Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/158/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, vo veci žalobcu: DGA Investments, k. s., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 545 026, právne zast. advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100521032/2022 zo dňa 21. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na peňažnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal dňa 23.09.2021 miestne zisťovanie v sídle žalobcu, o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 101790059/2021. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dodržiavania ustanovení o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“ alebo „Zákon o účtovníctve“) za účtovné obdobia: od 01.11.2016 do 31. 10.2017, od 01.11.2017 do 31. 10.2018, od 01.11.2018 do 31. 10.2019 a od 01.11.2019 do 31. 10.2020.

2. Na základe výsledkov miestneho zisťovania správca dane (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 102428658 zo dňa 30.11.2021 podľa a v nadväznosti na a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „“) uložil žalobcovi úhrnnú pokutu v sume 12 000,00 Eur za správny delikt podľa - správneho deliktu sa dopustila účtovná jednotka nedodržaním ustanovenia a za správny delikt podľa - správneho deliktu sa dopustila účtovná jednotka nedodržaním ustanovenia , a to za kontrolované účtovné obdobia: od 01.11.2016 do 31. 10.2017, od 01.11.2017 do 31. 10.2018, od 01.11.2018 do 31. 10.2019 a od 01.11.2019 do 31. 10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. V rozhodnutí uviedol, že žalobca za účtovné obdobie od 01.11.2016 do 31. 10.2017 zostavil účtovnú závierku ku dňu 31.10.2017 dňa 30.08.2021, ktorá bola schválená dňa 02.09.2021 a uložená

v Registri účtovných závierok dňa 02.09.2021. Správca dane uvedené zistil nahliadnutím do verejne prístupnej časti Registra účtovných závierok (podané prostredníctvom portálu finančnej správy č. podania 609360865/2021 dňa 02.09.2021). Žalobca zaslal dňa 25.01.2018 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 01.11.2016 do 31. 10.2017 a to do 30.04.2018. To znamená, že účtovná závierka k 31.10.2017 mala byť zostavená do termínu na podanie daňového priznania, t.j. do 30.04.2018. Žalobca zostavil účtovnú závierku dňa 30.08.2021. Účtovná závierka bola zostavená po lehote stanovenej v , čím sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa a za uvedený správny delikt správca dane uložil žalobcovi pokutu podľa Účtovná závierka k 31.10.2017 bola uložená do Registra účtovných závierok dňa 02.09.2021, teda po lehote stanovenej podľa , ktorá bola do 30.04.2018, teda do termínu podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 01.11.2016 do 31. 10.2017. Uložením účtovnej závierky po lehote žalobca porušil ustanovenie o ds.3 zákona č . , čím sa dopustil správneho deliktu podľa a za uvedený správny delikt správca dane uložil žalobcovi pokutu podľa

4. Rovnako žalobca zostavil účtovné závierky po zákonnej lehote na ich zostavenie (teda po termíne na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie) a uložil ich po zákonnej lehote na ich uloženie do Registra účtovných závierok za ďalšie tri zdaňovacie obdobia. Za účtovné obdobie od 01.11.2017 do 31. 10.2018 mal žalobca zostaviť účtovnú závierku a uložiť ju do Registra účtovných závierok do 30.04.2019, avšak účtovnú závierku ku dňu 31.10.2018 zostavil dňa 30.08.2021, schválená bola dňa 02.09.2021 a uložil ju do Registra účtovných závierok dňa 02.09.2021. Za účtovné obdobie od 01.11.2018 do 31.10.2019 mal žalobca zostaviť účtovnú závierku a uložiť ju do Registra účtovných závierok do 30.04.2020, avšak zostavil účtovnú závierku ku dňu 31.10.2019 dňa 13.09.2021, ktorá bola schválená dňa 17.09.2021 a uložil ju do Registra účtovných závierok dňa 17.09.2021. Za účtovné obdobie od 01.11.2019 do 31. 10.2020 mal žalobca zostaviť účtovnú závierku a uložiť ju do Registra účtovných závierok do 30.04.2021, avšak účtovnú závierku ku dňu 31.10.2020 zostavil dňa 16.09.2021, ktorá bola schválená dňa 17.09.2021 a uložil ju do Registra účtovných závierok dňa 17.09.2021. Žalovaný konštatoval, že zostavením účtovných závierok po lehote žalobca porušil ustanovenie , čím sa dopustil správneho deliktu podľa a za uvedený správny delikt mu správca dane uložil pokutu podľa . Ďalej uviedol, že uložením účtovných závierok do Registra účtovných závierok po lehote žalobca porušil ustanovenie , čím sa dopustil správneho deliktu podľa a za uvedený správny delikt správca dane uložil žalobcovi pokutu podľa .

5. Správca dane ďalej konštatoval, že miestnym zisťovaním zistil porušenia dodržiavania ustanovení za účtovné obdobia: od 01.11.2016 do 31. 10.2017, od 01.11.2017 do 31. 10.2018, od 01.11.2018 do 31. 10.2019, od 01.11.2019 do 31. 10.2020 a na základe preukázaných zistení uložil žalobcovi úhrnnú pokutu, pričom rozhodol pri určení výšky pokuty v intenciách vymedzených Zákonom o účtovníctve. Ďalej s poukazom na uviedol, že pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliadal na skutočnosť, či žalobca v súlade s vykonal účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Pri stanovení výšky pokuty vychádzal z ustanovenia ods. l , v ktorom je uvedené, že správca dane uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Následne vypočítal 2% z vykázaného majetku netto v súvahe účtovnej závierky za každé zo štyroch vyššie uvedených účtovných období, pričom najvyššia suma bola za účtovné obdobie od 01.11.2018 do 31.10.2019, kde bol v súvahe účtovnej závierky vykázaný majetok netto v sume 2 633 605,00 EUR, z čoho 2% predstavujú 52 672,10 EUR. Správca dane uviedol, že neuložil žalobcovi za zistené pochybenia pokutu v maximálnej možnej výške 52 672,10 EUR, ale vo výške 12 000,00 EUR, čo predstavuje 22% hornej hranice možnej sankcie. Konštatoval pritom, že žalobca odstránil nezákonný stav až v roku 2021, po vykonanom miestnom zisťovaní dňa 29.07.2021 (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101339230/2021).

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100521032/2022 zo dňa 21.03.2022 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa v znení neskorších predpisov potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102428658 zo dňa 30.11.2021. V odôvodnení opísal odvolanie žalobcu, zopakoval skutkový stav tak ako ho zistil prvostupňový orgán a následne sa vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

Žaloba a žalobné body

7. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Žiline ako správny súd dňa 29.04.2022 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle ustanovenia , e ) a (ďalej len „“). V žalobe citoval časť napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný podľa neho nesprávne uviedol dátum miestneho zisťovania dňa 29.07.2021, ktorého predmetom bolo preverovanie dodržiavania ustanovení Zákona o účtovníctve u žalobcu za účtovné obdobia od 01.11.2016 do 31.10.2017, od 01.11.2017 do 31.10.2018, 01.11.2018 do 31.10.2019, 01.11.2019 do 31.10.2020, keďže v daný deň sa vykonalo miestne zisťovanie, ktorého predmetom bolo preverenie motorových vozidiel, ktoré boli nakúpené v tuzemsku alebo nadobudnuté v tuzemsku z iného členského štátu, resp. obstarané formou finančného alebo operatívneho prenájmu v období 2018-2021. Správne mal byť podľa žalobcu uvedený dátum 23.09.2021. Ďalej k vyjadreniu splnomocneného zástupcu žalobcu, že spoločnosť DGA Investment, k.s. podá dodatočné daňové priznania na DPPO za jednotlivé obdobia spolu s účtovnými závierkami v termíne do 09.08.2021 žalobca uviedol, že podal jednotlivé účtovné závierky dňa 02.09.2021 a 17.09.2021, a teda o niekoľko dní po termíne, ktorý uviedol jeho zákonný zástupca príslušnému správcovi dane.

8. Žalobca tiež namietal, že takýmto jeho konaním, t. j. nezostavením účtovných závierok za viaceré účtovné obdobia a ich nevložením do registra účtovných závierok nemohlo a ani nedošlo k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky, na ktorej sa nachádzajú informácie ohľadom účtovných závierok spoločností so sídlom v Slovenskej republike a rovnako jeho konanie nemalo za účel spôsobiť daňový podvod. Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že nemá žiadne úvery z bánk, nezapája sa do verejných súťaží, nemá pohľadávky po splatnosti voči svojim obchodným partnerom a ani nedoplatky voči príslušnému správcovi dane, a preto svojím konaním nikdy nemohol ovplyvniť rozhodovanie iných používateľov stánky, a teda nemohlo dôjsť k nesprávnemu úsudku vo vzťahu k jeho účtovným dokumentom.

9. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti Daňového subjektu v zmysle ustanovenej v § 17 ods. 5 Zákona o účtovníctve a § 23a ods. 3 Zákona o účtovníctve, a to povinností uložiť účtovnú závierku za príslušné obdobie v lehote šiestich mesiacov, t.j. do 30.04. nasledujúceho kalendárneho roka, poukázal na to, že začiatkom roku 2020 sa začalo tzv. „obdobie pandémie“, a z uvedeného dôvodu, boli lehoty v roku 2020 predĺžené. V predmetnom období sa na povinnosti žalobcu vzťahovalo ust. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID -19 z 02. apríla 2020 (ďalej len ako „“). Poukázal tiež na ust. Zákona č 67/2020, podľa ktorého sa na účely opatrení podľa a 4, , až 12, až 18a, až 24a, až 24h, , a 24o, , 34, a , a a obdobie pandémie považuje za skončené dňa 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa , i a sa obdobie pandémie považuje za skončené dňa 31. decembra 2020. S ohľadom na uvedené uviedol, že bol napríklad za obdobie od 01.11.2018 do 31.10.2019 v porušení až po 31.12.2020 a nie od 30.04.2020. Podľa žalobcu správca dane a ani žalovaný pri určovaní výšky pokuty nijakým spôsobom nezohľadnili obdobie pandémie, ktoré presahovalo do jednotlivých období počas ktorých bol žalobca v porušení s vyhotovením a uložením príslušnej účtovnej závierky.

10. Žalobca namietal aj výšku pokuty. Trval na tom, že sa nejednalo o závažné pochybenie, a preto naďalej považuje uloženú pokutu v rámci miestneho zisťovania za neodôvodnene disproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a zároveň jej výšku za nedostatočne zdôvodnenú. Uviedol, že zákon neupravuje minimálnu výšku sankcie za porušenie a je na uvážení správcu dane, v akom rozmedzí sankciu uloží. Pokiaľ sa však správny orgán rozhodne uložiť sankciu v prísnejšej výške, je nevyhnutné, aby pre uvedený postup uviedol aj relevantné odôvodnenie a podľa žalobcu orgány verejnej správy takto nepostupovali, keď len uviedli formalistické dôvody. Podľa

žalobcu nie je zrejmé, na základe ktorých skutočností bolo potrebné uložiť sankciu v danej výške, v súvislosti so závažnosťou porušenia povinnosti, a to aj s prihliadnutím na žalobcom v rozklade uvádzané skutočnosti. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. . Žalobca namietal, že správca dane a ani žalovaný nijakým spôsobom pri ukladaní výšky pokuty nezohľadnili skutočnosť, že žalobca počas celého výkonu miestneho zisťovania spolupracoval so správcom dane, predkladal mu všetky potrebné dokumenty, vysvetlenia, vyjadroval sa a poskytoval mu tým všetku potrebnú súčinnosť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Vo vzťahu k výške pokuty uloženej žalobcovi poukázal žalobca na štatistiky výšky pokút ukladaných pri miestnom zisťovaní správcami dane v rokoch 2018, 2019 a 2020 uverejnených na webovej stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Namietal, že v porovnaní s touto priemernou výškou pokuty ukladanou v rámci miestneho zisťovania za rok 2020 je výška uloženej pokuty žalobcovi viac ako 21 násobne vyššia. Takýto postup považoval žalobca za diskriminačný, šikanózny a absolútne mimo bežnú prax. Podľa žalobcu sa tiež nejednalo o závažné porušenie, a preto príslušný správca dane mu podľa neho mohol uložiť pokutu v minimálnej, resp. v priemernej výške pokuty ukladanej v miestnom zisťovaní a ktorá by mala pre neho výchovný a zároveň aj represívny charakter. Namietal tiež, že žalovaný neuviedol štatistiky a ani iné informácie, ktoré by relevantným spôsobom odôvodňovali výšku uloženej pokuty podľa Zákona o účtovníctve. je zrejmé, že buď sú kontroly na účtovníctvo vykonávané v rámci daňovej kontroly a nie miestneho zisťovania ako to bolo v prípade žalobcu, alebo nie sú vykonávané takmer vôbec.

11. Žalobca tiež uviedol, že miestnemu zisťovaniu, ktorého predmetom bola kontrola účtovníctva, predchádzalo miestne zisťovanie, predmetom ktorého bolo preverenie motorových vozidiel, ktoré boli nakúpené v tuzemsku alebo nadobudnuté v tuzemsku z iného členského štátu, resp. obstarané formou finančného alebo operatívneho prenájmu v období 2018-2021, pričom nedošlo k zisteniu žiadnych porušení, avšak správca dane zistil, že žalobca má značný majetok, a teda je schopný zaplatiť aj vyššiu pokutu. Žalobca vyjadril podozrenie, že z dôvodu nenaplnenia fiškálneho záujmu štátu - nezisteniu porušení v predchádzajúcom miestnom zisťovaní, sa príslušný Správca dane rozhodol vykonať miestne zisťovania na kontrolu účtovníctva. Poukázal pri tom na ust. § 38 ods. 11 Zákona o účtovníctve, podľa ktorého výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Žalobca tiež vyjadril podozrenie, že sa zo strany príslušného správcu dane v súvislosti s paralelou medzi porušeniami a výškou pokuty jedná o diskrimináciu z dôvodu, že spoločníkmi sú zahraničné subjekty a štatutárom je občan z Poľskej republiky.

12. Podľa žalobcu skutočnosť, že sa jedná o neprimerane vysokú, a teda nezákonnú pokutu, potvrdzujú aj ustanovenia Zákona o účtovníctve, a to ust. § 38 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 38 ods. 2 písm. e) Zákona o účtovníctve, podľa ktorých je výška pokuty za neuloženie účtovnej závierky vo výške od 100,00 EUR do 10.000,00 EUR. V danom prípade by za určitých okolností bolo podľa žalobcu pre daňové subjekty výhodnejšie vôbec neuložiť a neschváliť účtovnú závierku, keď max. výška pokuty je 10.000,00 EUR za neuloženie, čo je v porovnaní s vyrubenou výškou pokuty za uložené a schválené účtovné závierky, ktoré nemajú absolútne žiaden vplyv na daňové povinnosti žalobcu vo výške 12.000,00 EUR, absolútne neprimerané a neudržateľné. Žalobca tiež poukázal na štatistiky ukladania pokút zverejnené na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky. Zároveň rozporoval aj samotný postup správcu dane, keď preverenie účtovníctva vykonal v rámci miestneho zisťovania a neotvoril daňovú kontrolu, keďže podľa žalobcu v rámci miestneho zisťovania sú práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu oklieštené alebo neprebiehajú vôbec.

13. Žalobca tiež v žalobe navrhol peňažnú moderáciu. Dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a z uvedeného dôvodu týmto v súlade s navrhol, aby správny súd na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil výšku uloženej pokuty zo sumy 12.000,00 EUR, (na priemernú výšku pokuty za porušenie uloženej v rámci miestneho zisťovania za rok 2020, ktorá bola vo výške 379,54 EUR za jedno porušenie, teda za porušenia za štyri účtovné obdobia na sumu vo výške 1.518,16 EUR. Podľa žalobcu sú splnené všetky tri podmienky peňažnej moderácie súdom, a to podanie návrhu žalobcom, vykonanie dokazovania (uskutočnené v rámci miestneho zisťovania a rovnako vykonanie dôkazov v rámci samotného konania na súde) a naplnenie dôvodov (vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce neprimerane vysokú pokutu).

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane neuložil žalobcovi za zistené pochybenia pokutu v maximálnej možnej výške 52 672,10 EUR, ale vo výške 12 000,00 EUR, čo predstavuje 22%

hornej hranice možnej sankcie (minimálna výška pokuty pri porušení nie je stanovená). Uviedol tiež, že žalobca odstránil nezákonný stav až v roku 2021, po vykonanom miestnom zisťovaní dňa 29.07.2021 (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101339230/2021). 15. Konštatoval tiež, že porovnávanie priemernej výšky sankcií z miestnych zisťovaní žalobcom je bezpredmetné, pretože správca dane uložil žalobcovi pokutu za porušenie ustanovení Zákona o účtovníctve. Pokuty, na ktoré poukazuje žalobca, sa týkajú v prevažnej väčšine pokút za porušenia ustanovení zákona o registračných pokladniciach. Taktiež poukazovanie žalobcu na pokuty, ktoré ukladá napríklad príslušný registrový súd (Obchodný register) je podľa žalovaného v danej veci bezpredmetné, pretože správca dane uložil pokutu podľa za porušenie jeho jednotlivých ustanovení.

16. Námietka žalobcu, že existuje prepojenie medzi výškou pokuty a odmenami zamestnancov správcu dane podľa žalovaného tiež nie je dôvodná, pretože zamestnanci správcu dane sú za svoju prácu odmeňovaní v súlade s o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Súvislosť medzi výškou uloženej pokuty a odmenou zamestnancov správcu dane nie je žiadna.

17. Podľa žalovaného nie je v rozpore, že preverenie účtovníctva vykonal správca dane v rámci miestneho zisťovania a neotvoril daňovú kontrolu, pretože v a je potrebné pod pojmom kontrola dodržiavania ustanovení chápať všetky inštitúty , na základe ktorých je možné zabezpečiť odkontrolovanie dodržiavania jednotlivých ustanovení , t.j. aj inštitút miestneho zisťovania. Poukázal pri tom na a ods. l a 2 Daňového poriadku.

18. K námietke žalobcu ohľadom uviedol, že táto nebola predmetom odvolania. Zdôraznil, že žalobca za účtovné obdobie od 01.11.2016 do 31. 10.2017 mal účtovnú závierku k 31.10.2017 zostaviť do 30.04.2018 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok. Žalobca za účtovné obdobie od 01.11.2017 do 31. 10.2018 mal účtovnú závierku k 31.10.2018 zostaviť do 30.04.2019 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok. Žalobca za účtovné obdobie 01.11.2018 do 31. 10.2019 mal účtovnú závierku k 31.10.2019 zostaviť do 30.04.2020 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok. Žalobca za účtovné obdobie 01.11.2019 do 31. 10.2020 mal účtovnú závierku k 31.10.2020 zostaviť do 30.04.2021 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok. Podľa žalovaného žalobca porušil mimo obdobia pandémie v 3 prípadoch a k účtovnej závierke za účtovné obdobie 01.11.2018 do 31. 10.2019, ktorú mal žalobca zostaviť do 30.04.2020 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok, žalobca neuviedol, že počas obdobia pandémie nemohol objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu, pričom nesplnenie povinnosti podľa z dôvodu pandémie nenamietal žalobca ani počas predmetného miestneho zisťovania.

Replika žalobcu

19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na argumentácii uvedenej v správnej žalobe a má za to, že príslušným správcom dane vyrubená pokuta, následne potvrdená žalovaným je neprimeraná, neodôvodnená a vymyká sa bežnej výške pokút. Správca dane podľa neho neuviedol metodológiu použitú na výpočet pokuty, ktorá zodpovedá porušeniu vo výške 22,00 % z najvyššej možnej sankcie, a preto žalobca považuje prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné. Správcom vyrubená pokuta v rámci miestneho zisťovania je podľa žalobcu neodôvodnená a disproporcionálna vo vzťahu k porušeniam ktoré nastali, a preto považuje vyrubenú pokutu za šikanóznu a neprimerane vysokú. Správca dane a ani žalovaný podľa neho nijakým spôsobom pri ukladaní výšky pokuty nezohľadnili skutočnosť, že žalobca počas celého výkonu miestneho zisťovania spolupracoval so správcom dane, predkladal mu všetky potrebné dokumenty, vysvetlenia, vyjadroval sa a poskytoval mu tým všetku potrebnú súčinnosť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Žalobca tiež vo vzťahu k absolútne neprimeranej výške pokuty poukázal na rozhodnutie totožného správcu dane o uložení pokuty vo výške 100,00 EUR za totožný správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve, a to za neuloženie dokumentov podľa § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve. Poukázal tiež na priemerné výšky pokút ukladané za obdobné porušenia správcami dane v rámci Žilinského a Trenčianskeho kraja. Ďalej poukázal na odpoveď žalovaného zo dňa 07.07.2022 číslo 302962/2022, v ktorej podalo odpoveď na otázku žalobcu: „Koľko bolo vykonaných kontrol / miestnych

zisťovaní, predmetom ktorých bola kontrola účtovníctva v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o účtovníctve“) za posledné tri roky (2022 - 2020)“, v rámci ktorej však v odpovedi nebola špecifikovaná priemerná výška pokuty uložená v rámci daňovej kontroly a samostatne v rámci miestneho zisťovania. Tiež poukázal na odpovede Daňového úradu Žilina a Daňového úradu Trenčín na otázky: „Koľko bolo vykonaných kontrol/miestnych zisťovaní, predmetom ktorých bola kontrola účtovníctva v zmysle za posledné tri roky (2022-2020)“ a „Aká bola priemerná výška pokuty uložená za správny delikt spáchaný z dôvodu porušenia Zákona o účtovníctve (za posledné tri roky – 2022-2020)“. Navrhol tiež, aby na nariadenom pojednávaní bol výsluch kontrolórok správcu dane vykonávajúcich predmetnú kontrolu, nakoľko žalobca má podozrenie, že sa v danom prípade jednalo o inštrukciu z nadriadeného orgánu. Zároveň za týmto účelom žiada pripojenie internej komunikácie s nadriadenými orgánmi alebo inými nadriadenými kontrolórov, ktorý zasielali inštrukcie k výkonu predmetnej kontroly. Podľa žalobcu pokuta uložená správcom dane je neprimerane vysoká vo vzťahu k porušeniam, ktoré nastali, čím je podľa neho v hrubom rozpore so zásadou primeranosti a má skôr likvidačný charakter. Zároveň je takto vysoká pokuta v hrubom rozpore s priemernou výškou pokuty ukladanou správcami dane v rámci rozhodnutí z miestnych zisťovaní, a preto možno uvedenú výšku pokuty považovať za nesprávnu a z tohto dôvodu, za nezákonnú.

20. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou , prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: .

Posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa (ďalej len „“) na 17.01.2024, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. Na predmetnom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca v celom rozsahu trvá na žalobe ako aj na všetkých vyjadreniach podaných vo veci. Namietala, že žalovaný neuviedol presnú metodológiu výpočtu sankcie a uloženú sankciu považuje za šikanóznu a neprimerane vysokú. Navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie alternatívne zmenil tak, ako bolo uvedené v žalobnom návrhu.

22. Správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

23. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

26. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa ; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak a) neviedla účtovníctvo podľa alebo nezostavila účtovnú závierku podľa , neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa , neuložila dokumenty podľa až 9 a b, nezverejnila dokumenty podľa alebo nevyhovela výzve podľa alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu, d) nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom a tým porušila ustanovenia , 22 alebo , e) nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora podľa , neviedla účtovníctvo podľa a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, g) neviedla účtovníctvo podľa a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke, h) porušila ustanovenia , i) porušila ustanovenia , j) nedodržala oceňovanie podľa až 28, k) porušila ustanovenia až 33 alebo nevyhovela výzve podľa v určenej lehote alebo určenom rozsahu, l) porušila ustanovenia , m) porušila ustanovenia , n) porušila ustanovenie , uložila správu s informáciami o dani z príjmov, ktorá neobsahuje náležitosti ustanovené opatrením vydaným podľa alebo usporiadanie a označovanie týchto náležitostí je v rozpore s opatrením vydaným podľa alebo porušila ustanovenie alebo .

28. Podľa ; Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt a) podľa odseku 1 písm. a) a n) od 1 000 eur do 3 000 000 eur, b) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa ; najviac však 1 000 000 eur, . vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 eur, c) podľa odseku 1 písm. h) až l) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa ; najviac 100 000 eur, . vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100 000 eur, d) podľa odseku 1 písm. g) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa ; najviac 1 000 eur, . vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 1 000 eur, e) podľa odseku 1 písm. c) a k) od 100 eur do 10 000 eur, ak nie je možné zistiť celkovú sumu majetku alebo účtovná jednotka nevykazuje žiaden majetok, f) podľa odseku l písm. m) od 100eur do 100 000 eur, g) podľa odseku l písm. o) od 100 eur do 10 000 eur.

29. Podľa ; Daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Pokutu za správny delikt uloží daňový úrad, ktorý vykonal kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona.

30. Podľa ; Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 4 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia

prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu48) písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období.

31. Podľa ; Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

32. Podľa ; Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

33. Podľa ; Register je informačným systémom verejnej správy,29d) správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum (ďalej len "prevádzkovateľ registra").

34. Podľa ; Do registra sa ukladajú a) riadne individuálne účtovné závierky, b) mimoriadne individuálne účtovné závierky, c) riadne konsolidované účtovné závierky, d) mimoriadne konsolidované účtovné závierky, e) súhrnné účtovné závierky verejnej správy, f) výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa a 22, g) správy audítorov, h) individuálne výročné správy, i) konsolidované výročné správy, j) ročné finančné správy podľa osobitného predpisu,29da) k) oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.

35. Podľa ; Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

36. Podľa o dani z príjmov (ďalej len „“); Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku1) ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu,1) ak osobitný predpis neustanovuje inak.136af)

37. Podľa § 155a ods. 1 Daňového poriadku; Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

38. Podľa Daňového poriadku; Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.92ba) Pozn. 92ba) Napríklad v znení neskorších predpisov

39. Podľa ; Počas obdobia pandémie sa lehoty podľa osobitných predpisov19) považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, alebo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr.

40. Podľa ; Ak počas obdobia pandémie účtovná jednotka nemohla objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu,20)

z dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa za porušenie týchto povinností, ak účtovná jednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Pozn. 20) o účtovníctve

41. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č 67/2020; Na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12, § 16 až 18a, § 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34, § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods. 1 a 2 sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7, 24i a 31 sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.

42. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým správca dane uložil žalobcovi úhrnnú pokutu v sume 12 000,00 Eur za správny delikt podľa , a to nedodržaním ustanovenia a za správny delikt podľa , a to nedodržaním ustanovenia , a to za kontrolované účtovné obdobia: od 01.11.2016 do 31.10.2017, od 01.11.2017 do 31.10.2018, od 01.11.2018 do 31.10.2019 a od 01.11.2019 do 31.10.2020. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

44. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol dátum miestneho zisťovania dňa 29.07.2021, ktorého predmetom bolo preverovanie dodržiavania ustanovení Zákona o účtovníctve u žalobcu za účtovné obdobia od 01.11.2016 do 31.10.2017, od 01.11.2017 do 31.10.2018, 01.11.2018 do 31.10.2019, 01.11.2019 do 31.10.2020, keďže v daný deň sa vykonalo miestne zisťovanie, ktorého predmetom bolo preverenie motorových vozidiel, ktoré boli nakúpené v tuzemsku alebo nadobudnuté v tuzemsku z iného členského štátu, resp. obstarané formou finančného alebo operatívneho prenájmu v období 2018-2021. Správne mal byť podľa žalobcu uvedený dátum 23.09.2021. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný skutočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol dátum miestneho zisťovania dňa 29.07.2021 namiesto 23.09.2021, avšak túto skutočnosť považuje iba za chybu v písaní a ako taká nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z celého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, o aké miestne zisťovanie išlo a kedy sa uskutočnilo. Ide preto o nedôvodnú námietku.

45. Podľa žalobcu jeho konanie, t. j. nezostavenie účtovných závierok za viaceré účtovné obdobia a ich nevloženie do registra účtovných závierok nemohlo a ani nedošlo k nesprávnemu úsudku alebo rozhodovaniu používateľov stránky, na ktorej sa nachádzajú informácie ohľadom účtovných závierok spoločností so sídlom v Slovenskej republike a rovnako jeho konanie nemalo za účel spôsobiť daňový podvod. Správny súd konštatuje, že ide len o ničím nepodložené subjektívne vyjadrenie názoru žalobcu,

ktoré samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Navyše žalobca dôvodil, že nemá žiadne úvery z bánk, nezapája sa do verejných súťaží, nemá pohľadávky po splatnosti voči svojim obchodným partnerom a ani nedoplatky voči príslušnému správcovi dane, a preto svojím konaním nikdy nemohol ovplyvniť rozhodovanie iných používateľov stránky, a teda nemohlo dôjsť k nesprávnemu úsudku vo vzťahu k jeho účtovným dokumentom, avšak správny súd z administratívneho spisu zistil, že v účtovnej závierke k 31.10.2020 je na syntetickom účte (bod 479 Ostatné dlhodobé záväzky) uvedený zostatok 2 698 925,8 Eur. Táto suma tvorí pôžičky od spoločnosti Albedo Investments Spólka z organiczona odpowiedzialnošcia, ONZ 1, p 12, 00 124 Warsawa, Poland v sume 865 941,75 Eur a od spoločnosti Lego Investments Limited v sume 1 832 984,06 Eur. Uvedené skutočnosti preto vyvracajú tvrdenie žalobcu, že nemá žiadne pohľadávky a neuložením účtovných závierok do Registra nemohlo dôjsť k nesprávnemu úsudku vo vzťahu k jeho účtovným dokumentom, keďže práve informácie z tohto Registra využívajú jeho používatelia na zistenie informácií o daňovom subjekte, o udalostiach osobitného významu, či o rizikách a neistotách, ktorým je ten ktorý daňový subjekt vystavený.

46. Žalobca v žalobe poukázal na obdobie pandémie, kvôli ktorej boli lehoty v roku 2020 predĺžené. Uviedol, že v predmetnom období sa na povinnosti žalobcu vzťahovalo ust. a správca dane a ani žalovaný pri určovaní výšky pokuty nijakým spôsobom nezohľadnili obdobie pandémie. Správny súd k predmetnej námietke uvádza, že žalobca za účtovné obdobie od 01.11.2016 do 31. 10.2017 mal účtovnú závierku k 31.10.2017 zostaviť do 30.04.2018 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok. Za účtovné obdobie od 01.11.2017 do 31. 10.2018 mal účtovnú závierku k 31.10.2018 zostaviť do 30.04.2019 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok. Za účtovné obdobie od 01.11.2018 do 31. 10.2019 mal účtovnú závierku k 31.10.2019 zostaviť do 30.04.2020 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok a za účtovné obdobie od 01.11.2019 do 31. 10.2020 mal účtovnú závierku k 31.10.2020 zostaviť do 30.04.2021 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok. Z uvedeného vyplýva, že prvé dve účtovné závierky mal žalobca zostaviť a uložiť do Registra účtovných závierok v lehotách do 30.04.2018 a 30.04.2019, teda ešte pred vypuknutím pandémie. Rovnako v prípade účtovnej závierky za účtovné obdobie od 01.11.2019 do 31. 10.2020 mal žalobca účtovnú závierku zostaviť a uložiť do Registra účtovných závierok do 30.04.2021, t. j. v tomto prípade sa jedná obdobie po skončení pandémie, ktorá v zmysle Zákona č 67/2020 skončila 30. septembra 2020. Na uvedené tri účtovné obdobia a povinnosti v súvislosti s vytvorením účtovných závierok a ich uložením do Registra účtovných závierok sa tak predlžovanie lehôt podľa na splnenie uvedených povinností vôbec nevzťahuje. Obdobie pandémie sa vzťahuje len k účtovnej závierke za účtovné obdobie od 01.11.2018 do 31. 10.2019, ktorú mal žalobca zostaviť do 30.04.2020 a v tejto lehote ju mal uložiť aj do Registra účtovných závierok. Správny súd uvádza, že z ust. vyplýva, že ak žalobca počas obdobia pandémie nemohol objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je o účtovníctve z dôvodu negatívnych následkov pandémie, mohol si povinnosti podľa tohto osobitného zákona splniť do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, čo by v predmetnom prípade bolo do 31.12.2020. Žalobca však vôbec netvrdil, že by počas obdobia pandémie nemohol objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa a uvedené tiež nenamietal ani počas predmetného miestneho zisťovania. Navyše žalobca zostavil predmetnú účtovnú závierku až dňa 13.09.2021 a uložil ju do Registra účtovných závierok až dňa 17.09.2021, a teda až o vyše osem mesiacov neskôr ako by bola predĺžená lehota na splnenie tejto povinnosti (t.j. 31.12.2020) v zmysle . Správny súd preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

47. Žalobca namietal aj výšku uloženej pokuty. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že správca dane ako aj žalovaný uviedli, akými ustanoveniami sa pri určení výšky pokuty riadili, aké skutočnosti pri jej určení vzali do úvahy, akých správnych deliktov sa žalobca dopustil a za ktoré následne uložili žalobcovi úhrnnú pokutu. Ako je vyššie uvedené, žalobca nezostavil účtovné závierky a neuložil ich do Registra účtovných závierok v zákonom určených lehotách, a to za štyri zdaňovacie obdobia po sebe. Nezostavením účtovných závierok v lehote na ich zostavenie porušil žalobca ust. § 17 ods. 5 Zákona o účtovníctve, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. i) Zákona o účtovníctve. Neuložením týchto účtovných závierok do Registra účtovných závierok v lehote na ich uloženie porušil žalobca ust. § 23 a ods. 3 Zákona o účtovníctve, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve. Žalobca sa teda dopustil dvoch správnych deliktov v rámci zostavovania a ukladania účtovných závierok za štyri zdaňovacie obdobia po sebe, a to podľa § 38 ods. 1 písm. c) a i) Zákona o účtovníctve. Keďže žalobca sa dopustil viac ako

jedného správneho deliktu podľa Zákona o účtovníctve, v zmysle § 155 a ods. 1 a 2 Daňového poriadku správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty.

48. Ustanovenie § 38 ods. 2 Zákona o účtovníctve stanovuje rozmedzie ukladania výšky pokút za správne delikty uvedené v ods. 1 tohto ustanovenia. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) správca dane uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 eur. Z uvedeného vyplýva, že za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve, ktorého sa dopustil žalobca neuložením účtovných závierok do Registra účtovných závierok v lehote na ich uloženie, správca dane uloží pokutu do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, pričom hornou hranicou je suma 1 000 000 eur. Podľa § 38 ods. 2 písm. c) správca dane uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. h) až l) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 100 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100 000 eur. Z uvedeného vyplýva, že za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. i) Zákona o účtovníctve, ktorého sa dopustil žalobca nezostavením účtovných závierok v lehote na ich zostavenie podľa § 17 ods. 5 tohto zákona, správca dane uloží pokutu do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, pričom hornou hranicou je suma 100 000 eur. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, koľko predstavujú 2% z celkovej sumy majetku vykázaného v súvahe zostavenej za každé zo štyroch kontrolovaných účtovných období u žalobcu a zistil, že najvyššia suma bola za účtovné obdobie od 01.11.2018 do 31.10.2019, kde bol v súvahe účtovnej závierky vykázaný majetok netto v sume 2 633 605,00 EUR, z čoho 2% predstavujú 52 672,10 EUR, a preto ide o najvyššiu hornú hranicu sadzby pokuty, pod ktorú mal správca dane určiť výšku ukladanej pokuty žalobcovi. Správca dane za obidva správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. c) a i) Zákona o účtovníctve, ktorých sa dopustil žalobca v rámci štyroch zdaňovacích období, uložil žalobcovi úhrnný trest 12 000,00 eur za dva správne delikty týkajúce sa štyroch zdaňovacích období, čo je podľa správneho súdu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o účtovníctve. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré potvrdil žalovaný napadnutým rozhodnutím, uviedol, aké následky má nezostavenie a neuloženie účtovných závierok do Registra, poukázal na skutočnosť, že žalobca odstránil nezákonný stav za všetky štyri zdaňovacie obdobia až v roku 2021 po vykonanom miestnom zisťovaní, uviedol, akými úvahami sa pri ukladaní predmetnej úhrnnej pokuty riadil a že jej úhrada nebude mať pre žalobcu likvidačný charakter. Na základe vyššie uvedeného má správny súd, za to, že orgány verejnej správy pri určení výšky pokuty postupovali v súlade s ust. § 38 ods. 7 Zákona o účtovníctve. Oba správne orgány pri ukladaní pokuty prihliadli v súlade so zákonnou dikciou k závažnosti porušenia povinnosti žalobcu, k miere jeho zavinenia povinností žalobcu, k miere jeho zavinenia, ako aj k okolnostiam, za ktorých k porušeniu došlo a správny súd nezistil, že by správne orgány vybočili z medzí ustanovených zákonom. Neobstoja preto tvrdenia žalobcu, že ide o neodôvodnene disproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali, ani že jej výška je nedostatočne zdôvodnená.

49. Žalobca považoval predmetnú úhrnnú pokutu za neprimerane vysokú, a teda nezákonnú aj s poukazom na ust. § 38 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 38 ods. 2 písm. e) Zákona o účtovníctve, podľa ktorých je výška pokuty za neuloženie účtovnej závierky vo výške od 100,00 EUR do 10.000,00 EUR. Správny súd, tak ako už uviedol vyššie (bod 47 tohto rozsudku) poukazuje na skutočnosť, žalobcovi bola uložená úhrnná pokuta za správny delikt podľa ust. § 38 ods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve v spojení s § 38 ods. 2 b) Zákona o účtovníctve a nie podľa § 38 ods. 2 písm. e) Zákona o účtovníctve, na ktorý odkazuje žalobca. Podľa § 38 ods. 2 písm. e) Zákona o účtovníctve správca dane uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. c) a k) od 100 eur do 10 000 eur, ak nie je možné zistiť celkovú sumu majetku alebo účtovná jednotka nevykazuje žiaden majetok, čo nie je tento prípad, keďže žalobca v súvahe účtovnej závierky vykázal majetok. Na stanovenie výšky pokuty preto správca dane správne postupoval podľa § 38 ods. 2 písm. b) Zákona o účtovníctve. Ani táto žalobná námietka tak nie je dôvodná.

50. Pokiaľ sa jedná o poukazovanie žalobcu na štatistiky ohľadom priemernej výšky ukladaných pokút za roky 2018 až 2020, podozrenia, že správca dane uložením úhrnnej pokuty v predmetnej výške chcel len naplniť fiškálny záujem štátu, či vyjadrenie podozrenia že sa zo strany príslušného správcu dane v

súvislosti s paralelou medzi porušeniami a výškou pokuty jedná o diskrimináciu z dôvodu, že spoločníkmi sú zahraničné subjekty a štatutárom je občan z Poľskej republiky ako aj ďalšie všeobecné tvrdenia a konštatovania, avšak v týchto bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté konkrétne žalobné námietky s tvrdením o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam, a preto takéto žalobné námietky nie sú dôvodné. Takto všeobecne uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci daňovými orgánmi, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

51. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

52. Žalobca namietal aj samotný postup správcu dane, keď preverenie účtovníctva vykonal v rámci miestneho zisťovania a neotvoril daňovú kontrolu, keďže podľa žalobcu v rámci miestneho zisťovania sú práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu oklieštené alebo neprebiehajú vôbec. Správny súd poukazuje na ust. § 38 ods. 8 Zákona o účtovníctve, podľa ktorého je daňový úrad oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, pričom na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Z uvedeného vyplýva, že Daňový poriadok sa vzťahuje na vykonávanie kontroly podľa Zákona o účtovníctve, pričom pod pojmom kontrola dodržiavania ustanovení Zákona o účtovníctve je potrebné chápať tak, že pod ňu spadajú všetky inštitúty Daňového poriadku, na základe ktorých je možné kontrolovanie dodržiavania jednotlivých ustanovení Zákona o účtovníctve, a teda aj inštitút miestneho zisťovania. Správca dane tak konal v súlade so zákonom, preverenie účtovníctva vykonal v rámci miestneho zisťovania. Predmetná námietka žalobcu tak na základe vyššie uvedeného neobstojí.

53. Žalobca na záver v žalobe navrhol peňažnú moderáciu. Dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a z uvedeného dôvodu týmto v súlade s navrhol, aby správny súd na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil výšku uloženej pokuty zo sumy 12.000,00 eur na sumu 1.518,16 eur, pretože sú podľa neho splnené všetky podmienky peňažnej moderácie súdom. Správny súd má za to, že nie sú naplnené podmienky pre jej použitie. Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚSS 3/02 zo dňa 13.08.2022 vyplýva, že sú neprípustné také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však netvrdil ani neosvedčil, že by zaplatenie predmetnej úhrnnej pokuty vo výške 12 000,00 eur mala pre neho likvidačný charakter. Správny súd preto návrh žalobcu na peňažnú moderáciu zamietol.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

55. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

56. O trovách konania rozhodol správy súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Rozsudok nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Piroš z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.