Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoP-33-2019.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Subarea
5CoP/33/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. B. XXX/X, I. I., adresa pre doručovanie I. XXX/XX, I. I. proti odporcovi U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. B. L./X, Trenčianska I., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J.Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, IČO 36 789 925, o určenie výživného na manželku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 15Pc/3/2019-29 zo dňa 06. marca 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, vo zvyšku návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vyslovil, že o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania vo veci samej domáha, aby bol odporca, ktorý je jej manželom, zaviazaný prispievať jej na výživu ako manželku sumou 250,- eur mesačne od 01.02.2019. Súčasne žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť prispievať jej na výživu sumou 250,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, v manželstve sa narodili dve dcéry B., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX.. Navrhovateľka ja zdravotne postihnutá sluchovo a rečovo, poberá polovičný invalidný dôchodok v sume 128,89 eur od 01.01.2019. Je aj zamestnaná so zárobkom 407,- eur. Od 07.01.2019 pracovne neschopná a býva u rodičov aj s obomi deťmi, ktoré sú školopovinné. Odporca po nezhodách v manželstve sa chce rozviesť, vyhnal navrhovateľku z domu a vymenil zámky. Odporca, ktorý je vojakom z povolania, posiela z výplaty vo výške 1.300,- eur mesačne, sumu po 100,- eur mesačne na každú z dvoch dcér, navrhovateľke ako manželke neprispieva nič, naopak, chce aby ona prispievala na hypotéku domu. Celá starostlivosť spočíva len na navrhovateľke, zo svojich obmedzených príjmov (invalidný dôchodok a nemocenské dávky) musí pokryť stravu, ošatenie, hygienické potreby a aj všetky výdavky súvisiace so školskými a voľno časovými aktivitami dcér, odporca prispieva na dcéry sumou po 100,- eur mesačne na každú z nich. Vzhľadom na zhoršenie navrhovateľkinho zdravotného stavu došlo u nej k finančným problémom. Náklady na liečbu, terapie, návštevy u lekárov, zabezpečenie hygieny, ošatenia, stravy prevyšujú jej príjmy. Nemôže sa pritom spoliehať na nepretržitú finančnú pomoc od svojich rodičov, ktoré sú na starobnom dôchodku. Poukázala na to, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ich životná úroveň by mala byť v zásade rovnaká.
2. Súd mal lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 128,80 eur mesačne, čo vyplýva aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2019. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.08.2018 vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť navrhovateľky je 45%. Navrhovateľka je zamestnankyňou Obce Trenčianska Teplá, kde jej priemerná výška vymeriavacieho základu za obdobie od 09/2018 do 01/2019 je 485,83 eur. Z potvrdenia Obce Trenčianska Teplá bolo zistené, že priemerná čistá mesačná mzda navrhovateľky za obdobie od 01/2018 do 12/2018 je 438,14 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 15.02.2019 bolo zistené, že navrhovateľka má pri dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské od 17.01.2019 v sume 9,58 eur denne. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľka je liečená na psychiatrickej ambulancii. Zamestnávateľ odporcu lustráciou v Sociálnej poisťovni zistený nebol. Iné skutočnosti navrhovateľka ani na výzvu súdu neosvedčila. 3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a podľa § 71 Zákona o rodine. Uviedol, že dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. Pokiaľ ide o rozsah neodkladným opatrením uloženej vyživovacej povinnosti zo strany povinného, rozsah tejto vyživovacej povinnosti vyplýva z § 366 CMP. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného manžela. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Takáto úprava výživného je možná len po vykonanom dokazovaní, vo veci samej v konaní o výživné na manžela. Prihliadajúc na uvedené súd konštatoval, že navrhovateľka osvedčila rodinný vzťah s odporcom, ktorý je jej manželom a ktorý vzťah opodstatňuje platenie výživného pre ňu ako pre manželku, ako aj osvedčila skutočnosť, že manželia spolu nežijú. Súd nemal dôvod pochybovať o tom, že navrhovateľka viac nežije v spoločnej domácnosti s odporcom a o tom, že sa osobne stará dve školopovinné dcéry. Ako vyplynulo z predložených listín, navrhovateľka je osobou zo zdravotným hendikepom, pre ktorý je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, v dôsledku čoho poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 128,80 eur mesačne a okrem toho jej priemerný mesačný príjem zo zamestnania činí 438,- eur. Toho času od 17.01.2019 poberá okrem invalidného dôchodku len nemocenskú dávku z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 9,58 eur denne. Súčet čiastočného invalidného dôchodku a nemocenskej dávky, ako jediný príjem navrhovateľky v období od 17.01.2019, je objektívne príjmom, z ktorého nemôže byť schopná v plnej miere uhradiť svoje základné životné potreby na stravu, lieky, ošatenie či bývanie. Tento príjem môže postačovať len na čiastočnú úhradu nevyhnutných potrieb navrhovateľky. Aj keď si súd uvedomuje, že zhoršený zdravotný stav a zdravotný hendikep navrhovateľky si vyžaduje zakupovanie liekov, zdravotníckych a hygienických pomôcok, náklady na zakúpenie ktorých nepochybne zaťažujú v nemalej miere rozpočet rodiny, treba vziať objektívne do úvahy fakt, že navrhovateľka dôsledne neosvedčila, výšku týchto nákladov, keď neuviedla ani na výzvu súdu údaje o svojich základných výdavkoch v tomto smere vynakladaných a tieto ani nezdokladovala, nešpecifikovala ich, ani len ako mesačný odhad. V tejto súvislosti súd udáva, že náklady na krúžky, školské a mimoškolské aktivity dcér, sú osobnými výdavkami dcér, tieto sa hradia z iného typu výživného (výživného rodiča na deti), a preto pri určení výšky výživného na manželku možno vziať do úvahy iba osobné výdavky manželky, nie výdavky na zabezpečenie starostlivosti o deti. Rovnako tak v konaní nebolo osvedčené tvrdenie navrhovateľky, že by čistý príjem odporcu bol vo výške 1.300,- eur mesačne, keď z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako už bolo vyššie uvedené, nebol príjem v tejto výške zistený. Vzhľadom na uvedené tvrdenia navrhovateľky, ktoré sú v rozpore so zisteniami podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, príjem odporcu, a teda aj celkové jeho možnosti, schopnosti a pomery bude potrebné ustáliť až vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej. Napriek tejto skutočnosti však treba uzavrieť, že navrhovateľ ako vojak z povolania bez deklarovaných zdravotných obmedzení však nepochybne disponuje podstatne vyšším príjmom, než je príjem navrhovateľky pozostávajúci v rozhodnom období od podania návrhu na súd len z čiastočného invalidného dôchodku a nemocenskej dávky. Už len samotný nepomer v príjmoch jedného a druhého
manžela podčiarknutý tým, že navrhovateľka sa osobne stará o dve spoločné dcéry a tiež hlavne tým, že sama je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s poklesom miery pracovnej schopnosti o 45%, t.č. navyše s pridruženými inými zdravotnými komplikáciami, spôsobuje v životnej úrovni manželov rozdielnosť v neprospech manželky. Zdravotný hendikep navrhovateľky ju (na rozdiel od odporcu) limituje v pracovných príležitostiach a možnosti nájsť si lepšie platené zamestnanie. Toto všetko vyznieva v neprospech navrhovateľky, ktorej aktuálny príjem nie je adekvátny plnohodnotnému príjmu zo zamestnania, aký dosahuje odporca. Výživné nariadené neodkladným opatrením podľa § 366 CMP sa určuje len v nevyhnutnej miere, t.j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby a nie je rozhodujúce určiť výživné v takej výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Súd konštatuje, že aktuálny zistený príjem navrhovateľky celkom zrejme nemôže pokryť všetky základné bežné výdavky. Okrem toho treba do úvahy vziať fakt, že najpodstatnejšia časť starostlivosti o dcéry je na pleciach navrhovateľky a tiež to, že zdravotné postihnutie navrhovateľky je objektívnym obmedzením na strane navrhovateľky, ktoré obmedzenie naopak nijako nedolieha na odporcu. Navrhovateľka ani na výzvu súdu dôsledne neosvedčila všetky svoje výdavky, ani bližšie nekonkretizovala pomery odporcu, ktorá okolnosť nepochybne musí ísť na jej vrub (pokiaľ by bola navrhovateľka na výzvu reagovala a zdokladovala podrobnejšie to, na čo bola vyzvaná, nie je vylúčené, že by bolo možné neodkladným opatrením určiť i vyššie výživné). S prihliadnutím však na rozsah navrhovateľkou osvedčených skutočností, na zdravotné postihnutie a aktuálne naviac aj na zhoršený zdravotný stav navrhovateľky, s prihliadnutím na to, koho zaťažuje vo väčšej miere starostlivosť o spoločné deti, súd považuje za adekvátne určiť neodkladným opatrením výživné v sume 100,- eur mesačne. Uvedené výživné na jednej strane predstavuje nevyhnutnú mieru výživného pre navrhovateľku a na druhej strane nepredstavuje neadekvátne obmedzenie na strane odporcu. Vzhľadom na uvedené tvrdenia navrhovateľky ohľadom ňou uvádzanej výšky príjmu odporcu, ktoré sú v rozpore so zisteniami podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, príjem odporcu, ale aj celkové jeho možnosti, schopnosti a pomery bude potrebné presne ustáliť až vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej, avšak z pravidelného príjmu odporcu zo služobného pomeru musí byť odporca schopný platiť výživné na manželku vo výške 100,- eur mesačne. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti súd považoval výživné požadované neodkladným opatrením vo výške 250,- eur za neprimerané nateraz osvedčeným skutkovým okolnostiam. Vo zvyšku (nad rozsah určeného výživného) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže v tomto rozsahu výživné presahuje rámec nevyhnutnej miery výživného. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie odporca. Podľa neho je životná úroveň oboch manželov je v danom prípade rovnaká. Dňa 15.01.2019 vybrala navrhovateľka zo spoločného účtu účastníkov v ČSOB, a.s. všetky peniaze v sume 6.300,- eur, dokonca do záporného zostatku v hodnote 671,13 eur a tiež aj z iného účtu 967,87 eur. Išlo o peňažné prostriedky oboch manželov, ktoré pochádzali zo mzdy, ktorú dosahoval manžel navrhovateľky. Išlo o rodinné úspory, pričom v dôsledku konania navrhovateľky nezostali žiadne financie na zabezpečovanie životných potrieb manžela a tento musel doslova čakať na výplatu aby mohol zabezpečiť svoje úplne základné životné potreby. Okrem toho si navrhovateľka počas trvania spoločnej domácnosti pravidelne najmenej 5 rokov pravidelne mesačne zasielala platby zo svojho osobného účtu vedeného v Slovenská sporiteľňa, a.s. na svoj sporiaci účet vedený v rovnakej banke. Len za obdobie od 01.01.2017 do 16.01.2019 predstavuje suma, ktorú si navrhovateľka zaslala na sporiaci účet 780,- eur. Už z týchto skutočností nepochybne vyplýva, že životná úroveň manželov je minimálne rovnaká, ba priam možno konštatovať, že životná úroveň navrhovateľky je vyššia ako životná úroveň manžela navrhovateľky. Odporca je tiež toho názoru, že je v rozpore s dobrými mravmi aby mu bolo neodkladným opatrením nariadené uhrádzať výživné na manželku, keď táto vybrala všetky spoločné úspory, týmito môže voľne disponovať a tieto by pokryli zabezpečenie ňou navrhovanej výšky výživného na dobu najmenej dva a pol roka. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľka v minulosti podnikala - poskytovala služby manikúry a pedikúry. Aj napriek tomu, že navrhovateľka oficiálne ukončila svoju podnikateľskú činnosť, odporca má vedomosť, že stále poskytuje tieto služby a to za odplatu. Mesačne takto môže získať až sumu 200,- eur. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka neosvedčila ani na výzvu súdu všetky svoje výdavky, ktorá okolnosť musí ísť nepochybne na jej vrub. Súd prvej inštancie však vo vzťahu k výdavkom navrhovateľky nezohľadnil podstatné skutočnosti, ktoré navrhovateľka aj sama uvádzala. Navrhovateľka toho času býva u svojich rodičov, pričom ani sama navrhovateľka neuvádza, že by týmto na domácnosť nejakým spôsobom prispievala. To znamená, že aktuálne zabezpečuje otázku bývania seba aj detí prostredníctvom svojich rodičov. On naopak uhrádza všetky náklady súvisiace s nehnuteľnosťou. Navrhovateľka nemá prakticky žiadne výdavky (samozrejme s výnimkou stravy), pričom všetky výdavky uvádzané navrhovateľkou súvisia so
starostlivosťou o maloleté deti, ktoré sú však zabezpečované iným druhom výživného. Okrem toho, manžel navrhovateľky preukázal že navrhovateľka disponuje veľkou finančnou hotovosťou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorej je schopná zabezpečiť všetky svoje životné potreby, a ktorú zrejme aj používa výlučne na úhradu svojich potrieb. Vôbec nie je naplnený účel neodkladného opatrenia, ktorý súd prvej inštancie vidí v zabezpečení toho, aby sa jeden z manželov nedostal do situácie, keď nebude mať z čoho uhrádzať vôbec ani svoje základné potreby, nakoľko takáto situácia vôbec nemôže nastať. Pre úplnosť uviedol odporca svoje výdavky, ktoré uhrádza výlučne on. Ide o splátku úveru 419,57 eur mesačne, výživné na dve deti po 100,- eur mesačne, krúžok anglického jazyka maloletej S. 100,- eur/polrok, strava maloletej S. v škole 20,- eur mesačne, elektrina 33,- eur mesačne, plyn 70,- eur mesačne, vodné a stočné 2,29 eur mesačne, poistka B. 20,- eur mesačne, poistka maloletá S. 21,10 eur mesačne, poistka odporcu 25,90 eur mesačne, povinné zmluvné poistenie 97,85 eur ročne / 8,15 eur mesačne, náklady na auto PHM + údržba 50,- eur mesačne, poistenie rodinného domu 117,93 eur ročne / 9,83 eur mesačne, poplatok za komunálny odpad 126,50 eur ročne / 10,54 eur mesačne, daň cca 7,- eur mesačne, telefóny, internet a televízia 40,- eur mesačne, strava, drogéria a oblečenie 250,- eur mesačne, dobíjanie kreditu deťom 10,- eur mesačne, LDO S. 10,- eur mesačne. Tiež hradil jednorazové výdavky: lyže+ lyžiarky pre S. 170,- eur a cestovné, stravu, ubytovanie B. - skúšky na VŠ v Zlíne 40,- eur. Odporca teda výlučne sám uhrádza všetky platby súvisiace s nehnuteľnosťou súp. č. 328 pre k.ú. I. I. a prispieva aj na výživu detí účastníkov konania a podieľa sa aj na výdavkoch detí účastníkov konania. Odporca nakoniec navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 5. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že je v súčasnosti práceneschopná a jej príjem je invalidný dôchodok vo výške 128,80 eur mesačne a nemocenské vo výške 9,577 eur za deň t.j. mesačne podľa počtu dní cca 287 eur. V súčasnosti dočasne býva u rodičov a týmto prispieva na bývanie sumou 80,- až 100,- eur mesačne. Strava, ktorú nakupuje domov pre seba a deti stojí cca 240,- eur mesačne, náklady na drogériu, hygienické a čistiace potreby sú asi 50,- eur mesačne. Jej výdavky v súvislosti so zdravotným stavom (lieky, poplatok za sonografické vyšetrenie,....) sú cca 40,- eur mesačne, výdavky na telefón sú 31,- eur mesačne, na cestovné cca 20,- eur mesačne. Navrhovateľka väčšinu svojho príjmu použije na úhradu nákladov na deti. Na maloletú S. platí zubný strojček celkovo cca 1.000,- eur, zatiaľ 200,- eur, okuliare cca 140,- ročne, cestovné 25-30,- eur, krúžky: bedminton 10,- mesačne + štartovné a cestovné na turnaje cca 30,- eur mesačne + 300,- eur letné sústredenie, ZUŠ 15,- eur mesačne, divadelný krúžok 10,- eur mesačne, angličtina 36,- mesačne, triedny fond 5,- eur mesačne + ZRPŠ 30,- eur ročne, lyžiarsky kurz - cestovné + vreckové 40,- eur, zdravotnícke pomôcky - bandáže na ruky + lieky 45,- eur, vreckové na súťaže, výlety a školské podujatia cca 25 eur mesačne, poistenie 21,10 eur mesačne. Na Valériu platí vreckové a cestovné cca 70,- eur mesačne, pomôcky do školy a na maturitné skúšky cca 100,- eur mesačne, okuliare 150 eur ročne. Nie je pravdou, ako uvádza odporca vo svojom odvolaní, že má navrhovateľka príjem z vykonávania manikúry a pedikúry vo výške 200,- eur mesačne. Túto činnosť nevykonávam a žiadny takýto príjem nemám. Nepravdivé je aj tvrdenie odporcu, že vybrala sumu 967,87 eur z účtu 4003557216/7500. Nemá vedomosť o tomto účte a peniaze z neho som nevybrala. Vzhľadom na skutočnosť, že bola odporcom v manželstve týraná, musela odísť a svoju bytovú otázku chce teraz riešiť tak, že si hľadá byt prenájom na čo chce použiť sumu 6.300,- eur, ktorú som vybrala z nášho spoločného účtu. Myslí si, že neodkladné opatrenie súdu bolo vydané dôvodne a v súlade so zákonom a preto žiada, aby bolo potvrdené. 6. K vyjadreniu navrhovateľky na svoje odvolanie sa vyjadril odporca. Podľa neho vo svojom vyjadrení navrhovateľka sama potvrdzuje, že má dostatočne veľký príjem a finančné prostriedky. Odporca tiež nadobudol vedomosť, že navrhovateľka toho času už nie je práceneschopná a opäť vykonáva prácu. Zo skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka má nasledovný príjem: invalidný dôchodok 128,80 eur mesačne, nemocenské cca 287 eur mesačne, prídavky na deti 48,68 eur mesačne, výživné na maloletú S. 100,- eur mesačne, výživné na B. 100,- eur mesačne, výživné na manželku 100,- eur mesačne, teda spolu cca 764,48 eur mesačne. Zároveň potvrdila, že zo spoločného účtu účastníkov konania vybrala sumu 6.300,- eur a odporca trvá aj na tom, že navrhovateľka si privyrába vykonávaním služieb manikúry a pedikúry, pričom môže takto získať príjem aj 200,- eur mesačne. Navrhovateľka disponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov, ktoré v spojení s jej príjmom spôsobujú, že životná úroveň oboch manželov je rovnaká. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení síce tvrdí, že má svojim rodičom prispievať na bývanie sumou 80,- eur - 100,- eur mesačne, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Nepreukázala ani žiadne výdavky na lieky. Ďalej navrhovateľka uvádza výdavky na telefón vo výške 31,- eur mesačne, ktoré sú zjavne nadhodnotené. K výdavkom na dcéry účastníkov konania odporca uviedol, že na výživu maloletej S. prispieva sumou 100,- eur mesačne a na výživu B. sumou 100,- eur mesačne. Maloletej S. uhrádza obedy v škole a dobíja kredit na mobilnom telefóne. Uhrádza jej aj poplatok za
krúžok angličtiny a zakúpil jej lyžiarsku výstroj v sume 170,- eur. Pokiaľ ide o výdavok poistenie 21,10 eur mesačne, toto poistenie až do mesiaca máj 2019 uhrádzal on. Dcéra B. sa s odporcom stretáva a pri týchto stretnutiach jej odporca vždy dá nejaké peniaze ako vreckové. B. v školskom roku 2018/2019 maturovala a na výdavky s tým súvisiace prispieval odporca. Taktiež prispieval na náklady na prijímacie skúšky na vysoké školy a cestovné. Odporca sa ďalej dôrazne ohradil voči tvrdeniam navrhovateľky, že by mala byť z jeho strany počas manželstva týraná. Manžel navrhovateľky uvádza, že to je práve navrhovateľka, ktorá ho slovne a aj fyzicky počas manželstva napádala. Všetky lekárske správy, ktoré navrhovateľka predložila svedčia o tom, že táto psychicky nezvláda rozpad jej vzťahu s manželom navrhovateľky. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 7. Na toto vyjadrenie odporcu navrhovateľka uviedla, že odporca uviedol vo vyjadrení niektoré nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Zarátava do jej príjmu aj výživné, ktoré platí na B. a maloletú S. a prídavky na deti. Toto ale nie je jej príjem, sú to peniaze detí. Predkladá vyhlásenie rodičov, že im prispieva na domácnosť. Od augusta by sa mala presťahovať do bytu, kde budem platiť mesačne 230,- eur + energie a musím zaplatiť aj zálohu 660,- eur. K platbe za telefón uviedla, že takýto paušál jej objednal odporca a ona si plánuje tento zmeniť po uplynutí doby viazanosti. Nepovažuje ho však za neprimerane vysoký. Opätovne navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z nasledovných dôvodov: 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 12. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu /resp. v mimosporovom konaní účastníkov konania/ a neodkladné opatrenie môže spočívať aj v nariadení platenia výživného v nevyhnutnej miere. 13. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 14. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Pri právnej úprave vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, ktorá je založená na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. 15. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Podľa § 18 Zákona o rodine sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického,
psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. 16. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie popísané závery a v intenciách citovaných zákonných ustanovení vykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvoinštančným súdom a poukazuje na závery vyjadrené v odôvodnení jeho rozhodnutia. 17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zo skutkového stavu tak ako ho zistil správne súd prvej inštancie /podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie/ je zrejmé, že boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa odporcovi uloží platiť navrhovateľke ako manželke výživné v nevyhnutnej miere. 18. Účastníci sú manželia, ich manželstvo nebolo doposiaľ rozvedené, aj keď nežijú spolu, pretože navrhovateľka sa spolu s dvomi dcérami pochádzajúcimi z manželstva odsťahovala od odporcu. Podľa tvrdení navrhovateľky, ktoré odporca nepoprel, odporca si vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku ako manželku dobrovoľne neplní a to ani peňažnou dávkou a ani materiálnym plnením. Odporca má zo zamestnania príjmy, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú príjmy navrhovateľky, ktorá je čiastočne invalidná a hoci je aj zamestnaná, je dočasne práceneschopná. Odporcom tvrdené príjmy navrhovateľky z vykonávania manikúry a pedikúry neboli v konaní nijako osvedčené a navrhovateľka sama takéto príjmy poprela. Do príjmov navrhovateľky samozrejme nie je dôvod zarátať ani výživné, ktoré odporca platí na deti pochádzajúce z manželstva a ani rodinné prídavky, ktoré navrhovateľka na tieto deti poberá. Tieto prostriedky sú vyhradené pre výživu detí a niet žiadneho dôvodu, aby z nich navrhovateľka uspokojovala svoje potreby. Príjmy odporcu /cca 1.300,- eur mesačne zo zamestnania/ tak oproti príjmom navrhovateľky /cca 420,- eur mesačne z invalidného dôchodku a nemocenskej dávky/ tieto prevyšujú takmer trojnásobne. Nevyhnutné výdavky oboch účastníkov, ak pominieme splácanie úveru odporcom, po ktorej splátke úveru ale odporcovi zostáva k dispozícii stále viac ako dvojnásobok peňažných prostriedkov oproti navrhovateľke, sú porovnateľné. Odporca síce platí výživné na dve deti po 100,- eur mesačne a prispieva aj na náklady detí v súvislosti so školou alebo záujmovou činnosťou, ale je nepochybné /vyplýva to z navrhovateľkinho vyčíslenia výdavkov na deti, ktoré platí/, že jeho plnenie nepokryje všetky nevyhnutné potreby detí účastníkov a vyživovaciu povinnosť k deťom tak musí v peňažnej forme plniť aj navrhovateľka. Ak potom k takýmto výdavkom prirátame aj bežné výdavky na stravy, oblečenie, drogériu, ktoré si odporca sám vyčíslil na 250,- eur mesačne a rovnaký výdavok tak možno dôvodne predpokladať aj u navrhovateľky, je zrejmé, že oproti odporcovi je navrhovateľke v stave, kedy zo svojich príjmov, pri plnení svojej vyživovacej povinnosti k deťom, nedokáže uspokojiť všetky svoje bežné nevyhnutné životné potreby. Nie je pritom dobre možné požadovať od navrhovateľky, aby na uspokojovanie týchto potrieb použila manželské peňažné úspory, ktoré nevyhnutne budú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode účastníkov, ak odporca disponuje peňažným príjmom, z ktorého môže plniť manželskú vyživovaciu povinnosť. 19. Podľa odvolacieho súdu je tak nevyhnutné, aby pomery medzi účastníkmi boli dočasne upravené nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by sa odporcovi uložilo plnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, teda povinnosť platiť navrhovateľke ako manželke výživné. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa v prípade neodkladného opatrenia nebude riadiť kritériami Zákona o rodine ale bude určený v zmysle § 366 CMP, podľa ktorého možno neodkladným opatrením nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie správne v súlade s uvedeným zákonným ustanovením uložil odporcovi plnenie výživného na navrhovateľku ako manželku v sume 100,- eur mesačne a vo zvyšku návrh navrhovateľky, ktorá požadovala 250,- eur mesačne, zamietol. Uvedená suma výživného spolu s vlastnými príjmami navrhovateľky bude podľa zisteného skutkového stavu postačovať na uspokojovanie jej bežných nevyhnutných potrieb v nevyhnutnej miere a zároveň jej plnenie je v schopnostiach a možnostiach odporcu. 20. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.