Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/232/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: D.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. I., I. XXX, proti žalovanému: H. V. C., so sídlom Z. XXX/X, zastúpený JUDr. Štefan Mesároš, advokát so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 84, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. mája 2018, č. k. -174, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle , ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 23. mája 2018, č. k. -174 (ďalej len "napadnutý rozsudok") zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie o spore súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, , , o obecnom zriadení.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 09.07.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia majetkovej škody v sume 87.151,68 eura a nemajetkovej ujmy v sume 50 000 eur. Taktiež sa domáhal vyslovenia, že v konaní vo voľbe za hlavného kontrolóra obce V. C. boli porušené jeho základné práva vyplývajúce z SR a tiež práva vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.6.2011 sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva vo V. C., na zasadnutí sa konala voľba na funkciu hlavného kontrolóra obce V. C.. Za kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra sa prihlásili v stanovenej lehote kandidáti A. B. a žalobca. Následne poslanec obecného zastupiteľstva Z. L. prekontroloval prihlášky a informoval poslancov obecného zastupiteľstva, že obidvaja kandidáti predložili všetky požadované doklady. Následne sa schválil spôsob hlasovania a vykonalo sa hlasovanie o voľbe hlavného kontrolóra obce V. C.. V prvom kole voľby žiadny z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, t. j. všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva vo V. C. sa zdržali hlasovania. Následne starosta konštatoval, že nebol zvolený žiadny kandidát na funkciu hlavného kontrolóra obce a obecné zastupiteľstvo vyhlásilo opätovnú voľbu hlavného kontrolóra. Obecné zastupiteľstvo nesprávne postupovalo tým, že dňa 28.6.2011 pripustilo do prvého kola voľby

hlavného kontrolóra obce kandidáta na funkciu hlavného kontrolóra A. B., ktorá nemala byť pripustená do prvého kola voľby z dôvodu, že nesplnila náležitosti prihlášky, keď túto nepodala v zalepenej obálke. Ďalej tvrdil, že zastupiteľstvo nesprávne postupovalo aj tým, že dňa 28.06.2011 nevykonalo druhé kolo voľby hlavného kontrolóra, a preto uvedený postup je nesprávnym úradným postupom obecného zastupiteľstva a starostu, ktorý zastavil voľbu hlavného kontrolóra a z toho dôvodu sa nevykonalo druhé kolo voľby hlavného kontrolóra. Podľa žalobcu, v prípade ak by obecné zastupiteľstvo vykonalo riadnym a zákonným spôsobom voľbu na funkciu hlavného kontrolóra a starosta obce by nezastavil voľbu hlavného kontrolóra, tak by sa do prvého kola voľby hlavného kontrolóra dostal iba žalobca a voľbu na funkciu hlavného kontrolóra obce V. C. by najneskôr v treťom kole voľby vyhral z dôvodu, že v prípade, ak by sa každý poslanec v prvom a aj v druhom kole zdržal, tak by v treťom vyhral žrebom. Týmto nesprávnym úradným postupom mu žalovaný spôsobil škodu na ušlom zisku vo výške 87 151,68 eura, t. j. šesťročný plat hlavného kontrolóra. Okrem toho mu nesprávnym úradným postupom bolo porušené jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na spravodlivý proces, právo na správe vecí verejných, právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, právo na súkromný a rodinný život, právo zúčastňovať sa na vedení vecí verejných záležitostí, právo za rovnakých podmienok vstúpiť do verejných služieb svojej krajiny a jeho právo na rovnosť pred zákonom, čím mu bola spôsobená nemajetková ujma v celkovej výške 50 000 eur.

4. Súd prvej inštancie z vyhlásenia výberového konania na voľbu hlavného kontrolóra zo dňa 10.05.2011 zistil, že obecné zastupiteľstvo vo V. C. I. vyhlásilo v zmysle o obecnom zriadení deň konania voľby hlavného kontrolóra s mesačným úväzkom 10% na deň 28.06.2011 na zasadnutí obecného zastupiteľstva II. ustanovila spôsob a vykonanie voľby hlavného kontrolóra obce V. C. v zmysle o obecnom zriadení tajným hlasovaním poslancov obecného zastupiteľstva vo V. C. s tým, že náležitosťami prihlášky sú: meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, bydlisko, kontaktný údaj, údaj o najvyššom dosiahnutom vzdelaní doložený úradne overenou fotokópiou príslušného dokladu o dosiahnutom vzdelaní, profesijný životopis, výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, súhlas so zverejnením osobných údajov na účely vykonania voľby v obecnom zastupiteľstve podľa Z. z, o ochrane osobných údajov v z.n.p. Ako kvalifikačné predpoklady boli stanovené ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie. Termín ukončenia podávania prihlášok: 14.06.2011 do 16.00 hod. miesto a spôsob odovzdávania prihlášok: písomnú prihlášku spolu s požadovanými dokladmi musia kandidáti zaslať poštou alebo osobne na adresu: Obecný úrad V. C., A. X, XXXXX V. C. s označením „Voľba hlavného kontrolóra neotvárať!“.

5. Z prihlášky žalobcu zo dňa 14.06.2001 zistil, že žalobca sa prihlásil do výberového konania na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra obce V. C., pričom zároveň vyjadril súhlas s použitím jeho osobných údajov pre potreby výberového konania v zmysle o ochrane osobných údajov. Ako prílohy boli pripojené: štruktúrovaný životopis, doklad o najvyššom vzdelaní, výpis z registra trestov. Uvedená prihláška spolu s prílohami žalobcu bola doručená v obálke s označením voľba hlavného kontrolóra neotvárať a to dňa 14.06.2011.

6. Z prihlášky B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., Za O. XXX zo dňa 13.06.2011 vyplýva, že menovaná žiadala o prijatie do pracovného pomeru na základe oznamu uverejneného na vývesnej tabuli obecného úradu vo V. C., na miesto hlavnej kontrolórky. Uvedená prihláška bola doručená osobne na obecnom úrade V. C. dňa 13.06.2011 a k prihláške bol pripojený súhlas s použitím jej osobných údajov pre potreby výberového konania v zmysle o ochrane osobných údajov, curriculum vitae, výpis z registra trestov, životopis, vysokoškolský diplom.

7. Zo zápisnice zo 4. riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva vo V. C., konaného dňa 28.06.2011 v bode 5 voľba hlavného kontrolóra vyplynulo, že starosta informoval poslancov, že prišli dve prihlášky do výberového konania na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra obce V. C.. Boli doručené dve prihlášky do výberového konania. Dňa 13.06.2011 doručila osobne prihlášku B. A. B., I. O. XXX, V. C.. Dňa 14.06.2011 v zalepenej obálke bola doručená druhá prihláška, ktorú otvoril p. starosta na zasadnutí . Informoval poslancov, že prihláseným je B. Zástupca starostu obce L. Z. prekontroloval doklady a informoval poslancov, že obidvaja predložili všetky požadované doklady. Starosta dal schváliť spôsob hlasovania na funkciu hlavného kontrolóra obce V. C. s tajným hlasovaním v zmysle vyhlásenia voľby HK, a to vypísaním priezviska prihláseného kandidáta, alebo poslanec má právo zdržať sa hlasovania. Výsledok hlasovania bol - Za: 0, Proti: 0, Zdržali sa hlasovania: p. K. B., p. Z. L., p. D. P. F.., p. J. A., p. P. A., p. T. F., p. A. K.. Q. skonštatoval, že na

základe tajného hlasovania poslancov, nebol zvolený žiaden uchádzač na funkciu hlavného kontrolóra a tajným hlasovaním neschválilo ani jednu žiadosť na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra. Obecné zastupiteľstvo vyhlásilo opätovnú voľbu na funkciu hlavného kontrolóra s mesačným úväzkom 10%.

8. Uznesením č. 67/2011 zo 4. riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva vo V. C. konaného dňa 28.06.2011, obecné zastupiteľstvo neschválilo žiadosť B.C. B. L., I. na obsadenie funkcie kontrolóra obce V. na základe výsledkov tajného hlasovanie poslancov obecného zastupiteľstva. Uznesením č. 68/2011 zo 4. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo V. C. konaného dňa 28.06.2011, obecné zastupiteľstvo neschválilo žiadosť B. na obsadenie funkcie kontrolóra obce V. na základe výsledkov tajného hlasovanie poslancov obecného zastupiteľstva.

9. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.06.2014, doručenej žalovanému dňa 23.06.2014 vyplýva, že žalobca v zmysle žiadal o uznanie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Obecného zastupiteľstva vo V. C.e a starostu H. V. C. vo veci voľby hlavného kontrolóra H. V. C. konanej dňa 28.06.2011. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 87 151,68 eura a nemajetkovú ujmu vo výške 50 000 eur.

10. Z oznámenia na žiadosť o predbežné prerokovania zo strany žalovaného zo dňa 30.06.2014 vyplýva, že žalovaný neuznal nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu, že mu nebola spôsobená žiadna škoda.

11. Podľa oznámenia z Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.10.2016 uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -26 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -57 nemožno považovať za návrh na začatie konanie pred ústavným súdom, a preto podanie podľa bolo odložené.

12. Uviedol, že Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -59 zo dňa 30.04.2012 vo veci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, návrh navrhovateľa (žalobcu) zo dňa 26.08.2011 doplnenom 30.10.2011 zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ namietal nečinnosť obecného zastupiteľstva V. C. z dôvodu, že obecné zastupiteľstvo vo V. C. vydalo dňa 04.07.2011 uznesenie, v ktorom neschválilo žiadosť navrhovateľa na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra obce V. C. a toto uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 07.07. 2011 a dňa 20.07.2011 podal proti nemu odvolanie, ktoré dňa 26.07.2011 doplnil. Mal za to, že dňom 20.07.2011 sa začalo odvolacie konanie a dňom 19.08.2011 uplynula prvostupňovému orgánu lehota na rozhodnutie v odvolacom konaní, resp. na predloženie odvolania odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Súd v odôvodnení konštatoval, že nezistil žiadne pochybenie alebo nečinnosť, pretože v danej veci obecné zastupiteľstvo žiadne rozhodnutie o výsledku výberového konania na funkciu hlavného kontrolóra obce nevydal. Obecné zastupiteľstvo realizovalo svoju právomoc v zmysle zákona o obecnom zriadení a medzi tieto patrí i voľba hlavného kontrolóra podľa kritérií v ust. , cit. zo dňa 04.07.2011 zo 4. riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva vo V. C. konaného dňa 28.06.2011, v ktorom mu bolo oznámené, že neschvaľuje žiadosť navrhovateľa na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra na základe výsledkov tajného hlasovania poslancov obecného zastupiteľstva. Toto uznesenie však nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ani iným rozhodnutím, ktorým by sa zakladali, menili alebo zrušovali oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Navyše navrhovateľ bol upovedomený o tej skutočnosti, že boli vyhlásené nové voľby na funkciu hlavného kontrolóra ma termín 22.08.2011 a preto sa nemôže jednať aj z toho dôvodu o nečinnosť namietaného orgánu.

13. Poukázal na dôkazné bremeno v konaní s konštatovaním, že žalobca nepreukázal, že zo strany Obecného zastupiteľstva vo V. C. a zo strany starostu obce V. C. pri konaní voľby hlavného kontrolóra obce V. C. dňa 28.06.2011 došlo k nesprávnemu úradu postupu v zmysle ust. zákona č , čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť žalovaného za žalobcom v tomto konaní požadovanú náhradu škody vo forme ušlého zisku a nemajetkovú ujmu. Súd nemal v konaní za preukázané, že by úradným postupom obecného zastupiteľstva vo V. C., alebo starostu obce V. C., pri voľbe hlavného kontrolóra dňa 28.06.2011 vznikla žalobcovi škoda a to titulom ušlého zisku vo výške 87 151,68 eura, ktorá mala predstavovať 6 ročný plat kontrolóra obce V. C., a súčasne že by mu vznikla nemajetková ujma v sume 50.000 eur. V tomto smere žaloba neuniesol dôkazné bremeno

ohľadne splnenia hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti žalovaného a , t. j. že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k vzniku škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody, nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k základnému predpokladu založenia zodpovednosti žalovaného za škodu podľa , ktorým bol nesprávny úradný postup. Súd poukázal na to, že v danom prípade v prvom kole voľby hlavného kontrolóra dňa 28.06.2011 nezískal žalobca a ani druhý kandidát Bc. A. B. žiaden hlas, pretože všetci prítomní poslanci sa zdržali hlasovania, čo mal súd za preukázané zo zápisnice zo 4. riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva vo V. C. konaného dňa 28.06.2011.

14. S ohľadom na uvedené podľa názoru súdu neobstálo tvrdenie žalobcu, že dňa 28.06.2011 sa malo konať druhé kolo voľby, pričom najneskôr v treťom kole by žalobca vyhral žrebom, ak by sa každý poslanec zdržal v prvom a druhom kole. V tomto smere súd poukázal na ust. § 18a ods. 3 v znení účinnom do 1.1.2012 o obecnom zriadení.

15. V danom prípade ani jeden kandidát v prvom kole voľby na funkciu hlavného kontrolóra konanej na zasadnutí Obecného zastupiteľstva vo V. C. konaného dňa 28.06.2011 nezískal ani jeden hlas, všetci prítomní poslanci sa zdržali hlasovania, a preto sa nemohlo konať druhé kolo voľby. Iba v prípade, ak ani jeden kandidát nezíska súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, tak obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov, čo v danom prípade splnené nebolo, keďže všetci prítomní poslanci sa zdržali hlasovania a žiaden kandidát nezískal ani jeden hlas.

16. Tvrdenie, že druhá kandidátka nemala byť pripustená do voľby, súd považoval za irelevantnú aj s ohľadom na to, že ani táto kandidátka nezískala v prvom kole žiaden hlas rovnako ako žalobca. Napriek tomu súd mal za to, že zo strany obecného zastupiteľstva nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ani pokiaľ išlo o zaradenie kandidátky Bc. A. B. do voľby hlavného kontrolóra dňa 28.06.2011. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu, že už vopred bol jasným víťazom na voľbu hlavného kontrolóra, pričom najneskôr v treťom kole by bol pri zdržaní hlasov poslancov v prvom a druhom kole zvolený žrebom. Súd dodal, že v ust. neupravuje vykonanie tretieho kola, ale ustanovuje, že v druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov a pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. Súd tak nemal za preukázaný nesprávny úradný postup pri vykonaní voľby hlavného kontrolóra Obecným zastupiteľstvom vo V. C. na 4. riadnom zasadnutí, konaného dňa 28.06.2011, pri ktorej voľbe z dvoch kandidátov a to žalobcu a svedkyne Bc. A. B. nebol zvolený ani jeden, voľba bola vykonaná tajným hlasovaním v zmysle vyhlásenia voľby hlavného kontrolóra a výsledkom hlasovania bolo, že poslanci sa zdržali hlasovania.

17. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii škody vo forme ušlého zisku a nemajetkovej ujmy. V prípade ušlého zisku ide o stratu konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Len všeobecné tvrdenie o tom, že namietaným, podľa tvrdenia žalobcu nesprávnym postupom obecného zastupiteľstva obce V. C. a Starostu obce, čo v konaní nebolo preukázané, mu vznikla škoda na ušlom zisku vo výške 87.151,68 eura, t. j. 6 ročný plat hlavného kontrolóra, keďže nedošlo k jeho zvoleniu najneskôr v treťom kole voľby, bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Uvedené nepreukazujú ani doložené výplatné pásky predchádzajúcej hlavnej kontrolórky obce M. Q.. Je tomu tak preto, že nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky ani v prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov územnej samosprávny, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním, alebo opomenutím orgánov štátu.

18. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti územnej samosprávy pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia

byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol, nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Napokon hypotetický ušlý zisk vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnou udalosťou a ušlým ziskom, ako základnú podmienku vzniku zodpovednosti územnej samosprávy za škodu. Žalobca nepreukázal existenciu týchto okolností, a preto nemohol byť v konaní úspešný.

19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobu treba pre neunesenie dôkazného bremena o existencii nesprávneho úradného postupu zo strany obecného zastupiteľstva vo V. C. a starostu H. V. C. pri voľbe hlavného kontrolóra dňa 28.06.2011, o existencii škody vo forme ušlého zisku a nemajetkovej ujmy žalobcom zamietnuť. V danom prípade tak niet príčinnej súvislosti medzi postupom zo strany orgánov žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou. Rovnako tak i vznikom nemajetkovej ujmy na strane žalobcu z ním predkladaných dôvodov, ktoré naviac bez ponúknutia dôkazu sú len v rovine teoretických úvah. Keďže žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup v zmysle , nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť žalovaného za žalobcovom v tomto konaní požadovaný ušlý zisk a nemajetkovú ujmu a súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

20. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovaným, prvoinštančný súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade premlčacia lehota v trvaní 3 rokov plynie odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode, t. j. v tomto prípade dňa 7.7.2011, kedy bolo žalobcovi doručené obecného zastupiteľstva zo 4. riadneho zasadnutia konaného dňa 28.06.2011, ktorým neschválilo žiadosť žalobcu na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra. Keďže premlčacia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku a žalobca podal túto žiadosť dňa 23.6.2014 a o výsledku bol informovaný dňa 8.7.2014, pričom dňa 09.07.2014 podal osobne na súde žalobu, je potrebné konštatovať, že žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v rámci plynutia premlčacej lehoty.

21. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

22. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe. Uviedol, že napadnutý rozsudok je nezákonný a porušil jeho práva na spravodlivý proces. Súd rozhodol v rozpore s , ktorý citoval. Súd nepoznal čo je pojem „počet“ a čo znamená „najmenší počet“, pretože uvedený pojem znamená aj žiadny počet platných hlasov tzn. 0 (nula) platných hlasov. Navrhol ustanoviť znalca z odboru matematika. Žalobca získal 0 platných hlasov a podľa jeho názoru nepripúšťa, aby sa voľba skončila nezvolením hlavného kontrolóra. Zákon výslovne prikazoval, že dvaja s najvyšším počtom hlasov postúpia do druhého kola. Poukázal na to, že kandidátka Bc. A. B. neodovzdala svoju prihlášku v zalepenej obálke a nemala byť pripustená do voľby.

23. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že rozsudok považoval za vecne správny. Nestotožnil sa s výkladom žalobcu ohľadom Poukázal na zápisnicu z pojednávania, kde je zachytený záznam o tom, že strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, potvrdil.

25. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

26.1. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26.2. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

26.3. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

26.4. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26.5. Podľa o obecnom zriadení, územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom.

26.6. Podľa o obecnom zriadení, územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

27. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe žalobcu tak, že ju ako nedôvodne podanú zamietol.

28. Kardinálnym problémom výčitiek žalobcu vo vzťahu k postupu žalovaného obce V. C. a z toho prameniace presvedčenie žalobcu o spôsobenej škode bolo, že bol realizovaný nesprávny výklad ust. o obecnom zriadení. Tvrdil, že v deň konania zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 28.6.2011 z dvoch kandidátov (jedným z nich bol žalobca) ani jeden nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov (všetci prítomní poslanci sa zdržali hlasovania) a obecné zastupiteľstvo vyhlásilo opätovnú voľbu hlavného kontrolóra obce, čo bolo podľa tvrdenia žalobcu nesprávne.

29. Odvolací súd poukazuje na postup obce prostredníctvom obecného zastupiteľstva, keď na jeho zasadnutí z prítomných poslancov obecného zastupiteľstva za kandidátov na hlavného kontrolóra nehlasoval žiaden z nich. Všetci sa zdržali hlasovania.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku a to po skutkovej a právnej stránke, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať ( ).

31. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že hoci v odvolacom konaní žalobca navrhol pribrať znalca z odboru matematiky, nielenže išlo o neprípustný prostriedok procesného úroku, ale ani nebol pre toto konanie relevantný (potrebný). V tomto prípade išlo o právne posúdenie situácie týkajúcej sa voľby hlavného kontrolóra obce, ktoré bolo vykonané obcou prostredníctvom obecného zastupiteľstva. Vzhľadom na to, že v konaní neboli sporné skutkové otázky, alebo také otázky, ktoré by na zodpovedanie vyžadovali odborné posúdenie ustanovenie znalca v tomto prípade neprichádzalo do úvahy. V zmysle obsahu činnosti súdu

pri aplikácii práva sa realizuje vedomosť súdu o práve (iura novit curia), ktorá zahŕňa aj výklad právnych noriem.

32. Do voľby sa podľa správnych zistení súdu prihlásili dvaja kandidáti. Jedným bol aj žalobca, ktorý zaslal prihlášku s prílohami poštou a druhou kandidátkou bola Bc. A. B., ktorá doručila prihlášku osobne. Odvolací súd nezistil pochybenie v procese prihlasovania kandidátov, ktoré by ich z voľby diskvalifikovali a taktiež nezistil (aj za opačnej situácie), že by takým postupom bola bývala žalobcovi vznikla škoda z nasledujúcich dôvodov.

33. Podľa o obecnom zriadení (účinnom v čase voľby), na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením.

34. Z hľadiska možnosti prejavov vôle poslanca obecného zastupiteľstva pri rozhodovaní v obecnom zastupiteľstve vo všeobecnosti prichádzajú do úvahy nasledujúce modality. Prvým prejavom poslanca obecného zastupiteľstva je jeho neprítomnosť (neúčasť) na hlasovaní obecného zastupiteľstva. Iným prejavom je účasť na akte hlasovania tým, že sa považuje za prítomného, ale nehlasuje. Uvedené prejavy môžu mať vplyv na kvórum potrebné pre prijatie rozhodnutia (vo všeobecnosti). Následne pôjde o prejavy pri hlasovaní, ktorými sú zdržanie sa hlasovania, hlasovanie proti návrhu (alebo kandidátovi) a napokon hlasovanie za návrh (alebo kandidáta), teda súhlas s kandidátom. Súhlasný prejav s návrhom alebo kandidátom pri hlasovaní v kolektívnom orgáne je prejavom, ktorý má z hľadiska „postoja“ poslanca k prejednávanej otázke pozitívny, súhlasný, akceptujúci prejav. Hlasovanie proti návrhu alebo kandidátovi alebo zdržanie sa hlasovania je prejavom iným ako súhlasným.

35. Len súhlasný prejav (teda prejav „za“) možno pripočítať kandidátovi (návrhu), ktorý prejav spĺňa podmienku podľa § 18a ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Podľa zákona je „potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov“, čo znamená, že súhlasom nadpolovičnej väčšiny možno považovať len súhlas (hlasovanie za) nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Súhlasom nadpolovičnej väčšiny bol teda stav, kedy sa porovnáva počet poslancov obecného zastupiteľstva s hlasmi poslancov, ktorí sa vyjadrili za konkrétneho kandidáta. Z hľadiska váhy každé hlasovanie poslanca obecného zastupiteľstva, iné ako súhlasné (teda „za“), nemá vplyv na zisk súhlasného prejavu poslanca pri hlasovaní o kandidátovi.

36. V tomto prípade sa vo vzťahu k obom kandidujúcim osobám (vrátane žalobcu) každý z prítomných poslancov obecného zastupiteľstva vyjadril inak ako súhlasne, v tomto prípade sa poslanci zdržali hlasovania. Pokiaľ by bol správny výklad, ktorý prezentoval žalobca (aj v odvolaní), že obaja kandidáti získali rovnaký a zároveň aj najvyšší počet hlasov, tak by aj za situácie, že by hlasoval každý z poslancov obecného zastupiteľstva „proti“ každému z kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra obce, by bolo možné tvrdiť, že do druhého kola by mali postúpiť obaja kandidáti, keďže získali najvyšší počet platných, nič na tom, že nesúhlasných „proti“ hlasov. Uvedený výklad by ale popieral podstatu, že do druhého kola by mali postúpiť tí dvaja z kandidátov, ktorý získali najvyšší počet súhlasných a platných hlasov, ale nebol zvolený ani jeden z nich, pretože nezískal nadpolovičnú väčšinu súhlasných hlasov všetkých poslancov (k § 18a ods. 3 druhá veta zák. o obecnom zriadení)

37. Na predmetnom zasadnutí obecného zastupiteľstva bol schválený tajný spôsob hlasovania. Po vykonanom hlasovaní bolo zistené, že žiaden z prítomných poslancov nehlasoval za jedného z dvoch kandidátov na hlavného kontrolóra obce a všetci poslanci sa zdržali.

38. Odvolací súd uvádza, že v zhode s prvoinštančným súdom a so správnym výkladom ust. v znení účinnom v čase konania zasadnutia obecného zastupiteľstva bolo potrebné na to, aby bol kandidát zvolený, nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Taký stav mohol nastať iba vtedy, ak v súlade s pravidlami prejavu poslancov pri tajnom hlasovaní (spôsob voľby) by aktívne vpísali meno kandidáta na hlasovací lístok, teda prejavili by tým súhlas s uvedeným kandidátom aspoň jeden

poslanec obecného zastupiteľstva. Akýkoľvek iný prejav poslancov (zdržanie sa hlasovania v tomto prípade) by nemohol byť považovaný za prejav pozitívneho súhlasu, resp. hlasovanie „za“ kandidáta.

39. Ďalšia veta predmetného ustanovenia (§18a ods. 3 tretia veta) stanovila pravidlo, že v prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. Ide o pravidlo, keď dvaja alebo viacej ako dvaja kandidáti na funkciu hlavného kontrolóra, získali nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, ale počet platných súhlasných hlasov mali rovnaký. Uvedená veta nasleduje po druhej vete, ktorá počítala so situáciou, že ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. Naopak tretia veta počítala so situáciou, že viac ako dvaja z kandidátov, získali súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva.

40. Hoci podľa pravidiel obecného zastupiteľstva obce V.. bola vykonaná tajná voľba spôsobom hlasovania vpísaním zvoleného (súhlasného hlasu „za“) kandidáta jeho menom vpísaným na hlasovací papier, z výsledku zachyteného v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 28.6.2011 bolo možné zistiť (a to v konaní nebolo sporným), že žiaden z poslancov nehlasoval za žiadneho kandidáta a každý z poslancov sa zdržal hlasovania. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné pristúpiť k druhému kolu volieb.

41. Len pre úplnosť a ucelenosť presvedčenia odvolacieho súdu o správnosti svojho výkladu (a tiež výkladu prvoinštančného súdu) ust. o obecnom zriadení odvolací súd poukazuje na piatu vetu, podľa ktorej „pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom“. Zrejme zákonodarca pod „rovnosťou hlasov“ nemal na mysli počet platných hlasov odovzdaných pri voľbe kandidáta obecným zastupiteľstvom jednotlivými poslancami, alebo počet „proti“ hlasov alebo počet zdržaní sa, ale mal na mysli počet súhlasných „za“ hlasov v druhom kole volieb, kedy sa využíva pravidlo žrebu. Výklad, ktorý prezentoval žalobca, podľa ktorého mali obaja rovnaký počet hlasov „nula“ a že aj to je počet hlasov spĺňajúci podmienky druhého kola volieb, teda nemôže byť správny.

42. Aj v týchto prípadoch (zodpovednosť územná samospráva) bolo potrebné mať bez pochybností za preukázané, že sa územná samospráva prostredníctvom svojich orgánov „dopustila“ nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu (ktoré žalobca v tomto konaní tvrdil), a že v priamej súvislosti s tým vznikla poškodenému škoda (majetková, resp. nemajetková). V sporovom konaní teda treba preukázať existenciu nezákonného rozhodnutia (resp. nesprávneho úradného postupu) a vznik škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom územnej samosprávy. Preukázaniu vyššie uvedeného v konaní predchádza unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena dožadujúcou sa stranou sporu.

43. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. ).

44. Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje nesprávny úradný postup. Môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého orgánu územnej samosprávy, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním, dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie tohto orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup je potrebné posudzovať z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu smeruje.

45. V súvislosti s náhradou škody spôsobenej orgánmi verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí existovať tzv. kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, teda vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Nárok má ten, komu bola škoda takýmto postupom spôsobená. Za nesprávny úradný postup sa považuje napr. porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo domáhať sa náhrady škody sa musí

priznať každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie” a zahŕňať i peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu).

46. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nepreukázal, že by nezákonným postupom obce V. C. došlo k škode, ktorú žiadal. Konštrukcia vzniku škody, ktorú prezentoval v žalobe počítajúca s úspechom pri voľbe hlavného kontrolóra napokon žrebom bola nesprávna (z dôvodov uvedených vyššie) a hypotetická (tvrdená istota „zvolenia“ žrebom). Žalobca uplatňoval okrem nemajetkovej škody (ktorú podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodnil relevantne) uplatnil aj „ušlý zisk“ spočívajúci v majetkovej škode za šesťročný plat hlavného kontrolóra obce. V prípade, ak by obdobnú žalobu podala aj druhá kandidátka kandidujúca spolu so žalobcom, potom by zrejme nebolo dosť dobre možné zistiť, ktorí zo žalujúcich kandidátov by napokon funkciu žrebom získal. Odvolací súd chce uvedeným povedať, že ani samotnú konštrukciu vzniku majetkovej škody bez ďalšieho nebolo možné považovať za správnu a odvolací súd v tvrdeniach rozhodujúcich skutočností ani takú konštrukciu neidentifikoval.

47.1. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

47.2. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

49. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta a posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).