Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cpr-8-2017.pdf
PDF · 164.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9Cpr/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: CBA Slovakia, a. s., so sídlom Dukelských hrdinov č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so sídlom kancelárie ul. P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 957 961, proti žalovanej: 1./ C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XX/XX, XXX XX H., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 82,45 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 82,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 82,45 eur od 11.12.2015 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaná 1/ povinná zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.
Štátu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 82,45 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,45 eur od 11.12.2015 až do zaplatenia, aby uložil (v čase podania žaloby) žalovanej 2/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Y. č. XXX, XXX XX P. Y. povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 82,41 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,41 eur od 11.12.2015 až do zaplatenia, a aby uložil (v čase podania žaloby) žalovanej 3/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. K. č. X, I. XX Y. povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 82,41 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 82,41 eur od 20.11.2015 až do zaplatenia a súčasne, aby žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, každej v ich pomere podľa ich účasti na celkovej žalovanej sume. V žalobe poukázal na to, že žalované 1/ až 3/ boli v pracovnom pomere u žalobcu v pozícii predavačka - pokladníčka na základe pracovných zmlúv uzavretých so žalobcom. Všetky žalované počas inventúrneho obdobia, za ktoré bol zistený schodok, pracovali v predajni potravín CBA Y., Cyrila a Metoda 3411/11, hospodárske stredisko (HS) č. 5072. Pri výkone dojednanej práce boli žalovaným 1/ až 3/ (spolu aj s ostatnými členmi kolektívu zamestnancov v tejto predajni) zverované také majetkové hodnoty určené na obeh a obrat, ktoré boli povinné vyúčtovať, a preto žalobca dojednal so všetkými zamestnancami pracujúcimi uvedenej predajni, vrátane žalovaných 1/ až 3/ podľa Zákonníka práce dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Pracovný pomer žalovanej 1/ so žalobcom bol zo strany žalobcu ukončený v skúšobnej dobe dňom 04.12.2014 a pracovný pomer žalovanej 3/ so žalobcom skončil zo strany žalobkyne v skúšobnej dobe dňa 30.04.2015. Okrem žalovaných 1/ až 3/ pracovali v uvedenej predajni aj ďalší hmotne zodpovední
zamestnanci, a to ďalších 12 zamestnancov, ktorí svoje podiely na schodku uhradili, resp. ich splácajú. V dotknutej predajni bola za obdobie od poslednej inventarizácie, teda od 16.09.2014 za inventúrne obdobie od 16.09.2014 do 19.06.2015 vykonaná inventarizácia všetkých majetkových hodnôt určených na obeh a obrat, zverených na vyúčtovanie žalovaným 1/ až 3/, resp. aj všetkým ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom tejto predajne. Inventarizácia začala dňa 19.06.2015 vykonaním fyzickej inventúry hotovostí, cenín tovaru, zásob a iných hodnôt určených na obeh a obrat, nachádzajúcich sa v priestoroch uvedenej predajne, o čom boli vyhotovené príslušné inventúrne súpisy a ďalšie doklady. Pri celej tejto inventarizácii sa vychádzalo z majetkového stavu tovarových zásob, zisteného bezprostredne predchádzajúcou fyzickou inventúrou vykonanou dňa 16.09.2014. Takto bol v hodnotách určených na obeh a obrat (inak aj ako „stav zásob“) zistený hrubý schodok 3.644,28 eur. Táto hodnota hrubého schodku vyčísleného v predajných cenách bola upravená a vyčíslená v nákupných cenách odrátaním DPH a obchodného rozpätia (pokles na 3.348,02 eur) a potom sa v zmysle vnútropodnikového predpisu upravila aj znížením o povolené koeficienty/hodnoty normovaných strát vyčíslených v nákupných cenách, jednak dosiahnutej tržby (1.169,90 eur), z nákupu ovocia a zeleniny (153,78 eur), a aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (XX0,65 eur), čím sa schodok znížil na sumu netto 1.563,69 eur. Celú sumu tohto netto schodku žalobca ako zamestnávateľ dňa 27.08.2015 určil k náhrade všetkým spoločne hmotným zamestnancom danej predajne, ako požadovanú náhradu tejto škody, ktorú utrpel. O inventarizácii a určení sumy netto schodku zamestnancom k náhrade bol vytvorený aj osobitný písomný záznam. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že pri schodku sa objektívne nedá zistiť, kedy k nemu došlo, kedy vznikol, presne v ktorom časovom úseku/úsekov celého inventúrneho obdobia, v danom prípade inventúrneho obdobia od 16.09.2014 do 19.06.2015. Zamestnávateľovi v prípade zistenia schodku podľa Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) ani nevyplýva povinnosť preukázať presne, kedy daný schodok vznikol, ale stačí, ak sa zistí, že schodok vznikol kedykoľvek počas daného inventúrneho obdobia, a v akej výške. Zamestnávateľ nemusí členom kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov preukazovať ani to, kto z nich, a v akom rozsahu vznik tohto schodku zavinil, lebo to, že vznik schodku zavinili hmotne zodpovední zamestnanci sa u každého z nich, v tomto prípade zo zákona predpokladá. V prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok viacerých zodpovedných osôb za jednu a tú istú škodu ZP rieši tak, že zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup, ako má určiť podiel jednotlivých spoločne hmotných zamestnancov na celom zistenom schodku podľa pomerov ich priemerných hodinových zárobkov. Zamestnávateľ teda musí schodok rozrátať medzi všetkých členov celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, ktorí v tejto predajni pracovali kedykoľvek počas uvedeného inventúrneho obdobia, iba podľa vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov, pričom u vedúcej a u zástupkyne vedúcej predajne sa tento berie do úvahy v dvojnásobnej výške. V prvom kole sa podiely na schodku jednotlivých zamestnancov - členov kolektívu viacerých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov daného pracoviska pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti určia podľa vzájomného pomeru ich priemerných (alebo pravdepodobných) hodinových zárobkov, keď priemerný (pravdepodobný) hodinový zárobok sa zisťuje postupom, ktorý taktiež predpisuje ZP, pričom nezáleží na tom, či daný zamestnanec odpracoval celú dobu tohto inventúrneho obdobia, alebo iba jeho časť. Z uvedených dôvodov dochádza k situáciám, že prakticky rovnaký podiel na schodku sa požaduje uhradiť aj od takého radového zamestnanca danej predajne, ktorý odpracoval celé inventúrne obdobie ako aj od takého, ktorý odpracoval len jeho časť, nakoľko uvedený postup vyplýva z kogentných ustanovení § 189 ods. 2 a 3, ako aj § 134 ZP. Následne sa v druhom kole, ale výlučne len u radových zamestnancov rozdielnych od vedúceho a zástupcu vedúceho takto ich zistené podiely na schodku porovnajú s ich priemernými (alebo pravdepodobnými) mesačnými zárobkami pred vznikom škody, t.j. pred vznikom schodku, a ak ich podiely vyrátané v prvom kole prevyšujú ich priemerný mesačný zárobok, tak iba tie časti z nich, ktoré prevyšujú sumy ich priemerného mesačného zárobku sa v druhom kole výpočtu u takéhoto radového zamestnanca a zamestnancov odrátajú a prirátajú na ťarchu iba vedúcej a aj jej zástupkyne medzi nimi, podľa vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že podľa obsahu pripojených mzdových listov žalobca vypočítal priemerné hodinové zárobky alebo pravdepodobné hodinové zárobky u všetkých, spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov za 1. štvrťrok (kvartál) 2015, čo vyplýva z § 134 ods. 2 ZP, lebo rozhodným obdobím je v tomto prípade kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu konania inventúry, t.j. dňu 19.06.2015. Priemerný mesačný zárobok, alebo pravdepodobný mesačný zárobok sa zisťuje pred vznikom škody, nakoľko pri schodku nie je možné určiť presne, v ktorom časovom období z celého inventúrneho obdobia vznikol. Preto priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody podľa § 189 ods. 3 ZP možno logicky rozumieť iba priemerný mesačný zárobok zistený za ten kalendárny štvrťrok, ktorý bezprostredne predchádza už prvému dňu inventúrneho obdobia, za ktoré bol schodok zistený. V tomto prípade je uvedeným dňom
deň 16.09.2014. Z uvedených dôvodov preto žalobca u všetkých hmotne zodpovedných zamestnancov ich priemerné mesačné zárobky pre tento účel zistil a vyčíslil zo mzdy za II. štvrťrok 2014, keď takýmto postupom vyčíslené podiely na celom tomto netto schodku, vrátane aj podielov na ňom ohľadne žalovaných 1/ až 3/ vypočítal žalobca v tabuľke pripojenej k žalobe. V treťom stĺpci tejto tabuľky sú mená všetkých spoločne hmotných zamestnancov, ktorí kedykoľvek, akúkoľvek dlhú dobu odpracovali v danej predajni počas celého inventúrneho obdobia, v štvrtom stĺpci tejto tabuľky sú ich priemerné hodinové zárobky, v šiestom stĺpci vzájomné percentuálne podiely týchto ich zárobkov a podľa nich sa určili na nich pripadajúce podiely na schodky v prvom kole výpočtu, ktorých sumy sú uvedené vo ôsmom stĺpci tabuľky. Po porovnaní s priemernými mesačnými zárobkami zamestnancov uvedenými v deviatom stĺpci tabuľky vyplynulo, že v druhom kole výpočtu nebolo potrebné ani u jedného z radových zamestnancov znižovať jeho podiel na schodku na úroveň jeho priemernej mesačnej mzdy a zvyšok prirátať vedúcej predajne, resp. jej zástupkyni. Uvedeným postupom boli vyčíslené podiely zo schodku (11. stĺpec tabuľky) a u žalovanej 1/ predstavuje podiel sumu 82,45 eur, u pôvodne žalovanej 2/ sumu 82,41 eur a u pôvodne žalovanej 3/ sumu 82,41 eur, t.j. spolu 247,27 eur. Na zistený schodok žalobca upozornil zamestnancov uvedenej predajne a zároveň všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne oznámil ich podiely na vzniknutom schodku aj s požiadavkou, aby ich uhradili. Ich podiely na tomto schodku žalobca oznámil jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom tejto prevádzky s požiadavkou uhradiť ich aj formou návrhu uzavretia písomného uznania dlhu a dohody o jeho splácaní. Výšky požadovaných podielov na tomto schodku žalobca jednotlivým žalovaným oznámil zaslaním písomných návrhov uvedených dohôd poštou ako doporučené zásielky, pričom v týchto dohodách boli ohľadne každej zo žalovaných uvedené aj konkrétne sumy od nich požadovaných podielov na tomto schodku. Písomný návrh tejto dohody od žalobcu žalovaná 1/ neprevzala, pričom pošta obálku o tejto zásielke vrátila žalobcovi späť 03.12.2015. Písomný návrh tejto dohody od žalobcu žalovaná 2/ neprevzala a pošta obálku o tejto zásielke vrátila žalobcovi späť 03.12.2015 a žalovaná 3/ prevzala predmetný písomný návrh dohody dňa 12.11.2015 a na predloženú dohodu reagovala listom doručeným žalobcovi dňa 24.11.2015, v ktorom poprela svoju zodpovednosť za tento schodok. Na to žalobca odpovedal žalovanej 3/ listom z 27.11.2015, v ktorom jej stručne vysvetlil právne podmienky hmotnej zodpovednosti a vyzval ju, aby mu uhradila jej podiel na tomto schodku, avšak žalovaná na predložený list žalobcu zo dňa 27.11.2015 reagovala prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 21.12.2015, v ktorom opakovane poprela svoju zodpovednosť za tento schodok. Následne boli žalované 1/ až 3/ opätovne vyzvané na úhradu ich podielov na tomto schodku, keď žalovaná 3/ na predloženú výzvu reagovala prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zo dňa 27.01.2019, v ktorom zotrvala na predchádzajúcom podaní. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že žalované nepreukázali žalobcovi žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa mohli čiastočne, alebo úplne zbaviť svojej zodpovednosti za schodok, keď ani žalovaná 3/ v liste doručenom žalobcovi zo dňa 24.11.2015 ani v listoch zástupcu žalovanej 3/ z 21.12.2015 a z 27.01.2016 neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by spĺňali požiadavku liberácie a zbavili by ju čo i len čiastočne jej zodpovednosti za tento schodok. Žalobca sa súčasne domáhal aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom úroku z omeškania sa domáhal v zmysle § 33 ods. 3 ZP od 8. dňa po doručení výzvy (resp. po vrátení nedoručenej zásielky obsahujúce výzvu) na zaplatenie dlžnej sumy žalovaným 1/ až 3/.
2. Žalované 1/ a 2/ sa k žalobe písomne nevyjadrili. Žalovaná 3/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu sa k žalobe podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017 písomne vyjadrila, keď poukázala na to, že so žalobu sa nestotožňuje a trvala na svojom podaní zo dňa 27.11.2015. Poukázala na to, že § 184 ods. 1 ZP výslovne ustanovuje, že inventarizácia sa musí vykonať pri uzatváraní dohody o hmotnej zodpovednosti, čo bolo opomenuté okrem nej i zo strany žalovaných 1/ až 3/. Z vyjadrenia vyplynulo, že inventúrny súpis zo dňa 16.09.2014 bol vypracovaný bez jej prítomnosti a žalobca ako zamestnávateľ jej ho dal podpísať pri jej nástupe do zamestnania dňa 04.03.2015. Pokiaľ ide o žalovanú 1/ inventúrny súpis zo dňa 16.09.2014 bol spísaný v čase, keď nebola zamestnaná, ale podpísala ho pri nástupe do zamestnania dňa 01.12.2014 a pokiaľ ide o žalovanú 2/ inventúrny súpis zo dňa 22.03.2013 podpísala dňa 17.06.2013, t.j. v čase, keď nebola prítomná mimo pracovného pomeru.
3. V písomnom podaní zo dňa 07.04.2018 žalovaná 3/ poukázala na to, že ona do pracovného pomeru nastúpila dňa 04.03.2015, pričom pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe dňa 30.04.2015, pričom pri rozviazaní pracovného pomeru neboli voči nej zo strany zamestnávateľa uplatnené žiadne finančné pohľadávky. Poukázala na to, že nakoľko inventúra a inventúrny súpis je zo dňa 16.09.2014 a jej pracovný pomer začal dňa 04.03.2015, v období od 17.09.2014 do 03.03.2015 nemohla za žiadnych
okolností ovplyvniť, nakoľko v tom čase nebola zamestnancom žalobcu. Poukázala na to, že pracovný pomer so žalobcom ukončila v skúšobnej dobe dňa 30.04.2015 a ďalšia inventúra a inventúrny súpis bol až v septembri 2015. Keďže od 01.05.2015 nebola zamestnancom žalobcu, nemohla ani za tieto mesiace ovplyvniť prípadný schodok a nebola prizvaná ani k jednej z inventúr a inventúrny súpis zo septembra 2015 jej bol zaslaný poštou. Taktiež poukázala na to, že zo strany zamestnávateľa nebol záujem vykonávať žiadnu prevenciu, predajňa nebola zabezpečená bežnými zabezpečovacími zariadeniami ako je kamerový systém, bezpečnostné kódy a skenery, ani SBS službou. Podľa jej názoru je nekorektné a neetické zo strany zamestnávateľa vymáhať zaplatenie finančných strát od zamestnancov, keď zo strany zamestnávateľa nebol žiadny záujem vykonávať prevenciu na znižovanie strát. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.05.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že pri úprave zodpovednosti za schodok ZP jednoznačne rozlišuje medzi zodpovednosťou za schodok pri individuálnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosťou za schodok v prípade spoločnej (kolektívnej) hmotnej zodpovednosti, pričom uvedené rozlišovanie vyplýva najmä z výslovného znenia § 184 a aj § 189 ZP. Z vyjadrenia vyplýva, že nikde v texte § 184 ods. 1 ZP sa nespomínajú slová „s doložkou spoločnej hmotnej zodpovednosti“ z čoho vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje iba na prípady, ak má zamestnanec uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti bez doložky o spoločnej hmotnej zodpovednosti, teda ak ide o individuálnu hmotnú zodpovednosť. Oproti tomu v § 184 ods. 2, 3 a 4 ZP sa pojem „spoločná hmotná zodpovednosť“ výslovne uvádza, z čoho možno jednoznačne dôvodiť, že vo vzťahu k inventarizácii a k povinnosti zamestnávateľ vykonať ju, sa pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti použijú iba ustanovenia § 184 ods. 2, 3 a 4, a preto tieto otázky v prípade kolektívnej hmotnej zodpovednosti nemožno posudzovať aj podľa § 184 ods. 1 ZP. Napríklad ani v texte § 189 ods. 1 ZP sa neuvádzajú slová „spoločná hmotná zodpovednosť“. Oproti tomu sa v príslušnom páde či tvare výslovne uvádzajú v ods. 2 a 4 tohto §, pričom ods. 3 tohto § sa zas priamo odvoláva na ods. 2. Z uvedeného taktiež vyplýva, že v otázke rozsahu povinností nahradiť schodok sa v prípade individuálnej zodpovednosti za schodok použije iba § 189 ods. 1, a v prípade kolektívnej hmotnej zodpovednosti sa v tejto otázke použijú iba § 189 ods. 2, 3 a 4 ZP. Z uvedeného potom podľa žalobcu vyplýva, že pri individuálnej hmotnej zodpovednosti zamestnávateľ musí inventarizáciu vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu, alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Ak ju nevykoná, dostáva sa zamestnávateľ voči zamestnancovi do dôkaznej núdze, či schodok vôbec vznikol a ak áno, v akej výške. Oproti tomu pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti nemusí zamestnávateľ vykonávať inventarizáciu pri uzavretí dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti s jedným konkrétnym zamestnancom pri jeho zaradení ako nového zamestnanca (rozdielneho od vedúceho a jeho zástupcu) do kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, pokiaľ ho daný zamestnanec o jej vykonanie nepožiada. Nemusí vykonať inventarizáciu ani pri jeho odchode z tohto kolektívu, pokiaľ ho o jej vykonanie daný zamestnanec nepožiada; takýto zamestnanec v oboch týchto prípadoch ale zodpovedá za schodok zistený na tomto pracovisku najbližšou inventarizáciou. Na základe uvedeného žalobca poprel správnosť tvrdenia žalovanej 3/, že by sa otázka, či žalobca mal povinnosť vykonať inventúru pri jej nástupe (zaradení) do práce, resp. do pracovného kolektívu danej predajne, mala posudzovať podľa § 184 ods. 1 ZP, nakoľko táto sa v danej veci môže posudzovať výlučne iba podľa § 184 ods. 2 a ods. 4 ZP. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu ďalej vyplynulo, že v prevádzke predajne CBA vo Vrútkach, Cyrila a Metoda č. 3411/11, hospodárske stredisko (HS) 5072, boli štandardné podmienky na ochranu tovaru, zásob a iného majetku žalobcu - zamestnávateľa, obvyklé aj v iných jeho predajniach obdobného umiestnenia typu, veľkosti a pod.. Teda aj tam pracujúci spoločne hmotne zodpovední zamestnanci mali štandardné podmienky na to, aby mohli plniť svoje povinnosti na ochranu majetku žalobcu (ich zamestnávateľa) pred poškodením, stratou, či odcudzením, ktorá povinnosť im nezávisle aj od toho, či sú alebo nie sú hmotne zodpovední vyplýva z § 81 písm. e), ako aj z § 178 ods. 1 a 2 ZP.
5. Na pojednávaniach žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnej žalobe a v svojich písomných vyjadreniach.
6. Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi poukázala na to, že ona nijakým spôsobom nespochybňuje skutočnosti uvedené v žalobe. Pokiaľ sa však žalobca v súdenej veci domáha voči nej zaplatenia schodku má za to, že tento schodok nevznikol nejakým spôsobom jej zavinením. Podľa jej názoru predmetná prevádzka nebola dostatočne zabezpečená proti krádežiam, a preto tam tieto schodky vznikali. Pokiaľ
ide o výsledok inventúrneho súpisu, nijakým spôsobom nenamietala výsledky tejto inventúry, avšak tento schodok rozhodne nevznikol jej pričinením. Poukázala na to, že má vedomosť, že aj predchádzajúca inventúra, t.j. inventúra, ktorá predchádzala obdobiu 16.09.2014 do 19.06.2015 dopadla rovnako, nakoľko bol zistený schodok, pričom napriek tomu, že aj v predchádzajúcom inventarizačnom období bol zistený schodok, zamestnávateľ neučinil žiadne opatrenia smerujúce k tomu, aby v dotknutom inventarizačnom období schodok nevznikol. Súčasne poukázala na to, že zamestnankyne vraveli vedúcej predajne a myslí si, že aj vedúca predajne určite vravela zamestnávateľovi, že podmienky zabezpečenia v predmetnej prevádzke sú nevhodné, avšak napriek výhradám ohľadne zabezpečenia prevádzky sa v prevádzke nič nezmenilo.
7. Žalovaná 3/ vo svojej výpovedi poukázala na to, že v predmetnej prevádzke neboli vytvorené vhodné podmienky na výkon jej povinností vyplývajúcich z dohody o hmotnej zodpovednosti. Keď ona uzatvárala pracovnú zmluvu so žalobcom, musela uzatvoriť aj dohodu u spoločnej hmotnej zodpovednosti, inak by k uzavretiu pracovnej zmluvy medzi ňou a žalobcom nedošlo. Ju žalobca nijakým spôsobom nepoučoval o tom, čo vyplýva z dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, keď ona nebola upovedomená ani o tom, že by mala zodpovedať za prípadný schodok aj za obdobie, ktoré predchádzalo jej nástupu do zamestnania. Im dávala podpisovať predmetné pracovné zmluvy, ako aj dohody o hmotnej zodpovednosti, vedúca predajne. Tá ich nijakým spôsobom nepoučovala o ich povinnostiach vyplývajúcich z dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Taktiež neboli zamestnankyne poučované o tom, že majú právo od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť. Súčasne poukázala na znenie § 183 ods. 2 ZP, podľa ktorého dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru, pričom ona skončila pracovný pomer so žalobcom už dňa 30.04.2015. Taktiež poukázala na to, že podľa § 184 ods. 1 ZP sa inventarizácia musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu, alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. V čase, keď jej bola predkladaná dohoda o hmotnej zodpovednosti, tak jej nebol predložený inventúrny súpis zo dňa 16.09.2014. Ona nemala vedomosť o tom, že v predmetnej predajni bolo v predchádzajúcom inventarizačnom období nejaký schodok. Pokiaľ ide o stav v predmetnej predajni, jednalo sa o pomerne veľkú predajňu. V tejto predajni pracovali na zmeny 3 pracovníčky a vedúca, keď vedúca spravidla riešila skladové zásoby, alebo bola v kancelárii. V predajni spravidla fungovala 1 pokladňa, niekedy 2. Keď fungovali 2 pokladne, tak druhú pokladňu obsluhovala vedúca. Z uvedeného potom vyplýva, že jedna zamestnankyňa spravidla pracovala pri pokladni a 2 zvyšné zamestnankyne boli v priestoroch predajne. Taktiež poukázala na to, že v predmetnej predajni sa často kradlo. Bolo tam veľa Rómov, nedalo sa to nijakým spôsobom zabezpečiť. Čo sa týka krádeží, niekedy bola privolaná aj hliadka, ale v podstate nič nezmohli. Pri vstupe neboli fungujúce skenery a na tovar absentovali bezpečnostné čiarové kódy. Súčasne uviedla, že po dobu, po ktorú bola v pracovnom pomere so žalobcom, ona vedúcu predajne neinformovala o nedostatočnom zabezpečení predajne. Taktiež poukázala na to, že predmetná prevádzka bola nerentabilná, a preto došlo k jej zatvoreniu. Taktiež poukázala na to, že v predmetnej predajni boli problémy so zariadením, a to s chladiacimi boxmi, ktoré buď chladili až príliš, alebo nechladili dostatočne a tým pádom došlo k pomerne veľkým stratám ohľadne potravín, ktoré sa kazili. Nebol tam vybudovaný chladiaci box, a preto sa ovocie a zelenina rýchlejšie kazili. Tieto boli už na 2. deň úplne znehodnotené.
8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.07.2018 poukázal na to, že schodok zistený v predajni v bezprostredne predchádzajúcom inventúrnom období, t.j. v období od 19.03.2014 do 16.09.2014, predstavoval sumu 139,24 eur netto a v období, ktoré predchádzalo tomuto predchádzajúcemu inventúrnemu obdobiu, t.j. v období od 22.03.2013 do 19.03.2014, sumu 7.XX9,44 eur netto. Na schodok zistený v inventúrnom období od 22.03.2013 do 19.03.2014 reagoval žalobca iba podporou personálnych zmien v tejto predajni na strane zamestnancov, najmä na poste vedúcej predajne, ktorá riadi prácu kolektívu predajne. Dovtedajšia vedúca tejto predajne H. J. bola po skončení inventúrneho obdobia 16.09.2014 do 19.06.2015 z tejto predajne preložená do inej predajne a ako vedúca tejto predajne vo Vrútkach od 19.06.2015 nastúpila C. Z.. Žalobca poukázal na to, že má skúsenosti, že osoba vedúcej predajne má podstatný vplyv na to, či sa v danej predajni vyskytnú schodky, alebo nie a ak áno, v akej výške. Ohľadne predmetnej predajne v predchádzajúcom inventúrnom období, ktoré trvalo 362 dní, kedy bola vedúcou K. F. bol zistený schodok až vo výške 7.XX9,44 eur, t.j. až 54 - násobok schodku zistenom v nasledujúcom období, ktoré trvalo 181 dní v sume 139,24 eur, kedy od 19.03.2014 funkciu vedúcej tejto predajne už vykonávala H. J.. Pri porovnaní týchto hodnôt na úrovni priemerného denného podielu na celkovom schodku tak priemer za ďalšie predchádzajúce inventúrne obdobie činí až 21,05 eur denne (7XX9,44 eur : 362 dní) a za
nasledujúce inventúrne obdobie 0,77 eur denne (139,24 eur : 181 dní). Uvedené podľa názoru žalobcu nepochybne svedčí o zodpovednejšej práci zamestnancov v danej predajni počas predchádzajúceho inventúrneho obdobia a inventúrneho obdobia, ktoré je predmetom tohto sporu, než počas ďalšieho predchádzajúceho inventúrneho obdobia, keď v predajni bola vedúcou K. F.. Žalobca súčasne poprel tvrdenie žalovaných, že predmetný schodok vznikol iba v dôsledku krádeží zo strany zákazníkov.
9/ Žalovaná 3/ na pojednávaní zo dňa 15.08.2018 poukázala na to, že počas inventúrneho obdobia od 22.03.2013 do 19.03.2014 bola vedúcou predmetnej predajne p. F. a zástupkyňou vedúcej bola H. J. a v uvedenom období bola daná zodpovedným pracovníkom k náhrade suma 7.XX9,44 eur pri zistenom schodku 13.764,66 eur, pričom po vykonaní opatrenia tak, ako tvrdí žalobca, t.j. výmeny vedúcej predajne, bol v nasledujúcom inventúrnom období od 19.03.2014 do 16.09.2014 zistený schodok vo výške 1.162,42 eur a zodpovedným pracovníkom bola daná k náhrade suma 139,24 eur, avšak následne v inventúrnom období, ktoré je predmetom konania v prejednávanom spore, kedy bola opätovne vedúcou predajne p. H.a J. bol zistený schodok vo výške 3.644,28 eur a k náhrade bola zodpovedným pracovníkom daná suma 1.563,69 eur, z čoho vyplýva, že žalobca nevykonal účinné opatrenia na zamedzenie vzniku schodkov v predmetnej predajni, keď schodky v predmetnej predajni nastali aj v nasledujúcich obdobiach, a to konkrétne v inventúrnom období od 27.06.2016 do 01.08.2016 sa v predmetnej predajni zistil schodok vo výške 1.258,36 eur. V období od 01.08.2016 do 21.11.2016 bol zistený schodok vo výške 1.XX1,07 eur, a následne v období od 21.11.2016 do 01.02.2017 bol v predmetnej predajni zistený schodok vo výške 1.648,99 eur. Z uvedeného potom podľa názoru žalovanej 3/ vyplýva, že predmetná prevádzka bola permanentne stratová, nerentabilná, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že od 01.02.2017 bola prevádzka úplne zatvorená.
10. Z výpovede svedkyne H. J. vyplynulo, že ona si už nespomína, či v danej prevádzke vo Vrútkach pracovala ako vedúca predajne v uvedenom období, alebo ako zástupkyňa vedúcej predajne, nakoľko v uvedenej predajni vykonávala obidve tieto funkcie v rozličných obdobiach. Pokiaľ ide o predmetnú prevádzku, išlo o problémovú prevádzku, kde sa často menili zamestnanci, ktorí neboli spokojní s platmi, pričom v tom čase zarábali menej peňazí, avšak v súčasnosti je to už lepšie. Ďalším problémom boli manká, avšak zamestnanci podpisovali dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Z uvedených dôvodov bola v uvedenej prevádzke veľká fluktuácia zamestnancov. V uvedenej predajni boli podľa jej vyjadrenia krádeže na dennom poriadku, o čom malo vedomosť aj vedenie spoločnosti. Zamestnanci sa sťažovali na drobné krádeže v predmetnej predajni, ktoré boli na každodennom poriadku a toto bolo oznámené aj predchádzajúcim vedúcim predajne. Vedúce predajne aj vyslovili požiadavku, aby bol do predajne namontovaný kamerový systém, avšak vedenie spoločnosti tomuto nevyhovelo. V predajni boli problémy so zlodejmi. Týchto napríklad aj zamkli, kým neprišla hliadka polície. Niekedy hliadka polície prišla aj za pol hodinu. Pokiaľ ide o počet pracovníčok, ktoré pracovali na zmene, boli to spravidla 4 zamestnankyne vrátane jej ako vedúcej a jednalo sa o pomerne veľkú predajňu. Zamestnankyne nedokázali ustriehnuť drobné krádeže. Bolo ich málo, keď 2 pracovali za pokladňou, jedna bola v predajni, čo však rozhodne nebolo dostačujúce, pričom vedúca predajne bola aj v predajni, ale aj v kancelárii, keďže jej pracovnou náplňou boli aj iné úlohy, ako byť v samotnej predajni. Svedkyňa vymenila vo funkcii vedúcej predajne p. F., pričom p. F. bolo oznámené, že ona nezvláda funkciu vedúcej predajne a bola jej ponúknutá práca pokladníčky, čo ona neakceptovala a následne došlo k skončeniu jej pracovného pomeru. Pokiaľ došlo k zmene na funkcii vedúcej predajne, tak táto zmena ako taká nemala zásadný vplyv na pokles schodku. Na pokles schodku malo vplyv to, že zamestnankyne žalobcu postupne spoznali zákazníkov, ktorí do predajne chodili vyslovene kradnúť a začali si na nich dávať väčší pozor. Následne krádeže síce pretrvávali, ale boli v omnoho menšom rozsahu. Podľa jej názoru nebolo v objektívnych silách zamestnankýň žalobcu v danej prevádzke, aby nevznikali schodky na daných predajniach, nakoľko z dôvodu nízkeho počtu zamestnancov nedokázali ustriehnuť všetky krádeže. Došlo k požiadavke o navýšenie počtu zamestnancov danej prevádzky, čo bolo komunikované s inšpektorkami, ktorých bolo 4 až 5 v regióne, a boli to zamestnankyne žalobcu. Bolo však rozhodnuté, že vzhľadom na nízke tržby nemôže daná prevádzka dostať personálnu posilu. Z uvedených dôvodov potom museli pracovať v zložení, v akom pracovali.
11. Z výsluchu svedkyne Ing. U. D. vyplynulo, že ona pracovala ako inšpektorka u žalobcu, pričom do jej pôsobnosti patrila aj inšpekcia predajne žalobcu, týkajúca sa prejednávaného sporu. Ona si však nespomína, že by počas jej pôsobenia vo funkcii boli nejaké sťažnosti, či už zo strany vedúcej predajne, zástupkyne vedúcej predajne, resp. jednotlivých zamestnankýň ohľadne zabezpečenia predmetnej predajne.
12. Z výpovede E. Y. vyplynulo, že ona pracovala ako inšpektorka u žalobcu, kedy určitú krátku dobu do jej pôsobnosti spadala aj inšpekcia v predajni žalobcu, týkajúcej sa prejednávaného sporu, avšak v tejto predajni vykonával inšpekciu iba po krátku dobu, nakoľko jej hlavnou agendou bola inšpekcia predajní v Púchove, v Žiline a v Považskej Bystrici. Nevedela sa vyjadriť k žiadnym problémom, ktoré by sa mali týkať uvedenej prevádzky, pričom u žalobcu skončila v tejto funkcii už v roku 2014.
13. Z výpovede svedkyne Ing. G. S., PhD. vyplynulo, že ona pracuje ako inšpektorka u žalobcu. Predtým, ako ona nastúpila na materskú dovolenku, do jej pôsobnosti patrila aj sporná predajňa, keď ona má vedomosť o tom, že pred rokom 2011, kedy v uvedenej predajni bolo prvé vedenie, boli za činnosti tohto vedenia v predajni veľké problémy, nakoľko vedenie nerešpektovalo základné pokyny, zle hospodárilo s tovarmi zverenými im v uvedenej predajni. Preto bolo vedenie následne vymenené, keď po výmene tohto vedenia koncom roku 2011 alebo začiatkom roku 2012 problémy v danej predajni už neboli. V podstate sa jednalo o štandardnú predajňu. Následne začali byť problémy medzi vedúcou predajne a zástupkyňou vedúcej predajne, keď tieto problémy prerástli až do ich vzájomné osobného konfliktu. Následne došlo k opätovnej výmene vedenia predajne, a toto vedenie bolo v uvedenej predajni až dokiaľ nastúpila na materskú dovolenku na jeseň roku 2014. Čo sa týka nedostatkov v uvedenej predajni, z uvedenej predajne boli ústne žiadosti ohľadne riešenie nedostatkov, pričom ona ako inšpektorka sa snažila tieto nedostatky riešiť aj tým, že do prednej časti predajne bola premiestnená kancelária vedúcej. Taktiež došlo k zmene rozloženia tovaru, nakoľko z predajne, ale nielen z tejto predajne, chodili časté sťažnosti ohľadne drobných krádeží. Preto došlo k rozhodnutiu ohľadne zmeny rozloženia tovaru v tejto, ale aj v iných predajniach žalobcu. Súčasne boli dané žiadosti aj o zabezpečenie kamerového systému, a to tak v tejto predajni, ale v podstate aj vo všetkých ostatných predajniach, ktoré mala ako inšpektorka na starosti a bolo ich cca 20. Žiadostiam o vybavenie predajní kamerovým systémom však nebolo vyhovené. Taktiež z uvedenej predajne, ako aj z ostatných predajní žalobcu, boli žiadosti o navýšenie počtu zamestnancov, avšak o počte zamestnancov v tej ktorej predajni rozhodovalo vedenie spoločnosti, a toto rozhodovalo o počte pridelených zamestnancov do tej ktorej predajne, keď faktormi pre určenie počtu zamestnancov, t.j. predavačiek v tej ktorej predajni bol obrat v danej predajni a podlahová výmera tej ktorej predajne. Súčasne potvrdila, že problémy v uvedenej predajni boli identické s problémami iných predajní, ktoré mala na starosti. Svedkyňa súčasne vypovedala, že ona si nepamätá, že by bol v tejto predajni tovar opatrený príslušnými čipmi alebo kódmi, za účelom zabezpečenia. Pokiaľ ide o skladové zásoby v predajni, tak v sklade bolo dostatočne chladno na to, aby nedochádzalo k znehodnoteniu zeleniny a pokiaľ išlo o stav na predajni, na predajni bola jedna chladnička, ktorej časť bola určená na zeleninu a druhá časť na vajcia. Súčasne vypovedala, že zamestnankyne predajne často pochybili, keď ukladali do chladničiek aj také veci, ktoré tam nepatrili, čím znižovali kapacitu predmetnej chladničky. Pokiaľ ide o výrazný rozdiel schodku zisteného pri inventúre zo dňa 19.03.2014 vo výške prevyšujúcej 7.600,-eur a schodku zisteného pri inventúre zo dňa 16.09.2014 vo výške 139,20 eur svedkyňa uviedla, že takýto rozdiel v schodku mohol byť spôsobený chybami pri preberaní tovaru, kedy bol nesprávne prebratý tovar a rozdiely v reálne prebratom a účtovanom prebratom tovare boli veľké. Súčasne mohlo dôjsť aj k nezabezpečeniu rampy, keď k tejto rampe má mať prístup iba vedúca predajne a zástupkyňa vedúcej predajne, aby nedochádzalo k odnášaniu tovaru cez túto rampu a súčasne nedostatočné zabezpečenie pokladne, keď tretie osoby mohli vynášať tovar cez tieto pokladne. Uvedené rozdiely mohli byť podmienené obsadením funkcie vedúcej predajne a zástupkyne vedúcej predajne, keď v prípade, ak by si jedna z týchto osôb riadne neplnila svoje povinnosti, mohlo byť aj toto nesprávne obsadenie vedenia predajne príčinou vzniku predmetných schodkov. Pokiaľ ide o výraznú zmenu schodku zistenú inventúrou za obdobie od 19.03.2014 do 16.09.2014 a za obdobie, ktoré je predmetom sporu sa svedkyňa vyjadrila, že rozdiel mohol byť spôsobený práve zmenou obsadenia zástupkyne vedúcej predajne, prípadne niektorých zamestnankýň.
14. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.09.2018 vyplynulo, že normy prirodzených úbytkov na majetku podnikateľského subjektu, ktoré vznikajú z nepatrných prehliadnutí, nepozornosti, či iných objektívnych príčin v súčasnosti neupravuje žiadny záväzný právny predpis, a preto si ich výšku každý podnikateľský subjekt určuje sám. Týmto spôsobom postupoval aj žalobca, keď už v roku 2005 stanovil tieto normy prirodzených úbytkov ako nasledovné percentá normy strát ovocia a zeleniny 1 %, mäso, mäsové výrobky, zmrazenej a chladenej hydiny a vákuovo balené výrobky 2 %, a ostatný tovar 0,25 % (z obratu).
15. Vo vyjadrení zo dňa 27.10.2018 právny zástupca žalobcu poukázal na to, že pokiaľ sa žalované pokúšajú zbaviť ich zodpovednosti za schodok tvrdením, že celý schodok vznikal výlučne iba v dôsledku krádeží tovaru z predajne páchanými zákazníkmi, ktorým oni údajne oni neboli schopné zabrániť, lebo ich tam bolo málo, a za to, že ich tam bolo málo zodpovedá žalobca ako ich zamestnávateľ, tak podľa jeho názoru sa žalovaným nepodarilo presvedčivo preukázať uvedené tvrdenie, a to z toho dôvodu, že keď mali žalované prichytiť niektorého zákazníka pri krádeži, zaručene od neho ním odcudzený tovar odňali a vrátili ho späť do predajne, teda v tomto prípade krádežou zo strany zákazníka schodok vzniknúť nemohol. Ak aj volali Mestskú políciu vo Vrútkach, tak po príchode hliadky mestskej polície bola osoba zadržaná pracovníčkami predajne a tovar bol bez poškodenia vrátený do predajne, čo vyplynulo z potvrdenia Mestskej polície Y. z 08.10.2018, a teda ani v týchto prípadoch schodok krádežou vzniknúť nemohol. Štátna polícia potvrdila, že jej z tejto predajne počas inventúrneho obdobia personálom predajne žiadne krádeže zo strany zákazníkov hlásené neboli. Súčasne žalobca v predmetnom vyjadrení poukázal na platnosť predmetných dohôd o hmotnej zodpovednosti s doložkou spoločnej hmotnej zodpovednosti uzatvorených medzi žalobcom a žalovanými, keď v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov riešiacich obdobnú otázku, ktoré nezistili rozpor uvedených dohôd s dobrými mravmi v obdobných prípadoch.
16. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2018 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu voči žalovanej 3/ v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná 3/ uhradila dňa 12.11.2018 žalobcovi celú, na ňu pripadajúcu dlžnú sumu s tým, že navrhol, aby súd nezaviazal žalovanú 3/ na náhradu trov konania, nakoľko menovaná žalobcovi túto uhradila v celom rozsahu. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9Cpr/8/2017-271 zo dňa 19.12.2018 súd konanie voči žalovanej 3/ zastavil s tým, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 3/.
17. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.04.2019 zobral žalobca žalobu voči žalovanej 2/ v celom rozsahu späť z dôvodu, že so žalovanou uzavrel dňa 11.04.2019 dohodu o sporných nárokoch, ktorou došlo medzi žalobcom a žalovanou 2/ v prejednávanom spore k pokonávke, pričom ohľadne nároku na náhradu trov konania sa svojho nároku zriekol z dôvodu, že uvedená dohoda o sporných nárokoch sa vzťahuje aj na trovy konania. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9Cpr/8/2017-292 zo dňa 07.05.2019 súd konanie voči žalovanej 2/ zastavil s tým, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/.
18. Súd okrem výsluchu žalovanej 2/ a žalovanej 3/ a výsluchov svedkov H. J., Ing. U. D., E. Y. a Ing. G. S., PhD. vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, pričom na základe takto vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré žalovaná 1/ v spore nijakým spôsobom nespochybnila, dospel k nasledujúcim právnym a skutkovým zisteniam. Pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom v právnom postavení zamestnávateľa a žalovanou 1/ v právnom postavení zamestnanca dňa 01.12.2014 vznikol medzi žalobcom a žalovanou 1/ pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého vykonávala žalovaná 1/ v pozícii „predavač pokladník“ práce v pracovnoprávnom vzťahu pre žalovaného, počnúc od 01.12.2014. Dňa 01.12.2014 uzatvoril žalobca so žalovanou dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaná 1/ prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry v hodnote s odkazom na inventúrny súpis zo dňa 16.09.2014, ktoré bola povinná vyúčtovať v zmysle § 182 ZP, ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania jej pracovného pomeru so zamestnávateľom budú zverené na vyúčtovanie. V zmysle predmetnej dohody žalovaná 1/ v plnom rozsahu zodpovedala za schodok vzniknutý na všetkých zverených hodnotách, ktoré je povinná vyúčtovať a schodok na hodnotách, za ktoré prevzala hmotnú zodpovednosť, sa zaviazala nahradiť zamestnávateľovi v plnej výške. Z predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti súčasne vyplynulo, že ak bude žalovaná 1/ vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zodpovedať spoločne s nimi s tým, že v prípade vzniku schodku pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom určí podiel na jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých priemerných zárobkov, keď zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške, pričom podiel náhrady jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu nepresiahne sumu priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Z predmetnej dohody ďalej vyplynulo, že ak sa takto neuhradí celý schodok, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupcovia podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne hmotne
zodpovedných zamestnankýň, hradí schodok alebo jeho časť táto zamestnankyňa podľa miery svojho zavinenia a zvyšok schodku hradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi zistenými podľa bodu 4. Súčasne z predmetnej dohody vyplynulo, že účastníci tejto dohody vyhlásili, že zo strany zamestnávateľa sú vytvorené všetky podmienky na riadnu ochranu a opatrovanie hodnôt zverených na vyúčtovanie, keď akékoľvek závady, ktoré v týchto podmienkach prípadne vzniknú, je zamestnankyňa povinná odstrániť, inak ohlásiť svojmu nadriadenému za účelom ich odstránenia. Z dohody vyplýva vyhlásenie žalovanej 1/, že bola oboznámená so všetkými okolnosťami a podmienkami, ktoré upravujú jej pracovné zaradenie, ako aj s príslušnými ustanoveniami ZP upravujúcimi zodpovednosť za škodu a schodok. Z dohody vyplýva, že táto je dodatkom k uzavretej pracovnej zmluve, pričom jej obsah sa nemení. Z osobného dotazníka žalovanej 1/ zo dňa 01.12.2014 mal súd preukázané, že menovaná bola vyučená predavačka a pracovala v spoločnosti COOP Jednota T. Teplice ako predavačka rozličného tovaru. Žalobca skončil pracovný pomer so žalovanou 1/ dňa 04.12.2014 podľa § 72 ZP v skúšobnej dobe bez udania dôvodu. Podľa mzdového listu žalovanej 1/ predstavoval jej pravdepodobný priemerný hodinový zárobok sumu 2,7067 eur.
19. Podľa originálneho záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob v prevádzke žalobcu predajňa CBA Y., Cyrila a Metoda č. 3411/11, hospodárske stredisko (HS) č. 5072, za inventúrne obdobie od 16.09.2014 do 19.06.2015 bol zistený schodok 3.644,28 eur brutto, ktorý v nákupnej cene predstavuje 3.348,02 eur a po odpočítaní normovaných strát vyčíslených v nákupných cenách jednak z dosiahnutej tržby (1.169,90 eur) z nákupu ovocia a zeleniny (153,78 eur), ako aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (XX0,65 eur) zodpovedal čistému schodku vo výške 1.563,69 eur. Fyzická inventúra sa vykonala na základe príkazu, ktorý vydal viceprezident spoločnosti dňa 11.06.2015 za účasti zodpovedných osôb a vedúcej predajne p. H. J., ktorá podpísala vyhlásenie pred začatím inventarizácie dňa 15.06.2015.
20. Podľa § 177 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/479/20071024> a 185 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/479/20071024>.
Podľa § 182 ods. 1 ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 182 ods. 2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 182 ods. 3 ZP zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 182 ods. 4 ZP ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Podľa § 183 ods. 2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa § 184 ods. 2 ZP na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a)pri skončení všetkých týchto dohôd,
b)pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c)pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d)na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e)pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Podľa § 184 ods. 3 ZP ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Podľa § 184 ods. 4 ZP ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Podľa § 189 ods. 1 a 2 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že podľa vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 16.09.2014 do 19.06.2015 bol zistený v predajni CBA Y., Cyrila a Metoda 3411/11, hospodárske stredisko (HS) č. 5072, schodok vo výške 3.644,28 eur brutto, ktorý v nákupnej cene vo výške 3.348,02 eur po odpočítaní normovaných strát z dosiahnutej tržby (1.169,90 eur), z nákupu ovocia a zeleniny (153,78 eur), ako aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (§ XX0,65 eur) predstavuje schodok vo výške 1.563,69 eur netto. Fyzická inventúra sa vykonávala na základe príkazu, ktorý vydal viceprezident spoločnosti dňa 11.06.2015 za účasti zodpovedných osôb a vedúcej predajne H. J., ktorá podpísala vyhlásenie pred začatím inventarizácie dňa 19.06.2015. Žalovaná 1/ bola v pracovnom pomere u žalobcu, na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.12.2014 v pracovnej pozícii predavačka s pracoviskom predajňa Y., Cyrila a Metoda 1411/11 (5072). Pri výkone dojednanej práce boli žalovanej 1/, ako aj ostatným členom kolektívu zamestnancov v tejto predajni zverované také majetkové hodnoty určené na obeh a obrat, ktoré boli povinné vyúčtovať, a preto žalobca ako zamestnávateľ dojednal so všetkými zamestnancami pracujúcimi v tejto predajni podľa ZP dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Pracovný pomer žalovanej 1/ so žalobcom sa skončil zo strany žalobcu v skúšobnej dobe dňom 04.12.2014.
22. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení ZP, zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca ktorý, ak sa chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil. Tzn. že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca prezumuje. Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť tejto dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je ďalším nevyhnutných predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za schodok, existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku musí preukázať zamestnávateľ. Zamestnanec sa teda zbaví zodpovednosti celkom, alebo z časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom, alebo z časti, bez jeho zavinenia. Ide o prípady, ak škoda vznikla v dôsledku iných skutočností, ktoré nikto nezavinil, napríklad v dôsledku povodne, požiaru, inej živelnej udalosti a pod., ale aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb. Inými osobami pritom môžu byť ďalší spoločne hmotne zodpovední zamestnanci, alebo tretie osoby, ktoré napríklad tovar odcudzili, resp. zničili. Podľa ustanovenej súdnej praxe, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo čiastočne aj vtedy ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V týchto prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu, alebo jej časť nesie zamestnávateľ. Dôvodom na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ napriek tomu, že bol zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu neodstránil.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd primárne zaoberal otázkou, či na strane žalovanej 1/ existujú dôvody, pre ktoré by ju zbavili zavinenia za schodok (§ 182 ods. 3 ZP). Takéto skutočnosti však v konaní neboli preukázané. Pokiaľ z výpovedí pôvodne žalovaných 2/ a 3/, ako aj výpovede svedkyne H. J., ktorá bola v rozhodnom období vedúcou predmetnej predajne vyplynulo, že v uvedenej predajni boli zo strany zákazníkov páchané časté krádeže, ku ktorým bola privolaná aj polícia, súd poukazuje na to, že z vyjadrenia ORPZ v Martine zo dňa 18.07.2018 táto skutočnosť potvrdená nebola, keď z uvedenej správy jednoznačne vyplynulo, že ORPZ v Martine, odbor poriadkovej polície, OOPZ Y. neeviduje v období od 16.09.2014 do 19.06.2015 žiadne hlásenie zamestnancov z predmetnej predajne o krádežiach alebo pokusoch o krádež zo strany zákazníkov. Z vyjadrenia Mestskej polície Y. zo dňa 08.10.2018 síce vyplynulo, že Mestská polícia Y. prijala niekoľko oznámení od pracovníčok predajne, kde po príchode hliadky mestskej polície bola osoba zadržaná pracovníčkami predajne, avšak z uvedeného vyjadrenia súčasne vyplynulo, že tovar bol bez poškodenia vrátení do predajne. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že uvedené pokusy o krádež nemohli mať žiadny vplyv na vznik predmetného schodku. V súvislosti s tvrdenými krádežami súd poukazuje aj na výpoveď H. J., ktorá bola v rozhodnom období vedúcou predajne, že k výraznému poklesu schodku v predchádzajúcich inventúrnych obdobiach, t.j. období od 22.03.2013 do 19.03.2014, kedy predstavoval čistý schodok v predmetnej predajni sumu 7.XX9,44 eur, oproti bezprostredne nasledujúcemu inventúrnemu obdobiu, t.j. obdobiu od 19.03.2014 do 16.09.2014, kedy dosiahol čistý schodok sumu 139,24 eur, došlo z toho dôvodu, že predavačky už poznali zákazníkov, ktorí chodili do predajne vyslovene kradnúť, z čoho možno potom vyvodiť, že bolo v objektívnych silách zamestnancov žalobcu v uvedenej predajni dosiahnuť stav, kedy ku krádežiam nedochádzalo, resp. dochádzalo iba v minimálnom rozsahu. V konaní potom nebolo preukázané, žeby pracovné podmienky zamestnankýň v predmetnej predajni vytvorené žalobcom neboli dostatočné na riadny výkon ich pracovných úloh. Práve naopak, skutočnosť, že v predchádzajúcich (rozhodnému inventúrnemu obdobiu) a po sebe navzájom nasledujúcich inventúrnych obdobiach došlo k radikálnemu poklesu schodku zo sumy 7.XX9,44 eur netto na sumu 139,24 eur netto (a to či príčinou poklesu schodku bola žalobcom učinená výmena vedúcej predajne, alebo svedkyňou H. Pečkovou tvrdené spoznanie zákazníkov, ktorí podľa nej mali chodiť do predajne kradnúť, resp. iné skutočnosti) nasvedčuje tomu, že aj pri existujúcom zabezpečení predajne bolo v objektívnych možnostiach zamestnankýň, vynaložiť potrebné úsilie zamestnanca, aby nedochádzalo k vzniku škôd zamestnávateľa vo forme existujúceho schodku. Súdu je zrejmé, že povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečenie takých pracovných podmienok pre zamestnancov, aby títo mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti, avšak túto povinnosť nemožno stotožňovať s absolútnou povinnosťou zamestnávateľa akceptovať akékoľvek požiadavky zamestnancov vychádzajúce z ich subjektívnych predstáv o potrebe ich realizácie. V danom prípade dochádza k prelínaniu povinností zamestnávateľa vytvoriť pre svojich zamestnancov vhodné pracovné podmienky podľa § 177 ods. 1 ZP so všeobecnou povinnosťou zamestnanca prezumovanou § 81 písm. e) ZP, t.j. povinnosťou hospodáriť riadne so zverenými prostriedkami a chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou a zničením. Potom za porušenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 177 ods. 1 ZP možno považovať iba taký stav, ktorý objektívne neumožňuje zamestnancom riadne plniť ich pracovné úlohy. Ako už bolo súdom konštatované, existencia takéhoto stavu v konaní nebola preukázaná a zostala iba v rovine sporných tvrdení.
24. Keďže žalovaná 1/ v konaní nepreukázala skutočnosti, pre ktoré by mohlo dôjsť k celkovému alebo čiastočnému zbaveniu jej zodpovednosti a takéto skutočnosti ani len netvrdila, keď pôvodne žalované 2/ a 3/ v priebehu konania akceptovali argumentáciu žalobcu a so žalobcom sa ohľadne nárokov uplatnených v žalobe mimosúdne dohodli, súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť žalovanej 1/ za schodok na uvedených zverených hodnotách.
25. Vo vzťahu k výške náhrady škody súd vychádzal z § 134 ods. 3 ZP, podľa ktorého, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa na miesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Rozhodujúce obdobie v danom prípade je kalendárny štvrťrok predchádzajúci vzniku schodku, teda prvý kvartál roku 2015. Keďže žalovaná 1/ v uvedenom období nepracovala, súd vychádzal z pravdepodobného zárobku, ktorý zistil zo mzdy, ktorú by žalovaná 1/ ako zamestnankyňa žalobcu dosiahla od začiatku rozhodujúceho obdobia. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne v zmysle pracovnej zmluvy, ako aj v zmysle mzdového listu za obdobie december 2014 by dosiahol výšku 2,7067 eur/hodina a jej podiel na schodku ako bežnej predavačky predstavoval v prepočte (viď tabuľka na čl. 99 spisu) sumu 82,45 eur.
26. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd postupoval v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania odo dňa určeného § 33 ods. 3 ZP, podľa ktorého, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom, alebo ak nie je určená v rozhodnutí, alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal (návrh uznania dlhu a dohody o splátkach datovaný dňom 30.10.2015 sa žalobcovi ako nedoručená zásielka vrátila dňa 03.12.2015), a teda prvým dňom omeškania s úhradou predmetného dlhu bol deň 11.12.2015). Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto zodpovedá zákonnej výške úrokov z omeškania a je o 5 % bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keď ku dňu 11.12.2015 predstavovala základná úroková sadzba ECB výšku 0,05 %, a potom zákonná výška úrokov z omeškania predstavuje 5,05 % .
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanej 1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o konečnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu k žalovanej 2/ a žalovanej 3/, o týchto bolo z dôvodov späťvzatia žaloby rozhodnuté samostatnými uznesenia o zastavení konania, keď žalobcovi voči žalovaným 2/ a 3/ nebolo priznané právo na náhradu trov konania, keďže si trovy konania voči žalovaným 2/ a 3/ neuplatnil
28. Keďže v predmetnom konaní vznikli štátu trovy konania súvisiace so svedočným Ing. U. D., súd štátu právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa jednalo o trovy konania súvisiace s vykonaním dôkazu v individuálnom pracovnoprávnom spore ktorý súd vykonal v súlade s § 319 druhá veta CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.