Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-68-2019.pdf
PDF · 69.83 KB
Case nature
Subarea
14CoE/68/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice
- Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: S. R., nar. X.X.XXXX, M. XXXX/XX, XXX XX R. P., o vymoženie 59,74 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 2155/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 9Er/600/2009-11 zo dňa 18.9.2018 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom exekútorského úradu ul. Mlynárska 16, Košice zastavil a II. zaviazal oprávneného zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 49,99 eur do 10 (desiatich) dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 27.11.2009 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 59,74 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 19.2.2018 predložil návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu exekučného konania nebolo možné vymôcť pohľadávku a trovy exekúcie, pretože povinný nedisponuje žiadnym majetkom. Súdny exekútor zároveň žiadal priznať trovy exekúcie v sume 49,99 eur. Súdny exekútor uviedol, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť zexekvovaným, je nemajetný, jeho príjmom je dôchodok, z ktorého však nie je možné vykonávať zrážky. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 prvá veta, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 49,99 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 21a, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 49,99 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov (poštovné) v sume 9,90 eur citovanej vyhlášky a 20 % DPH (zo základu 43,09 eur) v sume 8,62 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie proti výroku I. o zastavení exekúcie. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu
uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ a na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, zásielku si neprevzal v odbernej lehote.
6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 11.11.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
10. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom dňa 18.9.2018 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 13.5.2019.
11. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, zisťoval, či je prípustné odvolanie proti výroku tohto uznesenia.
12. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
13. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
14. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 18.9.2018 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
15. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).