avšak bez uvedenia nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, bez ďalšieho nevyvracia dodanie tovaru žalobcovi. Odmietol názor žalovaného, že nebolo možné vykonať výsluch účtovníčky dodávateľa označenej ako D. H. zo Šiah, keď z kompetencie a vedomostí správcu dane muselo byť zrejmé, kto mal alebo má s daňovým úradom uzatvorenú dohodu o elektronickej komunikácii, čo napokon vyplýva aj z jeho záveru, že dodatočne podané elektronické daňové priznania nemali byť podané prostredníctvom D. H. zo Šiah, ale prostredníctvom inej osoby.
V podanej žalobe tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU C-142/11 vo veci N. A. proti R. O. - és Vámhivatal Dél - alföldi Regionális Főigazgatósága zo dňa 21.06.2012, podľa ktorého sa články 167,168 písm. a), 178 písm. a), 22 ods. 1 a 226 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna prax, podľa ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať od DPH, ktorú má zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z prijatých služieb z dôvodu, že vystaviteľ faktúry za tieto služby konal nečestne, bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa je v rozpore s uvedenými ustanoveniami.
Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že ak malo byť dôvodom na určenie rozdielu v sume nadmerného odpočtu žalobcovi porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keďže žalobca tieto povinnosti neporušil, je rozhodnutie správcu dane i žalovaného nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a rozporu skutkového stavu, na ktorom sú rozhodnutia založené, s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, nakoľko z nich porušenie predmetných povinností nevyplýva.
Preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane zrušiť, alternatívne vykonať dokazovanie v zmysle § 120 SSP na preukázanie a potvrdenie žalobných námietok, a to výsluchom zamestnancov žalobcu a iných osôb uvedených v žalobe, ako aj vykonaním dopytu na zahraničných dodávateľov tovaru, a to spoločnosti Sentimento Kft., Érd, resp. FERO GLOBUS, Budapešť.
IV. Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, okrem iného i za zdaňovacie obdobie august 2015. Na základe žalobcom predložených dokladov dokazovaním nebolo preukázané, že tovar uvedeného druhu, objemu a ceny bol žalobcovi skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom tak, ako to žalobca tvrdí na základe ním predložených faktúr a dokladov z ERP. Skutočnosti uvedené na faktúrach a dokladoch nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich uvedenom ako dodávateľ (HANTER s.r.o.). Na prijatie takéhoto záveru mal správca objektívne dôvody, keď dodanie tovaru nebolo potvrdené deklarovaným dodávateľom - jeho konateľom, pričom oprávnenie osoby: D. O. D. konať za dodávateľa bolo sporné. Okolnosti, za akých boli podané daňové priznania dodávateľa k dani z pridanej hodnoty (len za kontrolované zdaňovacie obdobia a až v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu), spôsob, akým bola realizácia zdaniteľných plnení popísaná, vyjadrenia zúčastnených osôb a tiež spôsob vystavovania dokladov, svedčí o účelovom a netransparentnom konaní. Žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor, aby pravdivosť svojich tvrdení a oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane preukázal. Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť v danom smere nesplnil dostatočne, čo správca dane skonštatoval vo svojom rozhodnutí, pričom žalovaný po preskúmaní odvolacích námietok, odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil, keď sa stotožnil s postupmi a so závermi správcu dane.
Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe prezentuje svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, pričom neuvádza žiaden relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, či správcu dane, resp. s ktorým by sa žalovaný nebol v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Odkázal na svoje rozhodnutie ako i rozhodnutie správcu dane, z ktorých vyplýva, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že oprávnenosť tohto práva nebola žalobcom preukázaná. Konštatoval, že svoj záver o tom, že dodávateľ žalobcu na adrese sídla zapísanej v obchodnom registri svoju podnikateľskú činnosť nevykonáva, vyvodil zo skutočnosti, že dodávateľovi žalobcu opakovane na túto adresu doručoval výzvy a hoci poštový doručovateľ na tejto adrese identifikoval adresáta, doručované zásielky v odbernej lehote neboli prevzaté.
K zodpovednosti konateľa za výkon svojej funkcie v obchodnej spoločnosti poukázal na ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Konštatoval, že funkcia konateľa je priamo spätá s konkrétnou fyzickou osobou a nie je možné ju ako takú preniesť na základe plnomocenstva na inú osobu. Dôvodom (okrem iného) je to, že konateľom môže byť len bezúhonná osoba v zmysle platných právnych predpisov. V priebehu výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 predložil žalobca správcovi dane dňa 24. 08. 2016 splnomocnenie zo dňa 10. 02. 2015. Išlo o kópiu listiny osvedčenú dňa 24. 08. 2016 Obcou Sikenica o tom, že kópia súhlasí s originálom. V rukou vyplnenom splnomocnení O. Q. splnomocňuje D. O. D. na všetky právne úkony ako napr. banka, DÚ a (evidentne dodatočne dopísaná) obchodná činnosť. Splnomocnenie síce obsahuje odtlačok pečiatky, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že ide o plnú moc udelenú Q. O. a nie spoločnosťou dodávateľa. V danom prípade nemohlo ísť ani o prokúru a pokiaľ žalobca na základe uvedeného splnomocnenia považoval osobu D. O. D. za osobu oprávnenú konať za spoločnosť dodávateľa, svedčí to o nedostatočnej starostlivosti, s akou si preveril svojho dodávateľa. Poukázal na množstvo judikátov Súdneho dvora EU (okrem iného i
rozsudok, na ktorý poukázal v podanej žalobe žalobca), z ktorej vyplýva, že Smernicu Rady 2006/112/ ES z 28. 11. 2006 je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.
K nevypočutiu ďalšieho konateľa spoločnosti HANTER s.r.o. p. E. J. žalovaný konštatoval, že sám žalobca uviedol, že v súvislosti s dodávateľom konal len s osobou D. O. D.. Žalobca tiež vyjadril odmietavý postoj k tvrdeniu žalovaného a správcu dane ohľadne nemožnosti vypočutia osoby: D. H. zo Šiah, keď žalovaný a ani správca dane nemali k dispozícii žiadne iné identifikačné údaje tejto osoby a z uvedeného dôvodu nebolo možné vykonať jej výsluch. Tiež poukázal na to, že z informačných systémov finančnej správy vyplynulo, že dodávateľ žalobcu mal v období od 15. 08. 2015 do 08. 09. 2015 určeného zástupcu pre elektronické doručovanie, ktorým bola O. H.. Tiež eventuálne potvrdenie zamestnancov žalobcu, že žalobca vykonáva činnosti v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, že pri svojej činnosti aplikuje chemické prostriedky a pod. podľa žalovaného nie je dôkazom o tom, že tovar v uvedenom druhu, objeme a cene mu bol dodaný dodávateľom (spoločnosťou HANTER s.r.o.).
Poukázal na skutočnosť, že D. O. D. pri ústnom pojednávaní uviedol, že chemikálie nakupoval z Maďarska od FERO GLOBUS Budapešť - mená a kontakty si nepamätá, avšak podľa vyjadrenia žalobcu tento tovar dodávateľovi dodala spoločnosť Sentimento Kft., Erd. V podaných daňových priznaniach pritom nadobudnutie tovaru z iného členského štátu dodávateľ žalobcu neuvádzal.
Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh konania
12. Žalobca na výzvu súdu v replike uviedol k vyjadreniu žalovaného v podstate rovnaké námietky ohľadne nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako v podanej žalobe. Odmietol správcom dane spochybnené zastúpenie dodávateľa D. O. D., keď správca dane predmetné splnomocnenie rozporoval nerešpektujúc pritom základné princípy hmotného práva pre konanie za iného na základe splnomocnenia, pre ktoré aj pri prekročení splnomocnenia, ak splnomocniteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o takomto prekročení dozvedel, neoznámi svoj nesúhlas s ním, platí, že ho schválil.
13. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú.
14. Krajský súd v Nitre o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 11S/97/2017-117 zo dňa 17.10.2018 tak, že rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane (Daňový úrad Nitra) zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
15. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd SR ako kasačný súd rozhodol o podanej kasačnej sťažnosti rozsudkom č. k. 3Sžfk/18/2019-201 zo dňa 22. 05. 2019 tak, že rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11S/97/2017-117 zo dňa 17. 10. 2018 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vyslovil pre tunajší súd záväzný právny názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane je správne a súladné so zákonom a za súladný so zákonom je treba označiť aj procesný postup správcu dane vedúci k vydaniu napadnutých rozhodnutí. Mal za to, že správca dane a žalovaný vyvodili správny skutkový a právny záver, že žalobca oprávnenosť odpočítania dane vo vzťahu k deklarovanému nákupu chemikálií od dodávateľa HANTER s.r.o. v zdaňovacom období august 2015 nepreukázal. Za dôvodnú považoval námietku žalovaného ohľadne vzniku stavu právnej neistoty, keď poukázal na skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 15S/15/2017, ktoré konanie a rozhodnutie sa týkalo zdaňovacieho obdobia september 2015, pričom pre obe uvedené zdaňovacie konania bola vykonaná jedna daňová kontrola a bol vyhotovený jeden protokol č. 100031170/2017 zo dňa 09. 01. 2017 s rovnakým záverom vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu - spoločnosti HANTER s.r.o. V ďalšom konaní uložil tunajšiemu súdu postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného kasačným súdom v jeho rozsudku, vec znovu prejednať v medziach podanej žaloby s tým, že závery, ku ktorým dospeje, riadne a zrozumiteľne odôvodní.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
16. Po vrátení veci Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) ako aj právnym názorom vysloveným v rozhodnutí kasačného súdu (§ 469 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 05. 2017, pričom odvolávajúc sa na záväzný právny názor kasačného súdu vyhodnotil podanú žalobu za dôvodnú, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
17. Podľa § 2, písm. a/, b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH účinnom do 30. 09. 2015, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
18. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a/ o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b/ ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c/ ak tak určí správca dane. Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
19. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č. k. 3Sžfk/18/2019-201 zo dňa 22. 05. 2019 vyslovil pre tunajší súd záväzný právny názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane je správne a súladné so zákonom a za súladný so zákonom je treba označiť aj procesný postup správcu dane vedúci k vydaniu napadnutých rozhodnutí. Mal za to, že správca dane a žalovaný vyvodili správny skutkový a právny záver, že žalobca oprávnenosť odpočítania dane vo vzťahu k deklarovanému nákupu chemikálií od dodávateľa HANTER s.r.o. v zdaňovacom období august 2015 nepreukázal. Úlohou tunajšieho súdu po vrátení veci bolo opätovne posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2015 v medziach podanej žaloby s tým, že závery, ku ktorým dospeje, riadne a zrozumiteľne odôvodní.
20. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaného dodávateľa (spoločnosti HANTER s.r.o.).
21. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov od spoločnosti HANTER s.r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. Namietal i skutočnosť že správca dane nepostupoval v súlade so zásadou čo najúplnejšie zistiť nevyhnutné skutočnosti na prijatie záveru o nesplnení podmienok pre uplatnenie odpočtu daňovým subjektom, keď dokazovanie viedol formálne, bez cieľa a záujmu o preverenie daňovej transakcie medzi spoločnosťou HANTER s.r.o. a jeho dodávateľom z Maďarska.
22. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na faktúrach a dokladoch z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len ERP) vystavených dodávateľom (spoločnosťou HANTER s.r.o.) v mesiaci august 2015. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému
daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mal dodať ním deklarovaný a vyššie označený dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere poukazujúc na vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu správny súd konštatuje, že správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov a preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období august 2015 dodávateľom žalobcu.
23. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry a doklady z ERP, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia august 2015, ako i výpisy zo svojho účtu na preukázanie úhrad predmetných faktúr.
24. Predloženie uvedených dokladov - faktúr a dokladov z ERP za zdaňovacie obdobie august 2015 je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.
25. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti HANTER s.r.o. ako dodávateľa tovaru a žalobcu ako odberateľa tovaru správca dane vypočul konateľa žalobcom označeného dodávateľa - spoločnosti HANTER s.r.o. T. O.. Tento konateľ dodávateľa nevedel uviesť, od koho spoločnosť nakupovala tovar. Nemal žiadne daňové doklady a tieto nepredložil správcovi dane ani dodatočne na jeho výzvu. Podľa jeho vyjadrenia v mene spoločnosti konal D. O. D., u ktoré by mali byť príslušné daňové doklady.
26. Svedok D. O. D. uviedol, že bol splnomocnený spoločnosťou HANTER s.r.o. na riešenie všetkých záležitostí od januára 2015. Vykonával prepravu a predaj chemikálií, ktoré objednával z Maďarska od spoločnosti FERO GLOBUS Budapešť. Nevedel uviesť presnú adresu sídla a ani identifikačné údaje tohto obchodného partnera. V dodatočne podaných daňových priznaniach za 2. a 3. štvrťrok 2015 (preverované obdobie) spoločnosť HANTER s.r.o. ako dodávateľ žalobcu nedeklarovala žiadne nadobudnutie tovarov z iného členského štátu. Daňové a účtovné doklady táto spoločnosť nepredložila.
27. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane oboznámený podaním zo dňa 14.11.2016. Správca dane konštatoval, že s poukazom na tieto zistenia má pochybnosti o správnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov. Preto ho žiadal predložiť nové dôkazy, ktorými správca dane nedisponoval. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca takéto nové dôkazy predložil.
28. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovarov od spoločnosti HANTER s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
29. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci august 2015 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených dokladov, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr a dokladov z ERP za zdaňovacie obdobie august 2015) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaného dodávateľa (resp. jeho dodávateľa) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2Afs/177/2006-61).
30. Správny súd poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že dodanie tovarov žalobcovi spoločnosťou HANTER s.r.o. nie je preukázané ani žalobcom predloženými dokladmi vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015, ale ani výpoveďami konateľa dodávateľa HANTER s.r.o. T. O. a D. O. D. (ktorý mal konať za dodávateľa na základe plnomocenstva), ktorí nepreukázali, od koho tovar (ktorý bol následne dodaný žalobcovi) nadobudli a pokiaľ tvrdili, že išlo o tovar od maďarského dodávateľa, správny súd poukazuje na dodatočne podané daňové priznania spoločnosti HANTER s.r.o. za 2. a 3. štvrťrok 2015, v ktorých táto spoločnosť nedeklarovala žiadne nadobudnutie tovarov z iného členského štátu.
31. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil i námietku žalobcu ohľadne nevykonania výsluchu ďalšieho konateľa spoločnosti HANTER s.r.o. E. J. a to poukazom na jednoznačné vyjadrenie D. O. D. ako aj T. O., že za spoločnosť HANTER s.r.o. konal len D. O. D. osobne, nikto iný. Podľa názoru správneho súdu by za tejto situácie bol eventuálny výsluch E. J. nadbytočný a tento by neozrejmil obchodný vzťah medzi touto spoločnosťou a žalobcom. Správca dane a žalovaný tiež neporušili daňový poriadok, keď nevykonali výsluch osoby označenej len ako: D. H. zo Šiah (ktorá mala byť účtovníčkou dodávateľa žalobcu) a to s poukazom na zistenie, že žiadna takáto osoba (s uvedeným menom a priezviskom) nemala so správcom dane uzavretú dohodu o elektronickej komunikácii a táto daňové priznania zo spoločnosť HANTER s.r.o. nepodávala, pričom žalobca (a ani D. O. D.) žiaden bližší identifikačný údaj o osobe označenej účtovníčky dodávateľa žalobcu neuviedol a správcovi dane nemal byť odkiaľ známy.
32. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť HANTER s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne. S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
33. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný
(čo žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol, keď mu podľa výpisu z obchodného registra dodávateľskej spoločnosti muselo byť zrejmé, kto je jej konateľom, ale napriek tomu nežiadal, aby osoba, ktorá za túto spoločnosť konala, predložila doklad oprávňujúci ju na konanie), aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
34. Podľa názoru správneho súdu žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
35. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené. Žalobca bol zo strany správcu dane preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedeným dodávateľom.
36. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným dodávateľom tovarov a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovarov deklarovaným dodávateľom. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovarov od deklarovaného dodávateľa
- spoločnosti HANTER s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
37. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-142/11 zo dňa 21. 06. 2012. K uvedenému je potrebné uviesť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a oprávnenosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, čo je podľa názoru súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na daňovom podvode.
38. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 13. 02. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. 02. 2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 11. 05. 2017. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
39. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovary dodal deklarovaný dodávateľ, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tieto tovary dodal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
40. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd, riadiac sa rozhodnutím kasačného súdu č. k. 3Sžfk/18/2019-201 zo dňa 22. 05. 2019 a záväzným právnym názorom v ňom vysloveným, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov prvoinštančného a ani kasačného konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP a § 467 ods. 1 a 3 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmito konaniami (konaním pred prvoinštančným súdom a konaním pred kasačným súdom) trovy konania vznikli.
42. Súd rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.