Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-27-2019.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/27/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. P., narodenú dňa XX.XX.XXXX a maloletú H. P., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: A. P., rod. R., bytom C. nad R., R. XXX/ X, zastúpenej JUDr. J. E., advokátkou so sídlom v O., S. XXX/XX a E. P., bytom C. nad R., J. XXXX/X, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. júna 2019, č.k. 34P/96/2019-38, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim uznesením otcovi maloletých detí nariadil platiť výživné na maloletú C. vo výške 70 eur mesačne a na maloletú H. vo výške 70 eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s tým, že toto neodkladné opatrenie trvá najdlhšie do skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 34P/85/2019.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloletá C. a maloletá H. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo ešte trvá, ale od 12/2018 nežijú rodičia detí spolu a tamojším súdom je pod sp.zn.34P/85/2019 vedené ich rozvodové konanie. Deti bývajú s matkou a otec sa deťmi stretáva, na výživu detí prispieva nepravidelne. Za 01/2019 výživné neplatil, nakoľko podľa jeho tvrdenia boli deti väčšinu času u neho, za 02/2019 uhradil spolu na obe deti iba 60,-eur (t.j. po 30,-eur na každé dieťa), za 03/2019 nevedel otec detí zaplatené výživné zdokladovať, len tvrdil, že dal k rukám matky 200,-eur, matka tvrdila, že jej výživné neposlal. Dňa 27.04.2019, teda až po podaní návrhu matky, jej otec poslal 120,-eur, čo dokladoval poštovým poukazom a vo vyjadrení uviedol, že je to výživné za 04/ a 05/2019, z čoho vyplýva, že je to suma 30,-eur mesačne na každé dieťa. Maloletá C. má 8 rokov a je žiačkou 2. ročníka ZŠ, jej stravné v školskej jedálni predstavuje 25,-eur mesačne, poplatok na školský klub predstavuje 10,-eur mesačne, navštevuje gymnastický krúžok. Maloletá H. má 4,5 roka, navštevuje MŠ, kde stravné predstavuje 25,-eur mesačne a školné 20,-eur mesačne + 5,-eur mesačne triedny fond. Deti sú zdravé. Podľa správy KO a tvrdenia matky, táto pracuje na dohodu so zárobkom 100,-eur mesačne, hoci otec tvrdí, že matka zarába 600,-eur mesačne. Otec detí podľa jeho tvrdenia zarába len 350,-eur mesačne a podľa jeho výplatných pások dostáva k výplate len 226,-eur mesačne. Matka detí tvrdí, že otec detí je zamestnaný vo firme jeho otca a vraj zarába 2.500,-eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí má otec ešte vyživovaciu povinnosť k mal. Q. P. nar. XX.XX.XXXX, ohľadom ktorej bola rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 17.01.2019 schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,-eur mesačne a v čase uzavretia rodičovskej dohody bol otec nezamestnaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR s tým, že od 02/2019 mal nastúpiť do zamestnania v spol. L. s.r.o. so zárobkom 450,-eur mesačne. Z výpisu z OR vyplynulo, že od 02/2019
je jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti L. s.r.o., ktorá je zamestnávateľom otca, spoločník L. P., teda otec otca detí.
3. Súd prvej inštancie mal z návrhu matky i doposiaľ zistených pomerov za osvedčené, že otec síce prispieva na výživu detí, ale nepravidelne a v nedostatočnom rozsahu. Rodičia definitívne prerušili spolužitie v 12/2018 a otec dokladoval platenie výživného na obe deti spolu len dňa 14.02.2019 v sume 60,-eur a až dňa 27.04.2019 v sume 120,-eur, čo by v prepočte predstavovalo len 36,-eur mesačne spolu na obe deti ( 180,-eur : 5 mesiacov), čo je suma nepostačujúca na výživu detí. Súd prvej inštancie konštatoval, že takýmto prístupom otca a platením nedostatočného a najmä nepravidelného výživného závislého len od ľubovôle otca detí, by výživa detí mohla byť ohrozená. Preto dospel k záveru, že je splnená aj podmienka naliehavosti veci, že vec neznesie odklad až do rozhodnutia vo veci samej a v záujme maloletých detí je potrebné nariadenie neodkladného opatrenia. Preto zaviazal otca prispievať na výživu detí sumou 70,-eur mesačne pre každé dieťa, ktorú sumu považoval za doposiaľ zisteného skutkového stavu, schopnosti a možnosti oboch rodičov, za sumu zodpovedajúcu požiadavke výživného v nevyhnutnej miere pre úhradu základných odôvodnených potrieb 8-ročného a 4-ročného dieťa. Hoci otec detí nesúhlasil s uvedenými sumami s poukazom na jeho nízke zárobkové pomery a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Q., súd prvej inštancie sa s jeho tvrdením nestotožnil. Otec detí v čase svojej nezamestnanosti nedávno súhlasil s výživným pre jeho omnoho mladšie dieťa (Q.) vo výške 100,- eur mesačne, preto dospel k záveru, že na jeho staršie deti v čase jeho zamestnanosti by mal prispievať vyšším ako ním navrhovaným výživným. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zamestnávateľom otca vydávajúcim mu potvrdenie o jeho nízkom príjme je spoločnosť jeho otca, pričom matka detí poukazovala na podstatne vyššie zárobky otca, kedy ona uvádzala jeho príjem 2.500,-eur mesačne. Určené výživné zo strany otca na obe maloleté deti nariadeným neodkladným opatrením považoval za nevyhnutnú mieru k danému zistenému skutkovému stavu tak, aby výživa detí nebola ohrozená.
4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí spolu sumou 100 eur, t.j. 50 eur pre maloletú C. a 50 eur pre maloletú H., nakoľko jeho príjem vo firme L. s.r.o. je zhruba 350 eur a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne.
5. Matka a kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. V danej veci sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. sumou 93,61 eur a na výživu maloletej H. sumou 93,61 eur, a to do skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom . Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že od decembra 2018 nežije s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti, pričom otec jej na výživu maloletých detí neprispieva pravidelne, v januári 2019 jej neposlal nič, vo februári 2019 jej poslal sumu 60 eur a v marci a v apríli 2019 jej neposlal nič s tým, že len sľubuje, že jej peniaze pošle, alebo ju odbije tým, že už jej ich poslal, čo bolo klamstvom. Jej príjem zo zamestnania predstavuje sumu cca 100 eur mesačne, poberá prídavky na dve deti vo výške 48,68 eur, čo je suma nepostačujúca na zabezpečenie nákladov detí, finančne jej pomáhajú rodičia. Otec detí má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Q. P., nar. XX.XX.XXXX, ohľadom ktorej bola rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 17.01.2019 schválená rodičovská dohoda tak, že prispieva matke na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Otec deklaroval svoj príjem vo výške cca 350 eur mesačne, matka tvrdila, že je zamestnaný v spoločnosti svojho otca s príjmom cca 2.500 eur mesačne.
8. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Táto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých procesných postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko vrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie predpokladov pre riadny vývoj detí, pričom súd je povinný v tomto smere sa riadiť výlučne záujmom maloletých detí. 12. V danej veci matka maloletých detí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu, že od januára 2019 otec prispel na výživu maloletých detí sumou 60 eur v mesiaci február 2019, všetky ostatné náklady hradí ona za finančnej pomoci svojich rodičov. Jej príjem predstavuje sumu cca100 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 48,68 eur mesačne.
13. Otec v podanom odvolaní dôvodil, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vo výške 70 eur mesačne pre každé dieťa a navrhoval, aby odvolací súd mu uložil povinnosť platiť výživné pre každé z maloletých detí vo výške 50 eur mesačne, nakoľko jeho príjem je približne 350 Eur mesačne a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
14. Z obsahu spisu však vyplýva , že vymeriavací základ otca v novembri 2018 bol vo výške 500 eur, v decembri 2018 vo výške 880 eur, v januári uzavrel rodičovskú dohodu s matkou svojho ďalšieho dieťaťa a zaviazal sa prispievať na výživu maloletej Q. nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, od februára 2019 pracuje v obchodnej spoločnosti L. s r.o. C. nad R. , ktorej jediným spoločníkom a jediným konateľom je jeho otec, kde by mal dosahovať príjem cca 350 Eur mesačne .
15. Odvolací súd poukazuje na znenie § 62 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
16. Medzi rodičmi maloletých detí tak nebolo sporné, že otec má k obom maloletým deťom vyživovaciu povinnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti a že otec pravidelne finančne na výživu maloletých detí neprispieva. Pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia tak bolo nepochybne osvedčené, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom riadne neplní , preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru , že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery rodičov a určiť otcovi povinnosť platiť výživné pre maloleté deti v nevyhnutnej miere, a to s prihliadnutím na záujem maloletých detí a nutnosti zabezpečiť uspokojovanie ich základných potrieb .
17. Tento záver podaným odvolaním otec nespochybnil .
18. Odvolanie otca smerovalo výlučne k výške výživného určeného súdom v nariadenom neodkladnom opatrení (70 eur mesačne na každé dieťa) , keď navrhoval, aby mu súd uložil povinnosť platiť výživné po 50 eur na každé dieťa.
19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ak je v možnostiach a schopnostiach otca na svoje maloleté dieťa ( mal. Q. nar. XX.XX.XXXX) , ktoré má 1 rok aj 2 mesiace platiť výživné 100 eur mesačne v čase jeho nezamestnanosti , keď nemal žiaden príjem , javí sa že ním deklarovaný príjem 350 eur mesačne nie je jeho jediným alebo pravdivým príjmom a je potom primerané a zodpovedajúce výživnému v nevyhnutnej miere pre svoje ďalšie deti - maloletú C., ktorá má 8 a pol roka a maloletú Patríciu, ktorá má takmer 5 rokov, v čase zamestnanosti otca , platiť výživné po 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nutné bolo aj prihliadnuť na finančnú a sociálnu situáciu matky maloletých detí, ktorá má minimálny príjem - 100 eur mesačne , z ktorého nie je schopná zabezpečiť ani základné potreby maloletých detí vrátane ich riadnej výživy. Otec tvrdenie matky o jej príjme nespochybnil. Naviac kritériom pre určenie výživného pre maloleté deti nie je len pravidelný mesačný príjem povinného rodiča, ale sú to i jeho možnosti a schopnosti ( otec dosahoval bezprostredne pre zamestnaním sa v obchodnej spoločnosti svojho otca príjem 11-122/2018 vo výške 500 eur, resp. 880 eur mesačne) , majetkové pomery, spôsob jeho života (zamestnanie sa u svojho otca so mzdou nedosahujúcou minimálnu mzdu stanovenú zákonom), náklady, ktoré vynakladá (výživné pre podstatne mladšie dieťa vo výške 100 eur mesačne), a ktoré súd musí pri svojom rozhodnutí zohľadniť.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).