Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-90-2019.pdf
PDF · 102.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. G. XXX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A a 2/ V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, L., právne zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Martinom Dubníčkom, mediátorom so sídlom I. X, I. X., o zaplatenie sumy 2.302,39 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/73/2017-101 zo dňa 7.septembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd (v texte ďalej aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.302,39 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. 2.Za nesporné východiskovo súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný 2/ dňa 16.2.2016 ako vodič motorového vozidla Citroen, EVČ: CA 526 CK spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k škode na motorovom vozidle Renault MT 358 CI, ktorého držiteľom v tom čase bol F. G.. Zároveň (práve) v uvedený deň žalovaný 2/ odkúpil uvedené motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy od žalovanej 1/. Taktiež nebolo sporné, že žalobca zaplatil za opravu motorového vozidla Renault MT 358 CI autoservisu AUTONA s.r.o. sumu vo výške 2.302,39 eur. 3.Nadväzne sa okresný súd nestotožnil s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie zo strany žalovanej 1/, založenou na tvrdení, že k momentu nehody nebola vlastníčkou motorového vozidla. Súd tu poukázal na listinný dôkaz (č.l. 10 spisu), z ktorého vyplýva, že držiteľkou motorového vozidla Citroen v období od 28.1.2015 do 4.3.2016 bola žalovaná 1/ a odo dňa 4.3.2016 bol držiteľom uvedeného vozidla žalovaný 2/. Rovnako z ďalšieho listinného dôkazu (č.l. 7 spisu) vyplýva, že vlastníkom vozidla od 28.1.2015 do 4.3.2016 bola žalovaná 1/ a odo dňa 4.3.2016 bol vlastníkom uvedeného vozidla žalovaný 2/. 4.Ako držiteľke motorového vozidla jej preto podľa súdu vznikla povinnosť (§ 3 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z., ďalej len „zákon“) uzatvoriť zmluvu o zákonnom zmluvnom poistení na motorové vozidlo, ktorého bola vlastníčkou a držiteľkou od 28.1.2015 do 4.3.2016. Napriek tomu, že motorové vozidlo dňa 16.2.2016 kúpnou zmluvou previedla na žalovaného 2/, nezbavovala táto skutočnosť žalovanú 1/ povinnosti ako držiteľky a vlastníčky motorového vozidla v dobe ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy
uzatvoriť poistnú zmluvu. Ak by si žalovaná 1/ svoju povinnosť splnila, vozidlo by bolo poistené a to v príslušnom poistnom období, s ktorým obdobím je spravidla jeden kalendárny rok. Nakoľko však žalovaná túto svoju povinnosť ako držiteľ motorového vozidla nesplnila, vznikla jej povinnosť spôsobenú škodu uhradiť žalobcovi. K zániku poistenia zodpovednosti došlo u žalovanej 1/ až zápisom prevodu držby motorového vozidla na žalovaného 2/ v evidencii vozidiel (§ 9 ods. 4 zákona), t.j. dňa 4.3.2016.
5.Pokiaľ ide o námietku žalovanej 1/, že výška škody, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní je neprimeraná a nezodpovedá skutočnej škode, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná 1/ žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložila, nenavrhla ďalšie dôkazy na vykonanie a preukázanie ňou tvrdenej spornej skutočnosti. Naopak zo strany žalobcu boli predložené listinné dôkazy - zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla, výpočet výšky škody, faktúry, na základe ktorých mal preukázané, že škoda na motorovom vozidle Renault bola spôsobená vo výške 2.302,39 eur.
6.Čo sa týka obrany žalovaného 2/, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, okresný súd argumentoval že žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda je (tiež) osobou, proti ktorej má žalobca tzv. postihové právo. Okrem konštantnej judikatúry, poukázal (aj) na uznesenie ÚS SR č.k. 3ÚS/514/2016-15 zo dňa 17.8.2016, v zmysle ktorého bolo vecou zákonodarcu, že okruh regresne zodpovedných osôb vymedzil spôsobom, aký vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, čo znamená v prípade plnenia škody kanceláriou podľa § 24 ods.2 písm. b) zákona platí, že hoci osobou, ktorá je povinná povinné zmluvné poistenie uzatvoriť je držiteľ vozidla (resp. aj ďalšie osoby podľa § 3 ods.1 zákona) právo regresného postihu sa rozširuje i na iné osoby definované ako tie, ktoré zodpovedajú poškodenému za škodu. 7. V konaní pritom nebolo sporné, že dňa 16.2.2016 žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku vzniku škody. Tvrdenia žalobcu, že ku škode došlo z toho dôvodu, že manžel žalobkyne ho ubezpečil, že vozidlo má uzatvorené povinné zmluvné poistenie a je v dobrom technickom stave a práve skutočnosť, že v dobrom technickom stave nebolo, bola dôvodom prečo dopravnú nehodu spôsobil, nebola žiadnym spôsobom zo strany žalovaného 2/ preukázaná a vychádza len z jeho ničím nepreukázaných tvrdení. Pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Pokiaľ tak žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla neurobil, t.j. predtým ako začal viesť predmetné vozidlo sa neuistil, že má všetky potrebné doklady a teda aj potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, túto jeho nedbalosť nemožno pričítať na ťarchu nikoho iného.
8.Zhrnúc jednotlivé východiská, okresný súd dospel k záveru, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ regresný nárok v ním uplatnenej výške, keď z poistného garančného fondu preukázateľne uhradil spoločnosti AUTONA s.r.o. plnenie vo výške 2.302,39 eur, nakoľko v čase dopravnej nehody motorové vozidlo Citroen, EVČ: CA 526 CK nebolo povinne zmluvne poistené pre zodpovednosť za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode. Nárok žalobcu voči žalovanej 1/ má svoj právny základ v § 24 ods.2 písm.b) a § 24 ods.7 zákona voči žalovanému 2/ titulom zavinenia dopravnej nehody. 9.Pokiaľ ide o procesný návrh žalovaných o odročenie pojednávania, okresný súd ho neakceptoval a zdôraznil, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovaným doručené dňa 18.6.2018, t.j. takmer 3 mesiace pred pojednávaním. Za tento čas mali dostatočný priestor na to, aby sa v konaní dali riadne zastupovať, navyše nimi predložené plné moci vykazovali relevantné nedostatky (body 8 a 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
10.Nakoľko mal žalobca v konaní úspech proti obidvom žalovaným v plnom rozsahu, priznal mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/ a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie, alternatívne zmeny v podobe zamietnutia. Zdôraznila, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že dňa 12.2.2016 odpredala motorové vozidlo Citroen Jumper V. Q., čo potvrdil i žalovaný 2/ a predložil k tomu zmluvu. Žalovaný 2/ kúpnu cenu vyplatil a žalovaná 1/ mu vydala hnuteľnú vec. Odovzdaním a prevzatím veci sa teda stal vlastníkom motorového vozidla žalovaný 2/. Keďže ku dňu poistnej udalosti bol vlastníkom motorového vozidla, vzniká mu v súlade s § 3 ods. 1 zákona zodpovednosť ako vlastníka i vodiča motorového vozidla. Okresný súd teda nesprávne vyhodnotil, že odvolateľka bola vlastníkom motorového vozidla od 28.1.2015 do 4.3.2016 a až od 4.3.2016 bol vlastníkom motorového vozidla žalovaný 2/. Taktiež nesprávne vyhodnotil kto bol držiteľom motorového vozidla od 28.1.2015 do 4.3.2016 a kto bol vlastníkom motorového vozidla
dňa 16.2.2016, keď sa poistná udalosť stala. Nie sú totiž rovnaké pojmy držiteľa motorového vozidla a vlastníka motorového vozidla. 12.Pokiaľ ide o výšku škody, faktúrovaná cena bola značne vyššia, čo namietala a bola ochotná zaplatiť i znalecké dokazovanie, čo však súd neumožnil.
13.Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný 2/ a žiadal taktiež zrušenie napadnutého rozsudku a zmenu v podobe zamietnutia žaloby voči žalovanému 2/, alternatívne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14.Okresnému súdu vytýkal, že nevykonal riadne a zákonom stanoveným spôsobom dokazovanie, následkom čoho riadne a objektívne nezistil skutkový a právny stav v predmetnom konaní. Ak strany alebo ich zástupcovia nie sú schopní predniesť relevantné skutkové tvrdenia, prípadne označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, môže im súd určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Lehotu vymedzí spravidla v uznesení, ktorým pojednávanie odročí, a môže ju následne aj primerane predĺžiť. Odmietnutie udelenia dodatočnej lehoty preto nesmie byť prejavom svojvôle a musí byť procesné opodstatnené, s čim sa súd vysporiada v odôvodnení rozhodnutia v veci samej (Civilný sporový poriadok, Komentár: doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., C.H.Beck, rok vydanie 2016, Praha, ISBN: 978-80-7400-629-6, str. 673). V danej odvolateľ spojitosti namietal, že mal svojho právneho zástupcu vopred určeného, avšak napriek jeho úsiliu nebolo v jeho časových možnostiach dostaviť sa na predmetné súdne pojednávanie. Konajúci súd právny zástupca odvolateľa vopred informoval a zaslal súdu ospravedlnenie spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania. V predmetnej žiadosti uviedol jasnú vôľu žalovaného 2/, t.j. že prítomnosť jeho právneho zástupcu na danom pojednávaní je pre neho kľúčová. Je preto úplne nesprávny záver súdu o tom, že žalovanému 2/ nič nebránilo aby sa na pojednávanie dostavil. Žalovaný 2/ nedisponuje nijakým právnym vzdelaním a z tohto dôvodu by samotný priebeh daného pojednávania nebol hospodárnym, keďže pojednávanie bez prítomnosti právneho zástupcu by znamenalo znemožnenie efektívnej procesnej obrany v predmetnom súdnom konaní. Konajúci súd tak zamedzil žalovanému 2/ jeho nárok na riadny prístup k súdu, keď mu neposkytol možnosť, aby sa ku skutkovým a právnym otázkam prebratých na pojednávaní dňa 7.9.2018, akokoľvek vyjadril. 15.Okrem toho, konajúci súd na viacerých miestach v predmetnom rozsudku uvádza, že vina žalovaného 2/ bola jednoznačne preukázaná. S týmito závermi sa žalovaný 2/ nestotožňuje a namieta, že súd celé konanie jednal len veľmi stroho a formálne a dokazovanie v otázke zodpovednosti za spôsobenú škodu na predmetnom motorovom vozidle voči žalovanému 2/ prakticky nevykonal. Konajúci súd mu svojim nezákonným postupom, napriek skutočnosti že v podanom odpore proti platobnému rozkazu uvádzal že za predmetnú nehodu a zlý technický stav vozidla nezodpovedá, vôbec neumožnil preukázať tú skutočnosť, že vinníkom dopravnej nehody nebol on, ale vinu nesie v plnom rozsahu žalovaná 1/. Žalovaný 2/ v predmetnom konaní nemal možnosť ani navrhnúť dôkaz-výsluch manžela žalovanej 1/, ktorý by jednoznačne preukázal, že za predmetnú dopravnú nehodu žalovaný 2/ nezodpovedá a že bol manželom žalovanej 1/ uvedený do omylu v tom zmysle, že predmetné vozidlo je v dobrom technickom stave. Ak by predmetné motorové vozidlo bolo v skutočnosti v dobrom technickom stave (a teda brzdy by boli v dobrom stave), potom by ku predmetnej dopravnej nehode nikdy nebolo došlo. Navyše, ak by poistenie za dané motorové vozidlo bolo žalovanou 1/ riadne uhradené ako malo byť, ani ku uplatneniu tejto škody na súde by nikdy nebolo došlo. 16.Odvolateľ zároveň súdu predkladá doklady získané od žalovanej 1/ a jej manžela ako predávajúcich - poštový poukaz, potvrdenie od spoločnosti CORRECT CARS z 18.2.2016 o výmene súčiastok brzdného systému, protokol o technickej kontrole vozidla zo dňa 23.2.2016. Tieto doklady jednoznačne preukazujú zlý technický stav vozidla v čase jeho kúpy. Dôkazom týchto tvrdení je aj skutočnosť, že predmetné vozidlo, ako aj technickú kontrolu ihneď po nehode dal na svoje náklady opraviť manžel žalovanej1/.
17.V písomnom vyjadrení žalovanej 1/ k odvolaniu žalovaného 2/ táto uviedla, že okresný súd jednoznačne svoje rozhodnutie odôvodnil na strane 3 a 4 rozsudku, pričom žalovaný 2/ prevzal dňa 18.6. predvolanie na pojednávanie a 6.9. bolo doručené súdu oznámenie, že žalovaný 2/ rade žiada o odročenie pojednávania s tým, že bude zastúpený Mgr. Martinom Dubnickom, čo v podstate CSP nepripúšťa. Za tejto situácie neostávalo okresnému súdu len vychádzať zo stavu, ktorý bol daný z odporu a z obrany žalovaného 2/. 18.Súčasne dodala, že kúpnou zmluvou od žalovanej 1/ odkúpil žalovaný 2/ motorové vozidlo v zmysle § 612 nasl. OZ a teda prevzatím a odovzdaním motorového vozidla sa stal vlastníkom motorového vozidla, hoci chýbal zápis v príslušnej evidencii. V každom prípade však ako vodič motorového vozidla, pokiaľ tvrdí, že vozidlo malo zlý technický stav, nemal do tohto sadnúť a nemal sa zúčastniť cestnej premávky
a svojim konaním ich porušovať. Bol si teda vedomý, že vozidlo je v zlom technickom stave a pokiaľ bude účastníkom cestnej premávky a spôsobí dopravnú nehodu, že za túto bude musieť zodpovedať, nakoľko bol vyrozumený, že vozidlo má technické vady a nepatrí na cesty.
19.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že neobsahuje žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by spochybňovala žalovaný nárok, preto zotrváva na podanej žalobe a žiada odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.
20.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované (neúspešné) strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
21.Odvolacia argumentácia je neopodstatnená. Okruh osôb, proti ktorým má Slovenská kancelária poisťovateľov tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu totiž je, aby v (celej) množine prípadov, ktoré sú vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona pritom vyplýva, že kancelária poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Jedným z takýchto je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Osobou bez poistenia zodpovednosti je pritom potrebné rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva. Touto osobou je teda (najmä) ten, kto má povinnosť uzavrieť takúto poistnú zmluvu. 22.Mimo rámca relevantnej pochybnosti v okolnostiach súdenej veci platí, že táto povinnosť zaťažovala žalovanú 1/ a to najneskôr od prvého použitia dotknutého motorového vozidla (od tohto momentu sa odvíja povinnosť mať uzatvorené povinné poistenie, ktorá povinnosť pokrýva aj obdobie vzniku škodovej udalosti bez ohľadu na to, že v ten deň došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu), pričom poistenie zodpovednosti zaniká (okrem iného) zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel. Je preto z hľadiska takto nastavenej zákonnej konštrukcie povinnosti uzavrieť povinné zmluvné poistenie bezpredmetnou procesná obrana žalovanej 1/ založená na tvrdení o prevode vlastníckeho práva k vozidlu k 16.2.2016. Inými slovami, tento prevod vlastníctva nič nemení na predtým vzniknutej povinnosti žalovanej 1/ uzavrieť povinné zmluvné poistenie k vozidlu, ktorú povinnosť žalovaná 1/ porušila/nesplnila. Účelovo a zmätočne tiež vyznieva jej odvolací argument, že „nie sú rovnaké pojmy držiteľa motorového vozidla a vlastníka motorového vozidla“ V obidvoch týchto evidenciách (vlastníka i držiteľa) je totiž žalovaná vedená až do 4.3.2016, t.j. vrátane obdobia škodovej udalosti, čo je určujúcim zákonným kritériom (§ 3 ods. 1 zákona) z pohľadu subjektu, ktorému zákon ukladá uzavrieť zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 23.Náležitým je i záver súdu prvej inštancie, že žalovaná 1/ relevantným spôsobom nespochybnila výšku škody preukázanú žalobcom predloženými listinnými dôkazmi. 24. Možno preto čiastkovo uzavrieť, že je správnym záver okresného súdu o danosti nárok žalobcu voči žalovanej 1/.
25.Pokiaľ ide o (odvolanie) žalovaného 2/, aj tu už aplikačná prax slovenských súdov (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 134/2009 z 31.8.2010) dospela k záveru, že (rozvinúc postulát uvedený v druhej vete bodu 21 tohto odôvodnenia) kancelária má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (t.j. za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení OZ o zodpovednosti za škodu), t.j. aj proti vodičovi. Zároveň platí, že pri prevádzke motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Právne irelevantným je preto tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že bol uistený o existencii poistenia vozidla. 26.Zavinenie žalovaného 2/ spočívajúce v porušení pravidiel cestnej premávky vyplýva z predložených listinných dôkazov - predovšetkým zo správy o nehode na č.l. 17 - 19 spisu, podpísanej i žalovaným 2/, kde je jednoznačne definovaný/opísaný vznik škody v dôsledku (práve a len) ako nedobrzdenie vinníka - žalovaného 2/. Ten si musel byť vedomý technického stavu vozidla, ktoré malo v tom čase najazdených 429 709 km (bod I kúpnej zmluvy) a tomu prispôsobiť vedenie takéhoto motorového vozidla. Je neprijateľné prenášanie zodpovednosti na predávajúceho za neprispôsobenie jazdy technickému
stavu značne/enormne ojazdeného vozidla s púhym odkazom na údajné ubezpečenie predávajúceho o dobrom stave vozidla (aj keby k takémuto ubezpečeniu skutočne došlo). Pokiaľ následne žalovaný až k odvolaniu pripája listinné dôkazy, ktoré majú vylúčiť jeho zavinenie, ide svojou povahou o tzv. novoty (§ 366 CSP), na ktoré v odvolacom štádiu konania v zmysle explicitného normatívneho zákazu nie je možné prihliadnuť. Žalobca predmetné dôkazy mohol (v zmysle mal) predložiť v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie (napr./predovšetkým pri podanom odpore proti platobnému rozkazu) - najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 153 a § 154 CSP). Inými slovami, ide o procesne neakceptovateľný postup sporovej strany (žalovaného 2/), ktorá v protiklade s kontradiktórnym charakterom sporového konania, predkladá rozhodujúce dôkazy až v štádiu odvolacieho konania. Akceptovaním takéhoto prístupu sporových strán by úplne stratila zmysel koncentrácia súdneho konania ako jej zásadná charakteristika a sporové strany by prakticky v ktoromkoľvek štádiu konania mohli (neustále) vznášať/označovať nové dôkazy, čo je v priamom rozpore s požiadavkou procesného kódexu prejednávať veci čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov (čl. 17 Základných princípov CSP). 27.Nedôvodnou je v danej spojitosti napokon aj odvolacia námietka žalovaného 2/ o odňatí (mu) práva na riadny prístupu k súdu. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie určené na 7.9.2018 obdržal už 18.6.2018. Až dňa 6.9.2018 (č.l. 87 spisu), t.j. deň pred pojednávaním požiadal o odročenie pojednávania s poukazom na pracovnú zaťaženosť svojho splnomocneného zástupcu. Okresný súd následne splnil svoju povinnosť v zmysle § 183 ods. 4 CSP a oznámil na príslušnú elektronickú adresu, že nepristúpi k odročeniu pojednávania, pričom svoje dôvody ozrejmil. Krajský súd tu nad bezprostredne nevyhnutný rámec pripomína, že strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná oznámiť dôvod odročenia bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť. Obsahom predmetného podania žalovaného 2/ takáto informácia (§ 183 ods. 3 CSP) nebola. Navyše, predložené splnomocnenie vykazovalo zásadné vady/pochybnosti (týkalo sa iného konania prebiehajúceho pred okresným súdom Banská Bystrica), ktoré (vady) žalovaný 2/ odstránil až v priebehu odvolacieho konania. V žiadnom prípade preto nemožno hovoriť o svojvôli konajúceho súdu, ako to podsúva odvolateľ, ale o vyhodnotení procesných otázok (okresným súdom) v súlade s procesnou normou ukladajúcou súdu rozhodnúť spravidla na prvom pojednávaní (tak, že nie je daný vážny dôvod na odročenie pojednávania). Rozsah vykonaného dokazovania teda určil zásadným spôsobom aj žalovaný 2/ svojim postupom v konaní. 28. Dôvodným je preto vyslovenie postihového práva žalobcu aj voči žalovanému 2/.
29.Konštatované vo svojom súhrne viedlo k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku. 30.Aplikovanej procesnej úprave následne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd náležite aplikoval v sporovom súdnom konaní regulujúci princíp úspechu pri rozhodovaní o trovách konania.
31.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalovaní 1/ a 2/ neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po ich posúdení v zmysle § 261 CSP súd prvej inštancie
32.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.