Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/97/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlo Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. P. XXX, T., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 984,54 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. - 24 z 24. januára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. - 24 z 24. januára 2019 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , veta prvá a druhá, veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , , veta prvá o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, , a nasl. .

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil nasledovne.

3.1. Súd prvej inštancie ako prvé skúmal, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, pričom uviedol, že dňa 06.08.2009 uzavrel právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinný zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné prostriedky, ktoré sa povinný zaviazal v dojednanej dobe vrátiť. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca oprávneného teda pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ ( a ). S poukazom na legálnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy ( ) konštatoval, že je nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa odvodzuje svoj nárok voči povinnému z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú dňa 16.11.2015 uzavrel s povinným. Táto dohoda má tiež vzhľadom na povahu jej strán spotrebiteľský charakter. Poukazujúc na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, predložený ako exekučný titul, bol vydaný v spotrebiteľskom spore, a preto pred vydaním poverenia je potrebné skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v Exekučného poriadku. Jednou zo základných podmienok v zmysle ods.

3 Exekučného poriadku je, aby spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky ustanovené právnymi predpismi. Takýmto právnym predpisom je prioritne zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3.2. Z ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spor z ktorej sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Zo znenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 16.11.2015 jednoznačne vyplýva, že touto spotrebiteľskou zmluvou má byť dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.11.2015. Súd prvej inštancie preto prioritne zameral svoj prieskum na túto dohodu obsahujúcu dva právne úkony, a to jednak jednostranné uznanie záväzku povinným a jednak dohodu oprávneného s povinným o postupnom splácaní pohľadávky. Z obsahu pripojených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že záväzkovo- právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorého obsahom bol záväzok právneho predchodcu oprávneného poskytnúť povinnému finančné prostriedky a záväzok povinného tieto finančné prostriedky v stanovenej lehote vrátiť právnemu predchodcovi oprávneného a zaplatiť mu úroky, vznikol na základe zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro zo dňa 06.08.2009. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa vstúpil po postúpení pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy do všetkých práv pôvodného veriteľa, stal sa teda veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Ako veriteľ pohľadávky následne dňa 16.11.2015 uzavrel s povinným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3746817. Touto dohodou však pôvodný záväzok nezanikol, nevznikol ani nový záväzok, vo vzťahu k pôvodnému záväzku došlo dohodou len k zmene splatnosti pôvodného záväzku. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený sa v konaní pred rozhodcovským súdom domáhal voči povinnému zaplatenia finančných prostriedkov, ktoré povinný v rozpore s ustanoveniami zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro zo dňa 06.08.2009 nezaplatil v lehote splatnosti, ktorá bola dojednaná v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach. Ide teda o nárok oprávneného vyplývajúci zo zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro zo dňa 06.08.2009, a nie z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.11.2015, ktorou bola modifikovaná len lehota splatnosti. Preto akékoľvek spory, ktoré v súvislosti s týmto nárokom oprávneného vzniknú, sú spory z tejto zmluvy a nie spory z dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Takúto dohodu nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej by vyplýval spor prejednaný a rozhodnutý rozhodcovským súdom. Keďže zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.11.2015 jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na spory vyplývajúce výlučne z tejto dohody a iné označenie spotrebiteľskej zmluvy v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve nie je uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosť upravenú v § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, nespĺňa podmienky stanovené v § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (absencia náležitosti uvedenej v § 3 ods. 3 písm. b/ cit. zákona), čo bolo v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom, pre ktorý súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3.3. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia nad rámec hlavného dôvodu, pre ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedol aj ďalšie dôvody, pre ktoré je samotná dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3746817 absolútne neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie konkrétne poukázal na to, že konanie oprávneného nevykazovalo znaky čestnosti, keď predložil ním pripravenú dohodu spolu so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou v rovnaký deň povinnému, cieľom ktorej dohody bolo predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov, pričom uzatvorenie dohody inicioval oprávnený, ktorý využil omyl a nevedomosť povinného ako spotrebiteľa, a preto je takéto konanie oprávneného nekalou obchodnou praktikou v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Keďže spôsob, akým došlo k uzavretiu dohody je v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie považoval (aj samotnú) dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach za absolútne neplatný právny úkon v zmysle . Ustanovenie zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podmieňuje platnosťou spotrebiteľskej zmluvy. V dôsledku uvedeného by preto aj za predpokladu, ak by bolo možné dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nespĺňala by pre jej absolútnu neplatnosť podmienky ustanovené v zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poznamenal, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení , , a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Oprávnený zdôraznil, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa 06.08.2009, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 16.11.2015, teda po viac ako šiestich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov, pričom poukázal i na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Povinnému bola rozhodcovská zmluva ako aj dohoda o uznaní záväzku doručená na adresu bydliska, a tak mal dostatok času na oboznámenie sa s nimi, resp. mohol ich dať posúdiť právnikovi. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Oprávnený s poukazom na ustanovenie uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Oprávnený tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2011, SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oprávnený namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú logické súvislosti a je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. S poukazom na odvolacie dôvody vymedzené v odvolaní oprávnený v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne aj vtedy, ak neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ), a zistil, že pri vydaní napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky a na túto vadu prihliadol, hoci nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená. Odvolací súd preto podľa napadnuté uznesenie zrušil a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.03.2017, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 02.05.2017 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. zo dňa 31.10.2016. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

9. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa a , (1) odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. (2) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Podľa veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

15. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

16. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

17. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

18. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

19. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

20. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

21. Podľa , ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. 22. Podľa a , (1) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

23. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

24. Podľa , smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

25. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

26. Podľa , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

27. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje, že procesno-právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú všeobecne: ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný). To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t. j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného titulu. Exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) skúma hmotno-právnu legitimáciu už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku).

28. Hmotno-právne legitimovaný je aj ten, na koho prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu. Ustanovenie § 36 ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku je preto potrebné vykladať tak, že hmotno- právne legitimovaný je každý nadobúdateľ práva z exekučného titulu, bez ohľadu na to, či právo nadobudol právnym úkonom, alebo na základe inej právnej skutočnosti.

29. Prechod práv a povinností z exekučného titulu môže nastať pred začatím exekučného konania alebo po jeho začatí (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

30. V prípade, že prechod práva alebo povinnosti nastal až po začatí exekučného konania (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), závisí procesný postup od toho, či ide o univerzálnu alebo singulárnu sukcesiu do práva alebo povinnosti. Ustanovenia § 37 ods. 3, 4 a 5 Exekučného poriadku sa vzťahujú na singulárnu sukcesiu v plnom rozsahu. Na univerzálnu sukcesiu sa vzťahujú iba v takom rozsahu, v akom to povaha veci nevylučuje.

31. Univerzálnou sukcesiou sa rozumie taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastal zánikom právnej subjektivity pôvodného nositeľa práva (oprávneného) alebo povinnosti (povinného). Zánik právnej subjektivity môže v zásade nastať zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby.

32. Ak k strate procesnej subjektivity účastníka exekučného konania, ktorým bola fyzická osoba, dôjde počas exekučného konania, súd prvej inštancie je povinný zisťovať, či účastník zanikol bez právneho nástupcu alebo s právnym nástupcom. V prípade smrti fyzickej osoby sú jej právnym nástupcom tí, na ktorých jej smrťou prešli jej práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) narodením (pričom túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé) ( ). Táto spôsobilosť zanikne smrťou fyzickej osoby ( ). Z uvedeného vyplýva, že fyzické osoby sa stávajú subjektmi práv - nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, ktorá sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity ( ), dňom narodenia, pričom túto spôsobilosť má už počatý plod v tele matky (nasciturus), pod odkladacou podmienkou, že sa narodí živý.

33. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého majetku. Ak poručiteľ bol v čase svojej smrti subjektom majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné, dochádza k prechodu tohto majetku na dedičov.

34. Ak fyzická osoba zomrela a v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpil do jej majetkovoprávnych vzťahov dedič, resp. viacerí dedičia, prechádzajú všetky jej práva a povinnosti (s limitmi uvedenými v predchádzajúcom odseku) na právneho nástupcu, resp. právnych nástupcov. Pri univerzálnej sukcesii, ak bol pôvodný účastník konania fyzickou osobou, ktorá zanikla s právnym nástupcom, súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania výlučne podľa § 37 ods. 3 až 4 Exekučného poriadku (teda len na návrh súdneho exekútora). Súd je povinný na univerzálnu sukcesiu práva alebo povinnosti z fyzickej osoby, ktorá zomrela a do ktorej majetkovoprávnych vzťahov vstúpil dedič, resp. dedičia, prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju účastníci konania oznámia.

35. Preto po zistení, že účastník konania, ktorý bol fyzickou osobou, zomrel, je súd povinný (obligatórne) podľa zisťovať, či do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpil v dôsledku univerzálnej sukcesie jej dedič, resp. dedičia alebo či fyzická osoba nemá žiadnych právnych nástupcov. Rovnako je exekučný súd povinný posúdiť, či vymáhaná pohľadávka má majetkový charakter a či nezanikla smrťou účastníka exekučného konania. Ak účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného, ktorým bola fyzická osoba, zomrel, v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka má majetkový charakter a do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpil jej dedič, príp. viacerí dediči, rozhodne exekučný súd podľa o pokračovaní v konaní s každým dedičom povinného, s ktorými koná v rozsahu, v ktorom na nich podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorej vymoženie v exekučnom konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Podľa ustanovenia však exekučný súd v prípade smrti povinného v čase od jeho úmrtia do právoplatnosti dedičského rozhodnutia koná so všetkými osobami, ktoré sú zistené ako okruh dedičov, keďže exekučné konanie nemožno prerušiť ani z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania po poručiteľovi, ktorý bol účastníkom exekučného konania v procesnom postavení povinného. Ak fyzická osoba, ktorá bola účastníkom exekučného konania zomrela a do jej majetkovoprávnych vzťahov nevstúpili žiadni dedičia alebo ak smrť účastníka exekučného konania spôsobila zánik práva alebo povinnosti, exekučné konanie (alebo už prebiehajúca exekúcia) musí byť zastavené.

36. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov exekučného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ exekučného konania vyplývajúci z Exekučného poriadku (napr. procesná subjektivita). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch odvolateľom uplatnené.

37. Odvolací súd v rámci skúmania procesných podmienok konania ( v spojení s ) vykonal lustráciu povinného v registri obyvateľov, z ktorej zistil, že povinný dňa 03.12.2018 zomrel. Z uvedeného vyplýva, že v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením - t. j. dňa 24. januára 2019, povinný už viac ako mesiac nedisponoval procesnou subjektivitou. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia teda konal za stavu absencie splnenia všetkých procesných podmienok, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

38. Za situácie, keď súd prvej inštancie ako exekučný súd bol povinný podľa kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky (t. j. podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť), bolo jeho povinnosťou aspoň pred vydaním napadnutého rozhodnutia preskúmať procesné podmienky - okrem iného aj procesnú subjektivitu povinného. Ak by súd prvej inštancie postupoval uvedeným spôsobom, z lustrácie povinného v registri obyvateľov by zistil, že povinný dňa 03.12.2018 zomrel. Za uvedenej procesnej situácie bol súd prvej inštancie následne povinný podľa konať do právoplatnosti dedičského rozhodnutia so všetkými osobami, ktoré by zistil ako osoby tvoriace okruh dedičov povinného a zisťovať, či povinnosť splniť v exekučnom konaní vymáhanú pohľadávku (ktorá má v prejednávanej veci majetkový charakter, keďže ide o peňažnú pohľadávku) prešla na dediča, resp. dedičov povinného ako jeho právnych nástupcov. V prípade, ak vymáhaná pohľadávka prešla na dediča, resp. dedičov povinného, bol exekučný súd povinný rozhodnúť o pokračovaní v konaní na mieste povinného s každým jeho dedičom a s nimi konať v rozsahu, v ktorom na nich prešli záväzky poručiteľa. Iba v prípade dodržania uvedeného procesného postupu bol súd prvej inštancie oprávnený rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak by zistil, že vymáhaná pohľadávka neprešla na žiadneho dediča povinného, bol by povinný (exekučné) konanie (prebiehajúce zatiaľ len vo fáze pred samotnou exekúciou, ktorá začína vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) podľa veta tretia v spojení s zastaviť.

39. Keďže súd prvej inštancie nedodržal uvedené kogentné procesné normy, dopustil sa takej procesnej vady v konaní (konkrétne procesnej vady spočívajúcej vo vydaní rozhodnutia pri nesplnení procesných podmienok, keď povinný v čase vydania napadnutého uznesenia nemal procesnú subjektivitu), ktorá bránila rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

40. Z už uvedených dôvodov bol odvolací súd povinný podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie.

41. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie podľa a povinný rešpektovať vyššie uvedené právne názory odvolacieho súdu o rozhodovaní a postupe, ktoré majú nasledovať po zistení, že účastník exekučného konania v procesnom postavení povinného, ktorý je fyzickou osobou, zomrel. Súd prvej inštancie bude po vrátení veci zisťovať okruh dedičov a po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončí, zistí dedičov povinného, na ktorých prešli záväzky súčasného povinného - poručiteľa (a za ktoré títo dedičia zodpovedajú do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva). Súd prvej inštancie bude ako exekučný súd v exekučnom konaní pokračovať aj pred právoplatným skončením konania o dedičstve, pričom v tejto fáze bude konať so všetkými osobami zistenými ako okruh dedičov a následne po právoplatnosti uznesenia o dedičstve rozhodne o pokračovaní v konaní so všetkými dedičmi povinného, na ktorých prešli záväzky poručiteľa (a konať s nimi v rozsahu, v ktorom na nich prešli, resp. v ktorom zodpovedajú za záväzky poručiteľa), resp. konanie zastaví, ak bude konanie o dedičstve zastavené pre nemajetnosť, v dôsledku čoho neprešli záväzky poručiteľa na žiadnych právnych nástupcov. Súd prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie následne opätovne rozhodne, pričom bude dbať, aby rozhodoval za stavu splnenia všetkých procesných podmienok konania.

42. Odvolací súd záverom výslovne zdôrazňuje, že v tomto zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil záver, že napadnuté uznesenie je vecne nesprávne, alebo že je nesprávne jeho odôvodnenie, keďže výrok ani odôvodnenie napadnutého uznesenia v tomto odvolacom konaní vzhľadom na zistené závažné procesné vady, ktoré bez ďalšieho viedli k jeho zrušeniu, nepreskúmaval.

43. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie nerozhodoval.

44. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.