Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-61-2019.pdf
PDF · 89.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/61/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému: Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX F., o vymoženie 33,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07. mája 2019, č. k. 5Er/519/2008-39, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 07. mája 2019, č. k. 5Er/519/2008-39, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 140,69 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 243b ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že súd prvej inštancie udelil dňa 05. 08. 2008 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru Topoľčany - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX zo dňa 29. 08. 2007. Dňa 01. 03. 2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
4. V predmetnej exekúcii mal exekučný súd za preukázané, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Je vlastníkom motorového vozidla značky Škoda, rok výroky 1986, na ktoré je 41 exekučných blokácii. Nemá zriadený bankový účet. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný je vedený ako zamestnanec v spoločnosti SIPOS, s.r.o., avšak z dôvodu nízkeho príjmu mu nemožno zrážať zrážky. Z výpisu z centrálneho registra exekúcii bolo zistené, že voči povinnému sa vedú ďalšie exekúcie. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť. Vzhľadom na to súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 140,69 eura.
6. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Lehota na vykonanie exekučných titulov skončila v roku 2011. Na plynutie tejto lehoty prihliada súd ex offo, bez vznesených námietok. Mal za to, že je daný postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť v zmysle zákona zaviazaný povinný.
7. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor uvádzajúc, že oprávnený chce odvolaním dosiahnuť rovnaké rozhodnutie, t.j. zastavenie konania, avšak výlučne z iného dôvodu. Len voči dôvodom zastavenia konania nie je prípustné odvolanie. K preklúzii uviedol, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie.
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
9. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. F. L. podal dňa 04. 08. 2008 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Exekučným titulom je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. Y. zo dňa 29. 08. 2007. Okresný súd Topoľčany dňa 05. 08. 2008 poverením č. XXXX XXXXXX poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 20. 10. 2010 doručil súdny exekútor návrh oprávneného na zmenu účastníka, v ktorom žiadal rozhodnúť o zmene účastníka na strane oprávneného z dôvodu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi oprávneným a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. O predmetnom návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/519/2008-14 zo dňa 22. 10. 2010 tak, že pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do exekučného konania na miesto doterajšieho oprávneného vstupuje Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava 29, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Súdny exekútor dňa 16. 08. 2013 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkových pomerov zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok podliehajúci exekúcii, ktorý by pokryl aspoň náklady na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 140,69 eura.
12. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže vykonaným šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.
15. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
16. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Topoľčany, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom smere, že súd nesprávne právne vec posúdil, pretože mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku odvolací súd uvádza, že výkon rozhodnutia správneho orgánu je procesná činnosť správneho orgánu smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. V právnej veci priestupkov podľa Zákona o priestupkoch bolo v čase vydania exekučného titulu účinné ustanovenie § 88 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Týmto spôsobom Zákon o priestupkoch konkretizoval časovú limitáciu možnosti, ten-ktorý konkrétny nárok vykonať. Novelou ustanovenia § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa upustilo od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, pričom zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie intertemporálnych otázok, preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 Zákona o priestupkoch sa od 01.09.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch potom zmocňuje pre prípad, že nie je v Zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v Správnom poriadku. Správny poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok neustanovuje, v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku s účinnosťou od 01.01.2004 však upravuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. To potom znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. V predmetnej veci exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 13.09.2007. Trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňa 13.09.2010. Súd prvej inštancie exekúciu nariadil vydaním poverenia pre súdneho exekútora dňa 05.08.2008 pod č. XXXX XXXXXX. Z uvedených skutočností je nesporné, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bol nariadený v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať naplnenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
17. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil, pričom správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).
18. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
19. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci bolo potrebné na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
20. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému voči oprávnenému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).