Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/132/2019

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: J. P., V.. XX.XX.XXXX, X. XXX, XXX XX T., proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, o určenie neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, o ochranu práv spotrebiteľa, vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.06.2010 zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Žalovaný je p o v i n n ý oznámiť zamestnávateľovi žalobcu T. T., T..I..N.., X. XXX, XXX XX X., S.: XX XXX XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.

O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Taktiež aby určil, že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2010 je bezúročný a bezpoplatkový, alebo alternatívne aby určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná. Zároveň sa podanou žalobou domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol, že Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.06.2010 zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Podanie žaloby odôvodnil tým, že: „ S pôvodným veriteľom Poštová banka a.s. som uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.4.2010 (ďalej len „Zmluva o úvere). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.6.2017 medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, bola pohľadávka veriteľa voči žalobcovi vyplývajúca zo Zmluvy o úvere postúpená so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými na žalovaného, ktorý sa stal mojim novým veriteľom. Považujem Zmluvu o úvere za problematickú nakoľko neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Považujem Zmluvu o úvere za problematickú nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (dohoda o zrážkach zo mzdy, spoplatnená upomienka po omeškaní splátky, rozhodcovská doložka a pod.). Typová formulárová zmluva, ktorej

znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, obsahuje dojednanie článok 3 bod 5, kde podpisom zmluvy zároveň zmluvné strany uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zák., ktorá mala byť zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal môjho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mi uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mi zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca považujem za neplatný právny úkon aj pre rozpor s , zdôrazňujem, že text článku 3 bod 5 je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá ), neurčuje ani presnú výšku zabezpečenej pohľadávky. Teoreticky preto podľa môjho názoru môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Mojim zamestnávateľom je spoločnosť T. T., T.. I.. N.., T. T. X. XXX,XXX XX X., S.: XXXXXXXX (Y.Ô. V. H., T..I..N..). Žiadosť žalovaného môjmu zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazujem listom zo dňa 14.04.2016 a zo dňa 13.12.2018. Tým zároveň osvedčujem vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považujem za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný ( ). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad bud' Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania podľa ČI. 125 ods. 1 písm. a) a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa ČI. čí. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 115, 2008 „ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad mojim majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia môjho majetku navrhovateľa nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie (vid'. odôvodnenie nižšie) a ČI. 7 SR (rozpor medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C- 76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej metódy poukazujem na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa Zákona z 8. Marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Zákon na ochranu spotrebiteľa)(Spol. ) naposledy novelizovaný Spol. zák. I. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Tvrdím, že v zmysle rozsudku Simmethal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal C- 106/77). Ani v prípade upustenia do použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemám bez přesného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve môjho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Ja som v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala som ani rozpoznať nesúlad

inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v , umožňuje postihnúť môj majetok v podobe mojej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Na veci mám naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný strati akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (, ). Taktiež prelomovo navrhujem určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , . Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Dávam súdu do pozornosti Nález ÚS SR, sp. zn.: v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty ( ), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. , a ), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované ), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Žalobca ďalej uvádzam, že som nemal možnosť odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy, pokiaľ som chcel tento úver získat', nakolko činila ustanovenie formulárovej zmluvy. Žalobca moje tvrdenie preukazujem textovým znením zmluvy o úvere. Žalobca Zmluva o spotřebitel'skom úvere v bode 3. obsahuje neiasné ustanovenie o celkovej výške nákladov dlžníka, nakoľko uvedený počet a výška mesačných splátok nekorešpondujú s uvedenou celkovou výškou nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa. Žalobca uvádzam, že celkom som podľa údajov uvedených v uzavretej zmluve mal žalovanému zaplatiť sumu 6.812,07 EUR (4.000 EUR + 2.612,07 EUR), nakoľko v zmluve o úvere je dojednané, že celková výška nákladov je 2.612,07 EUR. Ak však žalobca mám podľa uzavretej zmluvy o úvere zaplatiť žalovanému 70 splátok vo výške 103,75 EUR, tak celková čiastka úveru, ktorú mám žalobcovi zaplatiť činí sumu 7.262,50 EUR (70 x 103,75 EUR). Žalobca dávam do pozornosti súdu, že zmluva o úvere je napísaná malým písmom a voľným okom je úplne nečitateľné. Žalobca mám za to, že ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalovaným bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom som nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti podľa názoru žalobou je rozpor s dobrými mravmi podľa , , absencia písomnej formy podľa . Žalobca som toho názoru, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú som so žalovaným uzavrel, je to zmluva uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Žalobca uvádzam, že som nemal žiadnu možnosť vyjednávania a buď som podmienky zmluvy prijal tak, ako si ich žalovaný sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo by zmluvný vzťah nevznikol. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica"). Žalobca mám za to, že túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru žalobcu smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a žalobca (ako spotrebiteľ) som nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle ČI. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa ČI. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Ked' existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Žalobca som toho názoru, že postup žalovaného, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o úvere do vopred predpísaného textu, ktorý som žalobca nemohol ovplyvniť, resp. odmietnuť, by mal súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. Zmluva o úvere svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný

text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na všeobecné obchodné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť, bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa úverov. Žalobca vzhľadom na uvedené je dôvodné, že som v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatváram i ďalší záväzkový vzťah so žalobcom, a to Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj poistenie schopnosti splácať úver. Žalobca vzhľadom na uvedené mám za to, že Zmluva bola od počiatku uzavretá neplatne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne a určito. Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ som slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Žalobca som toho názoru, že nesprávny o výške RPMN uvedený v zmluve o úvere je nesprávny. V Zmluve o úvere ie uvedená RPMN vo výške 20,13 %. Na základe výpočtu s použitím internetovej kalkulačky je zrejmé, že RPMN z poskytnutého úveru je vo výške 25,32 %. Podľa , cit: „Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a I), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov". V Zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa ust. za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Žalobca mám za to, že vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti zmluvy O spotrebiteľskom úvere by mal byť považovaný úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov.“

2. Pokiaľ ide o návrh na vydanie neodkladného opatrenia, žalobca ho odôvodnil tak, že: „ Žalovaný už vyzval môjho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten ich vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do môjho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčujem pripomienkami Európskej komisie, v prípade C-30/12 Marcinová/ POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhujem, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenia voči môjmu zamestnávateľovi. Nedisponujem žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Poukazujem na predbežné opatrenia z rôznych súdov (uznesenie OS Trebišov z dňa 17. 2 . 2011 č. sp. Zn. , uznesenie OS Prešov z dňa 14.7.2011 č. , uznesenie KS v Žiline z dňa 30.12.2010 č. sp. Zn. , uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn .6C/13/2011 zo dňa 17.2.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice, sp. zn. , Okresný súd Svidník, uznesením sp. zn. zo dňa 5.8.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. a inéj.“

3. Zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2010 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 4.000,00 eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť úver v 70 mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala sumu 103,75 eur. Celková výška nákladov bola 2.612,07 eur. Úroková sadzba predstavovala výšku 19 % ročne a RPMN 21,13 %.

4. Zmluva o úvere obsahuje v čl. 2 bod 3, resp. v článku 3 bod 4, resp. 5, resp. 9 Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle ustanovenia a nasl. .

5. Z Oznámenia postupcu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.06.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. oznámila žalobcovi, že pohľadávka voči nemu bola postúpená na žalovaného.

6. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.04.2016, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobcu vyplýva, že žalovaný požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, a to vo výške pravidelnej mesačnej splátky, ktorá je dohodnutá v Zmluve o úvere. Žiadosť odôvodnil tým, že žalobca si prestal plniť peňažné záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere.

7. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

17. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, je to v prípade ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na základe návrhu a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe, rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje aby v návrhu bolo uvedené opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Splnenie týchto rozhodujúcich zákonných predpokladov aspoň jedného musí súd primárne vyhodnoť z návrhu a opísaných rozhodujúcich skutočnosti. Zároveň musí navrhovateľ rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť.

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Keďže v konaní o návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Je povinnosťou strany svoje tvrdenia o odôvodnenosti nariadenia neodkladného opatrenia náležite preukázať a osvedčiť predloženými dôkazmi.

21. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

22. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebitelia. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

23. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej žalobca spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

24. Hoci rozsah tejto neplatnosti zatiaľ nemožno ustáliť, návrh, ktorým sa žalobca domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobca má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.

25. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

26. Žalobca osvedčil predložením Zmluvy o úvere a v nej zakomponovanej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.04.2010, existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň žalobca predložil žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy adresované zamestnávateľovi žalobcu. Súd je toho názoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a možno sa z nej domáhať plnenia, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná.

27. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.

28. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013).

29. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného (žalovaný môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu.

30. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu.

31. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobcu v časti, ukladajúcej povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k nemu, vyhovel.

32. Na naplnenie účelu neodkladného opatrenia a poskytnutie ochrany žalobcovi súd uložil povinnosť žalovanému ako veriteľovi, aby oznámil zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Ak veriteľ nesmie požiadať zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, tak ani zamestnávateľ k výkonu zrážok nepristúpi.

33. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude v zmysle v spojení s rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.