Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/112/2018

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A.Z. R., Y..: X.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, 2. U. S. Steel Obalservis s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 31 653 847, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 25.5.2018 doručenou súdu 13.6.2018 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým by rozhodol o splnení povinnosti / / žalobcu „zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu“, a nahradiť mu trovy konania.

2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, a súčasne žalovanému v 2. rade (pozn. súdu: ktorého označil za žalovaného len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

3. Žalobca (zastúpený advokátom) podanie odôvodnil tým, že „žalobou napáda dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1. rade 28.5.2015“. Keďže táto dohoda sa mu nezachovala, navrhol, aby súd vyžiadal predmetnú dohodu od žalovaného v 1. rade (pozn. súdu: v zmysle pritom platí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda aj jeho odôvodnenie a súvisiace písomnosti, ktoré by takúto žiadosť malo odôvodňovať, doručuje súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené). Poukázal na to, že na dôkaz o existencii dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, predkladá listinu označenú ako „prehľad o trvalých zrážkach a zrážkach s nezrazenou čiastkou z minulých období k dátumu 30.04.2018“ (pozn. súdu: osvedčujúcu zrážky, no nie ich dôvod, resp. právny základ, na podklade ktorých ich zamestnávateľ vykonával). Uviedol, že so žalovaným v 1. rade chcel uzatvoriť úverovú zmluvu, a že žalovaný v 1. rade mu predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal

v presvedčení, že uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015. Až od svojho zamestnávateľa, ktorý mu začal vykonávať zrážky z jeho mzdy, sa dozvedel, že podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov).

4. Ďalej žalobca uviedol, že táto dohoda umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od neho vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok (pozn. súdu: žalobca pritom neuviedol a ani neosvedčil, či sa tak deje), bez súdnej kontroly. V súvislosti s touto dohodou mu nebolo nič bližšie vysvetlené s tým, že samotné vyhotovenie dohody (pozn. súdu: ktorá sa mu pritom podľa jeho vyššie uvedených vyjadrení údajne nezachovala, o podpise ktorej sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa, a údajne ju nemá v dispozícii) je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak ako po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať.

5. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade údajne požiadal jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2. rade, ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť s tým, že jeho zamestnávateľ, žalovaný v 2. rade, je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1. rade, ako veriteľ, podľa žalobcu výšku dlhu sám jednostranne diktuje (pozn. súdu: žalobca pritom nijako neuviedol ako a v akej výške), a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole.

6. Žalobca ešte uviedol, že medzi listinami, ktoré mu žalovaný v 1. rade predložil pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.5.2015, bola údajne aj dohoda o poskytovaní služieb (pozn. súdu: ktorú však taktiež nepredložil a ani nijako inak neosvedčil), s tým, že dohoda o poskytovaní služieb je obdobou poplatku za odklad splátok, ktorý bol už opakovane súdmi určenú za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je to zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná ( ) a jeho zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade kvôli nej. Cena tejto dohody o poskytovaní služieb je len jej vyústením, avšak posudzuje sa nie cena, ale celý obsah dohody, ktorý spočíva v tom, že má platiť bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby, a že žalovaný v 1. rade získava prospech skôr ako spotrebiteľ, a pritom službu ani neposkytol. Naviac vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) zmluva musí obsahovať okrem iného aj: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ( a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( s tým, že inak sa podľa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dodal, že vyššie uvedené náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú. Aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1. rade, bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1. rade podľa žalovaného údajne chce získať aj plnenie (pozn. súdu: žalobca opätovne nijako neuviedol a ani neosvedčil v akom rozsahu) zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná a nezohľadňuje absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh, aby bolo žalovaným uložené neodkladné opatrenie zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, sa reálne naplnila požiadaním jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade, o vykonanie zrážok zo mzdy.

5. Na osvedčenie tvrdených skutočností žalobca predložil iba kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.5.2015 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, podľa ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalovanému čiastku úveru (úverový limit) 780,- Eur, a listinu označenú ako „prehľad o trvalých zrážkach a zrážkach s nezrazenou čiastkou z minulých období k dátumu 30.04.2018“ vyhotovenú podľa jej obsahu zrejme žalovaným v 2. rade dňa 3.5.2018.

6. Výzvou zo dňa 19.6.2018 súd žalobcu vyzval, aby vzhľadom na navrhované neodkladné opatrenie i žalobu obratom, najneskôr v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy v zmysle a špecifikoval a predložil žiadosť o vykonávanie zrážok alebo iný podklad so všetkými prílohami, na základe ktorej zamestnávateľ začal vykonávať tie zrážky zo mzdy, ktorých sa má zdržať, a aby zároveň

uviedol, či zamestnávateľ tieto zrážky aktuálne vykonáva, resp. aby doplnil skutočnosti odôvodňujúce aktuálnu potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca však žiadosť a ani iné podklady o zrážkach a ich rozsahu nijako nešpecifikoval a ani nepredložil, a reagoval iba oznámením, že o zrážky zo mzdy nepožiadal on, ale žalovaný (v 1. rade) a nie jeho, ale jeho zamestnávateľa, a navrhuje preto, aby súd vyžiadal požadované listiny od žalovaného, prípadne od jeho zamestnávateľa (pozn. súdu: hoci podľa pre rozhodnutie súdu o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, ak má mať všetky predpísané náležitosti podľa , je stanovená krátka lehota vylučujúca takýto postup; opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, a pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva, je podľa výlučne vecou navrhovateľa; podľa ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v tomto konaní nepoužijú, a podľa sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a logicky tak aj ním spojené návrhy a súvisiace požiadavky, doručujú ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené). Dodal, že sa opakovane pokúsil od zamestnávateľa kópie požadovaných listín zadovážiť, ale zamestnávateľ mu údajne nevyhovel (pozn. súdu: uvedené však žalobcu nezbavuje povinnosti predložiť listiny na ktoré sa odvoláva, a taktiež to nijako neosvedčil a navyše vyznieva aj pochybne, keďže vyúčtovanie vyplácanej mzdy a jej podkladov je obvykle všeobecne rešpektovanou povinnosťou zamestnávateľov

- i v súvislostiach trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, a bez takýchto podkladov a ich preskúmania, ak ich nepozná a nemá, ani žalobca nemôže tvrdiť, že požadované zrážky a ich rozsah sú, či už v celosti alebo nejakom inom konkrétnom rozsahu, neoprávnené).

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo ( , resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa do jeho zrušenia podľa ) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade požadovať úplné zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy), a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku voči označeným stranám, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (o povinnosti žalovaného úplne sa zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy), ale tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane jej primeranosti

a rozsahu). Neodkladným opatrením totiž nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru (len v potrebnom neodkladnom rozsahu).

9. V danom prípade sa pritom žalobca domáha ochrany jeho právneho nároku, že žalovaný v 1. rade je povinný sa (celkom) zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy, obsah tejto dohody však vôbec nijako nevymedzil a ani neosvedčil. Ďalej žalobca vôbec neuviedol z čoho by malo vyplývať toto jeho právo, aby sa žalovaný v 1. rade celkom (úplne) „zdržal použitia“ tejto nešpecifikovanej dohody (a to v celom rozsahu), vôbec neuviedol a neosvedčil či vôbec a v akom konkrétnom rozsahu ju žalovaný v 1. rade (neoprávnene) uplatňuje (či je dôvodom zrážok zo mzdy práve táto dohoda, a ak áno čo žalovaný v 1. rade - v akom neoprávnenom rozsahu - od zamestnávateľa na jej základe žiada), teda že či a v akom konkrétnom rozsahu chce na jej podklade získať plnenie, ktoré mu nepatrí (tak aby bolo zrejmé, že sa musí zdržať jej použitia v celom rozsahu). Podľa názoru súdu teda vôbec nevysvetlil a neuviedol ( ) skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (ktorého rozsah a dôvody nijako nevysvetlil), a ani potrebu neodkladnej úpravy v navrhovanom rozsahu (úplne sa zdržať použitia označenej dohody v celom rozsahu) a aká jemu bezprostredne hroziaca ujma si vyžaduje takýto rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho primeranosť).

10. Žalobca pritom vlastne neuviedol, že žalovanému v 1. rade nie je povinný plniť vôbec nič, koľko mu (sám i spolu so zrážkami) už plnil, a či zrážky stále trvajú, aké je riziko, že mu bude plniť viac (a v akom rozsahu), aké jeho konkrétne práva sú ohrozené, a aké konkrétne nebezpečenstvo resp. reálna ujma (či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán) mu bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia skutočne hrozí.

11. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu, aj spolu s nedostatkom listín, na ktoré sa odvoláva, dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom opatrení pokračovať (na základe čoho konkrétne a prečo vlastne - z hľadiska rozsahu vymedzenia rozhodujúcich skutočností a ich totožnosti - má súd o neodkladnom opatrení práve navrhovaným spôsobom rozhodnúť, vrátane jeho rozsahu, rozhodnúť), a preto súd tento jeho návrh odmietol.

12. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Konanie medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade sa odmietnutím návrhu na vydanie neodkladného opatrenia končí, a preto bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania medzi nimi. V konaní bol procesne úspešný žalovaný v 2. rade, a preto by mu mal súd v zmysle ust. aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanému v 2. rade v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu trov konania vo vzťahu medzi nimi stranám nepriznal.

15. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie medzi nimi nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania vrátane nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodne súd s poukazom na ust. v rozhodnutí, ktorým sa konanie medzi nimi skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).