Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Pc-12-2021.pdf
PDF · 139.81 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci navrhovateľky ako osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX E., F., v konaní zastúpená JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom v Leviciach, Ul. Sládkovičova 1, proti osobe výživou povinnej: G. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, F., v konaní zastúpený JUDr. Ondrejom Mészárosom, advokátom so sídlom v Želiezovciach, Brezová 10, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Osoba výživou povinná - G. B., nar.: XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu osoby oprávnenej na výživné - A. B., nar.: XX.XX.XXXX sumou 250,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám od 13.05.2021 do 29.10.2022.
II. Návrh osoby oprávnenej na výživné sa vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Zaostalé výživné za obdobie od 13.05.2021 do 29.10.2022 pre osobu oprávnenú na výživné - A. B., nar.: XX.XX.XXXX n e v z n i k l o.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 24.08.2022 pod č.k. 17Pc/12/2021-337 zaviazal osobu výživným povinnú – G. B. prispievať na výživu navrhovateľky ako osoby z výživného oprávnenú – A. B. sumou 250,-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom 13.05.2021. Zaostalé výživné za obdobie od 13.052021 do 31.08.2022 vo výške 1.557,96,-eura súd povinnú osobu zaviazal zaplatiť k rukám osoby z výživného oprávnenej v mesačných splátkach po 70,-eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Na základe odvolania osoby z výživného povinnej Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.02.2023 č.k. 7CoP/43/2022-405 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť opätovne vypočuť navrhovateľku v súvislosti s jej prípravou na budúce povolanie a zaoberať sa skutočnosťou, či jej aktuálne štúdium, ktoré započala v priebehu odvolacieho konania možno považovať za sústavnú prípravu na povolanie. Mal za to, že je nevyhnutné zabezpečiť zo strany navrhovateľky vyjadrenie, z akého dôvodu začala už tretíkrát študovať v 1. ročníku vysokej školy, k dôvodom pre ktoré ani jedno z predchádzajúcich dvoch štúdií riadne neukončila.
3. Navrhovateľka, osoba z výživného oprávnená sa návrhom na súd podaným dňa 13.05.2021 domáhala určenia výživného zo strany osoby z výživného povinnej – jej otca vo výške 250,-eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd. Uviedla, že po rozvode jej rodičov uzatvorila s otcom písomnú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250,-eur mesačne. Výživné v tejto sume jej otec až do novembra 2020 vrátane aj uhrádzal, počnúc mesiacom december 2021 začal zasielať výživné v sume 150,-eur s odôvodnením, že sa vzdeláva dištančne, neskôr dôvodil zníženie výživného tým, že brigádnicky vypomáha svojej matke v podnikaní, či znížením jeho príjmov v dôsledku pandémie koronavírusu. Poukázala na skutočnosť, že je študentkou denného štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od započatia štúdia v septembri 2020 sa z dôvodu pandémie vzdelávajú dištančne, napriek tomu však bolo nevyhnutné naďalej uhrádzať platby za udržanie internátu, keďže pravidlá kedy študenti nastúpia na prezenčnú formu štúdia neboli vopred jasne stanovené. Mesačne za internát uhrádzala 72,50,-eura, jednorázová kaucia, ktorá jej bola na konci roku vrátená činila 100,-eur. V zimnom semestri akademického roku 2021 /2022 za internát neplatila. Ďalšie výdavky súviseli so zabezpečením stravy a náklady súvisiace s nákupom skrípt, ktoré odhadla sumou 200,- eur. V súvislosti s nesúhlasným stanoviskom otca k požadovanej výške výživného poukázala na nadštandardné výdavky otca súvisiace s jeho dovolenkami, ktoré s manželkou absolvoval v zahraničí, či so zabezpečením jeho lyžiarskeho výstroja v sume 6.000,-eur. Uviedla, že s otcom sa nestýkajú, komunikujú minimálne, k narušeniu ich vzťahov došlo po odsťahovaní otca zo spoločnej domácnosti v novembri 2019. Potvrdila, že od júna do augusta 2021 pracovala u matky na dohodu o brigádnickej práci študentov, príjem odhadla sumou 300,- až 350,-eur mesačne. K ukončeniu dohody došlo z dôvodu plánovaného nástupu na prezenčnú výuku. Od novembra 2021 jej matka finančné prostriedky za pomoc v podnikaní nevyplácala, ako formu odmenu jej zakúpila oblečenie, či obuv podľa potreby. V priebehu konania potvrdila, že matka jej za pomoc v prevádzke opätovne vypláca od 350,- až 400,-eur mesačne, pričom nepracuje denne, ale len podľa potreby matky a možností štúdia. V priebehu odvolacieho konania na Krajskom súde v Nitre navrhovateľka zanechala štúdium na právnickej fakulte a nastúpila na denné štúdium učiteľstva anglického jazyka a anglickej literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Na Univerzite Komenského- Právnickej fakulte študovala v dennej forme v období od 03.09.2020 do 29.10.2022, pričom k ukončeniu štúdia došlo bez vykonania štátnej skúšky. K dôvodom vedúcim k ukončeniu štúdia uviedla, že štúdium ju spočiatku bavilo, záujem o štúdium práva prejavila už na strednej škole, v jeho priebehu však zistila, že štúdium je pre ňu náročné na psychiku. Navštívila psychologickú ambulanciu, psychológ jej do istej miery potvrdil depresiu. Uvedené, ako aj to, že právo sa jej ako také pod vplyvom prebiehajúceho súdneho konania s otcom zhnusilo viedli k ukončeniu štúdia. Ambulanciu psychológa navštívila následne ešte jedenkrát, v podstate sa už len so psychológom porozprávali o súčasnej situácií, keďže v súvislosti so skončením štádia došlo u nej k zlepšeniu psychického stavu. Od septembra 2022 je študentkou denného štúdia na Univerzite Konštatntína Filozofa v Nitre, odbor učiteľstvo angličtiny a anglickej literatúry, aktuálne je v druhom ročníku. Toto štúdium ju veľmi napĺňa, v prípade, že by sa po ukončení štúdia nevenovala učiteľstvu, mohla by sa venovať prekladom a tlmočeniu. Hneď po ukončení strednej školy študovala na identickej vysokej škole, identický odbor, štúdium v tom čase ukončila pre napäté vzťahy v rodine súvisiace s rozvodom rodičov. Žiadne skúšky , ktoré v minulosti absolvovala jej do súčasného štúdia nezarátali, nakoľko v tomto študijnom odbore došlo ku kompletnej zmene študijného plánu. Zhodnotením aktuálneho štúdia a štúdia práva mala za to, že momentálne dosahuje lepšie študijné výsledky, v kolektíve študentov sa cíti lepšie, k čomu prispelo aj to, že počas kovidu prebiehala online výučba. Od nedele, prípade od pondelka do štvrtku sa zdržiava z dôvodu štúdia v Nitre, užíva prenajatý byt, za ktorý uhrádza 70,-eur mesačne, cestovné do školy z miesta bydliska ako aj cestovné v rámci Nitry vychádza mesačne v sume 50,- eur. V prípade potreby zakupuje skriptá, posledne za zviazanie seminárnych prác uhradila 23,-eur. Jej osobné výdavky sa za uplynulý čas nezmenili. Matke naďalej vypomáha v jej firme, nie je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy, či písomnej dohode, sú dni kedy v práci nie je. Jej príjem z tejto činnosti predstavuje cca 150,-eur mesačne. Matka sa na jej výžive podieľa tak finančnými ako aj vecnými plneniami podľa jej potrieb.
4. Otec s podaným návrhom v časti navrhovanej sumy výživného nesúhlasil, mal za to, že výživné ním uhrádzané v sume 150,-eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky prihliadnuc na skutočnosť, že navrhovateľka študuje na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dištančne a naviac je pracovne činná v matkinom podnikaní. Mal za to, že pri určovaní výšky výživného je potrebné okrem ďalších relevantných skutočností prihliadať aj na skutočnosť, že tak na navrhovateľku ako aj jej plnoletú sestru bol prevedený spoluvlastnícky podiel k domovej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom bezpodielového spoluvlastníctva s jeho bývalou manželkou (matkou navrhovateľky).
V priebehu konania poukázal na zníženie svojho príjmu v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu po absolvovanej operácií chrbtice, kedy bol nútený skrátiť si svoj pracovný úväzok na polovicu, čím sa znížil jeho príjem na sumu 400,-eur v hrubom. V mesiacoch apríl a máj 2022 poberal z dôvodu práceneschopnosti nemocenské dávky, ktoré boli vyplatené v sume 219,-eur a 425,-eur. S tým súviseli aj zvýšené výdavky týkajúce sa zabezpečenia infúzií, za ktoré uhradil cca 300,-eur a liekov v sume cca 100,-eur. Dvakrát mesačne absolvuje súkromné rehabilitácie u fyzioterapeuta, za jedno sedenie platí 18,-eur. Jeho zdravotný stav mu aktuálne nedovoľuje dvíhať ťažšie bremená, či vykonávať náročnejšie manuálne práce. Z uvedeného dôvodu bol nútený zamestnať ďalšieho zamestnanca, ktorého príjem predstavuje 900,-eur v hrubom mesačne. Obchodná spoločnosť PM BAZÉNY spol. s r. o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom má vrátane jeho šesť zamestnancov, tržby v roku 2022 sú o niečo nižšie než v minulom kalendárnom roku, nakoľko pre svoj nepriaznivý zdravotný stav nebol schopný pokryť dopyt zákazníkov o jeho služby. Uviedol, že má zvýšené výdavky súvisiace aj so stavbou jeho rodinného domu, na ktorého výstavbe sa podieľajú spoločne s manželkou. Potvrdil pretrvávajúce narušené vzťahy medzi ním a navrhovateľkou, veľmi ho trápi, že navrhovateľka tak o neho ako aj o jeho matku nejaví žiadny záujem, pri stretnutí sa ani nepozdravia, navrhovateľka mu negratuluje ani jeho sviatkom, nezaujíma ju jeho zdravotný stav. Poprel tvrdenia navrhovateľky o nadštandardných výdavkoch na výlety, dovolenky, či lyžiarsku výstroj. Mal za to, že zo strany navrhovateľky ide o ničím nepodložené tvrdenia. Na upresnenie uviedol, že letenka z Budapešti do Jordánska ho stála 1.750,- forintov, spiatočná vyšla pre neho a jeho manželku 50,-eur, ubytovanie stálo 150,-eur. Potvrdil, že s manželkou absolvovali lyžovačku v Talianku, Dolomitoch, pričom lyžiarsku výstroj mal sčasti zakúpenú, sčasti požičanú, v žiadnom prípade však nie za sumu, ktorú navrhovateľka uvádzala. Ubytovanie mali zabezpečené v penzióne, využili vlastnú dopravu. Vyjadril ľútosť nad tým, že navrhovateľka nerieši narušené citové vzťahy medzi nimi, ale len peniaze, odmieta z jeho strany akúkoľvek pomoc, ktorú by jej vedel poskytnúť, či už so zabezpečením skrípt alebo s ubytovaním v Bratislave. Narušené vzťahy sú dôvodom, pre ktorý dcére z príležitostí sviatkov či Vianoc nezakupuje žiadne darčeky, hoci ostatným dvom dcéram ich zakupuje. Vyjadril presvedčenie, že výška výživného má zohľadňovať aj skutočnosť, že navrhovateľka u svojej matky riadne pracuje, pripustil, že nie denne, čo však podľa jeho názoru nič nemení na tom, že jej v danom prípade má byť vyplácaná mzda zodpovedajúca vykonávanej práci. Mal za to, že matka by sa na výžive navrhovateľky mala podieľať rovnakou mierou ako on. V priebehu odvolacieho konania poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka ukončila v poradí druhé štúdium na vysokej škole a aktuálne študuje na tretej vysokej škole, čo z jeho pohľadu nemožno akceptovať ako sústavnú prípravu navrhovateľky na budúce povolanie a z uvedeného dôvodu navrhol podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že vystriedanie troch škôl bolo len rozhodnutím navrhovateľky a nebolo vyvolané objektívnymi príčinami. Nepriamo tomu nasvedčujú aj navrhovateľkou predkladané doklady a potvrdenia od psychológa v časovom období po vydaní druhostupňového rozhodnutia krajského súdu v predmetnej veci. Naviac identické dôvody vedúce k ukončeniu štúdia na právnickej fakulte uvádzala navrhovateľka aj pri ukončení predchádzajúceho štúdia. Zdôraznil, že svoju vyživovaciu povinnosť si voči navrhovateľke riadne plnil a to aj v čase , keď sa mu príjem kvôli zdravotným problémom znížil.
5. Súd po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia odvolacieho súdu zistil tento skutkový stav: Ako vyplýva z predloženej písomnej dohody zo dňa 12.08.2020 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a osobou z výživného povinnou sa osoba z výživného povinná (otec navrhovateľky) zaviazal prispievať na jej výživu počnúc septembrom 2020 sumou 250,-eur mesačne vždy do 10 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, pričom dôvodom zmeny poslednej dohody o výživnom, ktoré bolo vyplácané v sume 150,- eur mesačne bola skutočnosť, že navrhovateľka ukončila štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a nastúpila v septembri 2020 na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.
6. Podľa zhodných vyjadrení účastníkov osoba z výživného povinná výživné v sume 250,-eur mesačne uhrádzala od septembra 2020 až do novembra 2020 vrátane. Počnúc nasledujúcim mesiacom otec na výživu navrhovateľke prispieval sumou 150,-eur mesačne, túto sumu výživného v priebehu konania menil; podľa predložených dokladov uhradila osoba výživným povinná k rukám navrhovateľky výživné v sume 2.337,12,-eura (od mája 2021 do augusta 2022), 1.550,-eura (od septembra 2022 do marca 2023, 810,-eur), (od apríla 2023 do januára 2024), do času rozhodnutia súdu v predmetnej veci teda celkovo uhradil na výživnom 4.697,12,-eura.
7. Navrhovateľka dňa 03.09.2020 započala denné štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v čase rozhodovania súdu bola poslucháčkou druhého ročníka, do ktorého sa zapísala
dňom 01.09.2021. Výuka vzhľadom na pandémiu koronavírusu a s tou spojenými reštrikciami prebiehala dištančne od 09.03.2020 až do 07.03.2022, kedy výuka podľa potvrdenia Univerzity Komenského začala prebiehať čiastočne prezenčne. Navrhovateľka za ubytovanie na internáte uhrádzala v mesiacoch, september, október 2020 sumu 72,53,-eur mesačne, počnúc mesiacom november až do apríla 2021 uhrádzala tzv. udržiavaciu platbu v sume 50,-eur mesačne. V apríli 2021 sa z internátu odubytovala a novú zmluvu o ubytovaní uzatvorila dňa 11.04.2022 na domu určitú od 11.04.2022 do 30.06.2022, v ktorej sa zaviazala uhrádzať za ubytovanie na internáte sumu 58,-eur mesačne; za mesiac apríl uhradila alikvótnu časť v sume 36,-eur. V oboch prípadoch bolo potrebné podľa predložených písomných zmlúv uhradiť jednorázovú kauciu v sume 100,-eur, vrátenú na konci akademického roka po odubytovaní. Ďalšie výdavky navrhovateľky súvisiace s jej štúdiom pozostávajú z platby za obedy na internáte v sume od 2,-do 2,50,-eura za obed, okrem toho ďalšie výdavky na stravu počas školy činia mesačne cca 40,-eur, platba za ISIC kartu v predchádzajúcom akademickom roku 22,-eur, v aktuálnom 16,-eur. Výuka prebiehala v týždni od pondelku do stredy, vo štvrtok prebiehalo vyučovanie dištančne použitím technických zariadení online formou. Navrhovateľka do školy cestovala vlakom, ktorý je zadarmo, v prípade jazdy EC vlakom je platba 1,-eur za jednosmerný lístok. Výdavky na mestskú hromadnú dopravu v Bratislave predstavovali sumu od 20 do 25,-eur mesačne. Ďalšie mesačné výdavky navrhovateľky pozostávajú z platby za mobil 12,-eur, z výdavkov na cvičenie 10,-eur do marca 2022, oblečenie, obuv 30,-až 40,-eur, strava, hygiena mimo stravy v škole 150,-eur, platba za kontaktné šošovky 35,-eur polročne. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončila dňa 29.10.2022 bez vykonania štátnej skúšky. Počnúc mesiacom september 2022 nastúpila do prvého ročníka bakalárskeho štúdia anglického jazyka a anglickej literatúry v dennej forme, na ktorej aj doposiaľ študuje. Výdavky spojené s návštevou školy pozostávajú z platby za nájomné 70,- eur mesačne, cestovné 50,-eur mesačne. Nepravidelne, v prípade potreby si zakupuje skriptá, posledne za zviazanie seminárnych práv uhradila 23,-eur. Jej osobné výdavky sa nezmenili. Spolu s plnoletou sestrou je podielovou spoluvlastníčkou domovej nehnuteľností nachádzajúcej sa v Želiezovciach v polovici jej celku, ktorá je v užívaní jej matky, s ktorou zdieľajú spoločnú domácnosť a ktorá bola nadobudnutá majetkovým vyporiadaním rodičov navrhovateľky. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka bola naposledy zamestnaná od 18.01.2021 do 31.01.2021 v spoločnosti AT ZUGADO s.r.o. na základe dohody o brigádnickej práci študentov, pričom za tento mesiac jej bola vyplatená odmena v sume 84,84,-eura v čistom. Vychádzajúc zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že navrhovateľka na osobne vypomáha svojej matke v podnikaní; matka prevádzkuje železiarstvo a domáce potreby, pričom náplň jej práce podľa vyjadrenia navrhovateľky spočíva v pomoci pri upratovaní, či obsluhe v predajni. Ako uviedla navrhovateľka, čo otec nepoprel, nepracuje denne, len podľa toho ako jej to štúdium umožňuje. Matke vypomáha bez písomnej zmluvy, či dohody, pričom príjem z tejto činnosti odhadla sumou 350,- až 400,-eur mesačne, v období od júna do augusta 2021 jej matka vyplácala 300 až 350,-eur mesačne, v čase rozhodovania súdu odhadla tento príjem sumou 150,- eur mesačne. Je zdravá, nosí okuliare. Osobitné záujmy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky nemá. Všetky výdavky spojené s užívaním rodinného domu, nákupom stravy uhrádza jej matka, ktorá je poberateľkou rodinných prídavkov na ňu.
8. Matka navrhovateľky je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti AT ZUGADO s.r.o., v zdaňovacom období roku 2021 dosiahol úhrn zdaniteľných príjmov spoločnosti sumu 165.815,03,-eur, základ dane po odpočte daňovej straty z predchádzajúcich období činil 286,51,-eura, v zdaňovacom období roku 2022 súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti predstavoval sumu 213.381,27,- eura, súčet nákladov na túto činnosť 211.512,32,-eura spoločnosť v uvedenom období vykázala zisk, ktorý pred zdanením činil sumu 1.868,95,-eura, základ dane činil 1.039,44,-eura. Matka navrhovateľky je zároveň touto spoločnosťou vedená ako jej zamestnanec, z potvrdenia o úhrne zdaniteľných príjmov za rok 2021 vyplýva, že ich úhrn činil 4.334,29,-eura, poistné 407,41,-eura, čiastkový základ dane sumu 3.926,88,-eura, čo je v priemere suma 327,24,-eura mesačne. V kalendárnom roku 2022 dosiahla matka priemerný čistý mesačný príjem v sume 429,11,-eura, v roku 2023 v sume 444,56,-eura. Aj napriek viacerým výzvam súdu výdavky matky súdu predložené neboli. Vychádzajúc z vyjadrenia navrhovateľky matka uhrádza všetky výdavky spojené s užívaním rodinného domu, ktorý spoločne obývajú, vrátane platby daní a poplatkov, financuje výdavky na stravu. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť voči maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z manželstva s G. B., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 22.05.2020 pod č.k. 10P/158/2019-175, právoplatným dňa 01.06.2020 rozvedené, súd na čas po rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola mal. H., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matke a otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150,-eur mesačne.
9. Osoba z výživného povinná je jediným spoločníkom a konateľom obchodných spoločností PM BAZÉNY spol. s r.o. a KAKAM, s.r.o. , pričom výnosy obchodnej spoločnosti PM BAZÉNY spol. s r.o. v zdaňovacom období roku 2020 činili 222.830,53,-eura, náklady 220.140,78,-eura, základ dane 3.684,06,-eura. V zdaňovacom období roku 2021 činil súčet výnosov 368.516,94,-eura, nákladov 356.17,81,-eura, základ dane 1.837,88,-eura, v zdaňovacom období roku 2022 činil súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti 446.421,33,-eura, súčet nákladov na túto činnosť 445.677,30,-eura, výsledok hospodárenia pred zdanením 744,03,-eura, základ dane činil 1.764,45,-eura. Spoločnosť KAKAM, s.r.o. vykázala v zdaňovacom období roku 2020 stratu vo výške 70,80,-eura, ktorá sa v nasledujúcom zdaňovacom období prehĺbila na 74,64,-eura, roku 2022 dosiahla strata spoločnosti výšku 80,40,-eura. Osoba z výživného povinná je spolu s matkou navrhovateľkou spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti ZUGADO, s.r.o., ktorá v zdaňovacom období roku 2021 vykázala výnosy 24.378,46,-eura, náklady 22.886,64,-eura, základ dane činil 1.628,21,-eura, v zdaňovacom období 2020 výnosy predstavovali sumu 209.947,47,-eura, náklady 214.077,07,-eura, základ dane 325,83,-eura, v roku 2022 súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti 24.820,79,-eura, súčet nákladov na túto činnosť 23.280,05,-eura, výsledok hospodárenia pred zdanením 1.540,74,-eura, základ dane 1.713,99,-eura. Osoba z výživného povinná je zároveň vedená ako zamestnanec spoločnosti PM BAZÉNY spol. s r.o., za obdobie roku 2021 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v sume 555,22,- eura, v roku 2022 v mesiacoch január a február jeho čistý priemerný mesačný príjem činil 646,98,- eura, v mesiaci apríl mu bola vyplatená čistá mzda v sume 66,02,-eura; z dôvodu práceneschopnosti mu boli v mesiacoch apríl a máj vyplatené nemocenské dávky v sume 219,-eur a 425,-eur. S účinnosťou od 01. júla 2022 sa zmenil pracovný čas otca z pôvodného 40 hodinového na 20 hodinový týždenný pracovný čas, v dôsledku čoho jeho čistý mesačný príjem za mesiac jún 2022 činil 404,14.-eura v čistom a za mesiac júl v sume 346,40,-eura. Od augusta 2023 až do konca roku 2023 dosahoval čistý mesačný príjem v sume 346,40,-eura. V kalendárnom roku 2023 dosiahla osoba výživou povinná priemerný čistý mesačný príjem v sume 369,85,-eura. Je podielovým spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti v podiele 1 vo výlučnom užívaní jeho matky, výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý je využívaný ako sídlo obchodnej spoločnosti PM BAZÉNY spol.s r.o., ktorá je vlastníkom dvoch motorových vozidiel využívaných osobou výživou povinnou. S manželkou I. B. sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, každý v jednej polovici a bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý spoločne obývajú. Pani I. B. je zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 955,67,-eura. Osoba z výživného povinná má okrem navrhovateľky ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. H. B. pochádzajúcej predchádzajúceho manželstva, na ktorej výžive sa podieľa sumou 150,-eur mesačne. Výdavky osoby z výživného povinnej pozostávajú z platby za nájom 350,-eur mesačne, vodné, stočné 10,-eur mesačne, elektrika 20,-eur mesačne, internet 32,-eur mesačne, strava 240,-eur mesačne, životné poistenie mal. H. 175,-eur ročne, splátka hypotekárneho úveru vzatého v celkovej sume 120.000-eur na stavbu rodinného domu v sume 712,40,-eura mesačne. Rodinným príslušníkom mu bola dňa 15.02.2022 poskytnutá pôžička v sume 14.000,-eur, ktorá doposiaľ nie je splatená, termín splatnosti je dohodnutý k 15.02.2025. Manželia hospodária spoločne. Osoba z výživného povinná má zhoršený zdravotný stav po operácií chrbtice. Dvakrát mesačne absolvuje súkromné rehabilitácie u fyzioterapeuta, za jedno sedenie platí 18,-eur. Pre problémy s očami si zaobstaral dioptrické okuliare, výdavky s tým spojené činili 113,-eur. 10. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, , ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa, aj plnoletého sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
20. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá v zmysle ustanovenia § 62 odsek 1 Zákona o rodine do momentu, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, pričom zákon bližšie nedefinuje, kedy dieťa túto schopnosť nadobúda, posúdenie uvedenej skutočnosti závisí od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice, ani na dosiahnutie plnoletosti. Zánik vyživovacej povinnosti je viazaný na schopnosť dieťaťa samostatne sa trvalo živiť a uspokojovať všetky nevyhnutné životné náklady z vlastných zdrojov. Za dôvod trvania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu, aj plnoletému, sa považuje aj štúdium ako sústavná príprava na povolanie na strednej a vysokej škole, nadstavbové štúdium. Toto štúdium musí vykazovať znaky sústavnosti a cieľavedomosti. Pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vyživovacia povinnosť z pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita – magister). Rozhodnutie dieťaťa pokračovať po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť môže vzniknúť aj pokiaľ dieťa síce študuje dennou formou, ale sa riadne na štúdium nepripravuje, pričom nejde o ojedinelé zlé študijné výsledky, ale o sústavné zanedbávanie štúdia, ktorého dôsledkom je buď opakujúce sa opakovanie ročníka alebo opakovaná zmena školy, ktorú dieťa navštevuje. Uvedené obdobne platí aj v prípade, ak zo strany osoby z výživnej oprávnenej dochádza k opakovaným zmenám študijného odboru zapríčineným ľahkovážnym prístupom k štúdiu, či neschopnosťou dieťaťa vynaložiť istú mieru úsilia pre dosiahnutie stanoveného študijného cieľa.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb navrhovateľky daných jej štúdiom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré súdu riadne
preukázala, ale aj bežnými výdavkami na stravu, odievanie, či hygienu ktorých výšku súd považoval za absolútne primeranú a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, súd určil výživné zo strany osoby z výživného povinnej na navrhovateľku v sume 250,-eur mesačne, ktorú povinnú osobu zaviazal uhrádzať k rukám navrhovateľky vždy k 15 dňu v mesiaci vopred počnúc dňom 13.05.2021, t.j. dňom podania návrhu na začatie konania na súd do 29.10.2022, kedy navrhovateľka ukončila štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že výživné v tejto sume sa zaviazal uhrádzať sám otec navrhovateľky ako osoba výživou povinná, pričom dôvod zvýšenia výživného z pôvodnej sumy 150,-eur na sumu 250,-eur vymedzili účastníci písomnej dohody o výživnom práve nástupom navrhovateľky na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že otec zmenu vysokej školy u navrhovateľky akceptoval, zaviazal sa prispievať na jej výživu zvýšeným výživným. Takto určené výživné spolu s výživným zo strany matky, ktorá okrem iného uhrádza všetky výdavky spojené so stravovaním navrhovateľky, jej bývaním ako aj samotnou prevádzkou rodinného domu, ktorého spoluvlastníkom je navrhovateľka a prídavkami na dieťa sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby navrhovateľky, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov berúc do úvahy aj ich ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. H. pochádzajúcej z ich manželstva. Na strane tak matky navrhovateľky ako aj osoby z výživného povinnej súd nevychádzal len z ich príjmov deklarovaných predloženými opismi daňových priznaní obchodných spoločností, v ktorých figurujú, či príjmov deklarovaných predloženými mzdovými listami, či potvrdeniami o ich zdaniteľných príjmoch, ale hodnotil aj ich celkovú životnú úroveň vo vzťahu k ich výdavkom, majetkovým pomerom ako aj k celkovému spôsobu života. Napriek skutočnosti, že tak matka ako aj otec navrhovateľky si zo zamestnaneckého pomeru vykazujú skutočne nízke príjmy, obchodné spoločnosti, v ktorých figurujú, či už samostatne alebo spoločne, vykazujú podľa predložených daňových priznaní stratu prípadne minimálny základ dane, je zrejmé, že vzhľadom na dlhodobé podnikanie oboch rodičov navrhovateľky (podľa vyjadrenia osoby z výživného povinnej sa podnikaniu venuje 22 rokov), s ohľadom na výšku deklarovaných výnosov z obchodnej a hospodárskej činnosti týchto spoločností je zrejmé, že príjmy prezentované rodičmi nezodpovedajú realite. V tomto kontexte vyznieva absurdne tvrdenie osoby z výživného povinnej o neexistencii iného príjmu než toho, ktorý plynie zo zamestnaneckého pomeru, ktorý od 01.07.2022 činí 400,-eur mesačne v hrubom. Existenciu reálnych nielen deklarovaných príjmov osoby z výživného povinnej (otca) preukazujú aj jeho výdavky, ktoré pravidelne vynakladá a to najmä splátky hypotekárneho úveru poskytnutého na výstavbu rodinného domu v celkovej sume 120.000,-eur, ktorá predstavuje sumu 712,40,-eura mesačne, pričom podľa vyjadrenia osoby z výživného povinnej náklady na výstavbu rodinného domu nie sú plne finančne kryté z poskytnutého úveru, ale sú financované čiastočne aj zo súkromných zdrojov povinnej osoby a jeho manželky, pričom spomínaný rodinný dom bol v čase rozhodovania súdu dokončený, skolaudovaný a manželmi obývaný. Je nemysliteľné, aby rodičia navrhovateľky pri nimi prezentovaných príjmoch boli schopní uhrádzať ich všetky pravidelne sa opakujúce, či nepravidelné výdavky, uhrádzať výživné obom deťom, prípadne bol otec schopný absolvovať s manželkou dovolenky v zahraničí. O úspešnosti spoločnosti PM BAZÉNY spol.s.r.o. na trhu svedčí aj tvrdenie otca o jeho neschopnosti v plnom rozsahu pokryť dopyt zákazníkov po jeho službách poukazujúc pritom na svoj nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý prijal ďalšieho zamestnanca na výkon ťažších manuálnych prác s príjmom 900,-eur v hrubom mesačne. V záujme komplexného zhodnotenia pomerov osoby z výživného povinnej nemohol súd obísť ani skutočnosť, že je výlučným, prípadne podielovým spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností, ktoré sú síce využívané inými osobami, prípadne využívané ako sídlo spoločnosti, avšak tieto sú do budúcna spôsobilé poskytnúť mu isté majetkové a finančné zabezpečenie. Skutočnosť, že navrhovateľka takmer celý čas od započatia štúdia na vysokej škole študovala dištančne neznižuje samé o sebe vyživovaciu povinnosť otca. Na dištančnú výuku boli nútené prejsť všetky vysoké školy pre opatrenia, ktoré boli všeobecne platné a ktorých intenzitu, či dĺžku trvania nebolo možné vopred predpokladať. Jednalo sa o objektívnu skutočnosť, ktorú navrhovateľka nebola schopná nijako ovplyvniť. Aj napriek dištančnému vzdelávaniu si navrhovateľka musela zabezpečiť potrebnú študijnú literatúru, vynakladať výdavky na stravu, hygienu, či odievanie, prítomnosťou v domácom prostredí sa zvýšili výdavky na energie v domácnosti, pričom v neposlednom rade bolo nevyhnutné zabezpečiť si primerané technické vybavenie tak, aby sa mohla plnohodnotne venovať štúdiu. K argumentácií osoby z výživného povinnej vo vzťahu k príjmu navrhovateľky, ktorý jej je vyplácaný matkou súd uvádza, že považuje za preukázané, že tento príjem nedosahovala navrhovateľka počas celého konania pravidelne, samotná skutočnosť, že navrhovateľka disponuje vlastným príjmom vyplácaným jej matkou z práce v prospech jej podnikania nezbavuje rodiča povinnosti prispievať na výživu svojho dieťaťa, hoc aj plnoletého. Momentom, ktorý predchádza zániku vyživovacej povinnosti je schopnosť dieťaťa živiť sa samé, ktorá sa odvodzuje od získania jeho potenciálnej trvale schopnosti si vlastnou prácou
obstarávať prostriedky na svoju výživu, nielen od jeho majetkových pomerov, ktoré nemusia byť trvalé a nezabezpečujú dieťaťu schopnosť produktívne sa podieľať na uspokojovaní potrieb vlastnou prácou. Sám otec v konaní potvrdil, že všetky jeho dcéry od počiatkov ich spoločného podnikania s bývalou manželkou pri podnikaní vypomáhali, pričom sám navrhovateľke vediac o jej štúdiu na vysokej škole, poskytol možnosť pracovať v jeho firme, pričom jej naďalej uhrádzal aj v tom čase dohodnuté výživné. Pracovnú činnosť navrhovateľky v prospech matkinho podnikania možno hodnotiť ako jej dobrovoľnú výpomoc, pričom samotný výkon práce ako aj jeho časové rozvrhnutie je závislé od možností štúdia navrhovateľky a tomuto je aj prispôsobené. Finančné prostriedky sú navrhovateľke vyplácané obchodnou spoločnosťou, ktorú navonok aj smerom dovnútra prezentuje matka navrhovateľky ako jediná spoločníčka a konateľka, nejedná sa teda o finančné prostriedky vyplácané treťou osobou z jej majetku, ale o prostriedky vyplácané matkou z majetku jej obchodnej spoločnosti. Súd zastáva názor, že tento príjem navrhovateľky v žiadnom prípade nespôsobuje zánik jej práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
22. Otec sa na výžive navrhovateľky dobrovoľne podieľal výživným v sume 150,-eur, neskôr uhrádzal výživné v nižšej sume pričom identické výživné uhrádzal aj na maloletú sestru navrhovateľky, ktorá je žiačkou druhého stupňa základnej školy, jej odôvodnené potreby (vychádzajúc z pripojeného spisu 10P/158/2019) nie sú porovnateľné s potrebami navrhovateľky, ktorá je dospelá žena. Možno konštatovať, že výživné uhrádzané v tejto sume je v hrubom nepomere vo vzťahu k odôvodneným potrebám oprávnených osôb. V tomto smere neobstojí argument otca, že maloletá nemá možnosť si brigádnicky privyrobiť. Plnoleté dieťa, ktoré je poslucháčom denného štúdia na vysokej škole nie je povinné sa zamestnať a dosahovať vlastný príjem, naopak má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čomu zodpovedá povinnosť rodičov ho vyživovať do času než dieťa nenadobudne schopnosť samé sa živiť. Vo vzťahu k vyjadreniam otca k určeniu výživného v sume, ktorá zohľadňuje negatívne správanie sa navrhovateľky voči nemu, ktoré označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi súd uvádza, že pojem dobré mravy predstavujú súhrn spoločenských, kultúrnych, mravných noriem, ktoré v historickom vývoji spoločnosti osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti; tieto sú zároveň meradlom konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi, skúma sa oprávnenie nie povinnosť. Výživné teda nemožno priznať len v tom prípade, ak preto existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Po oboznámení sa s vyjadreniami oboch účastníkov má súd za to, že k výraznému narušeniu vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkou a otcom došlo v čase rozvodu manželstva rodičov navrhovateľky. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že správanie navrhovateľky voči otcovi nemožno považovať za natoľko intenzívne a hrubé, že by bolo spôsobilé vyvolať nemožnosť priznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi. Je preukázateľné, že dôvody narušenia vzájomných vzťahov nespočívajú výlučne alebo v prevažujúcej miere na strane navrhovateľky, na narušených vzťahoch má svoj podiel aj jej otec. Naviac aktuálne nevraživý vzťah medzi otcom a plnoletým dieťaťom je dôsledkom okrem iného aj vzájomných sporov a konfliktov medzi rodičmi navrhovateľky, ktorých bola účastná. Poukazujúc na vyššie uvedené má súd za to, že nie je daný dôvod, pre ktorý by mal súd siahnuť na základný nárok dieťaťa, ktorým je výživné od rodiča. Z textu ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine sa dá vyvodiť, že jeho aplikácia je povinnosťou súdu, na rozdiel od prípadu, ak by šlo len o právo súdu. Ide u úplnú stratu nároku, preto nie je možné použiť toto ustanovenie ako modifikátor výšky výživného a na jeho základe sumu požadovaného výživného primerane znížiť.
23. V priebehu odvolacieho konania došlo k podstatnej zmene skutkových okolností majúcich vplyv na ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke spočívajúcich v ukončení štúdia na právnickej fakulte bez vykonania štátnych skúšok a následného započatia štúdia na inej univerzite, v inom študijnom odbore – učiteľstvo anglického jazyka a anglickej literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Uvedené navrhovateľka odôvodnila nezvládaním štúdia práva po psychickej stránke, zistila, že štúdium práva ju vnútorne nenapĺňa, na čo malo vplyv aj prebiehajúce súdne konanie s jej otcom. Po oboznámení sa dôvodmi navrhovateľkou uvádzanými má súd za to, že tieto nie sú objektívne spôsobilé vyvodiť záver o sústavnosti a cieľavedomosti prípravy navrhovateľky na povolanie, ktorá je zákonom akceptovaným dôvodom trvania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Na jednej strane je potrebné brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam, danostiam, aby získalo lepšie predpoklady pre jeho uplatnenie, na druhej strane je tu oprávnená požiadavka včasnej
realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu opakovaných zmien študijných programov, či samotnej vysokej školy. Atribút sústavnosti a cieľavedomosti prípravy na povolanie súd v tomto konaní nemohol akceptovať vzhľadom na diametrálne odlišné zameranie aktuálneho štúdia navrhovateľky oproti predchádzajúcemu, kedy navrhovateľka opätovne začala študovať na v poradí tretej vysokej škole. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani navrhovateľkou predložený psychologický nález, z ktorého záverov vyplýva prebehlá zmiešaná úzkostno depresívna epizóda v rámci adaptácie na kombináciu záťažových psychoreaktívnych faktorov, najmä za situácie kedy z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že ďalšia návšteva u psychológa nebola nevyhnutná z dôvodov zlepšenia psychického stavu. Zmena študijného programu z dôvodov straty záujmu o štúdium vykazuje znaky svojvoľnosti a nie sústavnosti, či cieľavedomosti, keď štúdium práva rovnako ako predchádzajúce štúdium boli ukončené predčasne, bez riadneho ukončenia aspoň bakalárskeho štúdia. S poukazom na uvedené má súd za to, že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke zanikla dňom nasledujúcim po ukončení štúdia na právnickej fakulte a z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľky vo zvyšujúcej časti zamietol.
24. Súd, viazaný návrhom na začatie konania zaviazal osobu z výživného povinnú uhrádzať výživné v sume 250,-eur mesačne k rukám navrhovateľky počnúc dňom podania návrhu na súd, t. j. od 13.05.2021 vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred a to až do 29.10.2022, t.j. do času ukončenia štúdia navrhovateľky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, výživným zo strany matky je schopné pokryť odôvodnené potreby navrhovateľky rešpektujúc zásadu rovnakej životnej úrovne detí a rodičov, prihliadnuc pri tom aj na ďalšie vyživovacie povinnosti rodičov navrhovateľky voči mal. H..
25. Odo dňa začatia konania do 29.10.2022 mala osoba výživným povinná uhradiť k rukám navrhovateľky výživné v celkovej sume 4.378,82,-eura (mal zaplatiť máj 2021 : 250,-eur : 31 dní = 8,06,-eura x 18 dní + 16 mesiacov (jún 2021 až september 2022) x 250,-eur + alikvótna časť za mesiac október 2022 – 250,-eur : 31dní – 8,06,-eura x 29 dní ); otec preukázateľne na výživnom odo dňa začatia konania do januára 2024 vrátane zaplatil sumu 4.697,12,-eura. Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na platby, ktoré boli povinnou osobou v prospech osoby oprávnenej realizované možno konštatovať, že zaostalé výživné za vyššie uvádzané obdobie trvania vyživovacej povinnosti nevzniklo.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).
Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.