Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_13Csp-112-2018.pdf
PDF · 88.81 KB
No categories available
13Csp/112/2018
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A.Z. R., Y..: X.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, 2. U. S. Steel Obalservis s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 31 653 847, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .
Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.5.2018 doručenou súdu 13.6.2018 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým by rozhodol o splnení povinnosti /§ 137 písm. a) CSP/ žalobcu „zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu“, a nahradiť mu trovy konania.
2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, a súčasne žalovanému v 2. rade (pozn. súdu: ktorého označil za žalovaného len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.
3. Žalobca (zastúpený advokátom) podanie odôvodnil tým, že „žalobou napáda dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1. rade 28.5.2015“. Keďže táto dohoda sa mu nezachovala, navrhol, aby súd vyžiadal predmetnú dohodu od žalovaného v 1. rade (pozn. súdu: v zmysle § 331 ods. 1 CSP pritom platí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda aj jeho odôvodnenie a súvisiace písomnosti, ktoré by takúto žiadosť malo odôvodňovať, doručuje súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené). Poukázal na to, že na dôkaz o existencii dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, predkladá listinu označenú ako „prehľad o trvalých zrážkach a zrážkach s nezrazenou čiastkou z minulých období k dátumu 30.04.2018“ (pozn. súdu: osvedčujúcu zrážky, no nie ich dôvod, resp. právny základ, na podklade ktorých ich zamestnávateľ vykonával). Uviedol, že so žalovaným v 1. rade chcel uzatvoriť úverovú zmluvu, a že žalovaný v 1. rade mu predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal
v presvedčení, že uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015. Až od svojho zamestnávateľa, ktorý mu začal vykonávať zrážky z jeho mzdy, sa dozvedel, že podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov).
4. Ďalej žalobca uviedol, že táto dohoda umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od neho vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok (pozn. súdu: žalobca pritom neuviedol a ani neosvedčil, či sa tak deje), bez súdnej kontroly. V súvislosti s touto dohodou mu nebolo nič bližšie vysvetlené s tým, že samotné vyhotovenie dohody (pozn. súdu: ktorá sa mu pritom podľa jeho vyššie uvedených vyjadrení údajne nezachovala, o podpise ktorej sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa, a údajne ju nemá v dispozícii) je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak ako po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať.
5. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade údajne požiadal jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade, ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť s tým, že jeho zamestnávateľ, žalovaný v 2. rade, je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1. rade, ako veriteľ, podľa žalobcu výšku dlhu sám jednostranne diktuje (pozn. súdu: žalobca pritom nijako neuviedol ako a v akej výške), a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole.
6. Žalobca ešte uviedol, že medzi listinami, ktoré mu žalovaný v 1. rade predložil pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, bola údajne aj dohoda o poskytovaní služieb (pozn. súdu: ktorú však taktiež nepredložil a ani nijako inak neosvedčil), s tým, že dohoda o poskytovaní služieb je obdobou poplatku za odklad splátok, ktorý bol už opakovane súdmi určenú za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je to zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 OZ) a jeho zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade kvôli nej. Cena tejto dohody o poskytovaní služieb je len jej vyústením, avšak posudzuje sa nie cena, ale celý obsah dohody, ktorý spočíva v tom, že má platiť bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby, a že žalovaný v 1. rade získava prospech skôr ako spotrebiteľ, a pritom službu ani neposkytol. Naviac vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, podľa § 9 ods. 2 ZoSU zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSU“) zmluva musí obsahovať okrem iného aj: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c) a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f) s tým, že inak sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dodal, že vyššie uvedené náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú. Aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1. rade, bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1. rade podľa žalovaného údajne chce získať aj plnenie (pozn. súdu: žalobca opätovne nijako neuviedol a ani neosvedčil v akom rozsahu) zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná a nezohľadňuje absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh, aby bolo žalovaným uložené neodkladné opatrenie zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, sa reálne naplnila požiadaním jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade, o vykonanie zrážok zo mzdy.
5. Na osvedčenie tvrdených skutočností žalobca predložil iba kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.5.2015 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, podľa ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalovanému čiastku úveru (úverový limit) 780,- Eur, a listinu označenú ako „prehľad o trvalých zrážkach a zrážkach s nezrazenou čiastkou z minulých období k dátumu 30.04.2018“ vyhotovenú podľa jej obsahu zrejme žalovaným v 2. rade dňa 3.5.2018.
6. Výzvou zo dňa 19.6.2018 súd žalobcu vyzval, aby vzhľadom na navrhované neodkladné opatrenie i žalobu obratom, najneskôr v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy v zmysle § 150 ods. 2 a § 326 CSP špecifikoval a predložil žiadosť o vykonávanie zrážok alebo iný podklad so všetkými prílohami, na základe ktorej zamestnávateľ začal vykonávať tie zrážky zo mzdy, ktorých sa má zdržať, a aby zároveň
uviedol, či zamestnávateľ tieto zrážky aktuálne vykonáva, resp. aby doplnil skutočnosti odôvodňujúce aktuálnu potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca však žiadosť a ani iné podklady o zrážkach a ich rozsahu nijako nešpecifikoval a ani nepredložil, a reagoval iba oznámením, že o zrážky zo mzdy nepožiadal on, ale žalovaný (v 1. rade) a nie jeho, ale jeho zamestnávateľa, a navrhuje preto, aby súd vyžiadal požadované listiny od žalovaného, prípadne od jeho zamestnávateľa (pozn. súdu: hoci podľa § 328 CSP pre rozhodnutie súdu o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, ak má mať všetky predpísané náležitosti podľa § 326 CSP, je stanovená krátka lehota vylučujúca takýto postup; opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, a pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva, je podľa § 326 CSP výlučne vecou navrhovateľa; podľa § 327 CSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v tomto konaní nepoužijú, a podľa § 331 ods. 1 CSP sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a logicky tak aj ním spojené návrhy a súvisiace požiadavky, doručujú ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené). Dodal, že sa opakovane pokúsil od zamestnávateľa kópie požadovaných listín zadovážiť, ale zamestnávateľ mu údajne nevyhovel (pozn. súdu: uvedené však žalobcu nezbavuje povinnosti predložiť listiny na ktoré sa odvoláva, a taktiež to nijako neosvedčil a navyše vyznieva aj pochybne, keďže vyúčtovanie vyplácanej mzdy a jej podkladov je obvykle všeobecne rešpektovanou povinnosťou zamestnávateľov
- i v súvislostiach trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, a bez takýchto podkladov a ich preskúmania, ak ich nepozná a nemá, ani žalobca nemôže tvrdiť, že požadované zrážky a ich rozsah sú, či už v celosti alebo nejakom inom konkrétnom rozsahu, neoprávnené).
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade požadovať úplné zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy), a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (o povinnosti žalovaného úplne sa zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy), ale tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej primeranosti
a rozsahu). Neodkladným opatrením totiž nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru (len v potrebnom neodkladnom rozsahu).
9. V danom prípade sa pritom žalobca domáha ochrany jeho právneho nároku, že žalovaný v 1. rade je povinný sa (celkom) zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy, obsah tejto dohody však vôbec nijako nevymedzil a ani neosvedčil. Ďalej žalobca vôbec neuviedol z čoho by malo vyplývať toto jeho právo, aby sa žalovaný v 1. rade celkom (úplne) „zdržal použitia“ tejto nešpecifikovanej dohody (a to v celom rozsahu), vôbec neuviedol a neosvedčil či vôbec a v akom konkrétnom rozsahu ju žalovaný v 1. rade (neoprávnene) uplatňuje (či je dôvodom zrážok zo mzdy práve táto dohoda, a ak áno čo žalovaný v 1. rade - v akom neoprávnenom rozsahu - od zamestnávateľa na jej základe žiada), teda že či a v akom konkrétnom rozsahu chce na jej podklade získať plnenie, ktoré mu nepatrí (tak aby bolo zrejmé, že sa musí zdržať jej použitia v celom rozsahu). Podľa názoru súdu teda vôbec nevysvetlil a neuviedol (§ 326 ods. 1 CSP) skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (ktorého rozsah a dôvody nijako nevysvetlil), a ani potrebu neodkladnej úpravy v navrhovanom rozsahu (úplne sa zdržať použitia označenej dohody v celom rozsahu) a aká jemu bezprostredne hroziaca ujma si vyžaduje takýto rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho primeranosť).
10. Žalobca pritom vlastne neuviedol, že žalovanému v 1. rade nie je povinný plniť vôbec nič, koľko mu (sám i spolu so zrážkami) už plnil, a či zrážky stále trvajú, aké je riziko, že mu bude plniť viac (a v akom rozsahu), aké jeho konkrétne práva sú ohrozené, a aké konkrétne nebezpečenstvo resp. reálna ujma (či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán) mu bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia skutočne hrozí.
11. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu, aj spolu s nedostatkom listín, na ktoré sa odvoláva, dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom opatrení pokračovať (na základe čoho konkrétne a prečo vlastne - z hľadiska rozsahu vymedzenia rozhodujúcich skutočností a ich totožnosti - má súd o neodkladnom opatrení práve navrhovaným spôsobom rozhodnúť, vrátane jeho rozsahu, rozhodnúť), a preto súd tento jeho návrh odmietol.
12. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Konanie medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade sa odmietnutím návrhu na vydanie neodkladného opatrenia končí, a preto bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania medzi nimi. V konaní bol procesne úspešný žalovaný v 2. rade, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanému v 2. rade v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu trov konania vo vzťahu medzi nimi stranám nepriznal.
15. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie medzi nimi nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania vrátane nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodne súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 O.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie medzi nimi skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).