Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cb-8-2017.pdf
PDF · 73.89 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3Cb/8/2017
Uznesenie
Okresný súd Svidník, v spore žalobcu: P.. N. U., s miestom podnikania K K. XXXX/X, XXX XX S., P.: XXXXXXXX p r o t i žalovanému: Z. K., so sídlom K.. D. XXX/XX, XXX XX K., P.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 189 945,84 eura s príslušenstvom, v danom prípade o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu zo dňa 11.07.2019 č.k. 3Cb/8/2017-398, takto
rozhodol:
Sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 11.07.2019 pod č.k. 3Cb/8/2017-398 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 189 945,84 eura s 5% úrokom z omeškania z istiny od 01.08.2016 do zaplatenia a to z titulu neuhradenia kúpnej ceny v sume 189 945,84 eura fakturovanou faktúrou č. FB160030 zo dňa 01.06.2016. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.03.2019 pod č.k. 3Cb/8/2017-337, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a zároveň pokiaľ sa týka trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, pričom Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.05.2019 potvrdil rozsudok prvej inštancie. Rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 15.03.2019 pod č.k. 3Cb/8/2017-337, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.05.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2019.
2. Žalobca, ktorý bol úspešný v konaní si uplatnil voči žalovanému trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 5 698,- eur. Iné trovy voči žalovanému si neuplatnil.
3. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 11.07.2019 pod č.k. 3Cb/8/2017-398 o trovách konania rozhodol tak, že I. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 5 698,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uvedené uznesenie zo dňa 11.07.2019 vydal vyšší súdny úradník.
4. Dňa 26.07.2019 žalovaný podal proti vyššie uvedenému uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je dané tým, že náhradu trov konania rozhodol len podľa ustanovení § 251, 255 ods. 1. § 262 ods. l a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov konania podľa zákona o súdnych poplatkoch, rozhodujú ako samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie vo veciach poplatkov súd iba primerane použije Civilný sporový poriadok, pri rozhodovaní o trovách konania mal súd postupovať aj v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb., sú od poplatku oslobodené obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, splnenie podmienok oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. je potrebné posudzovať podľa skutkového stavu zisteného
v prvostupňovom konaní a rovnako aj v druhostupňovom konaní; žalovaný poukazoval v každom stupni konania na skutočnosť, že prebiehajúce konanie je vecou verejnou a spoločensky prospešného záujmu. Uzatvorené zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré boli v prebiehajúcom súdnom konaní posudzované nemali charakter investorskej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, z ktorého by žalovanému vznikali úžitky. Najvyšší súd vo veci. sp. zn. 6 Obo 192/2007 skonštatoval. že obce sú oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) len v konaniach. v ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečením verejných potrieb alebo s ním bezprostredne súvisia. Konania, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce, nie sú podľa tohto ustanovenia oslobodené od poplatkov. V súlade s príslušnou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 24/04) existenciu verejného a spoločensky prospešného záujmu je možné zisťovať v konkrétne prejednávanej veci (.,in concreto”). Jej zovšeobecnenie na druhovo podobné veci (konania) nesie neprimerané riziko obchádzania zákonných dôvodov na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného zákonného ustanovenia. Preto posúdenie. či žalovaný splnil zákonné predpoklady na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. sa môže opierať iba o skutkový stav zistený v tomto konaní. Celospoločenský záujem je daný legitímnym záujmom na ochrane majetku Z. pri zabezpečení nájomného bývania pre obyvateľom mesta Svidník, vrátane ochrany rozpočtu, ktorý je rozpočtom verejným. Toto tvrdenie má svoju zákonnú oporu ustanovení § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodnosti obce" a v ustanovení § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov „obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obci a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.” Aj keď na prvý pohľad vykonanie, resp. zabezpečenie výstavby bytového domu s priľahlou miestnou komunikáciou bola vykonaná investorskou činnosťou, účelom celej činnosti bolo zabezpečenie verejnoprospešnej služby, realizácia bytovej výstavby. Žalovaný je toho názoru pri splnení týchto podmienok mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať na žalovaného ex offo ako na subjekt oslobodený od povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a vydal uznesenie v ktorom žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva. 5. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
9. Podľa § 247 CSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Právna úprava trov konania v novej právnej úprave prešla zásadnými zmenami. V prvom rade sa za trovy konania môžu považovať len tie výdavky, ktoré vzniknú v konaní, t.j. až od začiatku konania, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, sú preukázané a odôvodnené, t.j. boli riadne vyčíslené a zdokladované a sú účelne vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom subjektu k predmetu konania a ich cieľom je presadzovanie nároku alebo procesná obrana protinároku a boli vynaložené v konaní. Ak vynaložené výdavky nespĺňajú niektoré z týchto atribútov, nemôžu sa považovať za trovy konania, nemôžu byť priznané ani v rámci náhrady trov konania. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súdna prax za nevyhnutné považuje tie trovy, ktoré účastník musí vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, ktoré sú potrebné na zaujatie procesného stanoviska v návrhu, na meritórne vyjadrenie účastníka konania, na vyjadrenie účastníka k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, zaplatenie súdneho poplatku a podobne.
16. Súd má za to, že trovy vynaložené žalobcom a to zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na výzvu súdu vo výške 5 698,- eur boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania, keďže v prípade, ak by žalobca uvedený súdny poplatok z návrhu nezaplatil príslušný súd by uvedené konanie zastavil. Keďže žalobca bol úspešný v konaní a si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 5 698,- eur, pričom jedna sa o trovy konania preukázané a vzniknuté v súvislosti s účinným uplatňovaným práva žalobcu v predmetnom spore, preto súd rozhodol tak, ako je to vyššie uvedené a sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 11.07.2019 č.k. 3Cb/8/2017-398 zamietol ako nedôvodnú. K tvrdeniam žalovaného v sťažnosti doručenej súdu dňa 26.07.2019 súd uvádza, že je nepochybné, že žalovaný Z. je oslobodený od súdnych poplatkov, avšak nie je oslobodený od trov konania, ktoré žalobcovi ako úspešnej strane sporu vznikli a tento si ich uplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.